Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 218/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a a práva

na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. XV Gn 275/13/1000 a pod sp. zn. XV Spr 103/17/1000

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. apríla 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručených čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV Gn 275/13/1000 a pod sp. zn.

XV Spr. 103/17/1000 (správne sp. zn. XV/3 Spr 103/17/1000, pozn.).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 20. septembra 2013 podal

na Okresnej prokuratúre Kežmarok trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého

sa mal dopustiť sudca Okresného súdu Kežmarok.

3. V sťažnosti sťažovateľ ďalej uvádza: „Napriek tomu, že určuje

v § 196 a nasl. ako majú prokurátor a policajt postupovať po podaní trestného oznámenia,

v rozpore s mojimi právami a na druhej strane povinnosťami orgánov činných v trestnom

konaní som nikdy nebol informovaný ako s mojim trestným oznámením polícia

a prokuratúra naložili, hoc od podania oznámenia plynie už piaty rok... V máji roku 2015

som podal sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR... Na moju sťažnosť mi však porušovateľ

práva v roku 2015 nedal žiadnu odpoveď... Žiaden orgán činný v trestnom konaní ma nikdy

o tom ako sa o mojom trestnom oznámení rozhodlo neinformoval. Opäť som

podal u porušovateľa môjho práva sťažnosť pre jeho nečinnosť aj nečinnosť OČTK

dňa 7. 8. 2017. Na moju sťažnosť už dňa 15. 8. 2017 odpovedal porušovateľ práva

(sp. zn. XV Gn 275/13/1000, pozn.) prostredníctvom prokurátora GP SR JUDr.

Dobroslava Trnku tak, že som údajne svojou sťažnosťou zavádzal, lebo prieťahy neexistujú,

moja vec bola už dňa 22.5. 2009 / teda dávno predtým ako som podal trestné oznámenie /

rozhodnutá tak, že polícia moje oznámenie na sudcu Majerníčka odmietla a ja som prevzal

uznesenie o odmietnutí veci a podal voči nemu sťažnosť... opäť som podal dňa 23. 8. 2017

sťažnosť na postup prokurátora GP JUDr. D. Trnku. Porušovateľ práva na túto sťažnosť

reagoval vyrozumením zo 17. 10. 2017 (sp. zn. XV/3 Spr 103/17/1000, pozn.), kde uznal

pochybenie zo strany JUDr. Dobroslava Trnku a prisľúbil zjednať nápravu. Do dnešného

dňa hoc bude už takmer pol roka, som však žiadne vyrozumenie o vybavení mojej sťažnosti

ani o spôsobe vybavenia môjho trestného oznámenia od porušovateľa práva neobdržal...

postupom porušovateľa práva, ktorý má absolútny dohľad nad činnosťou orgánov

prípravného konania, došlo za dobu skoro päť rokov evidentne k zmareniu mojich práv...

Podľa má policajt o trestnom oznámení rozhodnúť spravidla do 30 dní.

V mojom prípade však nik nečinnosť policajta nenapravil hoc dozor nad jeho postupom

mala mať Okresná prokuratúra v Bardejove...“

K primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľ uvádza: „Vzhľadom

na stupeň nečinnosti, absolútne negovanie mojich práv a súčasne snahu znevážiť ma

pre uplatnenie svojich základných práv /viď stanovisko JUDr. D. Trnku z 15. 8. 2017/

je nevyhnutné, aby mi ústavný súd okrem skonštatovania, že došlo k porušeniu mojich

základných práv priznal aj primerané finančné zadosťučinenie. S ohľadom na konanie

porušovateľa práva, ktoré v mnohom svedčí o snahe zakrývať trestnosť konania

podozrivého bývalého sudcu OS Kežmarok, považujem za primeranú sumu takého

zadosťučinenia čiastku 10.000,-Eur /slovom desaťtisíc Eur/. Iba priznanie takéhoto

finančného zadosťučinenia môže viesť k tomu. že sa prokuratúra začne riadne mojou vecou

zaoberať!“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ po predbežnom prerokovaní veci a prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo na právnu ochranu a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní sp. zn. XV Gn 275/13/1000 a konaní sp. zn.

XV Spr. 103/17/1000 porušené bolo.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur...

ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť trovy právneho

zastúpenia... na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky... do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na výzvu ústavného súdu podaním

č. k. 2 GÚp 5/18/1000-2 z 22. mája 2018 doručeným ústavnému súdu 28. mája 2018 okrem

vysvetlenia uskutočnených postupov a chronológie vykonaných úkonov uviedla aj toto:

«... Sťažovateľ dňa 7. augusta 2017 adresoval generálnej prokuratúre „podnet

na odstránenie nečinnosti prokurátora v konaní“.

V domnienke, že trestné oznámenie sťažovateľa na sudcu JUDr. Bohuslava

Majerníčka bolo vybavené dňa 22. mája 2009, prokurátor generálnej prokuratúry listom

č. k. XV/2 Gn 275/13/1000-25 z 15. augusta 2017 sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť

je bezpredmetná. ...

Sťažovateľ listom z 22. augusta 2017 adresoval generálnej prokuratúre sťažnosť

na postup konajúceho prokurátora pod č. k. XV/2 Gn 275/13/1000-25. Jeho sťažnosť bola

vedúcou organizačno-kontrolného oddelenia generálnej prokuratúry dňa 17. októbra 2017

posúdená ako dôvodná s tým, že konajúci prokurátor bol uvedený do omylu množstvom

podaní sťažovateľa...

Následne bolo sťažovateľovi listom č. k. XV/3 Spr 103/17/1000-17 dňa 7. mája 2018

oznámené, že po preskúmaní trestných spisov Okresného súdu Brezno sp. zn.

a a jeho sedemdesiatich dvoch podaní bolo jeho trestné oznámenie postúpené

na ďalšie konanie Okresnému riaditeľstvu PZ Bardejov a súčasne bolo vyšetrovateľovi

uložené, aby sťažovateľa k veci vypočul...

... konanie, v ktorom podľa tvrdení sťažovateľa došlo k prieťahom v konaní, je postup

pred začatím trestného stíhania týkajúci sa preverenia oznámení o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Podľa judikatúry ústavného súdu

(napr. rozhodnutia pod sp. zn. , , ), ak ide o konanie

pred orgánmi činnými v trestnom konaní, právo na konanie bez zbytočných prieťahov

zaručené sa chráni len po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva

účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo ako poškodený... v rámci preverovania

oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, sa skúma len

to, či sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania podľa ,

nejde teda o také konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o právach a povinnostiach jeho

účastníkov.

Sťažovateľom namietané obdobie prieťahov spôsobené nekonaním generálnej

prokuratúry by tak nemalo byť predmetom ústavného prieskumu... Aj z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v súvislosti s ochranou práva

na prejednanie veci v primeranej lehote priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoru primeraná lehota

na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorého spravidla dochádza

v prípravnom konaní (napr. rozhodnutie vo veci Wemhoff v. Spolková republika Nemecko

zo dňa 27. júna 1968, séria A, č. 7, s. 26-27, § 19).»

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , , ).

12. Po oboznámení sa s petitom sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru v trestnej veci – v trestnom konaní iniciovanom na podklade trestného oznámenia

podaného sťažovateľom. V takom prípade ústavný súd nemohol prihliadať na čl. 46 ods. 1

, ktorý stojí mimo rámca sťažnosťou uplatnených práv v zmysle

a čl. 6 ods.1 dohovoru.

13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, ).

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Ťažiskovým pojmom a komponentom základného práva

podľa a práva podľa dohovoru je to, že jeho ochrana

sa uplatňuje vo veci účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru,

že uplatnenie tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka

konania pred súdom alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie

je zahrnuté do účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci

pri prejednaní veci účastníka, a teda domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde

môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných

práv (, , , ). Inými slovami, z čl. 127 ods. 1

vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru v spojitosti s trestným

konaním v štádiu konania prípravného len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu účastníkom (presnejšie stranou v trestnom konaní podľa § 10 ods. 11

) tohto konania (, ).

15. Ústavný súd už stabilne judikoval, že základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa sa v prípade konania pred orgánmi

činnými v trestnom konaní chráni od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe,

keď sa dotknutá osoba stáva procesnou stranou v konaní buď ako obvinený, alebo

poškodený (, , ). Z konštantnej judikatúry ESĽP

taktiež vplýva, že v súvislosti s ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru primeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť

od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza v prípravnom konaní (rozsudok ESĽP vo veci

Wemhoff c. Spolková republika Nemecko z 27. 6. 1968, séria A, č. 7, s. 26 ̶27, § 19).

16. V okolnostiach tejto veci je vhodné poukázať aj na právny názor ústavného súdu

vyjadrený napríklad v jeho uznesení č. k. -11 z 28. marca 2012, z ktorého

vyplýva: „V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného

obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v trestnom konaní prípravnom

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe

uznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom

konaní navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania

v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie

trestného stíhania (, , ).“

17. Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , )

týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať

vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. , ,

).

18. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr. m. m. ,

, ) je aj právny názor, podľa ktorého právo fyzickej osoby

(resp. právnickej osoby) na vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania inej osoby

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy (napr. m. m. , , , ).

19. Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) oznamovateľovi (poškodenému) nevyplýva v trestnom konaní právo

na začatie a vedenie trestného stíhania inej osoby (mutatis mutandis rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. v prípade Helmers v. Švédsko, rozsudok pléna

z 29. 10. 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 20, v prípade Perezová

v. Francúzsko rozsudok Veľkej komory z 12. 2. 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71,

ECHR 2004-I).

20. Oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený

trestným činom, nemá preto zaručené základné právo, aby na podklade jeho

trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie

konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné

prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných

v trestnom konaní (napr. , ).

21. V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (, ,

), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie

je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich

orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný

a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi

páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana

individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

22. Keďže v namietanom trestnom konaní nedošlo dosiaľ k vzneseniu obvinenia

žiadnej konkrétnej osobe, konaním generálnej prokuratúry, ktorú sťažovateľ označil

za porušovateľa svojich garantovaných práv, nemohlo byť ani porušené jeho

základné právo podľa , ktorého ochrany sa domáhala prostredníctvom

sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

23. Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018