Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 329/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

Ladislava Suchého – KOVOFINIŠ, Nová 16, Hrabušice, IČO 10766898, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s. r. o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves,

v mene ktorej koná advokátka JUDr. Natália Počubayová, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 15. júla 2019 a postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Ladislava Suchého – KOVOFINIŠ o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2019 doručená v elektronickej podobe ústavná sťažnosť Ladislava Suchého –

KOVOFINIŠ, Nová 16, Hrabušice, IČO 10766898 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. júla 2019 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalovanou stranou

v spore o zaplatenie sumy 19 089,14 € s príslušenstvom (pôvodná žaloba bola

na sumu 11 269,13 €, pozn.) a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia.

Sťažovateľ neuznal stanovenú výšku žalovanej sumy, k čomu predložil súkromný znalecký

posudok, navrhol dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, vzniesol námietku premlčania

a kompenzačnú námietku v novej sume 2 430,79 €. Pred druhým pojednávaním žalobca

písomným podaním zobral žalobu v celom rozsahu späť (bez uvedenia dôvodu), žiadal,

aby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že strany sporu nebudú mať

nárok na ich náhradu, resp. aby im náhradu trov konania súd nepriznal. Sťažovateľ súhlasil

so späťvzatím návrhu a zastavením konania, nesúhlasil však s návrhom o trovách konania.

Okresný súd uznesením z 26. septembra 2018 konanie zastavil a priznal

sťažovateľovi náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie

okresný súd odôvodnil tým, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a v konaní

nebolo preukázané, či žaloba bola podaná dôvodne. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 4. apríla 2019. Následne na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ

podaním zo 17. apríla 2019 vyčíslil trovy konania v celkovej výške 5 816,18 €.

Okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom sp. zn.

z 29. mája 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu vydané súdnym úradníkom“) priznal

sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 3 379,08 €. Okresný súd „okrem iného

nepriznal žalovanému náhradu trov dôkazov za vypracované súkromné znalecké posudky

spolu vo výške 900 €, s odôvodnením, že súd na predloženie takého dôkazu sťažovateľa

nevyzval, bola to jeho iniciatíva ako žalovaného a v danom prípade nebolo vo veci

rozhodnuté v merite, nebolo zistené kto spor zapríčinil a preukázané, kto by mal mať vo veci

úspech.“.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom

v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej namietal nesprávnosť nepriznania náhrady trov

dôkazov za vypracované súkromné znalecké posudky. Okresný súd napadnutým uznesením

sp. zn. z 15. júla 2019 sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

3. S uvedeným záverom okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí a namieta porušenie

označených práv z dôvodu, že mu nebola priznaná náhrada trov konania „za vypracované

súkromné znalecké posudky predložené v súdnom konaní, čo súd odôvodnil tak,

že sťažovateľa ako žalovaného na predloženie takéhoto dôkazu nevyzval, v danom prípade

nebolo vo veci rozhodnuté v merite, nebolo taktiež zistené kto spor zapríčinil a nebolo

preukázané, kto by mal mať vo veci úspech.

Nepriznanie náhrady za súkromný znalecký posudok s odôvodnením

a argumentáciou všeobecného súdu považuje sťažovateľ za exces z požiadaviek kladených

na spravodlivý súdny proces a extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, ktoré sú

spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny práv sťažovateľa.

Pri svojom rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania za súkromný znalecký

posudok súd nevzal do úvahy fakt, že sťažovateľ ako žalovaný v danom spore využil

súkromné znalecké posudky ako prostriedok svojej obrany. Súd pri rozhodovaní o náhrade

trov konania nesprávne aplikoval a interpretoval príslušné ustanovenia zákona

upravujúcich náhradu trov konania. Sťažovateľ má za to, že ním predložené súkromné

znalecké posudky spĺňajú znaky súkromného znaleckého posudku uvedené v zákone, a má

za to, že Uznesenie 2 má znaky svojvôle uplatnenej súdom.

Finančné prostriedky vynaložené sťažovateľom na predložené súkromné znalecké

posudky napĺňajú zákonné znaky trov konania, a teda ide o preukázané, odôvodnené

a účelné vynaložené výdavky, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s bránením jeho práv

pred súdom.

... Obidva znalecké posudky, vrátane doplnenia znaleckého posudku predložené

sťažovateľom v konaní, boli vypracované na stanovenie hodnoty bezdôvodného obohatenia,

ktorého výšku sťažovateľ nemal akým iným spôsobom preukázať. Znalecké posudky boli

buď prostriedkom na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týkala

kompenzačná námietka sťažovateľa, alebo smerovali k vyvráteniu správnosti stanovenia

výšky bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom. Nakoľko žalobca výšku svojho

nároku odôvodňoval závermi znaleckého posudku, ktorý predložil, nemal žalovaný inú

možnosť ako si dať tiež vypracovať iný znalecký posudok. Obyčajné tvrdenia sťažovateľa by

výšku nároku tvrdeného žalobcom, ktorú preukazoval znaleckým posudkom, nevyvrátili.

... Argumentácia súdu, že neprizná náhradu trov konania za dôkazy predložené

bez vyzvania nemá oporu v zákone, keďže predpokladá

predloženie dôkazov bez vyzvania súdom.“.

Podľa sťažovateľa je napadnuté uznesenie okresného súdu nedostatočne odôvodnené,

absolútne nepreskúmateľné a arbitrárne, čím sú porušené ním označené práva.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva Ladislava Suchého – KOVOFINIŠ... podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6

ods. 1 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 15.07.2019, ako aj postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 15.07.2019

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný uhradiť Ladislavovi Suchému -

KOVOFINIŠ, trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden

centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Taragel a Počubayová,

s.r.o.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

11. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva

na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd napadnutým

uznesením o sume náhrady trov konania nepriznal sťažovateľovi aj náhradu trov konania

za vypracované súkromné znalecké posudky predložené v súdnom konaní.

12. Vo vzťahu k základnému právu podľa a listiny

a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej

vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa , resp.

listiny a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne (,

, , ).

13. Prostredníctvom sa môže každý domáhať ochrany svojich

práv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (, ).

14. Ústavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že vo veciach, ktoré patria

do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (, , ). Ústavný súd je oprávnený

preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd

nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy

všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom

prípade viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (, ).

15. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania

za integrálnu súčasť civilného procesu a zásadnú výsadu všeobecného súdu. Ústavný súd

rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to

v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek

kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv

účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v ,

, , , , z novšej judikatúry

, , ).

16. Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vylučuje uplatnenie

mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420

a ), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý

do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa

v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi

spravodlivého súdneho konania (, , ).

17. Vzhľadom na vznesené námietky sťažovateľa bolo úlohou ústavného súdu

posúdiť, či v prerokovávanej veci ide o takýto prípad.

18. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením okresného súdu

porušené základné právo sťažovateľa podľa a listiny alebo

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého

uznesenia okresného súdu, ale aj uznesenie okresného súdu vydané súdnym úradníkom,

s ktorým sa sudca okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho (sťažnostného)

súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. , , ),

pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých

rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

19. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia okresného súdu vydaného súdnym

úradníkom je uvedené:

„Súd priznal advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 13a vyhlášky

č. v účinnom znení za nasledovné úkony a v nasledovnej výške...

Vzhľadom na vyššie uvedené, nevyhnutné trovy právneho zastúpenia žalovaného

predstavujú sumu 3 379,08 €.

Súd sa nestotožnil s postupom výpočtu tarifnej odmeny z hodnoty sporu 19 089,14 €

za úkony právnej služby pred dňom 22.1.2018, t. j. pred nadobudnutím právoplatnosti

uznesenia, ktorým súd pripustil zmenu žaloby. Za úkony právnej služby pred nadobudnutím

právoplatnosti uznesenia, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, súd určil tarifnú hodnotu

vo výške 11 269,13 € ( tarifná hodnota pri začatí poskytovania právnej služby).

Súd nepriznal advokátovi odmenu za úkon - návrh na vykonanie dokazovania zo dňa

27.4.2017, nakoľko ide len o písomné doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania

k vyjadreniu žalovaného k zmene žaloby zo dňa 17.2.2017, za čo bola priznaná plná

odmena. Súd pri úkonoch právnej služby zo dňa 18.5.2018 - predloženie doplnenia

znaleckého posudku a zo dňa 24.9.2018 -predloženie znaleckého posudku postupoval podľa

§ 13a ods. 5 cit. vyhlášky, nakoľko má za to, že právnemu zástupcovi prislúcha odmena

za tieto úkony v 1/2 -ici, nakoľko nešlo o náročnosť takého charakteru, za ktorý by mal súd

priznať odmenu v plnej výške, navyše súd na predloženie takého dôkazu žalovaného

nevyzval. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov dôkazov za vypracované znalecké

posudky spolu vo výške 900 €, nakoľko súd na predloženie takého dôkazu nevyzval, bola to

iniciatíva žalovaného. V danom prípade nebolo vo veci rozhodnuté v merite, nebolo zistené

kto spor zapríčinil a preukázané, kto by mal mať vo veci úspech.“

20. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý

proces (m. m. , , ). Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(m. m. , , ).

21. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu

ústavný súd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov

vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové konanie, a nezistil, že by závery

okresného súdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v sťažnostnom konaní boli

svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že okresný súd sa

sťažnostnými námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Sudca okresného súdu sa stotožnil

s rozhodnutím súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, z ktorého vyplynulo,

že vzhľadom na skutočnosť, že vo veci sporu žalobcu a sťažovateľa nebolo meritórne

rozhodnuté, a teda preukázané, či žaloba bola podaná dôvodne, okresný súd nepriznal

sťažovateľovi náhradu trov dôkazov za súkromný znalecký posudok, ktorý z dôvodu

zastavenia konania v uvedenom spore nebol súdom ako dôkaz vykonaný.

22. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právny záver okresného súdu za ústavne

plne udržateľný. V rámci rozhodovania o výške náhrady trov konania sťažovateľovi

okresný súd ústavne udržateľným spôsobom interpretoval príslušné zákonné ustanovenia,

do interpretácie ktorých ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať

prijaté právne závery okresného súdu. Inak povedané, interpretácia príslušných procesných

ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o výške náhrady trov konania zo strany okresného

súdu nevykazuje žiaden extrém, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv

sťažovateľa.

23. Berúc do úvahy tieto okolnosti veci, ústavný súd rozhodol tak, že ústavnú

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

24. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia, priznanie trov

konania), keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu