Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 196/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milanom Šulvom, AS Legal s. r. o., advokátska kancelária,

Hlučínska 1/11, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

Krajského súdu v Nitre vedeného pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Milanom Šulvom, AS Legal s. r. o., advokátska

kancelária, Hlučínska 1/11, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) konaním a rozhodnutím

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie a rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ do roku 1997 ako jeden

zo spoločníkov a konateľ viedol obchodnú spoločnosť AGROCONTRACT Ltd. spol. s r. o.,

ktorá úspešne podnikala v oblasti poľnohospodárstva, vlastnila hnuteľné a nehnuteľné veci

značnej hodnoty a príjmy z tejto spoločnosti boli sťažovateľovým jediným príjmom. Dňa

8. júla 1997 však boli na základe zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov vlastnícke

práva k všetkým nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam spoločnosti prevedené zvyšnými

spoločníkmi na im spriaznenú novozaloženú spoločnosť AGROCONTRACT Mikuláš, a. s.

Dňa 21. júla 1998 preto sťažovateľ podal na krajskom súde návrh na určenie neplatnosti

tejto zmluvy. Od podania návrhu uplynulo už 16 rokov a dosiaľ nebolo vo veci právoplatne

rozhodnuté.

Podľa názoru sťažovateľa konanie na krajskom súde bolo poznačené jednak

nečinnosťou a jednak nesprávnou činnosťou súdu. V dôsledku tohto nezákonného postupu sa

sťažovateľ fakticky nemôže domôcť svojich práv. Na druhej strane žalovaný v dôsledku

tohto postupu môže naďalej neobmedzene nakladať s majetkom, ktorý bol predmetom

zmluvy napádanej v tomto konaní. Sťažovateľ z uvedeného dôvodu 3. júna 2014 vzniesol

námietku zaujatosti proti predsedovi senátu JUDr. Jánovi Bzdúšekovi.

Sťažovateľ v námietke z 3. júna 2014 uviedol: „Žalobca je toho názoru, že vyššie

uvedené pochybenia, vedúce k neprimeranej dĺžke konania sú zo strany sudcu

JUDr. Bzdúšeka účelové, v snahe čo najviac predĺžiť konanie tak, aby bol zachovaný stav

platnosti napádanej zmluvy, ktorý vyhovuje žalovanému v I. rade. Rovnako je podľa názoru

žalobcu neprípustné konanie sudcu v súvislosti s oznámeným nátlakom na znalkyňu

pri vypracovaní znaleckého posudku. Takýto postup sudcu objektívne vzbudzuje

pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti a sudcu diskvalifikuje na rozhodovanie vo

veci.“ Dňa 13. júna 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako

súd nadriadený vec vrátil bez rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti podľa § 15a ods. 5

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“) z dôvodu, že sťažovateľ namietal okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci.

Následne ústavný súd nálezom sp. zn. z 1. októbra 2014 vyslovil, že

krajský súd svojím postupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu bol sťažovateľ toho názoru, že nezákonný

postup krajského súdu je spoľahlivo preukázaný, a preto vzniesol námietku zaujatosti,

tentoraz nielen proti predsedovi senátu JUDr. Bzdúšekovi, ale proti celému senátu.

Sťažovateľ pritom poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. z 1. októbra

2014, ktorým bol preukázaný nezákonný postup senátu a zároveň výslovne upozornil

na nález ústavného súdu č. k. z 1. júla 2008 publikovaný v Zbierke

nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 38/2008. V zmysle

uvedeného nálezu mal krajský súd podľa názoru sťažovateľa predložiť spis nadriadenému

súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonného sudcu (senátu), ale neurobil tak.

Sťažovateľ je toho názoru, že nepredloženie spisu nadriadenému súdu malo

za následok porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Krajský súd zaujal názor: „Po posúdení vznesenej námietky zaujatosti žalobcom

senát konštatuje, že dôvody uvádzané v podanej námietke sú totožné s dôvodmi, ktoré už

boli vznesené žalobcom v podaní zo dňa 03. 06. 2014 a teda jednalo sa o okolnosti

spočívajúce v postupe sudcu v konaní, resp. v prieťahoch v konaní. Ide teda o procesný

postup sudcu, na ktorý reagoval NS SR svojim podaním zo dňa 16. 06. 2014, ktorým vrátil

vec tunajšiemu súdu bez rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti s poukazom

na ustanovenie a . Vychádzajúc z názoru NS SR, že žalobca

namietal okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní senát prijal záver, že vec

nadriadenému súdu nepredloží. Tento záver oznámil účastníkom konania.“

Podľa sťažovateľa krajský súd vôbec nereflektoval skutočnosť, že sťažovateľ namietal

nielen zaujatosť predsedu senátu, ale zaujatosť celého senátu a na rozdiel od predchádzajúcej

námietky zaujatosti nezákonný postup senátu bol preukázaný, a to nálezom ústavného súdu.

V závere sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nepredložením spisu sp. zn. nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke

zaujatosti zákonného sudcu uplatnenej podaním z 21. októbra 2014 doručeným Krajskému

súdu v Nitre 21. októbra 2014.

2. Krajskému súdu v Nitre prikazuje predložiť spis sp. zn. nadriadenému

súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonného sudcu uplatnenej podaním

z 21. októbra 2014 doručeným Krajskému súdu v Nitre 21. októbra 2014.

3. Krajskému súdu v Nitre prikazuje uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a podľa listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých

pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Sťažovateľ podal na krajskom súde 21. júla 1998 žalobu o určenie neplatnosti

zmluvy. Počas konania namietal sťažovateľ neprimeranú dĺžku konania na ústavnom súde,

čoho následkom bol nález ústavného súdu č. k. z 1. októbra 2014.

Sťažovateľ počas konania namietal aj zaujatosť sudcu JUDr. Jána Bzdúšeka námietkou

zaujatosti z 3. júna 2014 a zaujatosť celého senátu 18 Cb námietkou zaujatosti

z 21. októbra 2014.

V námietke zaujatosti z 3. júna 2014 sťažovateľ tvrdil, že k neprimeranej dĺžke

konania prispela aj nesústredená činnosť sudcu, ktorý sa opakovane dopustil chýb, ktoré

mali za následok následné konanie na odvolacom súde, pričom spočívali v tom, že sudca

neskúmal naliehavý právny záujem žalobcu, neumožnil žalovaným vyjadriť sa k právnemu

posúdeniu veci a napriek včasnému ospravedlneniu neúčasti žalobcu na pojednávaní sudca

pojednávanie uskutočnil a vyniesol rozsudok. Upozornil tiež na nečinnosť sudcu v súvislosti

s nariadením znaleckého dokazovania. Sudca svoju osobu podľa sťažovateľa diskreditoval aj

tým, že neoznámil skutočnosť, že na znalkyňu bol vyvíjaný nátlak.

Najvyšší súd predloženú vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti proti

JUDr. Bzdúšekovi vrátil bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pretože bol toho názoru, že

žalobca vo vznesenej námietke zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Bzdúšekovi namieta

okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

V námietke zaujatosti z 21. októbra 2014 sťažovateľ poukázal na zaujatosť

sudcu JUDr. Jána Bzdúšeka, ako aj celého senátu 18 Cb. Poukázal v nej na nečinnosť

a nesprávnu činnosť zákonného sudcu, čo bolo potvrdené aj nálezom ústavného súdu

sp. zn. . Sťažovateľ bol toho názoru, že nálezom bol preukázaný nezákonný

postup senátu, ktorý je spôsobilým skutkovým dôvodom námietky zaujatosti. Svoje názory

opieral aj o nález ústavného súdu č. k. z 1. júla 2008,v zmysle ktorého:

„taká skutková okolnosť spočívajúca v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ktorú

treba považovať (v prípade, že by bola preukázaná) za nezákonnú alebo za svojvoľnú

z dôvodu nejednoznačnosti či protirečivosti z hľadiska zákona, je spôsobilým skutkovým

dôvodom na námietku zaujatosti podľa “.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi

JUDr. Jánovi Bzdúšekovi a senátu 18 Cb, ktorý rozhoduje v právnej veci vedenej

pod sp. zn. , a navrhol ich vylúčenie z prerokovania a rozhodovania tejto veci.

Krajský súd na pojednávaní 21. októbra 2014 prijal záver, že vec nadriadenému súdu

nepredloží: „Po posúdení vznesenej námietky zaujatosti žalobcom senát konštatuje,

že dôvody uvádzané v podanej námietke sú totožné s dôvodmi, ktoré už boli vznesené

žalobcom v podaní zo dňa 03. 06. 2014 a teda jednalo sa o okolnosti spočívajúce v postupe

sudcu v konaní, resp. v prieťahoch v konaní. Ide teda o procesný postup sudcu, na ktorý

reagoval NS SR svojim podaním zo dňa 16. 06. 2014, ktorým vrátil vec tunajšiemu súdu bez

rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 a § 15a

ods. 5 . Vychádzajúc z názoru NS SR, že žalobca namietal okolnosti spočívajúce

v postupe sudcu v konaní senát prijal záver, že vec nadriadenému súdu nepredloží. Tento

záver oznámil účastníkom konania.“ Sťažovateľ k rozhodnutiu namietal, že krajský súd

vôbec nereflektoval skutočnosť, že uvedeným podaním namietal sťažovateľ nielen zaujatosť

predsedu senátu, ale zaujatosť celého senátu. Podľa názoru sťažovateľa dôvody námietky

zaujatosti boli formulované v inom rozsahu a najmä nezákonný postup senátu bol

preukázaný nálezom ústavného súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1

skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť, resp. nedostatok právomoci ústavného súdu.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody alebo ľudské práva a základne slobody

vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, rozdeľuje ich ochranu medzi všeobecné

súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje

aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam

a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov (, ), a to tak, že všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných

práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4

). To znamená, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale

aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov ().

Z obsahu argumentácie sťažovateľom predloženej sťažnosti je zrejmé, že podstata

sťažovateľom namietaného porušenia práva na súdnu ochranu podľa a čl.

36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru spočíva

v postupe krajského súdu, ktorý odmietol predložiť sťažovateľom podanú námietku

zaujatosti na rozhodnutie nadriadenému súdu.

Ústavný súd vzal pri posudzovaní sťažnosti do úvahy v prvom rade skutočnosť, že

konanie a rozhodnutie, ktorým mali byť porušené uvedené práva sťažovateľa, má procesný

charakter, netýka sa veci samej a predmetom tohto konania a rozhodnutia neboli práva,

ktorých sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. domáha. O právach

sťažovateľa sa rozhodne rozsudkom krajského súdu. Na základe rozhodnutia vo veci samej

bude mať sťažovateľ možnosť zvážiť uplatnenie svojich ďalších procesných práv vrátane

využitia možnosti podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľom namietané skutočnosti, ktoré

podľa jeho názoru svedčia o zaujatosti zákonného sudcu a celého senátu 18 Cb, bude možné

použiť ako odôvodnenie pre podanie odvolania, a to v zmysle .

Ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade

preskúmavania právoplatne skončených vecí (m. m. ). V danej veci

nepovažoval za potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľa, pretože aj

v prípade opodstatnenosti jeho tvrdení existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu

konania v merite veci.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že základné právo na súdnu ochranu

„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či

napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc

prerokovať sťažnosť proti napadnutému konaniu a rozhodnutiu krajského súdu a rozhodnúť o

nej, pretože proti napadnutému konaniu a rozhodnutiu krajského súdu bude mať možnosť

sťažovateľ brániť sa opravnými prostriedkami v zmysle .

Skutočnosť, že napadnuté konanie a rozhodnutie bude môcť byť predmetom preskúmania

v odvolacom konaní, vylučuje právomoc ústavného súdu vo veci rozhodnúť, pretože

ochranu práv, porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha, si bude môcť uplatniť

na všeobecnom súde využitím odvolania ako riadneho opravného prostriedku (čl. 127 ods. 1

a ).

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015