Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/6/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E., F. XXXX/XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovaným: 1. iClinic plus s. r. o., so sídlom Bratislava, Dlhé diely I/6A, IČO: 36 835 528, 2. MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s. r. o, so sídlom Bratislava, Prievozská 4/D, IČO: 47 681 233, obaja zastúpení: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, o zaplatenie 42 276,10 eura s príslušenstvom a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50% a v sume 16 428,50 eura, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. novembra 2024 č. k. -305 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade (výrok I.) a priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , . Uviedol, že žalobkyňa po podanom návrhu dňa 09.09.2024 vzala žalobu voči žalovanému v 1. rade späť celkom s odôvodnením, že až po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 99052/2024 zo dňa 12.06.2024 dokázala ustáliť, že žalovaný v 1. rade síce poskytol zdravotnú starostlivosť, ale nedopustil sa pochybenia, v dôsledku čoho konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že zohľadnil kritérium v . Mal za to, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči nej vo výške 100%. Konanie bolo začaté dňa 06.06.2023 a už v tom čase bolo povinnosťou žalobkyne ustáliť, kto je pasívne vecne legitimovaný. Argumentácia žalobkyne, že až dodatočne a po oboznámení sa so znaleckým posudkom zo dňa 12.06.2024 si ujasnila otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných osôb z hľadiska rozhodovania o nároku na náhradu trov konania neobstojí a rozhodne nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech žalovaného v 1. rade, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne mal byť žalovaný bezdôvodne. Uviedol, že konanie v tejto veci bolo začaté dňa 06.06.2023, kedy bola žaloba doručená upomínaciemu súdu. Žalovaný v 1. rade od začiatku sporu mal voči žalobe výhrady. V zásade je možné konštatovať, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Na jednej strane nespochybňuje, že okolnosti prípadu sú poľutovaniahodné, vzhľadom na zdravotné komplikácie žalobkyne. Na druhej strane však súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že žalobkyňa už v čase začatia sporu mala povinnosť si ujasniť okruh účastníctva na strane

žalovaných, a teda žalovať pasívne vecne legitimovanú osobu. Dodatočné uvedomenie si tejto okolnosti žalobkyňou až v priebehu sporu nemôže byť vyhodnocované v neprospech žalovaného v 1. rade, a preto súd vyhodnotil, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je dôvod na postup podľa .

2. Žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania (výrok II.) v zákonom stanovenej lehote. Namietala, že už v podnete vo veci postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 09.12.2021 adresovanom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiadala objasniť, kto jej poskytol zdravotnú starostlivosť, pretože nebolo pre ňu jednoduché poskytovateľa identifikovať. Za operáciu platila 500 eur žalovanému v 1. rade podľa príjmového pokladničného dokladu išlo o návratnú zálohu na vnútroočné šošovky dňa 12.10.2021, kedy jej bolo vykonané komplexné očné vyšetrenie pred operáciou a prijal ju A. G., ktorý ju aj operoval. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v oznámení zo dňa 18.10.2022 o výsledku prešetrenia podnetu uviedol, že zdravotnú starostlivosť jej poskytli žalovaní v 1. a 2. rade a že nesprávne viedli zdravotnú dokumentáciu. V danom štádiu nemala vedomosť o tom, kto jej poškodil zrak a spôsobil stratu oka, nesprávnym vedením dokumentácie môžu byť zakryté zistenia dôležité pre posúdenie. Už v žalobe poukázala na to, že žalovaného v 1. aj v 2. rade vyzvala dňa 09.05.2023 na odškodnenie. Žalovaní na výzvu nereagovali, napriek tomu, že jej obaja poskytli zdravotnú starostlivosť, preto podala žalobu proti obom. Až po oboznámení sa so znaleckým posudkom bolo možné ustáliť, že žalovaný v 1. rade síce poskytol zdravotnú starostlivosť žalobkyni, ale nedopustil sa pochybenia, preto voči nemu zobrala žalobu späť. Poukázala na to, že A. G. je jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného v 2. rade a je jediným konateľom žalovaného v 1. rade a žalovaný v 1. rade má dvoch spoločníkov, jedným z nich je A. G. a druhým PROTRIEM, spol. s r. o., IČO: 35 830 565, ktorého jediným konateľom je A. H. G. a jediným spoločníkom je A. I. G.. Bol to A. H. G., ktorý ako lekár poskytol zdravotnú starostlivosť, a že ju poskytol v rámci niektorej zo s. r. o. nemení nič na tom, že vzťahy, ktoré založil, sú neprehľadné a že prikázanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade by bolo nespravodlivé. Žiadala zohľadniť aj ťaživú situáciu, ktorú preukázala pri oslobodení od súdnych poplatkov. Z procesného hľadiska sa nepochybne žalovaný v 1. rade podieľal na tom, že aj voči nemu bola podaná žaloba a okamžite ako mala znalecký posudok voči nemu, vzala žalobu späť. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná.

3. Žalovaní v 1. rade a 2. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k odvolaniu žalobkyne a uviedli, že späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade bolo subjektívnym rozhodnutím žalobkyne, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť žalovaný v 1. rade a rovnako ani za vznik trov konania, ktoré bolo zastavené výlučne z týchto dôvodov. Uviedli, že žalobkyňa svoju argumentáciu zakladá na tom, že nevedela, kto jej poskytoval zdravotnú starostlivosť, pričom k žalobe priložila prepúšťaciu správu zo dňa 01.11.2021, vyhotovenú žalovanou v 2. rade, z čoho vyplýva, že žalobkyňa vedela, kto ju operoval. Žalovaní v odpore identifikovali subjekt, ktorý žalobkyni poskytoval predoperačnú starostlivosť (žalovaný v 1. rade) a subjekt, ktorý vykonal operačný zákrok (žalovaný v 2. rade), čím pasívnu vecnú legitimáciu v spore spravili nespornou a po doručení odporu mohla žalobkyňa vziať voči žalovanému v 1. rade žalobu späť, čo nespravila. Uviedli, že oslobodenie od súdnych poplatkov neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka za výsledok sporového konania. Žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Dňa 01.04.2025 doručili žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnenie vyjadrenia k odvolaniu. Uviedli, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v oznámení zo dňa 18.10.2022 uviedol, ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti realizoval operáciu žalobkyne, teda už vtedy mala mať žalobkyňa ustálené, kto realizoval operáciu žalobkyne. Poukázali na to, že žalobkyňa je zastúpená právnou zástupkyňou, ktorá podľa ich názoru pochybila. Právna zástupkyňa žalobkyne už pri podaní podnetu na pobočku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mala mať vedomosť na základe prepúšťacej správy, že kód na pečiatke lekára, ktorý začína písmenom „P“ je identifikačný kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Tento kód priraďuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a slúži na jednoznačnú identifikáciu poskytovateľa v systémoch zdravotných poisťovní a štátnych databázach. V nadväznosti na uvedené je podľa jeho názoru jednoznačne preukázané, že žalobkyňa, a najmä jej právna zástupkyňa, od počiatku vedela, ktorý subjekt realizoval operačný výkon na oboch očiach žalobkyne, či už zo samotných prepúšťacích správ z operačných výkonov alebo

z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 06.06.2023 žalobu voči žalovaným v 1. rade a 2. rade a domáhala sa odškodnenia za bolesť, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady škody za vypracovanie posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, poštovného a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podaním zo dňa 09.09.2024 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vzala svoju žalobu späť voči žalovanému v 1. rade celkom s odôvodnením, že až po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 99052/2024 zo dňa 12.06.2024, vypracovaným spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. dokázala ustáliť, že žalovaný v 1. rade síce poskytol zdravotnú starostlivosť žalobkyni, ale nedopustil sa pochybenia. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým uznesením.

8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že späťvzatím žaloby žalobkyňa zavinila zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade, pretože bolo jej povinnosťou si ujasniť, voči komu má žaloba smerovať. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením, a preto na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ).

9. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa .

14. Odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená

rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

15. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

16. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, resp. mierou zavinenia. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

18. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 12. 2011 sp. zn. -14). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

19. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 01. 2010 sp. zn. ).

20. Odvolací súd sa v danej veci zaoberal tým, či je záver súdu prvej inštancie o tom, že aplikácia ustanovenia na danú vec nie je dôvodná, správny. Je nepochybné, že žalobkyňa zobrala žalobu späť z vlastnej iniciatívy (po vypracovaní znaleckého posudku v konaní), a nie pre správanie žalovaných. Predmetom žaloby bolo zaplatenie sumy vo výške 42 276,10 eura s príslušenstvom a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 % a v sume 16 428,50 eura. Svoj nárok odvodzovala od tej skutočnosti, že lekár J. H. G. poskytoval zdravotnú starostlivosť, a to za obe spoločnosti, ktoré sú v postavení žalovaných v konaní, preto jej nebolo zrejmé, kto jej poskytol zdravotnú starostlivosť, pretože pre ňu nebolo jednoduché poskytovateľa identifikovať. V tomto smere je potrebné uviesť, že žalovaní v 1. a 2. rade už v odpore voči platobnému rozkazu namietali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade, keď uviedli, že žalobkyňa dňa 01.11.2021 absolvovala u žalovaného v 2. rade operačný zákrok. Zároveň je nepochybné, že táto skutočnosť vyplývala aj z predbežného protokolu č. 1110/2021 o vykonanom dohľade na diaľku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 13.09.2023. Tieto skutočnosti vyplývali aj z prepúšťacích správ žalobkyne, v ktorých je v hlavičke uvedený žalovaný v 2. rade. Ak by žalobkyňa, zastúpená právnou zástupkyňou, postupovala s poukazom na uvedené, nepochybne si mohla ustáliť okruh žalovaných subjektov. Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa skutočností, že nevedela, kto jej poskytol zdravotnú starostlivosť, preto odvolací súd nevidel ani pri takomto charaktere sporu za taký dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mal rozhodnutie o trovách konania subsumovať pod ustanovenie .

21. Okrem charakteru sporu a okolností s tým súvisiacich sa odvolací súd zaoberal tiež tým, či aplikáciu ustanovenia v danej veci neodôvodňujú pomery na strane žalobkyne, na ktoré už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala, a ktoré žiadala zohľadniť tým, že bola oslobodená od súdnych poplatkov. Aj z tohto dôvodu je možné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania aplikovať len výnimočne, ak by pre stranu sporu zaviazanie na platenie trov konania predstavovali neprimeranú tvrdosť. Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa bola rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa 07. 02. 2024 č. k. 10C/97/2023–194 oslobodená od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Žalobkyňa v návrhu na oslobodenie súdnych poplatkov uviedla, že je matka dvoch detí, z toho jedného nezaopatreného. Nevykonáva podnikateľskú činnosť, ani nie je zamestnaná, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 549,10 eura mesačne a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, ktorou je zlá finančná situácia žalobkyne, nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa v rámci odvolania poukázala len na ťaživú situáciu, ktorú preukazovala v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa nepreukázala aktuálne majetkové pomery, ktoré naposledy doložila súdu prvej inštancie dňa 21. 12. 2023. Avšak, odvolací súd nevzhliadol dôvody pre aplikáciu po zohľadnení všetkých okolností prichádzajúcich do úvahy, prihliadol na správanie strán sporu a skutočnosti vyššie uvedené.

22. Priznanie plnej náhrady trov konania znamená, že je priznaná, čo do právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku. Povedané inými slovami, žalovaný má právo na náhradu trov konania, avšak výlučne iba z účelne vynaložených trov konania. Súd je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou sporu. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nahrádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy konania sa tak nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. ; ).

23. Odvolací súd, preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) ako vecne správne potvrdil podľa .

24. Záverom dáva do pozornosti, že v záhlaví napadnutého uznesenia je uvedené IČO právnej zástupkyne žalobkyne nesprávne, a to: 47 37 023, pričom správne má byť: 47 237 023. Uvedené pochybenie napraví súd prvej inštancie postupom podľa tým, že vydá opravné uznesenie, v ktorom uvedie správne označenie právnej zástupkyne žalobkyne.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že ich náhradu priznal v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni v rozsahu 100%. Podľa

o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).