Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 148/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2003

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Z. P., bytom N. Z., zastúpenej komerčným

právnikom JUDr. I. K., so sídlom N., vo veci porušenia jej základného práva upraveného

v a práva upraveného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s právom upraveným v čl. 13 ods. 1

písm. a) uznesením Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k.

z 20. decembra 2001 a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.

-67 z 29. novembra 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Z. P. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2003

doručená sťažnosť MUDr. Z. P., bytom N. Z., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

komerčným právnikom JUDr. I. K., so sídlom N., vo veci porušenia jej práva upraveného

v (ďalej len „“) uznesením

Okresného súdu v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný súd“) č. k. -50 z

20. decembra 2001 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co

44/02-67 z 29. novembra 2002.

Namietaným uznesením okresného súdu bola za účasti sťažovateľky uložená jej

manželovi Ing. M. P., CSc., poriadková pokuta vo výške 5 000,- Sk podľa § 254 a § 53 ods.

1 z dôvodu hrubého sťaženia priebehu exekučného konania,

v rámci ktorého, napriek upovedomeniu, nesprístupnil znalcovi nehnuteľnosť za účelom jej

ocenenia.

Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom navrhla

zrušenie tohto uznesenia, argumentujúc tým, že nemôže byť účastníčkou tohto exekučného

konania, keďže v ňom nejde o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a že

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov neexistuje.

Krajský súd odvolaniu nevyhovel a namietaným uznesením uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil. V odôvodnení krajský súd okrem iného poukázal na skutočnosť, že

vlastnícke právo sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, pričom manžel

sťažovateľky v konaní nepredložil dôkaz o takom vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, z ktorého by vyplývalo, že vlastníctvo k nehnuteľnosti prešlo

do výlučného vlastníctva sťažovateľky.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že rozsudkom okresného súdu č. k.

z 9. februára 1999 (ktorý nadobudol právoplatnosť 10. marca 2002) bolo zrušené

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto nemôže byť účastníčkou konania pred

okresným súdom a krajským súdom, v ktorom bola jej manželovi uložená poriadková

pokuta. Sťažovateľka pritom argumentuje § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého

je manžel povinného účastníkom konania len vtedy, ak sú exekúciou postihnuté veci

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Porušenie svojho práva vidí sťažovateľka v tom, že uznesenia okresného súdu

a krajského súdu sú účinné aj voči nej, v dôsledku čoho je spolu s povinným zaviazaná

spoločne a nerozdielne bez zákonného dôvodu, čo je podľa jej názoru v rozpore s čl. 13

ods. 1 písm. a) , podľa ktorého povinnosti možno ukladať len v medziach zákona.

Na základe výzvy ústavného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 19. mája

2003 sťažovateľka splnomocnila svojím zastupovaním pred ústavným súdom komerčného

právnika JUDr. I. K., so sídlom N., a zároveň rozšírila svoju sťažnosť aj o namietanie

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Porušenie týchto práv vidí v tom, že

rozhodnutia všeobecného súdu boli vydané v rozpore s § 37 ods. 2 Exekučného poriadku.

Sťažovateľka po doplnení svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej

sťažnosti vydal nasledovné rozhodnutie:

„Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -67 (-67) zo dňa

29. 11. 2002 bolo porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 13 ods. 1 písm.

a) .

Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -67 (-67) zo dňa

29. 11. 2002 bolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 .

Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. (-67) zo dňa

29. 11. 2002 bolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -50 zo dňa 20. 12. 2001

bolo porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -50 zo dňa 20. 12. 2001

bolo porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -50 zo dňa 20. 12. 2001

bolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.

-67 (-67) zo dňa 29. 11. 2002 v časti výroku „za účasti MUDr. Z.

P., bytom N. Z., “ zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k.

– 50 zo dňa 20. 12. 2001 v časti výroku „za účasti MUDr. Z. P., N. Z.“

zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo

výške 100.000, - Sk.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania.

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv v súvislosti s uložením

poriadkovej pokuty jej manželovi v rámci už nariadeného a prebiehajúceho exekučného

konania (t. j. rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu), pričom však porušenie

označených základných práv v samotnom exekučnom konaní nenamieta. Namieta však

porušenie svojich základných práv v konaní o uložení poriadkovej pokuty jej manželovi.

K uloženiu poriadkovej pokuty došlo (ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia krajského

súdu) z toho dôvodu, že manžel sťažovateľky svojím konaním hrubo sťažuje (sťažoval)

priebeh exekučného konania. To boli aj hlavné argumenty krajského súdu uvedené

v odôvodnení jeho rozhodnutia (nakoniec manžel sťažovateľky a ani samotná sťažovateľka

tieto argumenty vo svojom odvolaní a ani v sťažnosti nevyvrátili).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba môže

uplatňovať ochranu na ústavnom súde jedine v záujme ochrany svojich základných práv

() s výnimkou, keď ide o prípady, keď fyzická osoba má zákonného zástupcu.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno preto dospieť k záveru, že namietané

uznesenia krajského súdu a okresného súdu možno spájať s porušením základných práv

sťažovateľky upravených v a v Dohovoru tak, ako sa toho

dožaduje, pretože išlo o konanie o uloženie poriadkovej pokuty inej fyzickej osobe, ako je

sťažovateľka, a preto rozhodnutiami, ktoré sú výsledkom tohto konania, k porušeniu jej

základných práv ani nemohlo dôjsť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľky ako podanú neoprávnenou osobou.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu () sa nemožno úspešne

domáhať samostatnej ochrany práva upraveného v , ako to vyplýva z

jeho systémového zaradenia pod všeobecné ustanovenia prvého oddielu druhej hlavy

pre jeho všeobecnosť, ale len v spojitosti s ďalšími základnými právami a slobodami

upravenými v druhom až siedmom oddiely druhej hlavy . Keďže ústavný súd dospel

k záveru, že nebolo porušené základné právo sťažovateľky podľa , ani

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nemohlo dôjsť namietaným uznesením krajského súdu

ani k porušeniu .

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol

podľa .

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľky už neexistoval právny dôvod, aby sa ústavný

súd zaoberal návrhom sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2003