Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/9/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J. S., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni D. Ž., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. O. B., advokátom so sídlom v B., o neúčinnosť právneho úkonu,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súd v Bratislave

z 22. októbra 2008 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 30. júna 2008 č.k. -68 zastavil

konanie, lebo navrhovateľ vzal späť návrh, ktorým sa domáhal určenia neúčinnosti právneho

úkonu. Rozhodol tiež, že navrhovateľovi sa vracia krátený súdny poplatok za návrh vo výške

2 800 Sk. Navrhovateľovi podľa uložil povinnosť zaplatiť odporkyni

náhradu trov konania 4 205 Sk na účet advokáta JUDr. O. B.. Pri výpočte vychádzal z toho,

že celkové trovy konania vo výške 4 205 Sk pozostávajú z trov právneho zastúpenia

odporkyne advokátom za dva úkony právnej služby po 1 371 Sk (a/ prevzatie a príprava

zastúpenia dňa 10. januára 2007 a b/ písomné vyjadrenie k návrhu zo 16. januára 2007), ďalej

za jeden úkon – účasť advokáta na pojednávaní odročenom 31. januára 2007 bez prejednania

veci vo výške 1/4 odmeny (t.j. 343 Sk), 19 % DPH z odmeny 3 085 Sk (t.j. 586 Sk) a napokon

režijného paušálu 3 x po 178 Sk [, a v spojení s ,

, , , , , vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)].

Výrok uvedeného uznesenia o náhrade trov konania napadla odvolaním odporkyňa.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. októbra 2008 sp. zn. uznesenie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť

odporkyni náhradu trov konania 51 284 Sk na účet advokáta JUDr. O. B.. V odôvodnení

uviedol, že odporkyni za prvostupňové konanie patrí náhrada za dva celé úkony a jeden

štvrtinový úkon, ako aj 19 % DPH a 3 x režijný paušál po 178 Sk. Odvolací súd považoval pri

tom za rozhodujúce, že navrhovateľ podaným návrhom sledoval uspokojenie svojej

pohľadávky vo výške 1 333 333 Sk. Z toho vyvodil, že predmet sporu bolo možné vyjadriť

v peniazoch. Na rozdiel od súdu prvého stupňa preto pri výpočte odmeny postupoval podľa

§ 10 ods. 1 vyhlášky. Za jeden úkon právnej služby určil tarifnú odmenu vo výške 15 450 Sk.

Za dva úkony a jeden štvrtinový úkon výška odmeny predstavuje 34 762 Sk, 19 % DPH je

6 606 Sk a 3x 178 Sk režijný paušál je 534 Sk. Vychádzajúc z tohto výpočtu určil trovy

konania pred súdom prvého stupňa vo výške 41 901 Sk. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa , V odvolacom konaní úspešnej odporkyni

priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 9 383 Sk, ktorá pozostáva z polovičnej

sadzby za 1 úkon vo výške 7 725 Sk (§ 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky), 19 % DPH vyjadrenej

sumou 1 468 Sk a režijného paušálu 190 Sk. Uzavrel, že trovy právneho zastúpenia za

prvostupňové a odvolacie konanie predstavujú spolu 51 284 Sk.

Na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Žiadal

napadnuté rozhodnutie zmeniť ( v spojení s veta druhá ).

Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil ( ), lebo

pri výpočte odmeny advokáta aplikoval § 10 ods. 1 vyhlášky, i keď mal vychádzať z § 11

ods. 1 vyhlášky. Navrhovateľ podal v danom prípade návrh, ktorým sa domáhal určenia

neúčinnosti právneho úkonu; takýto predmet konania nebolo možné vyjadriť v peniazoch.

Odporkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je vecne správne. Návrh, ktorým sa konanie začalo, bolo potrebné vnímať

v spojitosti s (vtedy už) začatým exekučným konaním a tiež s konaním o vydanie dedičstva.

Účelom v tejto veci podaného určovacieho návrhu bolo zabezpečiť vymožiteľnosť

pohľadávky 1 333 333 Sk. So zreteľom na to dospela odporkyňa k názoru, že predmet

konania bolo možné vyjadriť v peniazoch a že odvolací súd správne aplikoval § 10 ods. 1

vyhlášky.

Navrhovateľ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

( ) na základe podnetu navrhovateľa ( a ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

K námietke odporkyne obsiahnutej vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu treba

uviesť, že procesné predpoklady pre podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e

ods. 1 Podľa tohto ustanovenia platí, že ak generálny prokurátor na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím

súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( ), a ak to

vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti

takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Tieto predpoklady musia byť dané v čase

podania mimoriadneho dovolania. Jeho procesnú prípustnosť ale nevylučuje, pokiaľ účastník

pred tým sám nevyužil možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré napadá generálny

prokurátor. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu ešte dodáva, že proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu o trovách konania nie je dovolanie procesne prípustné (viď bližšie § 239

ods. 3 ). Námietka odporkyne, že mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor

v rozpore s , je z týchto dôvodov neopodstatnená.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej

veci neboli tieto procesné vady konania mimoriadnym dovolateľom namietané a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Podľa veta prvá trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa

zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne služby poskytnuté advokátom

rozumie aj vyhláška. V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny

stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej

služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z § 10 ods. 1

vyhlášky vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby stanoveným výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty (viď bližšie

toto ustanovenie vyhlášky). Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky platí, že ak nie je ustanovené inak,

považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých

sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa

považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,

ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len

s nepomernými ťažkosťami.

V preskúmavanej veci podal navrhovateľ návrh na určenie neúčinnosti právneho

úkonu. Hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť

v peniazoch. I keby bolo podanie tohto návrhu jedným z viacerých procesných prostriedkov,

ktorými navrhovateľ sleduje dosiahnutie takého konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný

v peniazoch (t.j. i keby navrhovateľovi v konečnom dôsledku išlo o vymoženie 1 333 333 Sk),

nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba

odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu

(v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá

(a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch.

Právny záver, na ktorom spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu, že totiž

predmet konania – v širšom kontexte prejednávanej veci – je oceniteľný peniazmi (vo výške

1 333 333 Sk), nemožno preto považovať za správny. Na tom nemôže nič zmeniť nielen

skutočnosť, že súbežne prebiehalo iné (či už exekučné alebo dedičské) konanie, ale ani

skutočnosť, že skoršia (avšak v rozhodujúcom čase už neúčinná)

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v § 13 ods. 7 určovala

výšku tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb inak. Vyhláška, ktorá je

účinná od 1. mája 2005 toto ustanovenie neprevzala a výšku tarifnej odmeny upravila

odlišným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že odmena podľa doterajších

predpisov (účinných do 1. mája 2005) patrí advokátovi iba za úkony právnych služieb

vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti vyhlášky (viď § 20 vyhlášky); zo spisu vyplýva,

že všetky úkony právnej služby boli v danej veci vykonané po 1. máji 2005.

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

generálny prokurátor opodstatnene namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s tým, že v tomto uznesení vyslovený právny

názor je pre odvolací súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania

o mimoriadnom dovolaní ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková