Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 386/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, a obchodnej spoločnosti

SILBAVIA JSB s. r. o., Kamenná 70, Nitra, IČO 51 877 431, právne zastúpených

advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 11, Bratislava, v mene

ktorej koná advokátka JUDr. Iveta Abelovská, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Nitra č. k. -161 z 2. júna 2020 a uznesením Okresného súdu Nitra

č. k. -169 zo 16. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a obchodnej spoločnosti SILBAVIA JSB s. r. o.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť ,

a obchodnej spoločnosti SILBAVIA JSB s. r. o., Kamenná 70, Nitra, IČO 51 877 431 (ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. -161

z 2. júna 2020 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) a uznesením okresného

súdu č. k. -169 zo 16. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia boli

v procesnom postavení žalovaných v konaní vedenom okresným súdom o určenie

neúčinnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.

Sťažovatelia uviedli, že v uvedenom konaní im bol priznaný nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. Pri výpočte konkrétnej sumy náhrady trov konania vyšší súdny

úradník aplikoval pre určenie tarifnej hodnoty veci § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej

okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že ju zamietol.

Tento postup sťažovatelia považujú za nesprávny a nespravodlivý. Podľa názoru

sťažovateľov mal byť v ich prípade aplikovaný § 10 ods. 2 vyhlášky, pretože hodnota

predmetu sporu je hodnota nehnuteľnosti, ktorej sa právne úkony týkajú. Sťažovatelia

pri určení tarifnej hodnoty veci vychádzali zo znaleckého posudku, ktorým bola

nehnuteľnosť ocenená na sumu 570 000 €.

4. Sťažovatelia porušenie svojich práv odôvodnili tým, že „... súd prvej inštancie

rozhodol bez akejkoľvek opory v platnom právnom poriadku je možné jeho procesný postup

kvalifikovať ako svojvôľu.“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich ústavnej sťažnosti nálezom:

„1. Okresný súd Nitra postupom a rozhodnutím zn. -161 zo dňa 2.6.2020

a postupom a rozhodnutím zn. -169 zo dňa 16.06.2020 porušil základné práva

sťažovateľov zaručené v , ako aj v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Nitra zn. -161 zo dňa

2.6.2020 a uznesenie Okresného súdu Nitra zn. -169 zo dňa 16.06.2020 ruší

a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť náhradu trov konania...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

7. Podľa a obdobne podľa Listiny základných práv

a slobôd každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

11. Ťažiskom ústavnej sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľov s aplikáciou

konkrétneho ustanovenia vyhlášky v prípade určenia sumy náhrady trov konania v konaní

o určenie neúčinnosti právneho úkonu.

Sťažovatelia tvrdia, že okresný súd v napadnutom uznesení ich právnu vec nesprávne

právne posúdil, keď za predmet konania (výpočtový základ) v súvislosti s rozhodovaním

o sume náhrady trov konania považoval len určenie neúčinnosti právneho úkonu a v súlade

s týmto svojím záverom vypočítal odmenu advokáta, pričom vychádzal z toho, že základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

predstavuje 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva

v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa názoru

sťažovateľov mala byť základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci

vypočítaná z tarifnej hodnoty 570 000 €, čo bola hodnota nehnuteľnosti podľa znaleckého

posudku.

12. Ústavný súd opakovane (z najnovšej judikatúry porov. medzi mnohými napr.

, , , , ,

) judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecných súdov o trovách konania

za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdnictva.

13. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom

výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda

i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v ,

, , , , z novšej judikatúry pozri

, , , , ,

).

K namietanému porušeniu práv uznesením vyššieho súdneho úradníka

14. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

vo vzťahu k namietanému porušeniu práv je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu podľa .

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

15. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovatelia podali sťažnosť, o ktorej

rozhodol sudca okresného súdu. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc

ústavného súdu.

K namietanému porušeniu práv uznesením okresného súdu

16. Ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie práv napadnutým uznesením je

potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

17. Ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné ozrejmiť, že vyhláška rozlišuje,

kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha civilný proces, oceniteľný (vyjadriteľný)

v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy to tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky).

18. Ústavný súd súčasne poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej

pri aplikácii vyhlášky v spojení s

v znení neskorších predpisov [resp. v súčasnosti v spojení

s a ] má rozhodujúci význam najmä v ňom

uvedené slovné spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“.

Vyjadriť hodnotu (v danom prípade práva) predovšetkým znamená vysporiadať sa

so skutočným obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov

(resp. strany sporu) meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní (m. m. ,

).

19. Okresný súd v napadnutom uznesení odkázal na uznesenie vyššieho súdneho

úradníka, s odôvodnením ktorého sa stotožnil v plnom rozsahu. V relevantnej časti

odôvodnenia okresný súd v uznesení vyššieho súdneho úradníka uviedol: „... má za to, že

predmetom sporu nie je hodnota v danom prípade nehnuteľnosti ako taká, ale určenie či

právny úkon (kúpna zmluva) spôsobil právne účinky vo vzťahu k zmluvným stranám. Cena

nehnuteľnosti je pre význam sporu irelevantná.“

20. Ústavný súd si je vedomý toho, že rozhodovanie všeobecných súdov v otázke

oceniteľnosti predmetu konania s cieľom výpočtu trov právneho zastúpenia je pestré

a všeobecné súdy podobné situácie posudzujú rozdielne, zvlášť pokiaľ ide o určovacie

žaloby. Za peniazmi oceniteľný predmet konania sú považované konania, v ktorých ide

o určenie vlastníckeho práva k veci (, ).

Naopak, za peniazmi neoceniteľný predmet konania sa považujú napríklad konania

o určenie neplatnosti právneho úkonu (, ), konania

o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (1 Obdo V 43/2011) alebo incidenčné

konania (1 M Obdo V 17/2006, , porovnaj tiež ).

21. Je však potrebné uviesť, že ani konania o určenie neplatnosti právneho úkonu

nemožno automaticky považovať za predmet neoceniteľný peniazmi; otázku oceniteľnosti

predmetu v týchto konaniach je potrebné skúmať v každom jednotlivom prípade

(, porovnaj tiež ).

V uznesení sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci

uvažovania o oceniteľnosti predmetu konania uviedol, že návrhom na určenie neúčinnosti

právneho úkonu „sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke

týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti)...

návrhom... sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je

vyjadriteľná v peniazoch“. Obdobne v uznesení sp. zn. považoval za

relevantné, že pri určovacích žalobách je predmetom konania „preskúmavanie zákonnosti

právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho

vyplývajú“.

22. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné pri riešení nastolenej otázky

zdôrazniť skutočný obsah predmetu civilného procesu, t. j. vysporiadať sa s tým, aké účinky

má pre strany sporu meritórne rozhodnutie súdu. V právnej veci sťažovateľov – žalovaných

bola žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy v celom rozsahu zamietnutá.

Až v prípade vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, teda úspešnej odporovacej žaloby,

nastupuje následok v podobe vrátenia peňažnej sumy. Keďže vo veci sťažovateľov bola

odporovacia žaloba zamietnutá, k vysloveniu neúčinnosti právneho úkonu nedošlo, a teda

nemohlo dôjsť ani k zmieňovanému účinku meritórneho rozhodnutia. S ohľadom

na uvedené nemožno považovať odôvodnenie aplikácie § 11 ods. 1 vyhlášky okresným

súdom v konaní, ktorého predmetom bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu

bez dosiahnutia „hmatateľného“ účinku meritórneho rozhodnutia a v rámci ktorého sumu

advokátskej odmeny určil takým spôsobom ako v prípade, keď hodnotu predmetu konania

nemožno vyjadriť v peniazoch, za ústavne nekonformné (m. m. ,

).

23. Tvrdenia sťažovateľov, že pokiaľ by bolo odporovacej žalobe vyhovené, bola by

vznikla eventuálna možnosť žalobcov uspokojiť svoju potenciálnu pohľadávku

na nehnuteľnostiach, sú jednak hypotetické a jednak neopodstatnené.

24. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti v napadnutom uznesení okresného súdu nezistil pochybenia takej ústavnoprávnej

intenzity, aby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) a g) .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu