Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 389/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. M., N., zastúpeného advokátom Mgr. D. M., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúry Nitra, Krajskej prokuratúry

v Nitre, Okresného riaditeľstva policajného zboru Nitra a vyšetrovateľom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Nitra Ing. J. S. v súvislosti s trestným oznámením

z 28. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. M. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2012

doručená sťažnosť JUDr. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo vnútra“), Okresnej prokuratúry Nitra, Krajskej prokuratúry v Nitre,

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra a vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Nitra Ing. J. S. v súvislosti s trestným oznámením z 28. septembra 2010

(ďalej len „trestné oznámenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že «sa spolu s inými fyzickými osobami

stal obeťou viacerých trestných činov, spáchaných tým istým páchateľom, resp. páchateľmi.

Z tohto dôvodu dňa 28. 9. 2010 podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania

trestného činu:

- podvodu podľa (, pozn.) na tom skutkovom základe, že

od neho R. O. pod zámienkou nákupu mrazeného mäsa vylákal sumu 352.000,- €, pri čom

už v tom čase vedel, že tieto použije pre vlastnú potrebu. Nakoľko časť vylákaných

prostriedkov bola O. vrátená, škoda spôsobená R. O. a uplatnená v trestnom konaní je

268.400,- €. Toho času je R. O. vznesené obvinenie pre spáchanie pokračovacieho obzvlášť

závažného zločinu podvodu pre viac ako 30 skutkov a 23 poškodených, kde škoda presiahla

1 milión eur.

- úverového podvodu podľa na tom skutkovom základe, že R. a S. O. uviedli

Prvú stavebnú poisťovňu, a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru

(účelové použitie prostriedkov) aj v otázke splácania úveru (vedeli a museli vedieť, že úver

nebudú schopní splatiť a ich majetok nepostačuje na splatenie ich záväzkov) a vylákali

od PSS, a. s. úver vo výške viac ako 140.000,-€, pričom vyšetrovanie je vedené pod sp. zn.

ORP-294/3-OVK-NR-2011, stále aj po 1,5 roku v štádiu „začaté vo veci“.

- poškodzovania veriteľa podľa na tom skutkovom základe, že prostriedky

z úveru – patriace do ich BSM nepoužili na úhradu svojich splatných záväzkov, ale

na splatenie iných, nesplatných záväzkov zabezpečených nehnuteľnosťami vo vlastníctve

matky S. O. – A. V., splatenie spoločného nesplatného úveru O. a V. Ďalej na tom

skutkovom základe, že S. O. a A. V. odstúpili od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa

bytu od V., a to z dôvodu, aby týmto aktívnym konaním zabránili prechodu tohto bytu

do BSM O., a teda aby zmarili možnosť uspokojenia veriteľov z tohto majetku.

- nebezpečného vyhrážania podľa , resp. vydierania podľa – R. O.

sa vyjadril pred JUDr. M. a aj pred svojou sestrou Z. Š., že keď neprestane uplatňovať

a chrániť svoje práva prostredníctvom úkonov v občianskoprávnom konaní, ako

aj v trestnom konaní, nechá ho „... že ho to vyjde lacnejšie ako vrátiť peniaze“.».

Sťažovateľ zdôraznil, že „V postupe OČTK pri vyšetrovaní trestnej činnosti R. O.

a spol. boli opakovane porušované práva poškodených, avšak táto ústavná sťažnosť sa týka

porušenia práva JUDr. M. M., garantovaného SR v tým, že orgány

činné v trestnom konaní bez akéhokoľvek dôvodu ignorujú trestné oznámenie JUDr. M. M.

o skutku vyhrážania sa zabitím JUDr. M. M. zo strany R. O...“.

V súvislosti so „skutkom vyhrážania sa zabitím“ ďalej sťažovateľ uviedol, že

«Vyšetrovateľ do dnešného dňa vo veci tohto skutku nekonal, ani nezačal konanie v štádiu

„vo veci“ podľa ustanovenia . Rovnako vyšetrovateľ doposiaľ nevypočul JUDr. M.

ani podľa , v štádiu po prijatí trestného oznámenia pred rozhodnutím podľa

. Vyšetrovateľ teda bez akéhokoľvek dôvodu ignoroval trestné oznámenie JUDr.

M. o tom, že sa mu páchateľ, ktorý sa voči nemu už pred tým dopustil obzvlášť závažnej

trestnej činnosti, naďalej vyhrážal zabitím, ba čo viac, pred svojimi rodinnými príslušníkmi

R. O. uviedol, že vyšetrovateľ Ing. S. mu mal uviesť, že „z M. si tu na polícii všetci robia...

a... na neho aj na to čo vypisuje“. Túto informáciu JUDr. M. poskytla Z. Š. – sestra R. O.,

ktorej O. toto mal povedať.

Nakoľko zo strany vyšetrovateľa neustále dochádzalo k mareniu vyšetrovania

v podobe nečinnosti, vykonávania vyšetrovacích úkonov spôsobom, majúcim za následok

ich procesnú nepoužiteľnosť v konaní a podobne, poškodení podali dňa 30. 8. 2011

hromadnú sťažnosť a podnet (zo dňa 19. 8. 2011), adresované na GP SR a MV SR odbor

inšpekčnej služby, v ktorom uviedli všetky podstatné skutočnosti, okrem iného aj nečinnosť

OČTK vo veci vyhrážania sa smrťou JUDr. M. zo strany R. O.».

Keďže subjekty označené v sťažnosti ako porušovatelia práv sťažovateľa

nepostupovali podľa jeho názoru v súvislosti s ním podaným trestným oznámením

relevantne, resp. ho ignorovali, čo malo na jeho „psychický a zdravotný stav osobný

a pracovný život obzvlášť závažný negatívny následok“, navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Okresné riaditeľstvo PZ

v Nitre, Okresná prokuratúra v Nitre, Krajská prokuratúra v Nitre a vyšetrovateľ Ing. J. S.

nečinnosťou vo veci vyhrážania sa R. O. JUDr. M. M. smrťou porušil základné právo JUDr.

M. M. na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené .

Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR, Okresnému riaditeľstvu

policajného zboru v Nitre, Okresnej prokuratúre v Nitre a Krajskej prokuratúre v Nitre,

v trestnej veci vyhrážania sa JUDr. M. M. R. O., skutku opísanom v trestnom oznámení

zo dňa 28. 9. 2010 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

JUDr. M. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- €, ktoré sú

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre,

Okresná prokuratúra v Nitre, Krajská prokuratúra v Nitre a vyšetrovateľ PZ v Nitre Ing. J.

S. spoločne a nerozdielne povinní JUDr. M. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti toho

nálezu.

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Okresné riaditeľstvo PZ

v Nitre, Okresná prokuratúra v Nitre, Krajská prokuratúra v Nitre a Ing. J. S. sú spoločne

a nerozdielne povinní JUDr. M. M. zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným súdom

Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry (napr. ) vyslovil, že podľa

je viazaný návrhom na začatie konania a najmä jeho

petitom.

Aj keď sťažovateľ v petite sťažnosti explicitne neuviedol, že sa domáha vyslovenia

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom subjektov označených v petite sťažnosti, ústavný súd nemal

pochybnosti o tom, že sťažovateľ namieta aj porušenie tohto základného práva, čo vyplýva

z formulácie petitu, keď žiadal, aby ústavný súd označeným subjektom prikázal konať bez

zbytočných prieťahov.

1. Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a v texte sťažnosti ďalej vymedzil, že k jeho porušeniu malo dôjsť v dôsledku

nečinnosti „orgánov činných v trestnom konaní“ v súvislosti so skutkom „vyhrážania sa

zabitím JUDr. M. M. zo strany R. O.“. Ústavný súd vzhľadom na viazanosť petitom

sťažnosti nepovažoval za potrebné vysporiadať sa osobitne s ďalšou argumentáciou

sťažovateľa, ktorá priamo nesúvisí s namietaným porušením v sťažnosti označených práv,

keďže ju považoval iba za súčasť odôvodnenia.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr. m. m. ,

, ) je aj právny názor, podľa ktorého právo fyzickej osoby (resp.

právnickej osoby) na vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania inej osoby na základe

podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

(napr. m. m. , , , ).

Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pokiaľ je jeho

aplikovateľnosť založená na „trestnom obvinení“ inej osoby) oznamovateľovi

(poškodenému) nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie a vedenie trestného stíhania

inej osoby (mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade

Helmers v. Švédsko, rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A,

č. 212-A, ods. 20, v prípade Perezová v. Francúzsko rozsudok Veľkej komory z 12. februára

2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I).

Oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený

trestným činom, nemá preto zaručené základné právo, aby na podklade jeho

trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie

konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné

prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných

v trestnom konaní (napr. , ).

V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (, ,

), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je

vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich

orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný

a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi

páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana

individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Aj keď postup subjektov označených v sťažnosti vo veci trestného oznámenia

sťažovateľa nebol úplne v súlade s a nasl. , namietané nedostatky

v okolnostiach danej veci, pokiaľ ide o spôsob, ako bolo s týmto oznámením sťažovateľa

naložené, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za prejav svojvôle dosahujúci

takú intenzitu, ktorá by signalizovala možnosť vysloviť v prípade prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie porušenie základného práva sťažovateľa podľa .

Pokiaľ sťažovateľ označil za jedného z porušiteľov svojich označených základných

práv ministerstvo vnútra, ústavný súd nepovažuje postup tohto ústredného orgánu štátnej

správy (konkrétne sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra v súvislosti

s vybavovaním hromadného podania poškodených z 19. augusta 2011) za taký, ktorým

mohlo byť zasiahnuté do práv sťažovateľa v namietanej veci.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. a v ňom citovaná judikatúra).

Keďže z obsahu sťažnosti vyplýva, že za porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 sťažovateľ považuje najmä skutočnosť, že na základe jeho trestného

oznámenia z 28. septembra 2010 až dosiaľ nebolo začaté trestné konanie proti ním

označenej fyzickej osobe, ktorá sa mu mala vyhrážať zabitím, dospel ústavný súd

s poukazom na uvedené skutočnosti k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne

neopodstatnená, a preto ju na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

2. Ústavný súd v spojitosti s namietaným porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa vo vzťahu

k namietanému postupu označených porušovateľov konštatuje, že v okolnostiach danej veci

nebolo dosiaľ žiadnej konkrétnej osobe vznesené obvinenie, dokonca nebolo ani začaté

trestné stíhanie vo veci. Ústavný súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnej veci

bez vznesenia obvinenia (proti konkrétnej osobe) sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(napr. , , ). Až vznesenie obvinenia je tým

momentom, ktorý dáva poškodenému možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu

možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez

zbytočných prieťahov má nárok v zmysle .

Keďže v danom prípade namieta sťažovateľ porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa vo veci, ktorá

nedospela do štádia vznesenia obvinenia proti konkrétnej osobe, ústavný súd sťažnosť

aj v tejto časti v súlade s odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi obsiahnutými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2012