Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 457/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , ,

a , , ,

zastúpených advokátskou kanceláriou VIKTÓRIA HELLENBART, advokátska kancelária

s. r. o., Martina Rázusa 146/23, Lučenec, v mene ktorej koná advokátka a konateľka

Mgr. Viktória Hellenbart, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí, sťažnostná argumentácia sťažovateľov

a vyjadrenie okresného súdu

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov ,

, (ďalej aj „sťažovateľka“), a

, , (spolu ďalej

aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú žalobcami v spore

o určenie, že rekonštrukcia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nezasahuje do práv

žalovaných (s alternatívnym petitom o zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov,

pozn.), ktorý sa začal podaním žaloby na okresnom súde 30. mája 2018.

2.1 Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti podrobne uviedli chronologický opis

priebehu napadnutého konania, ktoré je podľa ich názoru poznačené nesprávnym postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd porušuje ich

právo na spravodlivé súdne konanie garantované a

dohovoru, keď opakovane nesprávne aplikuje ustanovenia

(ďalej aj „CSP“) a o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) pri garantovaní práva na konanie v materinskom jazyku jedného

zo sťažovateľov, ktorý je občanom Švajčiarska.

2.2 Postup okresného súdu je podľa názoru sťažovateľov poznačený mnohými

pochybeniami administratívneho a organizačného charakteru, čo v konečnom dôsledku

vedie k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prejednanie vecí bez zbytočných

prieťahov (podľa čl. 48 ods. 2 resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.).

2.3 Ako sťažovatelia ďalej uviedli, „... potrebu sťažovateľov obrátiť sa žalobou

na súd vyvolal postup Obce , pri vykonávaní kompetencií stavebného

úradu pri rekonštrukcii rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

... V reakcii na námietku vlastníkov susedného pozemku, že strecha rodinného domu

vo vlastníctve žalobcov presahuje nad susedný pozemok, odkázala obec žalobcov

na podanie žaloby na súd, ktorou sa malí domáhať strpenia presahu strechy nad pozemkami

číslo a v katastrálnom území ...

.... Žalobcovia sú však už dlhé mesiace v právnej neistote v prebiehajúcom stavebnom

konaní, kde sa nerieši závažná námietka, ale iba schválnosti, ktoré robia určité osoby, preto

sa rozhodli, na základe odkazu správneho orgánu, ktorý považujú za neurčitý,

nezrozumiteľný a neperfektný správny akt. žalobu podať. Sťažovatelia mali záujem

na poskytnutí právnej ochrany zo strany súdu, aby mohli svoj rodinný dom po rekonštrukcii

skolaudovať, a ako jeho vlastníci ho plnohodnotne užívať...“.

2.4 Sťažovatelia zdôraznili, že v napadnutom konaní 26. februára 2019 okresný súd

ustanovil za tlmočníka osobu znalca, ktorá nie je zapísaná v zozname tlmočníkov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ale je zapísaná len v zozname

prekladateľov. Sťažovatelia poukázali na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky k výkladu ustanovení z ktorého vyplýva „... že činnosť

prekladateľská a tlmočnícka sú dve odlišné činnosti, preto sú osoby vedené v dvoch rôznych

zoznamoch, a osoba, ktorá nie je uvedená v zozname tlmočníkov, hoci je v zozname

prekladateľov, by na takúto úlohu súdom ustanovená byť nemala...“.

2.5 Podľa sťažovateľov okresný súd viedol pojednávanie uskutočnené 22. júla 2019

takým spôsobom, že „... neumožnil riadne tlmočenie jeho priebehu a spôsob tlmočenia,

aký zvolil prítomný tlmočník, súbežným šepkaním do ucha sťažovateľovi, viedol k tomu,

že sťažovateľ sa v priebehu pojednávania nevedel orientovať a nevedel ani jeho záver

a výsledky...

... Na tomto pojednávaní súd oznámil zástupkyni sťažovateľov, na jej námietku,

že k žalobe predkladali veľa listinných dôkazov, že tieto listiny v súdnom spise nie sú, a teda

neboli doručované pred pojednávaním ani protistranám, Po zistení tejto skutočnosti

zástupkyňa sťažovateľov, ešte v deň pojednávania, dňa 22.7.2019, po jeho skončení

odoslala súdu chýbajúce listinné dôkazy. Sťažovatelia nechápu, akú prípravu si urobil súd

na pojednávanie, keď z obsahu žaloby nezistil, že sa sťažovatelia odvolávajú na viacero

priložených dôkazov, a tie v spise absentujú...“.

2.6 Sťažovatelia 8. augusta 2019 podali návrh na zastavenie konania proti

žalovanému v 5. rade, keďže tento nebol viac pasívne legitimovanou osobou,

keďže sťažovateľom predal pozemok v jeho vlastníctve, ktorého sa mala týkať námietka

presahu strechy.

2.7 Podstatná časť obsahu ústavnej sťažnosti je zameraná na opis postupu okresného

súdu pri vykonaní ohliadky nehnuteľnosti na mieste samom, ktorú súd vykonal

23. augusta 2019 (k tomu pozri bod 12 ústavnej sťažnosti). Zo správania sa zákonnej

sudkyne na ohliadke sťažovatelia nadobudli dojem, že sudkyňa ich z úkonu vynechala

a že je proti nim zaujatá. Namietli aj neprítomnosť tlmočníka pri ohliadke nehnuteľnosti,

požiadali o doručenie písomného vyhotovenia zápisnice z vykonanej ohliadky a následne

podali návrh na opakované uskutočnenie ohliadky. Opakovaná ohliadka nehnuteľnosti

nariadená na návrh sťažovateľov sa mala uskutočniť 9. októbra 2019, ktorej termín žiadali

odročiť z vážnych rodinných dôvodov, avšak súd tejto žiadosti nevyhovel. Ako sťažovatelia

ďalej uviedli, „... Dňa 8.10.2019, sťažovatelia pobúrení prístupom súdu k nim,

prostredníctvom svojej zástupkyne opäť požiadali o odročenie termínu ohliadky, písomne

vytkli súdu viaceré jeho procesné pochybenia a žiadali ich odstránenie a opätovne trvali

na doručení zápisnice z ohliadky a zastavení konania voči .

Súčasne súd upozornili na to, že ak ich návrhu na odročenie termínu nemieni vyhovieť, berú

svoj návrh na vykonanie tohto dôkazu späť, a keďže ho protistrana nežiadala, súd nemá

dôvod takýto dôkaz vykonávať...“.

2.8 Okresný súd 14. októbra 2019 sťažovateľom oznámil, že navrhovaný dôkaz

(opakovaná ohliadka nehnuteľnosti, pozn.) nevykoná a požiadal právnu zástupkyňu

sťažovateľov, aby doručila súdu späťvzatie žaloby proti žalovanému v 5. rade, keďže ním

súd nedisponuje, a pokiaľ trvá na svojom tvrdení, že ho okresnému súdu doručila, nech jeho

doručenie preukáže. Právna zástupkyňa okresnému súdu preukázala doručenie späťvzatia

návrhu proti žalovanému v 5. rade z 8. augusta 2019.

2.9 Sťažovatelia po oboznámení sa s obsahom zápisnice o ohliadke nehnuteľnosti

(zápisnica z 23. augusta 2019, pozn.) podali 7. novembra 2019 sťažnosť predsedovi

okresného súdu na postup a správanie sa zákonnej sudkyne pri ohliadke. V uvedenej

sťažnosti namietali, že „... obsah zápisnice nezodpovedá skutočnému priebehu ohliadky, jej

obsah bol účelovo pozmenený a obsahuje úvahy a konštatovania súdu. ktoré na mieste

samom neodzneli. V sťažnosti opísali priebeh ohliadky, namietali, že sudkyňa ich ani

nepozdravila, netušili, že sudkyňa už úkon začala, preto tvrdenie sudkyne v zápisnici, že sa

ohradili voči vykonaniu úkonu v neprítomnosti tlmočníka až na konci a nie na začiatku

neobstojí. Namietali, že bolo vecou súdu úkon riadne začať, zistiť prítomnosť predvolaných

osôb, a takto by ihneď zistila, že tlmočník nie je prítomný a úkon sa nemôže uskutočniť.

Uviedli, že správanie sudkyne v nich vyvolalo pocit, že je voči nim zaujatá, správa sa

nepriateľsky.

... Dňa 9.12.2019 sťažovatelia s poľutovaním zobrali na vedomie odpoveď predsedu

súdu na sťažnosť, v ktorej sa dozvedeli, že ich sťažnosť nie je dôvodná a vyjadrenie sudkyne

k nej, ktoré v odpovedi citoval predseda ich ešte viac urazilo. K vznesenej námietke

zaujatosti nedostali žiadnu odpoveď a táto nebola predložená ani nadriadenému súdu

na rozhodnutie v zákonnej lehote 7 dní. Je pravdou, že námietku vzniesli v obsahu sťažností,

ktorú adresovali predsedovi súdu, a nie do spisu sudkyni, ale keďže sa k obsahu sťažnosti

vyjadrovala, oboznámila sa aj s námietkou a bola povinná na ňu zareagovať...“.

2.10 Sťažovatelia uviedli, že v dôsledku už uvedených okolností a postupu súdu sa

zhoršil zdravotný stav sťažovateľky, ktorý si vyžiadal jej trojmesačnú hospitalizáciu,

a z uvedeného dôvodu sťažovatelia nestihli podať podnet na prešetrenie vybavenia sťažnosti

zo strany predsedu okresného súdu predsedovi krajského súdu. Ako ďalej vyplýva

z ústavnej sťažnosti sťažovateľov, „... S podnetom sa obrátili na krajský súd 17.1.2020,

teda 8 dni po uplynutí 30 dňovej lehoty, ktorej zameškanie žiadali odpustiť. Ale neuspeli,

predseda krajského súdu sa s ich podnetom, ako oneskorene podaným vôbec nezaoberal,

čo im bolo oznámené listom z dňa 12.2.2020. Sťažovatelia vzniesli dňa 26.2.2020 opätovne

námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni a žiadali ju vylúčiť z rozhodovania vo veci,

a tento istý deň sa obrátili s podnetom na prešetrenie postupu sudkyne a podnetom

na disciplinárne konanie na Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže sťažovatelia nedostali

žiadnu odpoveď, podaním zo dňa 15.5.2020, požiadali predsedu okresného súdu

o rozhodnutie o nimi vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 7.11.2019 a zo dňa 26.2.2020.

Listom zo dňa 12.5.2020 požiadali aj Ministerstvo spravodlivosti o potvrdenie doručenia

ich podnetu z 26.2.2020, na čo dostali dňa 28.5.2020 oznámenie, že podania sťažovateľov

mu boli doručené a prevzaté na ďalšie riešenie...“.

2.11 Podľa sťažovateľov «...bez rozhodnutia súdu vo veci nie sú schopní pokračovať

v stavebnom konaní a dosiahnuť kolaudáciu rekonštrukcie rodinného domu a nehnuteľnosti,

v ktorej síce bývajú, lebo inú možnosť nemajú, ale bez príslušných povolení...

... Súd ich vytrvalo ignoruje, správa sa k nim nepriateľsky a nereaguje ani

na vznesené námietky zaujatosti, hoci zákon mu ukladá povinnosť predložiť námietku

na rozhodnutie nadriadenému súdu.

... Ak mal súd pocit, že námietka nie je dôvodná, lebo je založená na procesnom

postupe súdu, nebol dôvod nezhojiť namietané pochybenia a ďalej konať spôsobom, aby

sa pocit sťažovateľov zo zaujatého a nerovnakého zaobchádzania zo strany súdu stratil.

... Súd svojim prístupom k sťažovateľom ich presvedčenie o jeho zaujatom prístupe

iba prehlbuje. Dňa 26.2.2020 už doplnili svoju námietku zaujatostí o ďalšiu konkrétnu

skutočnosť, ktorá spočívala v pomere zákonnej sudkyne k právnej zástupkyni sťažovateľov,

čo súd opäť nechal bez povšimnutia ...

... Sťažovateľom je známa judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorej sa sudca musí stranám aj javiť ako nezaujatý a nestranný, o čo sa zákonná sudkyňa

v prípade sťažovateľov vôbec neusiluje...

... Ohliadku dňa 23.8.2019 súd vykonal porušujúc procesné právo sťažovateľa 2,

na konanie v materinskom jazyku, keď nesprávnou aplikáciou a porozumením ustanovení

, sa domnieval, že sporové strany k tomuto úkonu „ani nepotrebuje“, a preto

prítomnosť tlmočníka na začiatku úkonu, ako ani sporových strán nezisťoval...

... Súd si nesprávne vykladá aj svoje povinnosti sudcu podľa Zásad sudcovskej etiky,

keď sa domnieva, že tým, že prítomnú sporovú stranu, vekovo starších manželov na začiatku

úkonu pozdraví, ohrozí svoje zdanie nezaujatého a objektívneho arbitra. Pozdrav sa

v našich spoločenských vzťahoch, a všeobecne akceptovanej etike a morálke považuje

za elementárny prejav slušnosti, nie nadržovanie jednej zo strán, naopak nepozdravenie

a ignorovanie príchodu osoby, je považované za jednoznačne nepriateľský a odmietavý

postoj.

... Porušením povinností sudcu a ustanovení je pozmeňovanie obsahu zápisnice

o priebehu úkonu po jeho ukončení, keď zápisnica má zachytávať priebeh úkonu,

a nie následnú reakciu sudcu naň a pocity z neho. Sťažovatelia poukazujú na to, že pocity,

aké súd zahrnul do zápisnice, voči nim, ktorými reagoval na podľa sťažovateľov

jednoznačne súdom nezvládnutý priebeh ohliadky, sú jednoznačne prejavom osoby zaujatej

a nepriateľským, útočným a zosmiešňujúcim prístupom k strane žalobcov a ich

zástupkyne...».

