Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 177/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, konajúcej prostredníctvom

konateľa JUDr. Richarda Bauera, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,

Okresnou prokuratúrou Košice I a Krajskou prokuratúrou v Košiciach v konaniach

súvisiacich s vecou vedenou pod sp. zn. ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. decembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010, postupom Okresnej prokuratúry Košice I

(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 958/13/8800.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 18. júna 2010 bol okresnému riaditeľstvu

doručený Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej

polície, odborom kriminálnej polície podnet na začatie jeho trestného stíhania. Podľa tvrdení

sťažovateľa obsahom podnetu boli „nezákonné, nezmyselné a ničím nepodložené

skutočnosti, že záujmová osoba... poškodzuje a ohrozuje svojím konaním verejný záujem“,

a to tým, že „od presne nezistenej doby až do súčasnej doby má prostredníctvom internetu...

rozširovať, resp. umožňovať voľné sťahovanie súborov podporujúcich fašizmus“. Okresné

riaditeľstvo vybavilo uvedený podnet prípisom č. ORP UJK 427/2010 z 23. júna 2010,

v ktorom vymedzilo zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené už v štádiu podania

podnetu, a následne uznesením ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 20. decembra 2010 vec

odmietlo, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2

, keďže neboli naplnené zákonné znaky oznámeného trestného činu

(jeho subjektívna stránka). Napriek uvedeným skutočnostiam prokurátor okresnej

prokuratúry uznesením č. k. 3 z 27. januára 2011 zrušil uznesenie okresného

riaditeľstva ako nedôvodné. Následne vyšetrovateľ okresného riaditeľstva na podklade tohto

rozhodnutia (podľa tvrdení sťažovateľa nezákonného rozhodnutia, pozn.) a viazaný právnym

názorom dozorujúceho prokurátora uznesením ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 11.

februára 2011 začal trestné stíhanie pre zločin rozširovania extrémistických materiálov

a uznesením ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 13. februára 2013 bolo sťažovateľovi

2

vznesené obvinenie podľa a . Proti tomuto

uzneseniu podal sťažovateľ 7. marca 2013 sťažnosť, ktorá bola uznesením okresného

prokurátora č. k. z 18. apríla 2013 ako nedôvodná zamietnutá. Sťažovateľ

podal 16. decembra 2013 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutí okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra oznámením

č. k. 1/1 KPt 958/13/8800 6 zo 17. februára 2014 uznala časť námietok sťažovateľa

a nariadila opatrenie na odstránenie pisárskej chyby. Po zmene prokurátora okresnej

prokuratúry a na podklade predchádzajúcich rozsiahlych námietok a aktivít sťažovateľa

prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. z 13. marca 2014

opravil výrokovú časť uznesenia o zrušení uznesenia o odmietnutí veci, proti ktorému podal

sťažovateľ 26. marca 2014 sťažnosť. Uvedená sťažnosť bola uznesením krajskej prokuratúry

č. k. 1/1 KPt 958/13/8800 10 z 20. júna 2014 zamietnutá ako podaná zjavne neoprávnenou

osobou. Dňa 16. októbra 2014 okresná prokuratúra uznesením č. k.

trestné stíhanie podľa zastavila, lebo označený

skutok, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, nie je trestným činom a nebol daný dôvod na

postúpenie veci.

3. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry

a krajskej prokuratúry v napadnutých konaniach došlo k porušeniu ,

čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo svojej sťažnosti sa domáha, aby ústavný súd

sťažnosť prijal na ďalšie konanie, nálezom vyslovil porušenie označených práv a slobôd,

priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1500 € od okresného riaditeľstva, 500

€ od okresnej prokuratúry a 500 € od krajskej prokuratúry, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 284,08 €.

II.

4. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či spĺňa všetky

zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

každej sťažnosti, patrí aj to, či nejde o sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená. Zjavnú

neopodstatnenosť možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sťažovateľ namietal. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

preskúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným postupom okresného úradu,

okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry a namietanými základnými právami

sťažovateľa.

5. Sťažovateľ namietal, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , listiny, ako aj jeho

základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo

postupom okresného úradu vyšetrovania, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry

v trestnom konaní vedenom týmito orgánmi pri preverovaní trestného oznámenia

a rozhodovaní o obvinení zo spáchania zločinu rozširovania extrémistických materiálov

podľa a .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

„Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“

(). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

4

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu ().

6. Konanie, v ktorom podľa tvrdení sťažovateľa došlo k prieťahom v konaní, je postup

ako pred začatím trestného stíhania týkajúcim sa preverenia oznámení o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, tak aj po vznesení obvinenia až do

zastavenia trestného stíhania. Ústavný súd už v tejto súvislosti vyslovil právny názor (II. ÚS

41/98, ), že ak ide o konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, právo na

konanie bez zbytočných prieťahov zaručené sa chráni len po začatí

trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo

ako poškodený.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vplýva, že v súvislosti

s ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoru

primeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému

spravidla dochádza v prípravnom konaní (napr. rozhodnutie vo veci Wemhoff v. Spolková

republika Nemecko z 27. júna 1968, séria A, č. 7, s. 26 ̶27, § 19).

Keďže v rámci preverenia oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol

spáchaný trestný čin, sa skúma len to, či sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania

podľa , nejde o také konanie, v ktorom by sa rozhodovalo

o právach a povinnostiach jeho účastníkov. Sťažovateľom namietané obdobie prieťahov

od 18. júna 2010 do 13. februára 2013 (vznesenia obvinenia) spôsobené konaním okresného

riaditeľstva a okresnej prokuratúry nemôže byť preto predmetom prieskumu, či v ňom došlo

k prieťahom v konaní, v dôsledku čoho ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

7. K vzneseniu obvinenia sťažovateľovi zo zločinu rozširovania extrémistických

materiálov podľa a. 2 písm. b) došlo uznesením

ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 13. februára 2013. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ 7. marca 2013 sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry uznesením

č. k. z 18. apríla 2013 ako nedôvodnú zamietol. V období roku 2013 boli

vykonané ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní, na základe ktorých sťažovateľ

podal 16. decembra 2013 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutí okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. Následne po ukončení

vyšetrovania vyšetrovateľom okresného riaditeľstva bol na okresnú prokuratúru predložený

vyšetrovací spis s návrhom na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b)

. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k.

zo 16. októbra 2014 trestné stíhanie proti sťažovateľovi zastavil. Uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2014.

8. Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , ,

, , , ) poskytuje ústavný súd ochranu

základnému právu podľa , resp. podľa listiny, keď v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci

(v tomto prípade orgánmi činnými v trestnom konaní) ešte mohlo trvať. Ak preto

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom sťažovateľ

namietal porušenie svojho základného práva podľa , bolo právoplatne

skončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu označeného

základného práva už nemohlo dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z toho, že účelom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia

6

orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím ().

Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd

pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, sťažnosť č. 16970/05).

9. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 31. decembra 2014. Vzhľadom

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa právoplatným skončením napadnutého

konania ešte v čase pred podaním sťažnosti (31. októbra 2014) už k porušovaniu

sťažovateľom označených základných práv nemohlo dochádzať.

Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základného práva podľa , listiny a

dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v napadnutom konaní je zjavne

neopodstatnená, a preto ju podľa po jej predbežnom

prerokovaní odmietol.

10. Sťažovateľ požadoval vo svojej sťažnosti aj priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už

nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími nárokmi sťažovateľa, ktoré z nej vyplývali.

11. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v konaní o sťažnosti podľa sa

nemožno domáhať nápravy pochybení orgánov, ktoré možno docieliť inými prostriedkami

nápravy. V uvedenom prípade možno náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom uplatňovať podľa

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2015

8