Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 178/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Škrabom, advokátska

kancelária, Sov. hrdinov 200, Svidník, vedenú pod sp. zn. , a ústavnú

sťažnosť , , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Škrabom, advokátska kancelária, Sov. hrdinov 200, Svidník,

vedenú pod sp. zn. , vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 5. marca 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn.

a ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Ústavné sťažnosti a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, vedená pod sp. zn. , a ústavná sťažnosť ,

, , vedená pod sp. zn. (ďalej len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. marca 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením

zmenil uznesenie Okresného súdu Svidník č. k. -723 z 12. septembra 2016,

ktorý uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľom ako vo veci samej úspešným

žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % a povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, tak, že stranám sporu a štátu náhradu trov konania nepriznal.

2.1 Krajský súd napadnuté uznesenie takto odôvodnil:

„Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak priznal žalobcom plnú

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, zároveň ak zaviazal žalovanú na náhradu trov štátu

v rozsahu 100 %.

Ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok

a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú

stranu sporu na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné

okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Možno ich však zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť,

podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ

neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné

pomery strán sporu, prípadne nízky príjem. Podľa názoru odvolacieho súdu môže ísť

aj o problém, tak ako bol popísaný i v rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 10.06.2015,

teda že znalec Ing. Jozef Bujňák na pojednávaní dňa 18.03.2015 uviedol, že problémom

tohto sporu je podľa neho úplná hrubá chyba, ktorá sa stala pri spracovaní registra. Bol

toho názoru, že prvú chybu urobila Geodézia Prešov, ktorá robila register, lebo vlastníkom

dala výpisy, kde výpisy boli uvedené podľa pozemkovej knihy. Teda tí vlastníci,

keď sa dostali k námietke, respektíve v čase, keď mohli podať námietku k registru,

reklamovať ho, tak mali správne výmery podľa pozemkovej knihy, čiže tí nemali dôvod

niečo namietať. Vlastník nemá potuchy čo sa robí v katastri, kto, akým spôsobom zobrazuje

parcely vo vektorových mapách a už nie vôbec v súbore EKN. Vlastník ani netuší, že takéto

súbory existujú. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto okolnosti je možné kvalifikovať

ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprizná náhradu trov konania

vzniknutých strane úspešných žalobcov. Zároveň ide aj o ďalšie okolnosti, ktoré vznikli

až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred rozhodnutím odvolacieho súdu ešte v konaní

sp.zn. . Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č.k -691

zo dňa 18.05.2016 odvolací súd priznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odvolací súd konštatoval, že podľa doložených listinných dôkazov u žalovanej,

táto je dôchodkyňa s mesačným dôchodkom 321,- Eur, pričom jej manžel má dôchodok

345,- Eur. Pri priemernom príjme do domácnosti 666,- Eur majú výdavky na prevádzku

rodinného domu v rozsahu 330,51 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 22.07.2016.

V prejednávanej veci z povahy a okolnosti sporu odvolací súd má za to, že tu existujú

dôvody hodne osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalobcom

a to jednak zo samotnej povahy sporu, resp. z procesnej situácie žalovanej ako pasívne

legitimovanej v konaní a zároveň aj z dôvodu, že žalovaná nezadala príčinu na podanie

žaloby. To, že sa žalovaná v konaní aktívne bránila a verila záverom ROEP, nemôže

byt' pripočítané v jej neprospech.

Tak ako konštatoval odvolací súd vyššie, žalovaná bola oslobodená od platenia

súdnych poplatkov odvolacím súdom, kde súd zistil príjem žalovanej a jej manžel

a jej výdavky a posúdil, že sú tu dôvody pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov. Na strane žalovanej teda existujú výnimočné okolnosti spočívajúce

pre nepriznanie trov štátu i z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie, ale táto výnimočnosť,

tak ako bolo uvedené vyššie spočíva aj v okolnostiach prejednávanej veci. V tejto súvislosti

znova poukazuje odvolací súd na zistenie znalca Ing. Jozefa Bujňáka, podľa ktorého

problémom sporu je hrubá chyba pri spracovaní registra, keď vlastníkom dala dva výpisy.

Pre túto chybu sa skutočne žalovaná, tak ako tvrdí mohla domnievať, že je vlastníčkou

nehnuteľnosti a svoje vlastnícke právo vo vzťahu k žalobcom bránila v konaní z dôvodu

hrubej chyby pri spracovaní registra potom muselo byť vykonávané v spore znalecké

dokazovanie na preukázanie skutočnosti tvrdených žalobcami.

Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne

posúdil, preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že stranám sporu

a štátu náhradu trov konania nepriznal podľa ust. “

3. Podľa sťažovateľov citované tvrdenia krajského súdu sú v rozpore s právnym

názorom toho istého súdu, a to senátu 12 Co, ktorý právoplatne rozhodol vo veci samej

rozsudkom č. k. -704 z 8. júna 2016, kde v odôvodnení rozsudku na strane 9

v časti týkajúcej sa trov konania odvolací súd poukázal na to, že nie je dôvod na použitie

ustanovenia , že z dôvodov hodných osobitného

zreteľa sa úspešným žalobcom nepriznáva náhrada trov konania.

3.1 So závermi napadnutého uznesenia krajského súdu sťažovatelia nesúhlasia

z dôvodu, že vykazuje znaky arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti. Okrem

toho krajský súd v vo veci rozhodol o aplikácii ustanovenia § 257 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj ,,CSP“), k použitiu ktorého sťažovatelia nemali podľa ich slov možnosť

vyjadriť sa, čo je v rozpore s právom na spravodlivý proces.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví:

„Základné práva sťažovateľ[ov] na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. zo dňa 05.03.2019 porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 05.03.2019

sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľ[om] sa priznáva finančné zadosťučinenie [každému] v sume 1.000,- eur,

ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť [sťažovateľom] trovy konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

6.1 S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených ústavných sťažností a taktiež prihliadajúc

na totožnosť napadnutého uznesenia krajského súdu rozhodol ústavný súd, uplatniac

citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

K bodu 2 výroku

7. Ústavný súd opakovane (z najnovšej judikatúry porov. napr. ,

) judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania

za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. Ústavný

súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,

a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,

a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané,

problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade

extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä

na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho

predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov.

napr. aj v , , , , ,

z novšej judikatúry pozri , , ,

, , ).

7.1 Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak

(predtým ) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného

prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (, a ), bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy

iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania

(, ).

7.2 Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavných sťažností nezistil

v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia krajského súdu nič ústavne

nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho extrémnu arbitrárnosť alebo absolútnu ústavnú

neakceptovateľnosť.

7.3 V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania (resp. úspechu

strán v konaní a povinnosti žalovanej nahradiť vzniknuté trovy sťažovateľov) krajský súd

ústavne udržateľným spôsobom (i) interpretoval príslušné zákonné ustanovenia ( )

a (ii) tieto aplikoval na ustálený skutkový a právny stav vo veci, do interpretácie a aplikácie

ktorej ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery

krajského súdu.

7.4 Závery krajského súdu týkajúce sa prítomnosti dôvodov hodných osobitného

zreteľa a aplikácie príslušných zákonných ustanovení v napadnutom uznesení

navyše netrpia ani absenciou logiky.

7.5 Vzhľadom na dosiaľ prezentované závery ústavný súd odmietol ústavné sťažnosti

sťažovateľov podľa ako zjavne

neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2019