Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 177/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. M., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v postupom Okresnej prokuratúry Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z 9. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Š. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009

doručená sťažnosť Ing. Š. M., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Čadca (ďalej len

„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z

9. januára 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podaním zo 6. októbra 2008

oznámil okresnej prokuratúre skutočnosti nasvedčujúce podozrenie zo spáchania trestného

činu J. P. Okresná prokuratúra 29. novembra 2008 odstúpila trestné oznámenie sťažovateľa

Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Turzovka (ďalej len „obvodné oddelenie“) na

jeho vybavenie. Poverený príslušník obvodného oddelenia uznesením ČVS: ORP-2142/TU-

CA-2008 zo 14. novembra 2008 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného

činu podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol, pretože nebol dôvod na

začatie trestného stíhania alebo na postup v zmysle ustanovení § 197 ods. 2 Trestného

poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu povereného príslušníka obvodného oddelenia podal

sťažovateľ sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra uznesením č. k. -10

z 9. januára 2009 rozhodla tak, že ju podľa

zamietla ako nedôvodnú.

Podľa názoru sťažovateľa okresná prokuratúra uznesením z 9. januára 2009 porušila

jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v , čo

odôvodnil takto:

«Uznesenie odporcu obsahuje len čiastočný opis napadnutého rozhodnutia

povereného príslušníka PZ, konštatovanie, že sťažovateľ písomne podal sťažnosť bez popisu

dôvodov sťažnosti, prehľad zákonných ustanovení, podľa ktorých môže postupovať

poverený príslušník PZ a prokurátor a opakovane jedinou vetou konštatuje, že „poverený

príslušník PZ postupoval správne, keď odmietol trestné oznámenie, pričom poukazujem na

odôvodnenie uznesenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.“

Uznesenie Okresnej prokuratúry považuje sťažovateľ za svojvoľné, arbitrárne

a nepreskúmateľné, lebo prokurátorka sa odmietla vyporiadať so všetkými námietkami

sťažovateľa, čím porušila nielen ustanovenie , ale aj SR (...)

priznané základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1. (...)

Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že sťažovateľ bol účastníkom úradného postupu

povereného príslušníka PZ ako i Okresnej prokuratúry Čadca, pretože takéto postavenie mu

priznáva v znení neskorších predpisov (), ktorý mu

ako oznamovateľovi v ustanovení priznáva právo na opravný

prostriedok proti uzneseniu podľa alebo 2 (...)

Prokurátorka v odôvodnení svojho uznesenia vôbec nereagovala na podstatnú časť

sťažovateľových námietok, pre absenciu skutkovej a právnej argumentácie je potom

uznesenie nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne. Na všetky námietky sťažovateľa

reagovala len paušálnym zhrnutím, podľa ktorého poverený príslušník PZ postupoval

správne a citáciu ustanovení . (...)

Sťažovateľ vyslovuje presvedčenie, že jeho vec, ktorá sleduje verejný záujem na

zistení páchateľov trestných činov, ich spravodlivom potrestaní a náhrade spôsobenej škody

spĺňa podmienky prieskumu ústavným súdom z uvedených hľadísk. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresná prokuratúra na námietky sťažovateľa, ktoré

uviedol v sťažnosti z 30. 12. 2008 proti uzneseniu povereného príslušníka PZ fakticky

nereagovala. (...)

Okresná prokuratúra odôvodnila napadnuté uznesenie nepreskúmateľným spôsobom,

obmedzila sa v ňom iba na citáciu niektorých ustanovení a vyjadrila

súhlas s napadnutým uznesením povereného príslušníka PZ, ale bez uvedenia konkrétnych

skutkových okolností, z ktorých vychádzala, a spôsobu, ktorým k takýmto záverom dospela.

S argumentáciou sťažovateľa v jeho sťažnosti a vôbec nevysporiadala. V uznesení neuvádza

preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, a preto postup okresnej prokuratúry je

nezlučiteľný so základnými zásadami vzťahu medzi orgánmi verejnej moci a občanom, ktoré

vyplývajú z druhej vety a článku 1 ods. 1 .»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„1) Základné právo Ing. Š. M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 uznesením Okresnej prokuratúry Čadca č. k. 1 Pn

489/08-10 z 9. 1. 2009 porušené bolo.

2) Uznesenie Okresnej prokuratúry Čadca č. k. -10 z 9. 1. 2009 zrušuje

a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3) Okresná prokuratúra Čadca je povinná zaplatiť Ing. Š. M. finančné

zadosťučinenie vo výške 1.500 (...) EUR do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4) Okresná prokuratúra Čadca je povinná uhradiť Ing. Š. M. trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P. do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu, ktoré budú vyčíslené na výzvu ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z 9. januára 2009, ktorým bola zamietnutá

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu povereného príslušníka obvodného oddelenia

ČVS: ORP-2142/TU-CA-2008 zo 14. novembra 2008.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

označeného základného práva napadnutým postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry,

je neprípustná.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí

orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov

v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nezistil, že by sťažovateľ pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu

práva účinne poskytuje, v danom prípade podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona

o prokuratúre. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu ako

neprípustnú podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa považoval

za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo fyzickej osoby

na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd, príp. ľudských práv

a základných slobôd podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m.

napr. , , , ).

Ústavný súd taktiež v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. napr.

, ) zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného v nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho

návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám.

Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v

a ani v zákone o prokuratúre (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009