Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 754/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, Bratislava, zastúpenej advokátom

JUDr. Branislavom Zubercom, Advokátska kancelária, Michalská 9, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia a a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 4. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Československá obchodná banka, a. s., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. septembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Československá obchodná

banka, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 4. júna 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

vo výroku rozsudku sp. zn. určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom

bolo oprávnenie sťažovateľky (banky) účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby

poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie

peňažných a obchodných služieb sťažovateľkou vo výške 8,30 € za prvú upomienku

a 28,21 € za výzvu (prvá a ďalšia), je neprijateľná zmluvná podmienka. Proti rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie

okresného súdu rozsudkom sp. zn. z 22. mája 2014 ako vecne správne

potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka dovolanie. Najvyšší súd napadnutým

uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol, pričom prípustnosť dovolania posúdil podľa

ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

3. Sťažovateľka zastáva názor, podľa ktorého najvyšší súd nemal posudzovať

prípustnosť dovolania podľa , ale výlučne podľa , čím

nesprávnou interpretáciou a aplikáciou platnej a účinnej právnej normy porušil jej základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované , ďalej spôsobil, že

protistrana v súdnom konaní nadobudla oproti nej výhodnejšie postavenie, čím nezabezpečil

rovnosť účastníkov v konaní garantovanú a porušil aj právo

na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právo rovnosti účastníkov v konaní podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. k. 198 z 04. 06. 2015 boli porušené.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 198

z 04. 06. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia dovolaciemu súdu (Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky) na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

355,74 €.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom.

8. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

11. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.

, , , , ,

).

III.

13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

14. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (, ). Splnenie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj

napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

15. Pokiaľ sťažovateľka osobitne tvrdila porušenie základného práva na súdnu

ochranu porušením princípu rovnosti účastníkov v konaní ( ), ktorý je

inak súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie, k čomu malo dôjsť tým, že najvyšší súd

svojím výkladom a zvýhodnil žalovaného oproti sťažovateľke,

v dôsledku čoho mal žalovaný priaznivejšie postavenie pri prerokúvaní a rozhodovaní veci,

ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že upravuje rovnosť

účastníkov v súdnom konaní z hľadiska možnosti uplatňovania ich procesných práv. Pokiaľ

sťažovateľka dôvodí tým, že k porušeniu tohto článku malo dôjsť ústavne nekonformnou

aplikáciou hmotného práva, takáto situácia v danom prípade nenastala ().

16. Ústavný súd dodáva, že zabezpečuje rovnosť účastníkov

konania v konaní pred všeobecným súdom (sťažovateľa a žalovaného). K jeho porušeniu

môže dôjsť napr. v prípade, ak všeobecný súd v ním vedenom konaní poruší princíp rovnosti

zbraní, v rozpore s ustanoveniami zvýhodní svojím

postupom predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia niektorého z účastníkov konania na úkor

iného účastníka konania. Takúto situáciu však ústavný súd vo veci sťažovateľky nezistil.

17. Keďže ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu za arbitrárny,

svojvoľný a jeho rozhodnutie za také, ktoré by popieralo účel a zmysel právnej úpravy,

a nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľky, postupom

a uznesením najvyššieho súdu, sťažnosť sťažovateľky smerujúcu proti postupu a uzneseniu

najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2015