Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 545/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou,

Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, podľa , a Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice-okolie

sp. zn. zo 7. októbra 2019 a uznesením Okresného súdu Košice-okolie

sp. zn. z 9. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 7. októbra 2019 (ďalej aj „uznesenie vyššieho súdneho

úradníka“) a uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. septembra 2020 (ďalej

aj „uznesenie okresného súdu“ alebo spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení

žalovaného v konaní vedenom na okresnom súde, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 5 799,53 € s príslušenstvom. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 26. marca 2019 rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Následne

okresný súd napadnutým uznesením vyššieho súdneho úradníka zaviazal žalobcu zaplatiť

žalovanému – sťažovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

v sume 1 009,70 €.

Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej

rozhodol sudca okresného súdu tak, že sťažnosť zamietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta jednak výsledok konania v časti

vyčíslenia trov právneho zastúpenia a jednak postup okresného súdu, resp. prieťahy

vzniknuté v časti rozhodovania okresného súdu o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho

súdneho úradníka.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že do vyčíslenia trov právneho zastúpenia

neboli zahrnuté trovy za dva úkony právnej služby, a to konkrétne za dve porady s klientom.

Rovnako k porušeniu označených práv malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť aj v tom

smere, že o trovách právneho zastúpenia v prípade podania sťažnosti proti uzneseniu

vyššieho súdneho úradníka okresný súd nerozhodol. Sťažovateľ považuje napadnuté

uznesenia za „nezákonné a ústavne non-komforné“, nedostatočne odôvodnené

a „bez ťažiskového argumentu zamietnutia sťažnosti“.

Sťažovateľ nezákonnosť napadnutých uznesení odôvodnil aj porušením § 254

a tvrdil, že pokiaľ vyšší súdny úradník nepriznal

sťažovateľovi trovy za dva úkony právnej služby, pretože ich nemal ničím podložené, tak

sudca okresného súdu mal v rámci konania o sťažnosti prihliadnuť na skutočnosť,

že sťažovateľ doložil listiny svedčiace o konaní dvoch porád s klientom.

Zásah do práva vlastniť majetok sťažovateľ odôvodnil tým, že mu bola priznaná

nižšia suma trov právneho zastúpenia, ako bola v skutočnosti vyčíslená.

4. Vo vzťahu k prieťahom v konaní sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:

„Uznesenie vyššieho súdneho úradníka... bolo vydané dňa 07.10.2019. Proti tomuto

uzneseniu právny zástupca sťažovateľa podal sťažnosť dňa 14.10.2019. O tejto sťažnosti

sudca... rozhodol uznesením zo dňa 09.09.2020. Od podania predmetnej sťažnosti a vydania

uznesenia zo dňa 09.09.2020 nedošlo k vykonaniu žiadnych procesných úkonov.“

Sťažovateľ zároveň uviedol, že jedinou možnou nápravou je priznať mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 500 €.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom:

„I. Okresný súd Košice - okolie, svojim uznesením sp. zn. zo dňa

09.09.2020 v spojení s uznesením sp. zn. zo dňa 07.10.2019 porušil

základné práva a slobody sťažovateľa a to základné právo sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a tiež porušil aj základné právo sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

II. Okresný súd Košice - okolie, svojim uznesením sp. zn. zo dňa

09.09.2020 v spojení s uznesením sp. zn. zo dňa 07.10.2019 porušil

základné práva a slobody sťažovateľa a to základné právo sťažovateľa vlastniť majetok

podľa , podľa Listiny základných práv

a slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

III. Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.

zo dňa 09.09.2020, ako aj uznesenie Okresného súdu Košice - okolie

sp. zn. zo dňa 07.10.2019 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice –

okolie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom a konaním Okresného

súdu Košice – okolie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

V. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 500 EUR...

VI. Sťažovateľovi priznáva voči porušovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 900,58 EUR...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa a obdobne podľa listiny každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu.

9. Podľa a obdobne podľa listiny každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa a obdobne podľa listiny každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

12. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok.

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

15. Podstata sťažovateľovej argumentácie spočíva v nesúhlase s rozhodnutím

okresného súdu, ktorým bol sťažovateľovi priznaný nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia v nižšej sume, ako sám požadoval. Zároveň sťažovateľ tvrdí, že súd mal

prihliadnuť v rámci konania o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

na skutočnosť, že sťažovateľ doložil listiny preukazujúce opodstatnenosť nákladov

na právne zastúpenie. Okrem toho sťažovateľ namieta, že v časti konania o trovách boli

spôsobené zbytočné prieťahy.

16. Ústavný súd opakovane (z najnovšej judikatúry porovnaj medzi mnohými napr.

, , , , ,

, ) judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecných súdov

o trovách konania za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného

súdnictva.

17. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom

výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda

i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porovnaj napr. aj v ,

, , , , z novšej judikatúry

pozri , , , , ,

).

K namietanému porušeniu práv uznesením vyššieho súdneho úradníka

18. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka vo vzťahu k namietanému porušeniu práv je potrebné odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu podľa .

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

19. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej

rozhodol sudca okresného súdu. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc

ústavného súdu.

K namietanému porušeniu práv uznesením okresného súdu

20. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

21. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„... vyšší súdny úradník v čase vyčísľovania nemal k dispozícii hodnoverné dôkazy o porade

s klientom nakoľko v predložených listinách absentoval podpis žalovaného a teda vyšší

súdny úradník mal dôvodnú pochybnosť o tom, či sa týchto úkonov žalovaný zúčastnil a či

vôbec boli zrealizované berúc do úvahy advokátske tajomstvo. V tejto súvislosti súdny

úradník poukázal aj na významnú skutočnosť, a to na účelnosť a legitímnosť takýchto

porád, s poukazom na konštantnú judikatúru vyšších súdnych autorít. Súd zároveň

prihliadol i na povahu sporu a priebeh a obsah úkonov vykonávaných pred súdom v

priebehu konania.“

V súvislosti so sťažovateľovou námietkou, že okresný súd nezohľadnil doplnenie

listín preukazujúcich opodstatnenosť nákladov právneho zastúpenia, okresný súd poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. ,

podľa ktorého „Ďalšie porady s klientom sú účelné iba za situácie, ak v konaní dôjde

k mimoriadnym okolnostiam... Vysvetlenie základných procesných inštitútov je pritom

možné uskutočniť v rámci prípravy a prevzatia právneho zastúpenia a prvej porady

s klientom...“, ako aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.

z 10. januára 2019, podľa ktorého „... nemožno opomenúť ani skutočnosť, že trovy

vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným

postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie

uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa

v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle

a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy

potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok,

a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech,

každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy

právnej služby (, ).“.

22. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd

považoval za podstatné vo vzťahu ku konkrétnej sume priznaných trov právneho zastúpenia

určenie účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby v nadväznosti na skutočnosť,

že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby.

23. Ústavný súd konštatuje, že preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu

a nezistil v jeho skutkových a právnych záveroch nič ústavne nekonformné, čo by

nasvedčovalo o jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Okresný súd poskytol

jasné, zrozumiteľné a dostatočné argumenty zodpovedajúce zásadám spravodlivosti

pre prijaté rozhodnutie. Závery okresného súdu v napadnutom rozhodnutí sú riadne

uvedené, presvedčivé a netrpia absenciou logiky.

24. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi okresného súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto

názorov.

K prieťahom v konaní

25. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu

bolo ukončené vydaním napadnutého uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť

16. septembra 2020.

26. Aj v tejto časti je potrebné považovať ústavnú sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú.

Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už súd rozhodol pred podaním sťažnosti podľa .

27. Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva ešte môže dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo

trvať (, ). Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, a preto bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa (finančné zadosťučinenie).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu