Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 37/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020

v senáte zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., ČSA 24, Banská Bystrica, IČO 36637301,

zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Sochorom, Profesora Sáru 44, Banská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o.,

ČSA 24, Banská Bystrica, IČO 36637301 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Ústavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 23. augusta 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka

podala ako oprávnená v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde návrh na vykonanie

exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým jej bolo priznané právo zo zmenky.

Okresný súd vydal 20. januára 2014 poverenie na vykonanie, ktorým poveril súdnu

exekútorku (ďalej len „súdna exekútorka“) vykonaním exekúcie.

Následne súdna exekútorka 24. januára 2014 vydala upovedomenie o začatí exekúcie

a pokračovala vo výkone exekúcie.

Vzhľadom na novelu

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) prijatú

, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola

sťažovateľka v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinná v lehote 30 dní doplniť

návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované novým ustanovením § 39 ods. 4

Exekučného poriadku, a to o uvedenie vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným

a o preukázanie skutočností, že nejde o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným

a povinným. Sťažovateľka v zákonnej 30-dňovej lehote doplnila návrh na vykonanie

exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, a to podaním, ktoré bolo doručené

okresnému súdu 12. januára 2016.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v „zmysle ust. § 243f ods. 6

Exekučného poriadku bol exekučný súd povinný preskúmať, či po doplnení návrhu existujú

dôvody na zastavenie exekúcie, a v prípade, ak takéto dôvody nie sú dané, bol povinný

rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje, že dňom

23.12.2015 bola exekúcia vedená súdnou exekútorkou... zo zákona (§ 243f ods. 3

Exekučného poriadku), odložená.

Okresný súd Košice II však ku dnešnému dňu nerozhodol postupom podľa ust. § 243f

ods. 6 Exekučného poriadku o tom, či sa exekúcia zastavuje, alebo či sa v nej pokračuje,

a to aj napriek Urgencii sťažovateľa zo dňa 28.07.2017, a aj napriek Opätovnej urgencii

sťažovateľa zo dňa 12.04.2018 (ktorými žiadal vydať rozhodnutie podľa ust. § 243f ods. 6

Exekučného poriadku, a v ktorým sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v iných veciach

sťažovateľa bolo rozhodnuté o pokračovaní v exekúcii konkrétnymi rozhodnutiami súdov

v priebehu roku 2016). Uvedeným postupom Okresného súdu Košice II je tak sťažovateľ

v stave právnej neistoty, či exekúcia bude pokračovať, alebo či bude zastavená, a to

od dátumu 12.01.2016 (kedy si sťažovateľ splnil svoju zákonnú povinnosť a doplnil návrh

na vykonanie exekúcie postupom podľa ust. § 243f Exekučného poriadku), pričom uvedený

stav neistoty je umocnený tým, že exekúcia bola riadne začatá na základe exekučného titulu

vydaného súdom, avšak aj napriek tomu z dôvodu zmeny Exekučného poriadku (účinného

od 23.12.2015) je exekúcia zo zákona odložená, pričom stav právnej neistoty ku dnešnému

dňu trvá 3 roky a 8 mesiacov (nakoľko nie je rozhodnuté o tom, či exekúcia bude

pokračovať).“.

Sťažovateľka poukázala aj na skutočnosť, že «v predmetnom prípade síce priamo

zo zákona došlo k odkladu exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku), avšak uvedené sa

týka výlučne exekúcie - t. j. faktickej činnosti konkrétneho exekútora, ktorý exekúciu

vykonáva, avšak uvedené sa žiadnym spôsobom netýka exekučného konania a postupu súdu

v takomto exekučnom konaní. V danom prípade exekučné konanie prerušené nebolo (a ani

byť prerušené nemohlo vzhľadom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle

ktorého, „ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,

nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh

na obnovu exekučného konania“), čoho následkom bola (a stále aj je) povinnosť súdu konať

vo veci.».

V danom prípade sťažovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu z dôvodu, že „takúto sťažnosť nemožno považovať za efektívny prostriedok

nápravy porušenia práva“. Sťažovateľka sa snažila dosiahnuť rozhodnutie vo veci

jednotlivými urgenciami.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Sťažovateľka zároveň požadovala, aby ústavný súd v náleze prikázal okresnému

súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € spolu s úhradou trov právneho zastúpenia.

5. Ústavná sťažnosť bola doplnená sťažovateľkou podaním doručeným ústavnému

súdu 17. decembra 2019, ktorým sťažovateľka oznámila, že v napadnutom konaní okresný

súd uznesením zo 14. októbra 2019 rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2019. Na tomto základe sťažovateľka oznámila,

že trvá na podanej ústavnej sťažnosti a petite v celom rozsahu s výnimkou výroku, ktorým

sa domáhala prikázania okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažovateľky jej práva boli porušené postupom okresného súdu v napadnutom konaní

v súvislosti s rozhodovaním podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku o tom, či sa exekúcia

zastavuje alebo sa v nej pokračuje, ktoré sa vyznačuje zbytočnými prieťahmi.

13. Z už citovaného vyplýva, že ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti posudzuje, či táto je/nie je zjavne

neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď

namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , , ,

, ).

14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , ).

15. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ) a že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , , , ). Na kratšie

obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa

vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho

konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v , alebo

).

16. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojmom

autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené

lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu príslušného súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich

nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj

v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku

nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne

nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (, ).

17. Pokiaľ ide o úlohu okresného súdu v exekučnom konaní, ústavný súd zároveň

poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej okresný súd v exekučnom konaní ako tzv.

exekučný súd dohliada na exekučné konanie a v niektorých momentoch exekučného

konania je ako jediný v tomto konaní oprávnený rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje

o návrhoch účastníkov exekučného konania predložených mu exekútorom a v niektorých

prípadoch má vzhľadom na obsah týchto návrhov Exekučným poriadkom ustanovenú lehotu

na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa

jeho úloha v exekučnom konaní v zásade končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré

začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým

zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku,

exekučný súd spravidla nemá ako ovplyvniť okrem situácie, keď rozhoduje o právach

a povinnostiach účastníkov konania (m. m. ).

18. V okolnostiach danej veci považuje ústavný súd za preukázané podnetom

na okresnom súde, ako aj priamo sťažovateľkou v rámci jej doplnenia ústavnej sťažnosti,

že okresný súd rozhodol podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku uznesením

zo 14. októbra 2019 o pokračovaní exekúcie. V súvislosti s tým ústavný súd konštatuje,

že napadnuté konanie pred okresným súdom teda trvalo 3 roky a 9 mesiacov,

čo nezodpovedá požiadavke hospodárnosti konania.

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd hodnotí postup okresného súdu

v posudzovanom exekučnom konaní ako ojedinelý prieťah, ktorý v konkrétnych

okolnostiach posudzovanej veci s prihliadnutím na skutočnosť, že v merite veci v čase

rozhodovania ústavného súdu okresný súd už rozhodol o pokračovaní v exekúcii, čím bola

odstránená sťažovateľkou namietaná nečinnosť okresného súdu (do dvoch mesiacov

od podania ústavnej sťažnosti, pozn.), nevybočuje z medzí ústavnej akceptovateľnosti,

nedosahuje mieru ústavnej relevancie, a tak ani neodôvodňuje záver o vyslovení porušenia

sťažovateľkou označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote.

20. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. , ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , , ).

21. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu