Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/167/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R., so sídlom v B.,

IČO: X., proti odporcovi I. Z., bývajúcemu v L., zastúpenému JUDr. J. O., advokátkou

so sídlom v L., o zaplatenie 18 161,82 € (547 143 Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 24. júna 2005 č.k. -43 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní 547 143 Sk s 10 % úrokom

z omeškania od 22. mája 2004 do zaplatenia a náhradu trov konania 27 355 Sk. Vo zvyšku

návrh zamietol. Vychádzal z toho, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV

zo 7. januára 1999 č.k. -18 bolo nariadené predbežné opatrenie ukladajúce

navrhovateľovi povinnosť platiť odporcovi 15 000 Sk mesačne; toto uznesenie bolo potvrdené

uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 1999 sp. zn. . Nariadené

predbežné opatrenie zaniklo právoplatnosťou rozsudkov vydaných vo veciach vedených

pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. a sp. zn.

(t.j. 5. februára 2004 a 13. októbra 2003), v ktorých boli návrhy vo veci samej zamietnuté.

Súd prvého stupňa preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu, ktorá mu

bola vyplatená od vydania predbežného opatrenia do jeho zániku. Na strane odporcu

predstavuje ním prijaté plnenie bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať

navrhovateľovi ( ). Výšku tohto bezdôvodného obohatenia určil

súd sumou 547 143 Sk. Zamietajúci výrok rozsudku odôvodnil tým, že navrhovateľ sa

domáhal príslušenstva sčasti vo výške, ktorá mu nepatrí. Výrok o trovách konania odôvodnil

poukázaním na

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 31. marca 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Výsledkami vykonaného

dokazovania mal preukázané, že na návrh navrhovateľa sa na Okresnom súde Bratislava IV

začalo 10. júna 1997 konanie sp. zn. (v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti

odvolania z funkcie) a 31. marca 1998 konanie sp. zn. (v ktorom sa domáhal

určenia, že jeho pracovný pomer trvá). V priebehu týchto konaní (22. októbra 1998) bolo

nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný platiť odporcovi 15 000 Sk

mesačne titulom náhrady časti mzdy s tým, že toto predbežné opatrenie stratí účinnosť

právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Na základe tohto predbežného opatrenia

navrhovateľ vyplatil odporcovi celkom 547 143 Sk. Keďže odporca nebol v predmetných

konaniach úspešný – jeho návrhy vo veci samej boli zamietnuté (rozsudkom Okresného

Bratislava IV z 13. marca 2002 č.k. -91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave z 12. novembra 2003 sp. zn. a rozsudkom tohto súdu

z 13. februára 2002 č.k. -89 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

z 24. júna 2003 sp. zn. ) a ich právoplatným skončením zaniklo nariadené

predbežné opatrenie, nastala procesná situácia uvedená v Vzhľadom na to,

že odporca navrhovateľovi nenahradil ujmu uvedenú v tomto ustanovení, došlo na strane

odporcu k bezdôvodnému obohateniu v zmysle , ktoré je

povinný vydať navrhovateľovi. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, pokiaľ odporcu

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 547 143 Sk. Správne rozhodol aj v časti týkajúcej sa úrokov

z omeškania, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok ( ).

Námietku odporcu, že peňažné plnenie prijímal na základe predbežného opatrenia

dobromyseľne, nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Odporca už z nariadeného

predbežného opatrenia mal vedomosť, že ide len o dočasné plnenie a musel si byť vedomý, že

pokiaľ jeho návrhom vo veci samej nebude vyhovené, bude musieť prijaté plnenie vrátiť

navrhovateľovi. Za dôvodnú nepovažoval ani odporcom vznesenú námietku premlčania, lebo

navrhovateľ sa mohol domáhať vrátenia plnenia poskytovaného odporcovi až po zániku

predbežného opatrenia. K tomuto ale došlo až právoplatnosťou rozhodnutí vo veci samej

(13. októbra 2003 a 5. februára 2004); navrhovateľ nárok uplatnil na súde 6. februára 2004.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Uviedol, že

v konaní došlo k procesným vadám v zmysle a tým, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom a vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Poukázal na to, že

v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že odvolaním napadnutý rozsudok mu

nebol účinne doručený. V čase jeho doručovania sa totiž nezdržiaval na adrese trvalého

pobytu (pracoval v zahraničí, čo uviedol aj v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní,

ktoré súdu prvého stupňa doručil 21. júna 2005). Odvolací súd sa ale touto námietkou

nezaoberal. K odňatiu jeho možnosti konať pred súdom došlo aj tým, že súd v rozpore s § 101

ods. 2 vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Tým mu súd znemožnil vyjadriť

sa na pojednávaní a predniesť aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú právne významné

pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci. Dovolateľ ďalej uviedol, že 10. januára 2005 podal

námietku zaujatosti voči sudcovi prejednávajúcemu vec, rozhodnuté o nej ale nebolo.

Podaním z 20. júna 2005 vzniesol námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu

Bratislava IV s odôvodnením, že na tomto súde nie je predpoklad objektívneho posúdenia

danej veci; ani o tejto námietke nebolo rozhodnuté. Z toho dovolateľ vyvodil, že v konaní

došlo k procesnej vade v zmysle Odvolací súd procesné nesprávnosti,

ktorých sa dopustil súd prvého stupňa, nenapravil a ich negatívne dôsledky neodstránil.

Dôsledkom týchto procesných nesprávností je aj vecne nesprávne rozhodnutie. Súdy si

dostatočne neujasnili, v akom právnom vzťahu nastala povinnému údajná ujma a nárok

navrhovateľa nesprávne podriadili pod občianskoprávne normy, čo je v pracovnoprávnych

vzťahoch prípustné len subsidiárne. Existenciu inej vady majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) vyvodzoval dovolateľ z toho, že odvolací

súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo neprihliadol na dôvody odvolania týkajúce sa

nesprávneho právneho posúdenia veci a dostatočne neodôvodnil, prečo na daný právny vzťah

aplikoval všeobecné ustanovenia ( ) bez uvedenia,

z akého titulu malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu je v dôsledku toho nepreskúmateľné ( ). Z týchto dôvodov dovolateľ

žiadal zrušiť tak dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov sú vecne

správne, lebo súdy v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a vec aj správne po právnej

stránke posúdili. Dovolanie navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Odporca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238

ods. 1 až 3 nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania odporcu by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je právne významné samo tvrdenie

účastníka, že došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, že k namietanej vade skutočne

došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ nenamietal

a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť

súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdov

nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

Dovolateľ namieta, že postupom súdu prvého stupňa mu v danej veci bola odňatá

možnosť pred súdom konať ( ) tým, že súd v rozpore s

vec prejednal a rozhodol 24. júna 2005 v jeho neprítomnosti, hoci svoju neúčasť ospravedlnil

závažným dôvodom a požiadal o odročenie pojednávania.

Podľa veta druhá ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví

na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy. Toto ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd

mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: a/ riadne predvolanie

a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V danej veci zo spisu

vyplýva, že odporca podaním z 20. júna 2005 doručeným súdu 21. júna 2005 požiadal

o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 24. júna 2005 z dôvodu vysokej pracovnej

zaneprázdnenosti a výkonu práce mimo územia republiky; zároveň požiadal a odročenie

pojednávania na koniec septembra alebo október 2005.

Zo zápisnice o pojednávaní spísanej súdom prvého stupňa 24. júna 2005 vyplýva, že

odporca sa na pojednávanie nedostavil, ani nepredložil súdu žiadny doklad o tom, že pracuje

mimo územia republiky a že mu tamojší výkon pracovných činností neumožňuje zúčastniť sa

na tomto pojednávaní. Obsah zápisnice svedčí o tom, že súd prvého stupňa považoval dôvod

neúčasti odporcu za nepreukázaný a že dospel k záveru o splnení procesných predpokladov

pre prejednanie a rozhodnutie veci bez účasti odporcu ( ).

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je

zaručené v , nemožno chápať tak, že súd nemôže

konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť

účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie umožňuje vec prejednať

v neprítomnosti účastníka, ktorý sa, i keď bol riadne predvolaný, nedostavil na pojednávanie,

ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj

ustanovenie , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. Pokiaľ odporca v danom prípade nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti

na pojednávaní, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine ničím

nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť. Súd prvého stupňa, ktorý v danej

procesnej situácii vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, neodňal odporcovi

možnosť realizácie žiadneho procesného oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania.

Postupom, ktorý sa nepriečil , nemohla byť odporcovi odňatá

možnosť pred súdom konať ( ).

