Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 937 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1124)1f3/377050.2c0991.pdf
PDF · 109.3 KB
No categories available
4MCdo/21/2009
Najvyšší súd 4 M Cdo 21/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. R. V., bývajúceho
v B., proti žalovanej S. Z. B., a.s., B., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 21 C 181/2005,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2008 sp.zn. 4 Co 361/2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra
2008 sp.zn. 4 Co 361/2007 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
o náhrade trov konania, vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného
súdu Bratislava I z 15. mája 2007 č.k. 21 C 181/05-441 vo výroku o náhrade trov konania
z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. mája 2007 č.k. 21 C 181/05-441 zamietol
žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy. Žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 113 776,-- Sk do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania zdôvodnil ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej úspešnej v konaní priznal náhradu trov konania. Náhrada trov
konania predstavovala trovy právneho zastúpenia. Za zastupovanie prvým právnym
zástupcom žalovanej JUDr. P. A. súd priznal náhradu trov konania za štyri úkony právnej
pomoci. Pri výpočte náhrady trov konania z neplatného skončenia pracovného pomeru
vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1/13 výpočtového základu za
jednotlivé roky a pri výpočte odmeny advokáta z náhrady mzdy vychádzal z ustanovenia § 10
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a hodnoty sporu 204 880,-- Sk. Celkove priznal odmenu
v sume 28 600,-- Sk. Za zastupovanie žalovanej JUDr. J. B. priznal žalovanej náhradu trov
konania za osem úkonov právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v sume 55 414,-- Sk. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní
odmien uplatnených právnymi zástupcami žalovanej a nepriznaní DPH JUDr. A.. Okrem
odmeny advokátov priznal aj náhradu hotových výdavkov vo výške 12 349,-- Sk a cestovné
v sume 1 400,-- Sk.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. októbra 2008 sp.zn.
4 Co 361/2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a žalobcu zaviazal
zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 26 790,80 Sk k rukám jeho
právneho zástupcu JUDr. J. B.. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a uviedol, že súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel a námietky žalobcu v odvolaní boli bez právneho
významu, preto na doplnenie nesprávnosti napadnutého rozsudku nemožno nič dodať. Z toho
dôvodu rozsudok vo veci samej a v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219
O.s.p. potvrdil.
Na podnet žalobcu proti rozsudku okresného súdu a krajského súdu v časti náhrady
trov konania podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Navrhol rozsudky oboch nižších súdov v časti náhrady trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Generálny prokurátor mal za to, že oba súdy vec náhrady
trov konania nesprávne právne posúdili, čím je daný dôvod na podanie mimoriadneho
dovolania podľa § 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania poukázal na to, že
predmetom konania boli dve spojené veci, a to určovací návrh, pri ktorom nebolo možné
hodnotu veci alebo práva určiť v peniazoch a návrh na plnenie, ktorého hodnota bola
stanovená sumou 204 880,-- Sk. V takomto prípade mal súd pri stanovení výšky základnej
tarifnej odmeny advokáta vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 s použitím § 13
ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd ustanovenie § 13 ods. 4 vyhlášky neaplikoval
a základnú odmenu advokáta stanovil súčtom základných tarifných odmien za jednotlivé veci.
V ďalšej časti namietal priznanie odmeny advokáta za úkon právnej pomoci, príprava
a prevzatie veci pri prevzatí veci druhým advokátom. Uviedol, že ďalší úkon nie je
považovaný za účelne vynaložené trovy konania a žalobcovi zaň bola jedenkrát priznaná
odmena.
Generálny prokurátor ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu
v časti náhrady trov konania, keď nie je možné zistiť, ako súd dospel k odmene za jeden úkon
právnej pomoci v sume 11 021,-- Sk a 11 115,-- Sk. Tieto sumy nezodpovedajú výpočtu
základnej tarifnej odmeny za jeden úkon podľa § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 a § 13 ods. 4 O.s.p.
(správne vyhláška 655/2004 Z.z.), čo má za následok aj nesprávny výpočet DPH. V poslednej
časti generálny prokurátor namietal, že oba nižšie súdy sa nezaoberali žiadosťou žalobcu
o aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. a rozhodnutia nezdôvodnili tak, aby bolo zrejmé, z akých
dôvodov nebolo možné vziať dôvody uvádzané žalobcom pre použite § 150 O.s.p.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že oba nižšie súdy pri
rozhodovaní o trovách konania postupovali správne a preto žiadala dovolanie zamietnuť
a žalobcu zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania. Nesúhlasila s názorom generálneho
prokurátora, že úkon prevzatie a príprava nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy
konania. Na podporu svojho tvrdenia generálny prokurátor neuviedol žiadne konkrétne
rozhodnutia, ktoré by súd mali presvedčiť o neúčelnosti tohto úkonu právnej služby. Úkon
právnej pomoci zahŕňa nielen prevzatie, ale najmä prípravu zastúpenia a prvú poradu
s klientom, v rámci ktorého advokát vec prevezme, preštuduje a prerokuje s klientom.
Namietala, že je právom účastníka konania v prípade nespokojnosti s poskytovaním právnej
služby zmeniť advokáta.
K dovolacej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu v časti
náhrady trov konania uviedla, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil a rozhodol ako odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Trovy odvolacieho
konania vypočítal za dva úkony právnej pomoci z výšky uplatňovaného nároku 16 321,85 €
v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z.
V ďalšej námietke týkajúcej sa nezdôvodnenia rozhodnutia pre nepoužitie § 150 O.s.p.
uviedla, že nebolo povinnosťou súdu odôvodňovať, prečo nebolo možné vziať do úvahy
dôvody uvádzané žalobcom pre použitie citovaného ustanovenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal generálny prokurátor za splnenia podmienok požadovaných v ustanovení
§ 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je sčasti dôvodné.
Právo na náhradu trov konania je pre prípad plného úspechu v sporovom konaní
upravené v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. Z tohto ustanovenia vyplýva, že právo na náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva má ten účastník, ktorý mal
úspech vo veci. Vecou v zmysle uvedeného ustanovenia je predmet konania, ako je tento
vymedzený v žalobe a to v tej jej časti, v ktorej žalobca vymedzuje, čoho sa domáha (v tzv.
petite podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.). V prípade, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne
platí, že žiaden z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) nemá právo na náhradu trov
konania. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť
povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa
druhej vety tohto ustanovenia žalovanému v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby
vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak
mal právo na náhradu nákladov, túto celkom alebo sčasti nepriznal. Musí však ísť
o výnimočný prípad, ktorý predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
a zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a ktorý musí byť odôvodnený v rozhodnutí.
Dovolací súd námietku generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že oba nižšie
súdy v dôvodoch svojho rozhodnutia nezdôvodnili, prečo sa nezaoberali žiadosťou žalobcu
o použitie § 150 O.s.p. považoval za nedôvodnú. Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa
jednoznačne vyplýva, že rozhodol podľa zásady úspechu v sporovom konaní podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie súdu je v tejto časti v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
(§ 167 ods. 2 O.s.p.). Súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania o spôsobe, akým má
o náhrade trov konania rozhodnúť.
Dovolací súd sa však stotožnil s námietkou generálneho prokurátora, pokiaľ namietal
výšku odmeny za právne zastupovanie za spojenie veci v konaní.
Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej do 31. decembra 2008 (ďalej len
vyhlášky) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového
základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ďalej ustanovené inak, základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 200 000,-- Sk
do 1 000 000,-- Sk 6 650,-- Sk + 500,-- Sk za každých aj začatých 50 000,-- Sk prevyšujúcich
sumu 200 000,-- Sk.
Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba
tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o 1/2 základnej
sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Podľa § 13 ods. 5 vyhlášky ustanovenie ods. 4 sa nepoužije, ak spojenie veci
na spoločné prejednanie vyplýva zo zákona. V takej veci sa výška tarifnej odmeny určí podľa
veci, ktorej hodnota je najvyššia.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a náhrady mzdy. Prvostupňový súd správne pri vyčíslení odmeny advokátom postupoval
podľa § 11 ods. 1 vyhlášky v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru a správne
postupoval podľa § 10 ods. 1 vyhlášky pri určení odmeny za uplatnený nárok na náhradu
mzdy, ale opomenul ustanovenie § 13 ods. 4 a 5 vyhlášky, podľa ktorej mal krátiť odmenu
advokáta, pretože sa nejedná o spojenie veci zo zákona. Aj keď generálny prokurátor
v dovolaní nenamietal odmeny za jednotlivé úkony, dovolací súd poznamenáva, že súd
prvého stupňa nesprávne za rok 2004 určil výpočtový základ 13 602,-- Sk z toho 1/13 v sume
1 046,-- Sk, pretože sa jedná o priemernú mesačnú mzdu za prvý polrok 2003 a podľa
vyhlášky č. 163/2002 Z.z. ani výpočtový základ 1/13 nebol daný (§ 13 ods. 6 – 1/10
výpočtového základu). Tento bol zavedený až vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 1)
účinnou od 1. januára 2005, kedy priemerná mesačná mzda za prvý polrok roku 2004 bola
15 008,-- Sk, z toho výpočtový základ 1/13 10 154,-- Sk. Žaloba bola podaná 18. júla 2005
a v priebehu konania sa ročne menila výška výpočtového základu. Prvostupňový súd správne
vyčíslil výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci v sume 7 150,-- Sk z hodnoty predmetu
sporu 204 880,-- Sk. Žalobca uplatnil v žalobe aj nárok na náhradu mzdy 20 000,-- Sk
mesačne od 15. augusta 2005 až dokedy mu žalovaná neumožní pokračovať v práci alebo
do skončenia konania o neplatnosť pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy bol
žalobcom riadne uplatnený. Pretože žalobca môže uplatňovať iba splatnú mzdu, v priebehu
konania podľa toho upravoval žalobný petit. Prvostupňový súd na pojednávaní 21. apríla 2006
pripustil zmenu návrhu na zaplatenie sumy 204 880,-- Sk a na pojednávaní 15. mája 2007
na sumu 491 712,-- Sk. Proti zamietajúcemu rozsudku podal odvolanie žalobca, takže
predmetom odvolacieho konania bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou
a zaplatenie mzdy v sume 491 712,-- Sk. Odvolací súd správne vypočítal odmenu advokáta,
pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, za ktoré úkony právnej pomoci priznal
odmenu, podľa ktorých ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a v akej výške. Námietka
generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v tejto
časti nepreskúmateľné, preto nie je dôvodná, pretože predmetom odvolacieho konania nebola
suma 204 880,-- Sk ale suma 491 712,-- Sk.
Okrem nesprávneho vyčíslenia odmeny advokáta za úkon právnej pomoci
a nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia, generálny prokurátor namietal dovolaním
priznanie odmeny advokáta za úkon právnej pomoci, príprava a prevzatie, po prevzatí veci
iným advokátom, keď mal za to, že sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania.
Podľa čl. 4 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo verejnej správy
od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 25 ods. 1 vety prvej O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť
advokáta.
Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred
súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom
účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto
voľby (úvahy) neobmedzuje ani iným spôsobom nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou
vecou účastníka konania.
Právna úprava príkladne uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov konania a ich zástupcov (§ 137 O.s.p.). Takými sú aj odmena advokáta, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času spojená s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené
príslušnými predpismi. Z ustanovenia § 14 ods. 1 písm.a/ vyhlášky vyplýva, že advokátovi
patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej pomoci prevzatie
a príprava zastúpenia. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka
konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom
na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné
vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má
právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba
posudzovať samostatne.
Oba nižšie súdy sa otázkou účelnosti vynaložených trov konania spočívajúci v odmene
advokáta za úkon právnej pomoci, príprava a prevzatie veci pri prevzatí zastupovania
JUDr. B. nezaoberali, neuviedli, prečo tento úkon považovali za účelne vynaložený a napokon
ani samotná žalovaná v priebehu konania neuviedla, prečo pristúpila k zmene právneho
zástupcu.
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že je opodstatnená
námietka generálneho prokurátora o nesprávnej aplikácii vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
ďalších noviel (§ 13 ods. 4, 5) a nedostatočného skúmania účelnosti priznaných trov konania
pri úkone právnej pomoci za prípravu a prevzatie veci ďalším advokátom. Z toho dôvodu
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti týkajúcej
sa náhrady trov prvostupňového konania a v časti náhrady trov odvolacieho konania zrušil
a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1, 2 O.s.p.). Prvostupňový súd
v novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová