Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 478/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

a , , zastúpených advokátom

JUDr. Drahomírom Tomčom, Advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava, pre

namietané porušenie a ,

Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 140

z 18. decembra 2013 a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 18. decembra 2013 p o r u š i l základné práva a

podľa a a

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. z 18. decembra

2013 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. a p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v úhrnnej sume 300,16 € (slovom tristo eur a šestnásť centov), ktorú j e Krajský

súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Drahomíra Tomču,

Koceľova 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

z 30. júla 2014 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

a (ďalej len „sťažovateľky“) pre namietané porušenie čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“), Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 18. decembra 2013.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľky v podaní z 10. novembra

2014 a krajský súd vo vyjadrení z 31. októbra 2014 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od

ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobkyňa a žalobca (ďalej aj

„žalobcovia“) sa domáhali určenia, že sťažovateľky sú podielovými spoluvlastníčkami

sporných nehnuteľností po 1/6 a žalobcovia v pomere 7/12, resp. 1/12. Rozsudkom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. júna 2011

bola žaloba žalobcov zamietnutá ako nedôvodná, pričom sťažovateľkám nebola priznaná

náhrada trov konania. Z písomného odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa výroku o náhrade

trov konania vyplýva, že právny zástupca sťažovateliek v lehote 3 dní od vyhlásenia

rozsudku trovy konania nevyčíslil, a preto ani nebola priznaná ich náhrada. Proti rozsudku

2

okresného súdu sťažovateľky podali čo do výroku o náhrade trov konania odvolanie,

v ktorom uviedli, že trovy právneho zastúpenia právny zástupca v skutočnosti včas vyčíslil,

a to podaním z 23. júna 2011 doručeným osobne do podateľne okresného súdu 24. júna

2011. Išlo celkom o čiastku 2 970,94 €. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali aj

žalobcovia. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2013 bol

rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdený a vo výroku o náhrade trov konania bol

zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 26. augusta 2013 bola

sťažovateľkám priznaná náhrada trov konania za ich právne zastúpenie advokátom vo výške

260,30 €. Okresný súd bol toho názoru, že pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia

treba vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“), podľa

ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je jedna trinástina

výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo

ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. decembra 2013 bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené, pričom žalobcom nebola priznaná náhrada trov

odvolacieho konania. Podľa názoru krajského súdu žalobcovia sa domáhali určenia, že

rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania v konkrétne určených

podieloch. Podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti ústavného súdu

[podľa názoru sťažovateliek krajský súd zrejme nedopatrením uviedol ústavný súd namiesto

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)] základ pre výpočet trov

právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho

poplatku, a preto boli splnené podmienky na to, aby sa pri určení základnej sadzby tarifnej

odmeny nevychádzalo z tarifnej hodnoty veci.

Podľa názoru sťažovateliek pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom

súdneho sporu, oceniteľné peniazmi, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú

hodnotu odmeny advokáta podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 advokátskej tarify,

a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci, pretože advokátska tarifa dôsledne

rozlišuje situácie, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Nedá sa preto

vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci,

nie je možné tento predmet konania peniazmi oceniť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)

advokátskej tarify. Sťažovateľky v tejto súvislosti poukazujú na nález ústavného súdu sp. zn.

zo 16. mája 2012.

Sťažovateľky žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod

sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli uznesenia

okresného súdu z 26. augusta 2013 a krajského súdu z 18. decembra 2013 zrušené a vec

bola vrátená na ďalšie konanie. Požadujú tiež náhradu trov konania vo výške po 538,31 € od

okresného súdu a od krajského súdu.

Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 3551/14 z 31. októbra 2014

doručeného ústavnému súdu faxom 4. novembra 2014 a poštou 10. novembra 2014 vyplýva,

že predseda krajského súdu požiadal predsedníčku senátu 2 Co o vyjadrenie. Predsedníčka

senátu vo všetkom poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu a podstatu tam

uvedenej argumentácie opakuje. Predseda krajského súdu sa s vyjadrením predsedníčky

senátu 2 Co stotožňuje.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateliek z 10. novembra 2014 doručenej

ústavnému súdu 14. novembra 2014, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu,

vyplýva, že vzhľadom na obsah podanej sťažnosti nemožno považovať vyjadrenie krajského

súdu za vecne správne, dôvodné, zákonné a spravodlivé.

Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. z 30. júla 2014,

vyjadrenie predsedu krajského súdu a repliku sťažovateliek aj žalobcom, aby sa aj oni mohli

vo veci samej vyjadriť, keďže by mohli byť dotknutí rozhodnutím ústavného súdu.

4

Žalobkyňa výzvu ústavného súdu prevzala 24. novembra 2014, ale

žiadne stanovisko nezaujala. Žalobca výzvu ústavného súdu neprevzal

a zásielka bola vrátená s poznámkou „adresát neznámy“.

II.

Z uznesenia krajského súdu č. k. z 18. decembra 2013 vyplýva,

že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. z 26. augusta

2013. Uznesenie sa stalo právoplatným 3. marca 2014. Za podstatné treba považovať, že

súdny poplatok bol v tejto veci vyrubený v sume 99,50 €, teda nebol vyrubený podľa

hodnoty sporu. Podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti ústavného súdu

sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje podľa rovnakých kritérií ako základ

pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Treba poukázať pritom na rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. . Vzhľadom na uvedené boli splnené podmienky

na to, aby pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny sa nevychádzalo z tarifnej hodnoty

veci podľa § 10 ods. 1, ale z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify a základná

sadzba sa určila ako jedna trinástina výpočtového základu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Sťažovateľky sú toho názoru, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je

predmetom súdneho sporu, oceniteľné peniazmi, potom sa peňažná hodnota považuje za

základ pre tarifnú odmenu advokáta podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 advokátskej tarify.

Krajský súd je tej mienky, že základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje

podľa rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci,

a to aj s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. .

Žalobcovia ako dotknuté osoby vo veci žiadne stanovisko nezaujali.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

6

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a

aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o

ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať

predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O

arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , I. ÚS

12/05, ).

Ústavný súd ďalej zdôrazňuje vo všeobecnosti, že rozhodovanie o trovách konania je

integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje

ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by išlo o svojvôľu, prepiaty formalizmus, či

celkom nedostatočné odôvodnenie výroku o trovách.

Z ustanovenia § 10 ods. 1 advokátskej tarify vyplýva, že ak nie je ustanovené inak,

základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa odvodzuje z tarifnej hodnoty,

avšak v prípade, ak tarifnú hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch alebo ju možno

zistiť len s nepomernými ťažkosťami, potom treba za základnú sadzbu tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby považovať jednu trinástinu výpočtového základu [§ 11 ods. 1

písm. a) advokátskej tarify].

Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia označených

ustanovení advokátskej tarify možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,

ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)

považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva

k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov

konania, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Preto nie je možné

vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom

konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť

z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací

návrh podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava v tarife vylučuje použitie § 11

ods. 1 písm. a) advokátskej tarify a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych

poplatkoch ().

Vychádzajúc z uvedených všeobecných úvah, treba súhlasiť s argumentáciou

sťažovateliek. Predmetom súdneho konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľným

veciam, ktorých hodnota je nepochybne oceniteľná a vyjadriteľná v peniazoch. Preto nebolo

na mieste ustáliť základnú sadzbu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify,

ako to urobili všeobecné súdy.

Pokiaľ sa krajský súd odvolával na právny názor najvyššieho súdu vyslovený vo veci

sp. zn. (uznesenie z 30. novembra 2009), treba z pohľadu ústavného súdu

konštatovať, že v posudzovanej veci predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy. Takýto predmet konania nepochybne nie je možné oceniť a v peniazoch vyjadriť.

Možno zovšeobecniť, že iba v prípadoch takých určovacích žalôb, v ktorých predmet

sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch, prichádza do úvahy pri ustálení tarifnej odmeny

advokáta vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo k porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , listiny a dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

8

Vychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

č. k. z 18. decembra 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu).

Krajský súd bude viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu v ďalšom

konaní.

Sťažovateľky požadovali priznať úhradu trov právneho zastúpenia advokátom

vo výške dvakrát po 538,31 €, teda celkom 1 076,62 €.

Ústavný súd im priznal, a to každej z nich, po 150,08 €, teda celkom 300,16 €.

S použitím § 13 ods. 2 advokátskej tarify u každej zo sťažovateliek išlo o dva úkony

právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a sťažnosť) – u každej z nich po 67 €,

a o režijný paušál dvakrát po 8,04 € (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou

rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015