Dovolateľ poukazuje na to, že mu nebol účinne doručený rozsudok súdu prvého

stupňa. Obsah spisu potvrdzuje, že pri doručovaní rozsudku súdu prvého stupňa odporcovi sa

skutočne vyskytli problémy, osobitne pri zisťovaní miesta jeho zdržiavania sa. Dovolací súd

ale v súvislosti s predmetnou námietkou odporcu pripomína, že podmienka prípustnosti

dovolania podľa ustanovenia nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi

odňala možnosť konať pred súdom (len) pre časť konania do takej miery, že účastník následne

mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (R 39/1993). Odporca v danom prípade

uplatnil svoj vplyv na výsledok konania – podal odvolanie proti prvostupňovému rozsudku

a v tomto opravnom prostriedku uviedol a vysvetlil svoje výhrady voči postupu

a rozhodovaniu súdu prvého stupňa. Odvolací súd jeho odvolanie neodmietol, ale vecne

preskúmal na odvolacom pojednávaní, ktoré sa konalo 31. marca 2010 za osobnej účasti

právnej zástupkyne odporcu. JUDr. J. O. sa na tomto pojednávaní vyjadrila k veci, uviedla

skutkové a právne námietky a dôvody odvolania odporcu a tým ako jeho právna zástupkyňa

v jeho mene „uplatnila vplyv na výsledok konania“. Skutočnosť, ktorá je uplatnená touto

námietkou dovolateľa, preto nezaložila prípustnosť dovolania v zmysle

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral tiež na otázku, či

vo veci nerozhodoval vylúčený sudca ( ).

Zo spisu vyplýva, že odporca vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Okresného

súdu Bratislava IV JUDr. Romanovi Bolebruchovi, ktorú odôvodnil tým, že tento sudca mu

zaslal podanie na adresu, ktorá nie je adresou jeho trvalého pobytu, hoci navrhovateľ v návrhu

uviedol svoju správnu adresu. Krajský súd v Bratislave následne vrátil predložený spis bez

rozhodnutia späť súdu prvého stupňa s tým, že vzhľadom na dôvod uplatnený v námietke

zaujatosti sudcu neprichádza do úvahy rozhodovanie nadriadeného súdu podľa § 16 ods. 1

Odporca ďalším podaním z 20. júna 2005 so žiadosťou o odročenie pojednávania,

opätovne vzniesol námietku zaujatosti menovaného sudcu z dôvodu, že v podaní, ktoré bolo

odporcovi doručené 28. februára 2005, ho tento sudca vyzval na oznámenie, či sa 28. januára

2005 zdržoval na adrese v Ž. Odporca zároveň vzniesol aj námietku zaujatosti celého

Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že na tomto súde nie je zaručené jeho právo na

spravodlivý súdny proces. Z obsahu zápisnice o pojednávaní 24. júna 2005 vyplýva, že súd

prvého stupňa na vznesenú námietku zaujatosti sudcu neprihliadol ( ).

Námietka bola vznesená po 15 dňoch od zistenia jej dôvodu, teda po lehote uvedenej v § 15a

ods. 2 Pokiaľ ide o námietku zaujatosti celého okresného súdu, súd konštatoval, že

podanie odporcu neobsahuje náležitosti námietky zaujatosti sudcu ( ), preto

sa spis nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie podľa

Dovolací súd poukazuje na to, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku

samostatne (R 59/1997). Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci zohľadnil,

že iba námietka zaujatosti, ktorá má zákonom stanovené náležitosti, môže vyvolať

procesnoprávne účinky predpokladané v ustanoveniach a nasl. Keďže námietky

zaujatosti vznesené odporcom tieto náležitosti skutočne nemali, odporca neopodstatnene

namieta, že v danej veci došlo k procesnej vade v zmysle

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale nesprávnym právnym

posúdením veci nedopúšťa vady konania v zmysle Právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací

dôvod, ktorým (ale) možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ). Pokiaľ by aj súd (prípadne) vec nesprávne právne posúdil, nezakladalo

by to prípustnosť dovolania v zmysle Iba ako poznámku preto dovolací súd

uvádza, že sumy, ktoré boli zamestnancovi vyplácané na základe predbežného opatrenia,

ktoré bolo neskôr zrušené z iného dôvodu ako preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené

alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, je príjemca povinný vždy vrátiť; išlo

totiž iba o dočasnú úpravu a príjemca si musel byť vedomý toho, že prípadne bude musieť

plnenie vrátiť (porovnaj R 26/1975, str. 164 a 165).

Pokiaľ odporca namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie veci ( ), konkrétne nedostatky týkajúce sa

odôvodnenia napadnutého rozsudku, dovolací súd potvrdzuje, že nepreskúmateľnosť je

považovaná za vadu tejto povahy (R 111/1998). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti

súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho tzv. inú vadu konania

vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad sp. zn.

, , , , ,

). Takáto tzv. iná vada konania je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá. Uvedený dovolací dôvod možno

úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v preskúmavanej veci

nešlo).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je dovolanie

odporcu v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť jeho dovolania nemožno

vyvodiť ani z Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. septembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková