Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/21/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. R. V., bývajúceho

v B., proti žalovanej S. Z. B., a.s., B., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného

pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2008 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra

2008 sp.zn. vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

o náhrade trov konania, vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného

súdu Bratislava I z 15. mája 2007 č.k. -441 vo výroku o náhrade trov konania

z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. mája 2007 č.k. -441 zamietol

žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy. Žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 113 776,-- Sk do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania zdôvodnil ustanovením

a žalovanej úspešnej v konaní priznal náhradu trov konania. Náhrada trov

konania predstavovala trovy právneho zastúpenia. Za zastupovanie prvým právnym

zástupcom žalovanej JUDr. P. A. súd priznal náhradu trov konania za štyri úkony právnej

pomoci. Pri výpočte náhrady trov konania z neplatného skončenia pracovného pomeru

vychádzal z ustanovenia vyhlášky č. , 1/13 výpočtového základu za

jednotlivé roky a pri výpočte odmeny advokáta z náhrady mzdy vychádzal z ustanovenia § 10

ods. 1 vyhlášky č. a hodnoty sporu 204 880,-- Sk. Celkove priznal odmenu

v sume 28 600,-- Sk. Za zastupovanie žalovanej JUDr. J. B. priznal žalovanej náhradu trov

konania za osem úkonov právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č.

v sume 55 414,-- Sk. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní

odmien uplatnených právnymi zástupcami žalovanej a nepriznaní DPH JUDr. A.. Okrem

odmeny advokátov priznal aj náhradu hotových výdavkov vo výške 12 349,-- Sk a cestovné

v sume 1 400,-- Sk.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. októbra 2008 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a žalobcu zaviazal

zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 26 790,80 Sk k rukám jeho

právneho zástupcu JUDr. J. B.. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie

, a uviedol, že súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel a námietky žalobcu v odvolaní boli bez právneho

významu, preto na doplnenie nesprávnosti napadnutého rozsudku nemožno nič dodať. Z toho

dôvodu rozsudok vo veci samej a v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219

potvrdil.

Na podnet žalobcu proti rozsudku okresného súdu a krajského súdu v časti náhrady

trov konania podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Navrhol rozsudky oboch nižších súdov v časti náhrady trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Generálny prokurátor mal za to, že oba súdy vec náhrady

trov konania nesprávne právne posúdili, čím je daný dôvod na podanie mimoriadneho

dovolania podľa V dôvodoch dovolania poukázal na to, že

predmetom konania boli dve spojené veci, a to určovací návrh, pri ktorom nebolo možné

hodnotu veci alebo práva určiť v peniazoch a návrh na plnenie, ktorého hodnota bola

stanovená sumou 204 880,-- Sk. V takomto prípade mal súd pri stanovení výšky základnej

tarifnej odmeny advokáta vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 s použitím § 13

ods. 4 vyhlášky č. Súd ustanovenie vyhlášky neaplikoval

a základnú odmenu advokáta stanovil súčtom základných tarifných odmien za jednotlivé veci.

V ďalšej časti namietal priznanie odmeny advokáta za úkon právnej pomoci, príprava

a prevzatie veci pri prevzatí veci druhým advokátom. Uviedol, že ďalší úkon nie je

považovaný za účelne vynaložené trovy konania a žalobcovi zaň bola jedenkrát priznaná

odmena.

Generálny prokurátor ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu

v časti náhrady trov konania, keď nie je možné zistiť, ako súd dospel k odmene za jeden úkon

právnej pomoci v sume 11 021,-- Sk a 11 115,-- Sk. Tieto sumy nezodpovedajú výpočtu

základnej tarifnej odmeny za jeden úkon podľa , a

(správne vyhláška ), čo má za následok aj nesprávny výpočet DPH. V poslednej

časti generálny prokurátor namietal, že oba nižšie súdy sa nezaoberali žiadosťou žalobcu

o aplikáciu ustanovenia a rozhodnutia nezdôvodnili tak, aby bolo zrejmé, z akých

dôvodov nebolo možné vziať dôvody uvádzané žalobcom pre použite

Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že oba nižšie súdy pri

rozhodovaní o trovách konania postupovali správne a preto žiadala dovolanie zamietnuť

a žalobcu zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania. Nesúhlasila s názorom generálneho

prokurátora, že úkon prevzatie a príprava nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy

konania. Na podporu svojho tvrdenia generálny prokurátor neuviedol žiadne konkrétne

rozhodnutia, ktoré by súd mali presvedčiť o neúčelnosti tohto úkonu právnej služby. Úkon

právnej pomoci zahŕňa nielen prevzatie, ale najmä prípravu zastúpenia a prvú poradu

s klientom, v rámci ktorého advokát vec prevezme, preštuduje a prerokuje s klientom.

Namietala, že je právom účastníka konania v prípade nespokojnosti s poskytovaním právnej

služby zmeniť advokáta.

K dovolacej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu v časti

náhrady trov konania uviedla, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil a rozhodol ako odvolací súd podľa Trovy odvolacieho

konania vypočítal za dva úkony právnej pomoci z výšky uplatňovaného nároku 16 321,85 €

v súlade s ustanovením vyhlášky

V ďalšej námietke týkajúcej sa nezdôvodnenia rozhodnutia pre nepoužitie

uviedla, že nebolo povinnosťou súdu odôvodňovať, prečo nebolo možné vziať do úvahy

dôvody uvádzané žalobcom pre použitie citovaného ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal generálny prokurátor za splnenia podmienok požadovaných v ustanovení

, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je sčasti dôvodné.

Právo na náhradu trov konania je pre prípad plného úspechu v sporovom konaní

upravené v ustanovení Z tohto ustanovenia vyplýva, že právo na náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva má ten účastník, ktorý mal

úspech vo veci. Vecou v zmysle uvedeného ustanovenia je predmet konania, ako je tento

vymedzený v žalobe a to v tej jej časti, v ktorej žalobca vymedzuje, čoho sa domáha (v tzv.

petite podľa a ). V prípade, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania ( ). Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne

platí, že žiaden z účastníkov ( ) nemá právo na náhradu trov

konania. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov ( ) uložiť

povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania a to podľa prvej vety

tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa

druhej vety tohto ustanovenia žalovanému v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Ustanovenie umožňuje súdu, aby

vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak

mal právo na náhradu nákladov, túto celkom alebo sčasti nepriznal. Musí však ísť

o výnimočný prípad, ktorý predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok

a zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a ktorý musí byť odôvodnený v rozhodnutí.

Dovolací súd námietku generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že oba nižšie

súdy v dôvodoch svojho rozhodnutia nezdôvodnili, prečo sa nezaoberali žiadosťou žalobcu

o použitie považoval za nedôvodnú. Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa

jednoznačne vyplýva, že rozhodol podľa zásady úspechu v sporovom konaní podľa § 142

ods. 1 Rozhodnutie súdu je v tejto časti v súlade s ustanovením

( ). Súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania o spôsobe, akým má

o náhrade trov konania rozhodnúť.

Dovolací súd sa však stotožnil s námietkou generálneho prokurátora, pokiaľ namietal

výšku odmeny za právne zastupovanie za spojenie veci v konaní.

Podľa vyhlášky č. platnej do 31. decembra 2008 (ďalej len

vyhlášky) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového

základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno

zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ďalej ustanovené inak, základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 200 000,-- Sk

do 1 000 000,-- Sk 6 650,-- Sk + 500,-- Sk za každých aj začatých 50 000,-- Sk prevyšujúcich

sumu 200 000,-- Sk.

Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba

tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o 1/2 základnej

sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Podľa § 13 ods. 5 vyhlášky ustanovenie ods. 4 sa nepoužije, ak spojenie veci

na spoločné prejednanie vyplýva zo zákona. V takej veci sa výška tarifnej odmeny určí podľa

veci, ktorej hodnota je najvyššia.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru

a náhrady mzdy. Prvostupňový súd správne pri vyčíslení odmeny advokátom postupoval

podľa § 11 ods. 1 vyhlášky v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru a správne

postupoval podľa § 10 ods. 1 vyhlášky pri určení odmeny za uplatnený nárok na náhradu

mzdy, ale opomenul ustanovenie § 13 ods. 4 a 5 vyhlášky, podľa ktorej mal krátiť odmenu

advokáta, pretože sa nejedná o spojenie veci zo zákona. Aj keď generálny prokurátor

v dovolaní nenamietal odmeny za jednotlivé úkony, dovolací súd poznamenáva, že súd

prvého stupňa nesprávne za rok 2004 určil výpočtový základ 13 602,-- Sk z toho 1/13 v sume

1 046,-- Sk, pretože sa jedná o priemernú mesačnú mzdu za prvý polrok 2003 a podľa

vyhlášky č. ani výpočtový základ 1/13 nebol daný ( – 1/10

výpočtového základu). Tento bol zavedený až vyhláškou č. ()

účinnou od 1. januára 2005, kedy priemerná mesačná mzda za prvý polrok roku 2004 bola

15 008,-- Sk, z toho výpočtový základ 1/13 10 154,-- Sk. Žaloba bola podaná 18. júla 2005

a v priebehu konania sa ročne menila výška výpočtového základu. Prvostupňový súd správne

vyčíslil výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci v sume 7 150,-- Sk z hodnoty predmetu

sporu 204 880,-- Sk. Žalobca uplatnil v žalobe aj nárok na náhradu mzdy 20 000,-- Sk

mesačne od 15. augusta 2005 až dokedy mu žalovaná neumožní pokračovať v práci alebo

do skončenia konania o neplatnosť pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy bol

žalobcom riadne uplatnený. Pretože žalobca môže uplatňovať iba splatnú mzdu, v priebehu

konania podľa toho upravoval žalobný petit. Prvostupňový súd na pojednávaní 21. apríla 2006

pripustil zmenu návrhu na zaplatenie sumy 204 880,-- Sk a na pojednávaní 15. mája 2007

na sumu 491 712,-- Sk. Proti zamietajúcemu rozsudku podal odvolanie žalobca, takže

predmetom odvolacieho konania bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou

a zaplatenie mzdy v sume 491 712,-- Sk. Odvolací súd správne vypočítal odmenu advokáta,

pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, za ktoré úkony právnej pomoci priznal

odmenu, podľa ktorých ustanovení vyhlášky č. a v akej výške. Námietka

generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v tejto

časti nepreskúmateľné, preto nie je dôvodná, pretože predmetom odvolacieho konania nebola

suma 204 880,-- Sk ale suma 491 712,-- Sk.

Okrem nesprávneho vyčíslenia odmeny advokáta za úkon právnej pomoci

a nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia, generálny prokurátor namietal dovolaním

priznanie odmeny advokáta za úkon právnej pomoci, príprava a prevzatie, po prevzatí veci

iným advokátom, keď mal za to, že sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania.

Podľa , každý môže konať čo nie je zákonom

zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa a , každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo

na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo verejnej správy

od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa vety prvej ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť

advokáta.

Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného Slovenskej

republiky je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred

súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom

účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto

voľby (úvahy) neobmedzuje ani iným spôsobom nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou

vecou účastníka konania.

Právna úprava príkladne uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky

účastníkov konania a ich zástupcov ( ). Takými sú aj odmena advokáta, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času spojená s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené

príslušnými predpismi. Z ustanovenia § 14 ods. 1 písm.a/ vyhlášky vyplýva, že advokátovi

patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej pomoci prevzatie

a príprava zastúpenia. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1

je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným

účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných

dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka

konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom

na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné

vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má

právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba

posudzovať samostatne.

Oba nižšie súdy sa otázkou účelnosti vynaložených trov konania spočívajúci v odmene

advokáta za úkon právnej pomoci, príprava a prevzatie veci pri prevzatí zastupovania

JUDr. B. nezaoberali, neuviedli, prečo tento úkon považovali za účelne vynaložený a napokon

ani samotná žalovaná v priebehu konania neuviedla, prečo pristúpila k zmene právneho

zástupcu.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že je opodstatnená

námietka generálneho prokurátora o nesprávnej aplikácii vyhlášky č. v znení

ďalších noviel (§ 13 ods. 4, 5) a nedostatočného skúmania účelnosti priznaných trov konania

pri úkone právnej pomoci za prípravu a prevzatie veci ďalším advokátom. Z toho dôvodu

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti týkajúcej

sa náhrady trov prvostupňového konania a v časti náhrady trov odvolacieho konania zrušil

a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s , ). Prvostupňový súd

v novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania

( v spojení s veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová