Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Ek-683-2022.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Subarea
63Ek/683/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 a JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec proti povinnej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. v konaní zast.: Advokát CIBULKA, s.r.o. so sídlom Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.122,15 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinnej proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/683/2022 zo dňa 31. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/683/2022 zo dňa 31. októbra 2025 tak, že oprávnenému ukladá povinnosť nahradiť povinnej trovy vo výške 84,67 EUR titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Povinnej sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/683/2022 zo dňa 31. októbra 2025 n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 31.10.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 63Ek/683/2022, ktorým oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok I.), povinnej nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 195, § 199a ods. 1, ods. 2, § 199b, § 199c ods. 1 veta prvá, § 199d ods. 1, ods. 2, § 199e, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 255 ods. 1, ods. 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 475/2018 zo dňa 4. februára 2021. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, nepriznanie náhrady trov exekučného konania odôvodnila tým že si povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 07.09.2022 a ani do času kým bolo o predmetnom návrhu rozhodnuté, riadne a včas neuplatnila nárok na náhradu trov konania. Preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou povinnej náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II. napadnutého rozhodnutia).
3. Proti tomuto uzneseniu, konkrétne voči výroku II. uznesenia podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť povinná navrhujúc, aby súd napadnuté Uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že sťažnosti vyhovie.
4. Podanú sťažnosť odôvodnila tým, že nesúhlasí so záverom súdu prezentovaným v napadnutom rozhodnutí. Argumentovala, že náhradu trov si uplatnila riadne, a to v podanej sťažnosti zo dňa 29.09.2022, teda v čase, kedy ešte nebolo súdom o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie právoplatne rozhodnuté. Ďalej uviedla, že súd následne uznesením zo dňa 09.12.2024 vrátil vec – rozhodnutie
o náhrade trov konania, vyššiemu súdnemu úradníkovi späť na ďalšie konanie. Uvedené má podľa povinnej procesný význam vtom, pretože týmto rozhodnutím sa otázka náhrady trov konania vrátila do počiatočnej fázy rozhodovania a konanie v tejto časti naďalej prebiehalo na prvom stupni. V čase, keď povinná uplatnila svoj nárok, rozhodovanie o samotnom návrhu na zastavenie a ani o trovách konania ešte nebolo právoplatne skončené a povinná tak mohla – v rámci stále prebiehajúceho konania – uplatniť aj ďalšie vedľajšie procesné nároky, akým je aj nárok na náhradu trov konania. Nemožno preto podľa povinnej akceptovať výklad, podľa ktorého by účastník konania stratil právo uplatniť nárok len preto, že tak neurobil už v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná rovnako nesúhlasila ani s názorom súdu v bode 32 napadnutého uznesenia, podľa ktorého sa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku analogicky uplatňuje aj pre uplatnenie si nároku na náhradu trov konania. Nakoľko zákonná lehota 15 dní sa výslovne týka podania návrhu na zastavenie exekúcie, a teda úkonu smerujúceho k meritórnemu rozhodnutiu o ďalšom trvaní alebo ukončení exekučného konania. Ide preto podľa povinnej o lehotu, ktorá má zabrániť neprimeranému predlžovaniu exekučného konania a chrániť tým právnu istotu oprávneného. Naopak uplatnenie si nároku na náhradu trov konania je podľa povinnej vedľajším procesným nárokom, ktorý nesúvisí s vecou samou, ale vzniká v súvislosti s vedením konania. Tento nárok sa odvíja od úspechu účastníka v konaní a jeho základom nie je hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania, ale samotné vedenie a priebeh konania. Z uvedeného dôvodu naň nemožno aplikovať lehotu určenú pre meritórny návrh, keďže zákon takúto povinnosť výslovne neustanovuje. Analógia, ktorú tu použil súd je v tomto prípadne podľa povinnej neprípustná. Ďalej skonštatovala, že analógia vo verejnom práve je aplikáciou právnej normy na podobný prípad, ktorý nie je priamo upravený. V slovenskom verejnom práve je však jej použitie všeobecne vylúčené, ale môže byť pripustené len v obmedzených a výnimočných prípadoch, ak tak výslovne stanoví iný predpis, pretože verejné právo je založené na princípe legality (žiadna povinnosť bez jasného zákona). Z uvedených dôvodov povinná stáva v podanej sťažnosti názor, že jej nárok na náhradu trov konania bol uplatnený včas (o nároku povinného totiž súd opomenul rozhodnúť), a neexistoval zákonný dôvod na jeho nepriznanie. O to viac, ak sám vyšší súdny úradník pripustil, že by povinná mala nárok na náhradu trov exekúcie, nakoľko bola so svojím návrhom na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešná. V tejto súvislosti povinná poukázala na bod 35 zrušujúceho uznesenia OS Banská Bystrica v tejto veci zo dňa 9.12.2024.
5. K podanej sťažnosti povinnej sa oprávnený napriek výzve súdu do dnešného dňa nevyjadril.
6. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.
7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
11. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Po preskúmaní obsahu podanej sťažnosti povinnej a elektronického spisu bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel sudca súdu prvej inštancie k záveru, že sťažnosť povinnej je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vo výroku II. je potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť.
15. Podľa §-u 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii tým nie sú dotknuté.
16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
17. V súvislosti s rozhodovaním o podanej sťažnosti sudca uvádza, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postavením k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne a to platí aj pre trovy právnej služby (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 01.02.2018 pod sp. zn. IV. ÚS 83/2018).
18. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 4MCdo/21/2009 vyplýva, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
19. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
20. Aj z ust. § 251 CSP nesporne vyplýva že trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, pričom súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci (viď § 255 ods. 1 CSP).
21. Povinná v podanej sťažnosti správne poukázala na bod 35 zrušujúceho uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/683/2022 zo dňa 9. decembra 2024, kde súd zrušil výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/683/2022 zo dňa 27.9.2022 z toho dôvodu, že vyšší súdny úradník opomenul rozhodnúť o trovách povinnej a tiež aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 200 Exekučného poriadku.
22. Z obsahu elektronického spisu zároveň jednoznačne vyplýva, že povinná zastúpená právnym zástupcom si skutočne v rámci podanej sťažnosti zo dňa 29.09.2022 uplatnila náhradu trov konania za prevzatie veci a príprava PZ ako aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie v sume 84,67 € (2x 61,41 € /2 + 11,63 € + 11,63 €).
23. Sudca rozhodujúci o podanej sťažnosti tu pripomína, že v prípade ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie (analogicky aj pri zrušení veci sudcom na základe dôvodne podanej sťažnosti) strany sporu (tu účastníci konania v zmysle § 35 Exekučného poriadku) môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy v rozsahu dôvodov zrušujúceho uznesenia, bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili.
24. Preto ak z obsahu elektronického spisu ku dňu rozhodovania o trovách konania (v danom prípade k 31. októbru 2025) vyplynulo, že povinná zastúpená právnym zástupcom si skutočne dňa 29.09.2022
uplatnila náhradu trov konania za prevzatie veci a príprava PZ ako aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie v sume 84,67 € (2x 61,41 € /2 + 11,63 € + 11,63 €). Potom bolo úlohou vyššej súdnej úradníčky tieto trovy posúdiť ako uplatnené včas.
25. V zmysle vyššie uvedeného preto považuje sudca sťažnosť povinnej za dôvodnú v súvislosti s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní povinnej v súvislosti s jej návrhom na zastavenie exekúcie v napadnutom výroku II.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhu na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
29. Podľa § 20d vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023, patrí advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023.
30. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2023, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
31. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2023, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
34. Po preskúmaní uplatnených trov sudca súdu prvej inštancie v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 84,67 EUR (súd vychádzal z tarifnej hodnoty 1.122,15 EUR, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 30,705 EUR x 2 za úkony, t.j. prevzatie veci a príprava PZ v roku 2022 ako aj návrh povinnej na zastavenie konania v roku 2022 + 2x režijný paušál v roku 2022 á 11,63 EUR).
35. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia povinnej spojené v súvislosti s prevzatím veci vrátane prvej porady ako aj návrh povinnej na zastavenie konania v roku 2022 za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s úspešným návrhom na zastavenie exekúcie, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
36. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie poukazuje na to, že predmetom prieskumu sťažnostného konania bol výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie preto o trovách sťažnostného konania nerozhodoval, keď v ustanoveniach o sťažnosti ako osobitného prostriedku nápravy nesprávnosti uznesení vyššieho súdneho úradníka niet žiadnych ustanovení, že by všeobecným súdom bola daná právomoc osobitne rozhodovať o trovách „sťažnostného“ konania. Účastníkovi konania teda môžu vzniknúť aj výdavky spojené s podaním sťažnosti, avšak zákon pri nich neuvažuje o možnej náhrade v konaní. Zároveň nárok náhradu trov v súvislosti so sťažnosťou proti výroku o trovách exekúcie nevyplýva ani z § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, keď súd má za to, že uvedené ustanovenie povinnému priznáva nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní len v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, čiže len v súvislosti s vecou samou. Predmetom rozhodovania o sťažnosti však nebola vec sama, ktorá skončila právoplatným výrokom I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.9.2022, sp. zn. 63Ek/683/2022 v spojení s výrokom I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 9.12.2024, sp. zn. 63Ek/683/2022. V dôsledku uvedeného tak povinnej nevznikol nárok na náhradu trov v súvislosti s podanou sťažnosťou. Správnosť vyššie uvedeného záveru súdu podporuje poukazom na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 262/2024 zo dňa 19. 11. 2024 a tiež plenárne uznesenie ÚS SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2024 zo dňa 18. 12. 2024.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).