Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 86/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., vo veci porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch a Krajského

súdu v Nitre v konaní vedenom na Okresnom súde v Nových zámkoch pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., CSc., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2002

doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že okresnému súdu podal 22. februára 2001 návrh na predbežné

opatrenie. Dňa 6. septembra 2001 mu bolo doručené uznesenie okresného súdu

z 5. septembra 2001, ktorým o jeho návrhu okresný súd „rozhodol spôsobom pre účely tejto

sťažnosti právne bezvýznamným“. Dňa 21. septembra 2001 sťažovateľ podal odvolanie

proti tomuto uzneseniu a 1. marca 2001 (správne 2002) mu bolo doručené uznesenie

krajského súdu č. k. -59 z 31. decembra 2001, ktorým krajský súd „o odvolaní

sťažovateľa rozhodol spôsobom pre účely tejto sťažnosti právne bezvýznamným“.

Sťažovateľ obom súdom vytýkal, že o jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia

nerozhodli v zákonnej tridsaťdňovej lehote, čo je v rozpore s § 75 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Sťažovateľ z tohto dôvodu žiadal zaviazať štát na

povinnosť zaplatiť mu 500 000 Sk.

II.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa označeného článku , ku ktorému malo dôjsť v konaní

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podanom pred začatím konania v zmysle § 74

až 77 . Predmetné občianskoprávne konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn.

.

Zo spisu uvedeného konania, ktorý si ústavný súd zadovážil z okresného súdu,

vyplýva, že po rozhodnutí krajského súdu z 31. decembra 2001 je už vec právoplatne

skončená. Krajský súd totiž potvrdil uznesenie okresného súdu z 5. septembra 2001, ktorým

bol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia ako neodôvodnený zamietnutý.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.

). Tento účel už spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení

napadnutého súdneho konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému

právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie namietaného

práva ešte trvalo (, , , ).

Pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci domáhal ochrany jeho základného práva

podľa v čase, keď už napadnutý postup súdu podľa druhej časti

(činnosť súdu pred začatím konania) bol právoplatne skončený, a z tohto dôvodu v čase

podania sťažnosti namietané porušenie práva už netrvalo, bolo potrebné jeho sťažnosť

podľa z týchto dôvodov odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

Okrem toho bola sťažnosť zjavne neopodstatnená aj z dôvodu, že namietaný postup

okresného súdu a krajského súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného

v citovanom článku . Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či

v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle , skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie a

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , ).

Sťažovateľ založil porušenie tohto práva v danej veci len na skutočnosti, že nebola

dodržaná lehota ustanovená v , podľa ktorého „o predbežnom opatrení

rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od podania návrhu na predbežné

opatrenie“. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené

lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či

došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich

nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj

v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne

okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ak je na jednej strane

všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,

na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad

civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného

práva – práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach

siedmeho oddielu druhej hlavy a v príslušných medzinárodných zmluvách

o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom (c ods. 1 ). V tomto

zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces

nemožno stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku nemožno preto vyvodzovať

len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených

lehotách.

Zo spisu týkajúceho sa napadnutého konania vyplýva, že tak okresný súd, ako aj

krajský súd sa zjavne nedopustili takých prieťahov, ktoré by bolo možné po prijatí sťažnosti

sťažovateľa na ďalšie konanie považovať za porušenie práva podľa cit. .

Po doručení návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia pred začatím konania

okresnému súdu 22. februára 2001 príslušný sudca okresného súdu požiadal 28. februára

2001 iný súd o výpis z obchodného registra ohľadne odporcu, ktorý mu bol zaslaný

23. apríla 2001. Medzičasom sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnom konaní zaplatil

20. apríla 2001 súdny poplatok. Okresný súd z dôvodu svojej nepríslušnosti postúpil vec

7. mája 2001 Okresnému súdu Bratislava I, ktorý však s týmto postúpením nesúhlasil

a podľa predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, ktorý uznesením zo 16. mája 2001 rozhodol tak, že príslušný na prejednanie veci

je okresný súd, ktorému sa vec spolu so spisom v dôsledku tohto rozhodnutia vrátila 6. júla

2001. Okresný súd opakovane vyzval sťažovateľa 18. júla 2001 a 10. augusta 2001 na

odstránenie nedostatkov návrhu, najmä na potrebu osvedčiť tvrdenia na nariadenie

predbežného opatrenia, a následne 5. septembra 2001 návrh sťažovateľa na vydanie

predbežného opatrenia zamietol. Na odvolanie sťažovateľa z 21. septembra 2001 krajský

súd uznesenie okresného súdu uznesením z 31. decembra 2001 potvrdil, pretože ani podľa

jeho názoru neboli splnené podmienky na dočasnú úpravu pomerov nariadením

predbežného opatrenia podľa .

Podľa názoru ústavného súdu sa požiadavka na rozhodnutie v lehote ustanovenej

v vzťahuje na návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý spĺňa všetky

obsahové a formálne náležitosti takéhoto návrhu. Návrh sťažovateľa takéto náležitosti

nespĺňal. Preto aj z dôvodu, že námietka navrhovateľa o nedodržaní zákonom ustanovenej

lehoty bola s ohľadom na uvedené zjavne neodôvodnená, bolo potrebné predmetnú sťažnosť

na porušenie práva podľa postupom okresného súdu a krajského súdu

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú (mutatis

mutandis ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002