Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 177/2015
PDF · 387.7 KB
No categories available
I. ÚS 177/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, konajúcej prostredníctvom
konateľa JUDr. Richarda Bauera, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
Okresnou prokuratúrou Košice I a Krajskou prokuratúrou v Košiciach v konaniach
súvisiacich s vecou vedenou pod sp. zn. ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
31. decembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010, postupom Okresnej prokuratúry Košice I
(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1135/10
a sp. zn. 4 Pv 84/11/8802 a postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 958/13/8800.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 18. júna 2010 bol okresnému riaditeľstvu
doručený Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej
polície, odborom kriminálnej polície podnet na začatie jeho trestného stíhania. Podľa tvrdení
sťažovateľa obsahom podnetu boli „nezákonné, nezmyselné a ničím nepodložené
skutočnosti, že záujmová osoba... poškodzuje a ohrozuje svojím konaním verejný záujem“,
a to tým, že „od presne nezistenej doby až do súčasnej doby má prostredníctvom internetu...
rozširovať, resp. umožňovať voľné sťahovanie súborov podporujúcich fašizmus“. Okresné
riaditeľstvo vybavilo uvedený podnet prípisom č. ORP UJK 427/2010 z 23. júna 2010,
v ktorom vymedzilo zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené už v štádiu podania
podnetu, a následne uznesením ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 20. decembra 2010 vec
odmietlo, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku, keďže neboli naplnené zákonné znaky oznámeného trestného činu
(jeho subjektívna stránka). Napriek uvedeným skutočnostiam prokurátor okresnej
prokuratúry uznesením č. k. 1 Pn 1135/10 3 z 27. januára 2011 zrušil uznesenie okresného
riaditeľstva ako nedôvodné. Následne vyšetrovateľ okresného riaditeľstva na podklade tohto
rozhodnutia (podľa tvrdení sťažovateľa nezákonného rozhodnutia, pozn.) a viazaný právnym
názorom dozorujúceho prokurátora uznesením ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 11.
februára 2011 začal trestné stíhanie pre zločin rozširovania extrémistických materiálov
a uznesením ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 13. februára 2013 bolo sťažovateľovi
2
vznesené obvinenie podľa § 422b ods.1a 2 písm. b) Trestného zákona. Proti tomuto
uzneseniu podal sťažovateľ 7. marca 2013 sťažnosť, ktorá bola uznesením okresného
prokurátora č. k. 4 Pv 84/11 27 z 18. apríla 2013 ako nedôvodná zamietnutá. Sťažovateľ
podal 16. decembra 2013 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutí okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra oznámením
č. k. 1/1 KPt 958/13/8800 6 zo 17. februára 2014 uznala časť námietok sťažovateľa
a nariadila opatrenie na odstránenie pisárskej chyby. Po zmene prokurátora okresnej
prokuratúry a na podklade predchádzajúcich rozsiahlych námietok a aktivít sťažovateľa
prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. 4 Pv 84/11/8802 42 z 13. marca 2014
opravil výrokovú časť uznesenia o zrušení uznesenia o odmietnutí veci, proti ktorému podal
sťažovateľ 26. marca 2014 sťažnosť. Uvedená sťažnosť bola uznesením krajskej prokuratúry
č. k. 1/1 KPt 958/13/8800 10 z 20. júna 2014 zamietnutá ako podaná zjavne neoprávnenou
osobou. Dňa 16. októbra 2014 okresná prokuratúra uznesením č. k. 4 Pv 84/11/8802 63
trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila, lebo označený
skutok, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, nie je trestným činom a nebol daný dôvod na
postúpenie veci.
3. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry
a krajskej prokuratúry v napadnutých konaniach došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy,
čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo svojej sťažnosti sa domáha, aby ústavný súd
sťažnosť prijal na ďalšie konanie, nálezom vyslovil porušenie označených práv a slobôd,
priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1500 € od okresného riaditeľstva, 500
€ od okresnej prokuratúry a 500 € od krajskej prokuratúry, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 284,08 €.
II.
4. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných
práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či spĺňa všetky
zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
každej sťažnosti, patrí aj to, či nejde o sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená. Zjavnú
neopodstatnenosť možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú
súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sťažovateľ namietal. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní
preskúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným postupom okresného úradu,
okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry a namietanými základnými právami
sťažovateľa.
5. Sťažovateľ namietal, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jeho
základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo
postupom okresného úradu vyšetrovania, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry
v trestnom konaní vedenom týmito orgánmi pri preverovaní trestného oznámenia
a rozhodovaní o obvinení zo spáchania zločinu rozširovania extrémistických materiálov
podľa § 422b ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
„Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“
(II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno
4
porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach
a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej
neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01).
6. Konanie, v ktorom podľa tvrdení sťažovateľa došlo k prieťahom v konaní, je postup
ako pred začatím trestného stíhania týkajúcim sa preverenia oznámení o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, tak aj po vznesení obvinenia až do
zastavenia trestného stíhania. Ústavný súd už v tejto súvislosti vyslovil právny názor (II. ÚS
41/98, II. ÚS 20/02), že ak ide o konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, právo na
konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa chráni len po začatí
trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo
ako poškodený.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vplýva, že v súvislosti
s ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoru
primeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému
spravidla dochádza v prípravnom konaní (napr. rozhodnutie vo veci Wemhoff v. Spolková
republika Nemecko z 27. júna 1968, séria A, č. 7, s. 26 ̶27, § 19).
Keďže v rámci preverenia oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol
spáchaný trestný čin, sa skúma len to, či sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania
podľa § 199 Trestného poriadku, nejde o také konanie, v ktorom by sa rozhodovalo
o právach a povinnostiach jeho účastníkov. Sťažovateľom namietané obdobie prieťahov
od 18. júna 2010 do 13. februára 2013 (vznesenia obvinenia) spôsobené konaním okresného
riaditeľstva a okresnej prokuratúry nemôže byť preto predmetom prieskumu, či v ňom došlo
k prieťahom v konaní, v dôsledku čoho ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako
zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. K vzneseniu obvinenia sťažovateľovi zo zločinu rozširovania extrémistických
materiálov podľa § 422 ods. 1 a. 2 písm. b) Trestného zákona došlo uznesením
ČVS: ORP 2723/3 OJP KE 2010 z 13. februára 2013. Proti tomuto uzneseniu podal
sťažovateľ 7. marca 2013 sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry uznesením
č. k. 4 Pv 84/11 27 z 18. apríla 2013 ako nedôvodnú zamietol. V období roku 2013 boli
vykonané ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní, na základe ktorých sťažovateľ
podal 16. decembra 2013 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutí okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. Následne po ukončení
vyšetrovania vyšetrovateľom okresného riaditeľstva bol na okresnú prokuratúru predložený
vyšetrovací spis s návrhom na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. 4 Pv 84/11/8802 63
zo 16. októbra 2014 trestné stíhanie proti sťažovateľovi zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2014.
8. Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01,
I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 168/04) poskytuje ústavný súd ochranu
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny, keď v čase
uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci
(v tomto prípade orgánmi činnými v trestnom konaní) ešte mohlo trvať. Ak preto
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom sťažovateľ
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo právoplatne
skončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu označeného
základného práva už nemohlo dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia
6
orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (I. ÚS 167/03).
Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd
pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, sťažnosť č. 16970/05).
9. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 31. decembra 2014. Vzhľadom
na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa právoplatným skončením napadnutého
konania ešte v čase pred podaním sťažnosti (31. októbra 2014) už k porušovaniu
sťažovateľom označených základných práv nemohlo dochádzať.
Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť v časti namietajúcej
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v napadnutom konaní je zjavne
neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom
prerokovaní odmietol.
10. Sťažovateľ požadoval vo svojej sťažnosti aj priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia a náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už
nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími nárokmi sťažovateľa, ktoré z nej vyplývali.
11. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sa
nemožno domáhať nápravy pochybení orgánov, ktoré možno docieliť inými prostriedkami
nápravy. V uvedenom prípade možno náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom uplatňovať podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. apríla 2015
8