Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 469/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť O. M. vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa v spojení s

ods. 1 a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením generálneho prokurátora Slovenskej

republiky č. k. XV/2 Gn 337/13/1000-11 z 5. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2014

doručená sťažnosť O. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

v spojení s a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. XV/2 Gn 337/13/1000-11

z 5. februára 2014 (ďalej len „uznesenie generálneho prokurátora“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

„Bol som oznamovateľom vo veci podozrenia zo spáchania zločinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b, ods. 3 písm. c

Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

JUDr. Dobroslav Trnka v súvislosti s konaním o mojom trestnom oznámení na sudkyňu

Okresného súdu v Kežmarku JUDr. Ivetu Jenčovú. Podstata oznámenia spočívala v tom, že

podozrivý prokurátor JUDr. D. Trnka konal vo veci napriek tomu, že musel vedieť o tom, že

sú dané dôvody na jeho vylúčenie podľa a pre vzťah jeho osoby k mojej

osobe bol povinný požiadať o svoje vylúčenie z konania, resp. sa z neho sám vylúčiť. ...

O tom, že vec bude na GP SR riešiť JUDr. Dobroslav Trnka som vopred nevedel.

Od roku 2004 je pohľad z jeho strany na moju osobu jednoznačne nepriateľský, má ku mne

závažné výhrady ,predsudky a zaujatosť je nepochybne objektívna aj keby donekonečna

tvrdil, že ma nepozná, nie je zajatý a koná iba spravodlivo.

V sa neuvádza, že by orgán konajúci v trestnej veci musel osobne

poznať osobu, ktorej sa úkon týka v takom smere, že by sa s ňou musel osobne stretnúť

a vidieť ju naživo. Tvrdenia podozrivého JUDr. Trnku, že nemohol byť zaujatý a nemal

dôvod požiadať o svoje vylúčenie resp., sa z konania vylúčiť lebo sa so mnou osobne nikdy

nestretol, je právne irelevantná obrana podozrivého, ktorý jednoznačne konal v úmysle

pripraviť ma o spravodlivé preskúmanie mojej veci.

V čase keď som vôbec netušil, že JUDr. Dobroslav Trnka bude radovým

prokurátorom GP SR a nachádzal sa v ústavnej funkcii generálneho prokurátora som podal

v apríli 2004 voči GP SR sťažnosť na ústavný súd a v tej veci sp. zn. som sa

domáhal ochrany pred diskrimináciou zo strany GP. Už sama táto skutočnosť je tak

významná, že by mal každý prokurátor v postavení JUDr. Trnku uvažovať o tom, že nikdy

žiadnu moju vec ako OČTK nebude riešiť osobne.

V dobe od roku 2004 do okamihu ako napadla moja vec JUDr. Dobroslavovi Trnkovi

ešte v postavení generálneho prokurátora som na neho podal tri trestné oznámenia pre

závažnú trestnú činnosť. Všetky veci sa nakoniec riešili priamo na GP pod jeho rukami a

nie je možné akceptovať tvrdenia podozrivého, že si vôbec nepamätá na to, že by nejaký O.

M. na neho podal trestné oznámenia. Jeho obrana, že také podania dochádzali na GP

denne v desiatkach a ročne v tisícoch je naozaj nehodná prokurátora GP. Naviac som podal

na osobu bývalého GP SR JUDr. Trnku opakované podnety na disciplinárne konania...

Okrem toho som napísal tri osobné listy... a poslal som mu... aj jednu moju knižku básní...

Aby toho nebolo málo, tak som sa domáhal u zvoleného, ale nevymenovaného kandidáta

na funkciu generálneho prokurátora JUDr. J. Čentéša prijatia do funkcie prokurátora

GP SR ...

O mojom oznámení rozhodol JUDr. Ctibor Košťál bývalý dlhoročný námestník

JUDr. D. Trnku pre trestný úsek.! Už toto samé vážne spochybňuje celé konanie o mojom

trestnom oznámení na JUDr. Trnku. Predsa dlhoročný vzťah podriadenosti

JUDr. C. Košťála k JUDr. D. Trnkovi by v každom právnom štáte musel byť prekážkou pre

jeho rozhodovanie o mojej sťažnosti. Prokurátor GP sa v rozhodnutí zo 7. 1. 2014 oprel

o tvrdenia podozrivého JUDr. Trnku ,že ma nepozná, vôbec o mne nevie a vec rozhodoval

spravodlivo a nestranne.

Proti rozhodnutiu GP SR zo 7. 1. 2014 som podal sťažnosť o ktorej rozhodol sám

Generálny prokurátor SR JUDr. Jaroslav Čižnár. Moju sťažnosť zamietol s dôvodov, že

JUDr. Trnka konal objektívne, nezaujato, neboli dôvody na jeho vylúčenie a naviac uviedol

že meritórne rozhodnutie JUDr. Dobroslava Trnku o mojom oznámení na sudkyňu

OS Kežmarok je zákonné a správne! ...

Tvrdenie porušovateľa práva, že v danom prípade neexistoval na strane

JUDr. Dobroslava Trnku žiaden dôvod na jeho vylúčenie a ak by sa aj dodatočne taký

dôvod našiel, tak ide iba o nedbanlivostné konanie a za to nemôže JUDr. Trnka niesť

žiadnu zodpovednosť, je hanbou demokracie. Každý musí v právnom štáte niesť za svoje

konanie zodpovednosť, inak nie sme právny štát, ale diktatúra. Svojim rozhodnutím naviac

JUDr. Čižnár zasiahol aj moje právo podať vo veci odmietnutia oznámenia na sudkyňu

JUDr. I. Jenčovú podnet k jeho rukám lebo už vopred prejudikoval svoj právny názor v tom,

že také rozhodnutie považuje zo strany JUDr. Trnku za zákonné! ...

Arbitrárnosť rozhodnutí spočíva v tom, že svoj právny názor nezdôvodnil OČTK

zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, resp. ho zdôvodnil

v rozpore so zákonom...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I./ Základné právo O. M. garantované v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1, ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn.

XV/2 Gn 337/13/1000-11 zo dňa 5. 2. 2014 bolo porušené.

II./ Zrušuje sa uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

5. 2. 2014 sp. zn. XV/2 Gn 337/13/1000-11 a prikazuje sa jej aby vo veci opätovne konala

a rozhodla.

III./ O. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- eur..., ktorú

sumu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV./ Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia O. M. v sume /po vyčíslení/ na účet ustanoveného advokáta /meno po

ustanovení/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V./ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť štátu trovy

právneho zastúpenia v sume /po vyčíslení/ na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č... vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a 2 a práva podľa dohovoru. Porušenie

svojich práv vidí sťažovateľ v tom, že uznesenie generálneho prokurátora nebolo

odôvodnené v súlade so zákonom.

Uznesením prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 337/13-4 zo 7. januára 2014 (ďalej len „uznesenie

prokurátora generálnej prokuratúry“) bolo odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľa

zo 4. novembra 2013, ktoré podal na prokurátora generálnej prokuratúry JUDr. Dobroslava

Trnku pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

.

Proti uzneseniu prokurátora generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Gn 337/13-4

zo 7. januára 2014 podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol napadnutým uznesením

generálny prokurátor. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia generálneho prokurátora

č. k. XV/2 Gn 337/13/1000-11 z 5. februára 2014 je uvedené:

„O. M. podal trestné oznámenie na sudkyňu Okresného súdu Kežmarok JUDr. Ivetu

Jenčovú, ktoré konajúci vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok

v zmysle ustanovenia písmeno d/ odmietol. Proti tomuto

uzneseniu o odmietnutí vecí si podal oznamovateľ O. M. sťažnosť, ktorá bola pridelená

na rozhodovanie prokurátorovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

JUDr. Dobroslavovi Trnkovi. Uznesením zo dňa 30. 10. 2013 JUDr. Dobroslav Trnka

sťažnosť oznamovateľa zamietol ako nedôvodnú.

Na základe tejto skutočnosti, následne O. M. podal trestné oznámenie

na prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku pre podozrenie zo spáchania trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa odsek, odsek 3 .

Trestné oznámenie preskúmal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky JUDr. Ctibor Košťál, ktorý dňa 7. 1. 2014 vydal rozhodnutie podľa § 197 ods. 1

písmeno d/ , ktorým toto trestné oznámenie odmietol s odôvodnením, že

nie je dôvod na začatie trestného stíhania a ani dôvod na postup podľa § 197 ods.2

.

Uvedené uznesenie bolo O. M. doručené dňa 16. 1. 2014 a menovaný si proti nemu

podal písomnú sťažnosť toho istého dňa, ktorú odôvodnil tým, že ide o vedomé nadržovanie

páchateľovi trestnej činnosti, že JUDr. Ctibor Košťál v napadnutom uznesení vedome

zatajil podstatnú časť jeho trestného oznámenia, najmä tú skutočnosť, že oznamovateľ

podal v minulosti na JUDr. Dobroslava Trnku tri trestné oznámenia, a že JUDr. Ctibor

Košťál mal za povinnosť vylustrovať všetky jeho podania, v ktorých bol oznamovateľom a

ako podozrivého uviedol JUDr. Dobroslava Trnku. V sťažností ďalej uviedol, že v marci

2004 požiadal JUDr. Dobroslava Trnku ako generálneho prokurátora Slovenskej republiky

o prijatie do rezortu prokuratúry, ktorému on nevyhovel, na základe čoho podal voči

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky

pre diskrimináciu a žiadal aj nemajetkovú satisfakciu vo výške 50.000.000,- Sk. O. M. ďalej

v sťažnosti uviedol, že na Slovensku niet dvoch osôb, ktoré by sa tak nenávideli, ako on

a JUDr. Dobroslav Trnka, pričom on sa k tomu otvorene hlási a JUDr. Dobroslav Trnka sa

tvári ako keby nikdy nebol generálnym prokurátorom. Podľa názoru sťažovateľa sa

JUDr. Dobroslav Trnka mal nechať vylúčiť z rozhodovania v uvedenej veci, a keďže tak

neurobil, spáchal trestný čin.

Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Ctibor Košťál

sťažnosti nevyhovel a predložil ju na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.

Pri konaní podľa som zistil, že sťažnosť je prípustná,

že bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote. Na základe tejto

sťažnosti som preskúmal spis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.

XV/2 Gn 277/13, ako aj spis sp. zn. XV2/Gn 337/13 a dospel som k záveru, že rozhodnutie

JUDr. Ctibora Košťála zo dňa 7. 1. 2014 o odmietnutí trestného oznámenia M. na

prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Dobroslava Trnku je

správne a zákonné.

Jadrom problému je skutočnosť, či prokurátor, ktorému je jeho nadriadeným

pridelený spis na vybavenie, sa má nechať vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania,

ak oznamovateľom je osoba, ktorá na neho podala v minulosti trestné oznámenia osoba

ktorú Generálna prokuratúra Slovenskej republiky neprijala do služobného pomeru, a ktorý

to napadol na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o týchto

skutočnostiach sa nepochybne musí brať do úvahy aj stanovisko JUDr. Dobroslava Trnku.

Tento sa jednoznačne vyjadril, že O. M. nikdy nevidel, nepozná ho a že si nepamätá

na nejaké jeho podania voči nemu a čo je najdôležitejšie, zdôraznil, že rozhodoval

nezaujato, iba na základe predloženého spisového materiálu predloženého z Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok.

Podľa oznamovateľa mal byť dôvodom na vylúčenie prokurátora jeho pomer k

osobe, ktorej sa úkon priamo týka. V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že ak

má ísť o takýto dôvod k vylúčeniu, zo všetkých rozhodujúcich skutočností musí byť

jednoznačné, že takýto vzťah existuje a musí ísť o taký vzťah, ktorý objektívne ale aj

subjektívne bráni prokurátorovi pristupovať k veci nezaujato a rozhodovať nestranne a

spravodlivo. Takéto rozhodnutie sa však musí urobiť výlučne na základe objektívneho

hľadiska, subjektívne stanovisko je iba podnetom pre takéto rozhodovanie. To znamená, že

nie je prípustné vychádzať iba z pochybností oznamovateľa o pomere JUDr. Dobroslava

Trnku k jeho osobe, ale aj z hmotnoprávneho rozboru tejto veci.

Skutočnosť, že oznamovateľ cíti k JUDr. Dobroslavovi Trnkovi veľkú nenávisť, je

jeho subjektívny pocit, ktorý mu nikto nemôže vziať, ale neznamená to, že taký istý pocit

musí mať aj druhá strana. Pravda je však taká, že JUDr. Dobroslav Trnka pri rozhodovaní

o sťažnosti oznamovateľa O. M. proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Kežmarok rozhodol správne, keď sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Naviac fakt, že prokurátor nepožiada o svoje vylúčenie z veci, ktorú má pridelenú

a neskôr sa zistí, že tak mal urobiť, nemôže zakladať jeho trestno-právnu zodpovednosť pre

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa g 326 . Ide

o úmyselný trestný čin a jeho skutkovú podstatu nie je možné naplniť nedbanlivostným

konaním.“

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr. m. m. ,

, ) je aj právny názor, podľa ktorého právo fyzickej osoby

(resp. právnickej osoby) na vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania inej osoby

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy (napr. m. m. , , , ).

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) oznamovateľovi (poškodenému) nevyplýva v trestnom konaní právo

na začatie a vedenie trestného stíhania inej osoby (mutatis mutandis rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. v prípade Helmers v. Švédsko, rozsudok pléna

z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 20, v prípade Perezová

v. Francúzsko rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70,

71, ECHR 2004-I).

Oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený

trestným činom, nemá preto zaručené základné právo, aby na podklade jeho

trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie

konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné

prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných

v trestnom konaní (napr. , ).

V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (, ,

), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je

vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich

orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný

a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi

páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana

individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Z v rámci práva na inú právnu ochranu sťažovateľom vyplýva

právo aj na trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné

v trestnom konaní ich trestným oznámením, resp. inými podaniami náležite zaoberali.

Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy, keby podania sťažovateľov ignorovali alebo

nevenovali im pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam.

Generálny prokurátor sa sťažnosťou sťažovateľa proti uzneseniu prokurátora

generálnej prokuratúry zaoberal a odpovedal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli

obsahom tejto sťažnosti, čo je zrejmé s citovaného odôvodnenia uznesenia generálneho

prokurátora. Uznesenie generálneho prokurátora nemožno považovať za arbitrárne

a neodôvodnené, ako to tvrdí sťažovateľ.

Generálny prokurátor venoval sťažnosti sťažovateľa náležitú pozornosť

a vysporiadal sa so všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa obsiahnutými

v sťažnosti. Keďže orgány činné v trestnom konaní venovali podaniu sťažovateľa primeranú

pozornosť, nezasiahli negatívne do podstaty jeho práv, nezmarili ich zmysel, a preto ich ani

nemohli porušiť.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom generálneho prokurátora

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o arbitrárnosti tohto názoru a neznamená,

že uznesenie generálneho prokurátora nebolo dostatočne odôvodnené.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. a v ňom citovaná judikatúra).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi obsiahnutými v jeho petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014