Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1532 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1722)I. ÚS 86/02
PDF · 118.53 KB
No categories available
I. ÚS 86/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., vo veci porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch a Krajského
súdu v Nitre v konaní vedenom na Okresnom súde v Nových zámkoch pod sp. zn.
5 Nc 372/01 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. M. P., CSc., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2002
doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 Nc 372/01.
Sťažovateľ uviedol, že okresnému súdu podal 22. februára 2001 návrh na predbežné
opatrenie. Dňa 6. septembra 2001 mu bolo doručené uznesenie okresného súdu
z 5. septembra 2001, ktorým o jeho návrhu okresný súd „rozhodol spôsobom pre účely tejto
sťažnosti právne bezvýznamným“. Dňa 21. septembra 2001 sťažovateľ podal odvolanie
proti tomuto uzneseniu a 1. marca 2001 (správne 2002) mu bolo doručené uznesenie
krajského súdu č. k. 9 Co 399/01-59 z 31. decembra 2001, ktorým krajský súd „o odvolaní
sťažovateľa rozhodol spôsobom pre účely tejto sťažnosti právne bezvýznamným“.
Sťažovateľ obom súdom vytýkal, že o jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia
nerozhodli v zákonnej tridsaťdňovej lehote, čo je v rozpore s § 75 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Sťažovateľ z tohto dôvodu žiadal zaviazať štát na
povinnosť zaplatiť mu 500 000 Sk.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa označeného článku ústavy, ku ktorému malo dôjsť v konaní
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podanom pred začatím konania v zmysle § 74
až 77 OSP. Predmetné občianskoprávne konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn.
Zo spisu uvedeného konania, ktorý si ústavný súd zadovážil z okresného súdu,
vyplýva, že po rozhodnutí krajského súdu z 31. decembra 2001 je už vec právoplatne
skončená. Krajský súd totiž potvrdil uznesenie okresného súdu z 5. septembra 2001, ktorým
bol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia ako neodôvodnený zamietnutý.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.
II. ÚS 61/98). Tento účel už spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení
napadnutého súdneho konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému
právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie namietaného
práva ešte trvalo (I. ÚS 34/99, I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02, I. ÚS 77/02).
Pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci domáhal ochrany jeho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď už napadnutý postup súdu podľa druhej časti OSP
(činnosť súdu pred začatím konania) bol právoplatne skončený, a z tohto dôvodu v čase
podania sťažnosti namietané porušenie práva už netrvalo, bolo potrebné jeho sťažnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z týchto dôvodov odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú.
Okrem toho bola sťažnosť zjavne neopodstatnená aj z dôvodu, že namietaný postup
okresného súdu a krajského súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného
v citovanom článku ústavy. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie a
účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).
Sťažovateľ založil porušenie tohto práva v danej veci len na skutočnosti, že nebola
dodržaná lehota ustanovená v § 75 ods. 2 OSP, podľa ktorého „o predbežnom opatrení
rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od podania návrhu na predbežné
opatrenie“. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené
lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich
nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj
v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ak je na jednej strane
všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,
na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad
civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného
práva – práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach
siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných medzinárodných zmluvách
o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom (čl. 154c ods. 1 ústavy). V tomto
zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces
nemožno stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať
len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách.
Zo spisu týkajúceho sa napadnutého konania vyplýva, že tak okresný súd, ako aj
krajský súd sa zjavne nedopustili takých prieťahov, ktoré by bolo možné po prijatí sťažnosti
sťažovateľa na ďalšie konanie považovať za porušenie práva podľa cit. čl. 48 ods. 2 ústavy.
Po doručení návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia pred začatím konania
okresnému súdu 22. februára 2001 príslušný sudca okresného súdu požiadal 28. februára
2001 iný súd o výpis z obchodného registra ohľadne odporcu, ktorý mu bol zaslaný
23. apríla 2001. Medzičasom sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnom konaní zaplatil
20. apríla 2001 súdny poplatok. Okresný súd z dôvodu svojej nepríslušnosti postúpil vec
7. mája 2001 Okresnému súdu Bratislava I, ktorý však s týmto postúpením nesúhlasil
a podľa § 105 ods. 3 OSP predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, ktorý uznesením zo 16. mája 2001 rozhodol tak, že príslušný na prejednanie veci
je okresný súd, ktorému sa vec spolu so spisom v dôsledku tohto rozhodnutia vrátila 6. júla
2001. Okresný súd opakovane vyzval sťažovateľa 18. júla 2001 a 10. augusta 2001 na
odstránenie nedostatkov návrhu, najmä na potrebu osvedčiť tvrdenia na nariadenie
predbežného opatrenia, a následne 5. septembra 2001 návrh sťažovateľa na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. Na odvolanie sťažovateľa z 21. septembra 2001 krajský
súd uznesenie okresného súdu uznesením z 31. decembra 2001 potvrdil, pretože ani podľa
jeho názoru neboli splnené podmienky na dočasnú úpravu pomerov nariadením
predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 OSP.
Podľa názoru ústavného súdu sa požiadavka na rozhodnutie v lehote ustanovenej
v § 75 ods. 2 OSP vzťahuje na návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý spĺňa všetky
obsahové a formálne náležitosti takéhoto návrhu. Návrh sťažovateľa takéto náležitosti
nespĺňal. Preto aj z dôvodu, že námietka navrhovateľa o nedodržaní zákonom ustanovenej
lehoty bola s ohľadom na uvedené zjavne neodôvodnená, bolo potrebné predmetnú sťažnosť
na porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu a krajského súdu
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (mutatis
mutandis I. ÚS 7/02).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2002