2.12 Sťažovatelia zdôraznili, že okresný súd svojím postupom opakovane porušil

ústavné právo sťažovateľov na správnu aplikáciu právnych noriem, pričom vec nie je

právne zložitá, všetky sporové strany so súdom aktívne spolupracujú, nemožno im pričítať,

že zapríčinili prieťahy v konaní, alebo sa na nich podieľali. Sťažovatelia sú presvedčení,

že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní porušil ich práva na spravodlivý

súdny proces a na súdny proces vedený bez zbytočných prieťahov.

3. V nadväznosti na už uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví,

že základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa , základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. porušené boli

a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne

sa sťažovatelia domáhajú náhrady trov konania.

4. V okolnostiach danej veci považoval ústavný súd v prípravnej fáze predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti za vhodné vyžiadať si k jej obsahu stanovisko okresného

súdu. Okresný súd na výzvu ústavného súdu reagoval podaním sp. zn. , ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 23. júla 2020. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol aj

chronologický prehľad procesných úkonov uskutočnených v napadnutom konaní.

4.1 Okresný súd vzhľadom na obsah a početnosť námietok sťažovateľov v ústavnej

sťažnosti vo svojom stanovisku uviedol podrobne argumenty k jej jednotlivým bodom.

4.2 Okresný súd pripustil, že tak ako uviedli sťažovatelia, nedoručil sťažovateľom

27. júla 2018 spolu s replikou listinné dôkazy, na ktoré sa žalovaná strana odvolávala, urobil

tak až 13. októbra 2018, čo pripisuje chybe na strane asistentiek senátu.

4.3 Vo vzťahu k námietkam sťažovateľov k osobe tlmočníka uviedol, že uznesením

č. k. -213 z 25. feburára 2019 ustanovil do konania tlmočníka

, ktorý v súlade s pred zákonnou sudkyňou

zložil sľub 5. marca 2019, o čom svedčí aj úradný záznam, pričom 2. októbra 2019 zákonná

sudkyňa zistila, že v súdnom spise sa nachádza nezažurnalizovaný sľub tlmočníka.

Podľa vyjadrenia okresného súdu zo zápisnice z pojednávania uskutočneného 22. júla 2020

je evidentné, že súd právnym zástupcom sporových strán, ako aj sporovým stranám

samotným poskytol dostatočný priestor na vyjadrenie, právnym zástupcom dokonca

na priamu protokoláciu. Zo zápisnice z pojednávania ďalej vyplýva, že počas konania ani

právny zástupca prítomného žalobcu v 1. rade a ani žalobca v 1. rade (sťažovateľ, s ktorým

súd koná v nemeckom jazyku, pozn.), dokonca ani vo svojej výpovedi na pojednávaní

nenamietali spôsob tlmočenia. Túto skutočnosť sťažovatelia nenamietali ani vo svojej

sťažnosti na postup sudcu adresovanej predsedovi súdu zo 6. novembra 2019, v námietke

zaujatosti sudcu z 26. februára 2020 a 15. mája 2020 a ani v podnete na prešetrenie postupu

sudcu adresovanom Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky z 26. februára 2020.

4.4 Na pojednávaní 22. júla 2020 na námietku právnej zástupkyne sťažovateľov

okresný súd uviedol, že v súdnom spise sa nenachádzajú listiny, na ktoré sa odvoláva,

a teda neboli doručované pred pojednávaním druhej sporovej strane (k tomu pozri bod 2.5

odôvodnenia rozhodnutia). Podľa okresného súdu žalobca je povinný pripojiť k žalobe

dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. Ako vyplýva z , strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia

dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Nie je

povinnosťou súdu upozorňovať a vyzývať právneho zástupcu na nedoručenie ním

označených dôkazov v písomnom podaní doručenom súdu (čo je aj v iných civilných

sporoch u právneho zástupcu žalobcov už doslova pravidlom). Dokazovať je povinný

každý, kto v spore niečo tvrdí. Podľa názoru okresného súdu procesné bremeno

je špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných povinností, nie súdom

vynutiteľná povinnosť. Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach

a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán, takým postupom by sa vystavil riziku

porušenia rovnosti strán.

4.5 K námietke sťažovateľov týkajúcej sa priebehu ohliadky nehnuteľnosti

uskutočnenej 3. augusta 2018 okresný súd uvádza, že zákonná sudkyňa vyvracia tvrdenie

právnej zástupkyne sťažovateľov o tom, že sa sťažovateľom nepozdravila, vzhľadom na to,

že „po príchode sa zvítala so všetkými prítomnými sporovými stranami, včetne žalobcu

v rade 1/ a jeho právnej zástupkyne. Z dôvodu, že prítomné sporové strany sú sudkyni

známe z pojednávania, nebol podľa jej názoru dôvod zisťovania totožnosti týchto osôb.

Je pravdou, že tlmočník nebol prítomný na mieste ohliadky, avšak poukazujeme na tú

skutočnosť, že účelom obhliadky je a aj v tomto prípade teda bolo zistenie stavu presahu

strechy, hoc est predmetu sporu a nie výsluch žalobcu v rade 1./...

... Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 22.07.2019 je evidentné, že právna zástupkyňa

žalobcov ani na pojednávaní (ale ani pred a ani po pojednávaní) výsluch žalobcov

na obhliadke vôbec nenavrhla. Kladieme akcent aj na skutočnosť, že neprítomnosť

tlmočníka namietala právna zástupkyňa nie v úvode obhliadky, ale až v jej závere,

podmieňujúc návrh na opakované vykonanie obhliadky obsahom zápisnice z obhliadky...

... Považujeme za potrebné poukázať podporne na § 211 ods. 2 v spojení s § 178

ods. 1 . Z eklatantne vyplýva, že ak je strana sporu zastúpená

zástupcom na celé konanie, súd spravidla predvolá na pojednávanie len zástupcu, súd

stranu predvolá, ak je nevyhnutný jej výsluch. Za nevyhnutné je považovať taký stav,

keď v konaní bol podaný niektorou zo strán návrh na výsluch strany, súd na základe tohto

návrhu rozhodne o tom, ktorý dôkaz z navrhnutých vykoná, tak ako to vyplýva z dikcie § 185

ods. 1 ...“.

4.6 Okresný súd vo svojom vyjadrení podrobne popísal postup zákonnej sudkyne

pri ohliadke nehnuteľnosti a konštatoval: „... Obhliadka je významný dôkazný prostriedok,

ktorého prostredníctvom súd získava priame poznatky o skutočnostiach významných

pre rozhodnutie vo veci, predovšetkým o vlastnostiach určitého predmetu alebo javu svojimi

zmyslami, najčastejšie zrakom alebo sluchom. I napriek tomu pokiaľ žalobca mal záujem

na niečo počas obhliadky poukázať mohol tak urobiť na mieste samom. Jeho právnej

zástupkyni sudkyňa dala návrh vzhľadom k tomu, že bežne komunikuje so žalobcom

po nemecky, aby jeho výpoveď preložila, táto sa ohradila, že nie je tlmočníkom! Skutočnosť,

že sa žalobca nevyjadril pri predmetnom výkone obhliadky ho podľa názoru sudkyne nečiní

poškodeným z dôvodu, že sudkyňa obhliadla predmet sporu, nadiktovala len to, čo sama

vizuálne vnímala...

... V záujme hospodárnosti úkon sudkyňa vykonala aj napriek nepochopiteľnému

odignorovaniu výkonu dôkazného prostriedku právnou zástupkyňou žalobcov, hoci bola

od miesta obhliadky len na pár krokov. Po vykonaní obhliadky a odmietnutí jej následného

opakovania na mieste samom právnou zástupkyňou, ktoré zdôvodnila len neprítomnosťou

tlmočníka sudkyňa uviedla, aj napriek vyššie opísanému priebehu a nepochopiteľnej

nečinnosti právnej zástupkyne, že obhliadku zopakuje, aby nevznikli pochybnosti o „čistote“

jej postupu. Neprofesionálna ignorancia právnej zástupkyne pri obhliadke spôsobila

nariadenie ďalšej obhliadky, ako aj odďaľovanie ďalších úkonov v spore...“

4.7 Pokiaľ sťažovatelia uvádzajú, že im okresný súd nevyhovel vo veci odročenia

opakovanej ohliadky nehnuteľnosti (podanie z 5. októbra 2019, pozn.), okresný súd uviedol,

že „tejto jej požiadavke nevyhovel z dôvodu, že právna zástupkyňa síce požiadala

o odročenie výkonu obhliadky, ale ako znalá práva mala tento dôvod nielen tvrdiť, ale aj ho

preukázať (uznesenie NS SR sp.zn. ) v súlade s dikciou ,

čo neučinila (Števček a spol., – komentár, C. H. Beck 2016,

s. 685). Namiesto splnenia si zákonnej povinnosti preukázania dôvodu, súd inzultovala

svojimi opakovanými podaniami, ktorými žiadala zrušenie obhliadky, čo vyvrcholilo

späťvzatím návrhu na vykonanie dokazovania jej písomným podaním zo dňa 07.10.2019...“.

4.8 K tvrdeniu sťažovateľov, že zákonná sudkyňa účelovo pozmenila obsah

zápisnice, okresný súd upozornil na to, že obsah samotnej ohliadky je zvukovo

zaznamenaný.

„... Je pravdou, že na základe prekvapenia sudkyne a úžasu z neočakávanej

a nepredpokladanej neprofesionality a doslova účelovosti počinu právnej zástupkyne

žalobcov na úkone považovala za nutné zaznamenať jej „netradičný“ priebeh aj bez jeho

nahrania do zápisnice, čo ale nepovažuje ako uviedla právna zástupkyňa za jej falšovanie

a za jej pozmeňovanie. Opis absolútne kopíruje jej priebeh, je ale pravdou, že tento nemal

byť ňou doplnený do zápisnice. Na ucelenie, aj keď netvrdíme, že je to ospravedlniteľné

zo strany sudkyne, bola to jej prvá obhliadka na mieste samom ako zákonnej sudkyne

po vymenovaní do funkcie v decembri 2017, o to väčšie bolo jej prekvapenie

z neprofesionálneho postupu, ako aj znevažujúceho a zosmiešňujúceho správania sa právnej

zástupkyne voči jej osobe, alibisticky kryjúc tak jej profesionálne zlyhanie pri realizácii

obhliadky pred žalobcami...“

4.9 K námietke sťažovateľov, že okresný súd postupuje v rozpore s procesnými

predpismi aj vo veci ich návrhu na zastavenie konania proti žalovanému 5. rade (k tomu

pozri bod 2.7 – 2.8 odôvodnenia rozhodnutia), okresný súd uviedol, že zákonná sudkyňa

postupuje v súlade s dikciou druhou vetou, podľa ktorého ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.

4.10 K námietke sťažovateľov, že okresný súd nepostupoval v súlade

s ustanoveniami Civilného sporového konania, keď im bezodkladne nedoručil písomné

vyhotovenie zápisnice z ohliadky uskutočnenej 23. augusta 2019, zaujala stanovisko

zákonná sudkyňa a uvedenú skutočnosť odôvodnila „... svojou pracovnou vyťaženosťou

inkorporujúcou pojednávania a následného písania rozhodnutí v iných konaniach, ktoré

musela napísať do začiatku čerpania dovolenky so začiatkom jej čerpania dňa 26.08.2019

(obhliadka sa konala dňa 23.08.2019). Pre úplnosť uvádzame, že dovolenku čerpala

do 08.09.2019. Po návrate z dovolenky ihneď prvý pracovný deň mala vytýčené

pojednávania, sústredila sa na spisy pridelené jej počas dovolenky, ich kontroly, ako aj

na štúdium nových spisov a vytyčovanie termínov pojednávaní v nich. Oneskorené

doručenie zápisnice odôvodnila aj skutočnosťou inter alia a uvedeného vide supra, že každú

zápisnicu kontroluje z dôvodu potenciality výskytu gramatických chýb...“.

4.11 K podaniu právnej zástupkyne sťažovateľov z 26. februára 2020, v ktorom

vyjadrila pohoršenie nad nekonaním predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici spolu

s konštatovaním jeho neľudskosti a neodpustenia zmeškanej lehoty, ktorú sťažovatelia

zmeškali z vážnych osobných dôvodov, okresný súd uviedol, že právna zástupkyňa

sťažovateľov opakovane preniesla svoje profesionálne zlyhanie na konajúci súd. Okresný

súd zdôraznil, že podľa splnomocnenie udelené na celé konanie

a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také

splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

Podľa okresného súdu je teda na mieste položiť si otázku: „... Čo teda bránilo samotnej

právnej zástupkyni vo včasnom podaní námietky predsedovi Krajského súdu Banská

Bystrica?...“

4.12 Okresný súd ďalej podrobne vysvetlil svoj postup pri posudzovaní

námietok zaujatosti zákonnej sudkyne, podanej sťažovateľmi predsedovi okresného súdu

7. novembra 2019 a opakovane 26. februára 2020.

4.13 V závere svojho stanoviska okresný súd vyjadril názor, že ústavná sťažnosť

sťažovateľky je nedôvodná v celom rozsahu, a navrhol, aby ústavný súd po dôkladnom

zvážení veci vydal rozhodnutie, ktorým ústavnú sťažnosť neprijme na ďalšie konanie

a pokiaľ takúto sťažnosť prejedná, aby v danej veci neboli konštatované porušenie práv

sťažovateľov na spravodlivú, verejne a v primeranej lehote prejednanú vec nezávislým

a nestranným súdom, keďže k takýmto porušeniam podľa okresného súdu nedošlo.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (), a preto ich

namietané porušenie bude preskúmavať spoločne.

13.1 Obdobne pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

14. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení

práva sťažovateľov podľa a dohovoru, ku ktorému má

podľa sťažovateľov dochádzať postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

15. Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti uviedli, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušuje nimi namietané právo podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že nesprávne aplikuje ustanovenia Civilného sporového

poriadku a (k tomu pozri bod 2.1 – 2.12 odôvodnenia

rozhodnutia).

16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ().

17. Judikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani

z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci

(napr. ).

17.1 Podľa právneho názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať,

aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom v danej

veci nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ meritórne

neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už

ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť ().

18. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že ústavné súdnictvo je

vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí

(m. m. , ). V tejto súvislosti základné právo na súdnu

ochranu je právo „ výsledkové“, to znamená, mu musí zodpovedať proces ako celok,

a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho

konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , ,

, , ).

19. Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ),

obdobne ako z judikatúry ESĽP (napr. Komanický proti Slovenskej republike, rozsudok

zo 4. júna 2002), vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru

(obdobne ).

20. V konkrétnej posudzovanej veci sťažovateľov sa jedná o námietku porušenia ich

práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdu v aktuálne prebiehajúcom

spore vedenom okresným súdom ako súdom prvej inštancie, v ktorom všeobecný súd koná

nestranne a nezávisle, majúc na zreteli jeho viazanosť príslušnými hmotnoprávnymi

a procesnými predpismi.

21. Sťažovatelia v podstatnej časti svojej ústavnej sťažnosti vo vzťahu k základnému

právu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie namietali postup okresného súdu,

resp. zákonnej sudkyne, vymedzujúc jej konkrétne správanie proti sťažovateľom

na procesnom úkone súdu 23. augusta 2019 (ohliadka nehnuteľnosti na mieste samom),

ako aj spôsob vybavenia sťažnosti a námietok sťažovateľov proti zákonnej sudkyni

podaných sťažovateľmi predsedovi okresného súdu (k tomu pozri bod 2.9 – 2.10

odôvodnenia rozhodnutia).

22. Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí

a pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom.

22.1 Základné zásady činnosti súdov sú podrobne upravené v

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o súdoch“).

22.2 Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva

funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce

na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci...

22.3 Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu je možno

vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

22.4 Súčasťou výkonu súdnictva je vnútorná revízia ako druh kontroly súdu

a sudcov, ktorá smeruje k prevereniu aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin

nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie, upravená v § 54

zákona o súdoch, ktorá sa okrem iného zameriava aj na úroveň práce súdnych oddelení

a kancelárií a úroveň súdnych písomností.

23. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti sa ústavnému súdu javí absurdná

predstava sťažovateľov, že v prebiehajúcom konaní na súde prvej inštancie by akúsi

„kontrolu“ alebo „nápravu“ mal vykonávať ústavný súd.

24. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia nemajú podľa , zákona o ústavnom

súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne

existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu,

že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej

ochrany svojho základného práva alebo základnej slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní,

môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou

ústavnému súdu podľa (napr. , ,

, ).

25. Z princípu subsidiarity ( ) limitujúceho vzťah ústavného súdu

ku všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi

musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým

spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom.

Ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní až v konaní

pred ústavným súdom námietku, ktorú mohol efektívne uplatniť a neuplatnil v konaní

pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (,

m. m. , , ).

26. Podmienky podania námietky zaujatosti sudcu sporovou stranou podrobne

upravuje , z ktorého vyplýva, že strana je povinná námietku zaujatosti uplatniť

najneskôr do 7 dní, odkedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, inak sa

na námietku zaujatosti nebude prihliadať. Súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu

nadriadenému súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. O tom, či je sudca

vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní ( a ).

27. Na tomto mieste ústavný súd pripomína aj tú skutočnosť, že samotné uplatnenie

námietky zaujatosti nebráni súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony. Pred rozhodnutím

o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí ( ).

28. K argumentácii sťažovateľov ohľadom zmeškania lehoty na podanie podnetu

nadriadenému súdu pri nespokojnosti s vybavením sťažnosti predsedom okresného súdu

(k tomu pozri bod 2.9 odôvodnenia rozhodnutia) ústavný súd uvádza, že sťažovatelia sú

od začiatku súdneho sporu zastúpení advokátkou, ktorá podľa názoru ústavného súdu ako

osoba znalá práva, mohla a aj mala uvedené zmeškanie lehoty eliminovať.

29. Ústavný súd pri komplexnom posúdení veci považuje sťažovateľmi uvádzané

skutočnosti ohľadom vedenia konania a nimi uplatnenej námietky zaujatosti zákonnej

sudkyne do značnej miery za ich hodnotiace stanovisko založené na subjektívnom vnímaní

konkrétneho správania sa osoby zákonnej sudkyne. Ústavnému súdu v tomto štádiu

napadnutého konania neprináleží hodnotiť správanie sa zákonnej sudkyne ani jej

(ne)zaujatosť voči sťažovateľom.

30. Ústavný súd pre úplnosť poznamenáva, že ak nadriadený súd rozhodne o tom, že

sudca nie je z konania vylúčený, nič nebráni sporovej strane, aby zaujatosť sudcu namietala

v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej ako odvolací dôvod podľa

, prípadne ako dovolací dôvod podľa .

31. Ústavný súd uzatvára, že z princípu nezávislosti súdov je možné vyvodiť aj to,

že do spôsobu konania okresného súdu v prebiehajúcom spore sťažovateľov (s výnimkou

prípadného zásahu ústavného súdu formulovaním príkazu konať bez zbytočných prieťahov

pri konštatovaní porušenia práva podľa ) ústavný súd zo svojej pozície

ani zasahovať nemôže.

32. Ak budú sťažovatelia v budúcnosti toho názoru, že v napadnutom konaní neboli

rešpektované ich základné práva, budú mať možnosť svoje výhrady uplatniť pri využití

prostriedkov právnej ochrany, ktoré im v ďalšej fáze konania priznáva Civilný sporový

poriadok.

33. Pri predbežnom prerokovaní predloženej ústavnej sťažnosti ústavný súd

konštatuje, že ochranu sťažovateľmi označených práv zaručených v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to v konaní o riadnych

alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vo veci samej, preto

rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu z i svoju doterajšiu

rozhodovaciu prax ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

34. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľov s postupom

okresného súdu v napadnutom konaní záverom tejto časti odôvodnenia zdôrazňuje,

že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup všeobecného súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný

a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné

a nearbitrárne. V takom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.

, ), pričom uvedené sa týka aj prebiehajúceho napadnutého

konania.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

35. Ústavný súd venoval ďalej pozornosť námietkám sťažovateľov vo vzťahu

k porušeniu práva podľa , resp. dohovoru.

Podľa sťažovateľov okresný súd svojím nesprávnym postupom a nedodržiavaním

procesných predpisov, chybami administratívneho a organizačného charakteru spôsobil

prieťahy v konaní.

36. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

37. Ústavný súd v postupe okresného súdu nateraz nevzhliadol okolnosť,

ktorá by naznačovala existenciu zbytočných prieťahov. Z obsahu ústavnej sťažnosti ako aj

procesných úkonov uvedených okresným súdom ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní

boli vykonané úkony smerujúce k získaniu podkladov pre náležité prejednanie veci

a jej rozhodnutie, pričom časové rozpätia medzi jednotlivými procesnými úkonmi

okresného súdu doposiaľ zodpovedajú požiadavke plynulosti vedenia súdneho sporu.

38. K námietke sťažovateľov ohľadom nesprávneho postupu okresného súdu

v napadnutom konaní nedodržiavaním procesných predpisov ústavný súd uvádza, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ). Táto však v kontexte celkovej dĺžky

napadnutého konania (2 a pol roka ) nebola zistená v takej miere, aby bolo možné

konštatovať, že (a či vôbec) nesústredená činnosť okresného súdu je príčinou vzniku

zbytočných prieťahov.

39. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

40. Ústavný súd na tomto mieste dáva do pozornosti sťažovateľov, že ako žalobcovia

v sporovom konaní (rovnako ako žalovaní) majú podľa

povinnosti pravdivo a úplne uviesť svoje skutkové tvrdenia (, )

a že pri dôslednej aplikácii dispozičného princípu na sporových stranách spočíva

v sporovom konaní nielen bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno ( ) ale tiež

nevyhnutnosť prijať následok pri ich nenaplnení.

41. Konajúcemu súdu dáva ústavný súd do pozornosti, aby aj v ďalšom postupe

dôsledne rešpektoval základný princíp civilného sporového konania podľa ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. S prihliadnutím na predmet sporu

a povahu konania je pri jeho materiálnom vedení (využitie vysvetľovacej a dopytovacej

právomoci sudcu – napr. ) potrebné i dôsledne uplatňovanie

o sudcovskej koncentrácii konania (koncentrácia tvrdení sporových strán a dokazovania),

ako aj § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov.

42. V závere tejto časti ústavný súd uvádza, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku

veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci

v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu ich základných práv, predložili ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov obsiahnutých v petite ich ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu