Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 223/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012

prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. KP 4/2012-14 z 18. apríla 2012 označené ako námietka „predpojatosti sudcov

Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava

Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav

Orosz a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla

2012 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. KP 4/2012-14 z 18. apríla 2012 označené ako

námietka „predpojatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily

Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na ústavnom

súde pod sp. zn. . Predmetná vec sa týka sťažnosti obchodnej spoločnosti V.

s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. mája 2011

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).

2. Námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia

opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby

Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach

spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že

JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných

odborných schopnostiach a morálnych hodnotách. Prítomnosť uvedených objektívnych

skutočností, opodstatnene vzbudzujú pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane

vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich

očiach sudkyňou nestrannou a dôveryhodnou. Dá sa dôvodne očakávať, že na svojich

odmietavých názoroch a postojoch potrvá a bude rovnako negatívne pristupovať

k hodnoteniu mojej osoby aj v tomto prípade. Považujem preto jej odmietnutie pre

predpojatosť za opodstatnené.“.

3. Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane

negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou

zastavania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých jeho

vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra 2000. L. Orosz

uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo

v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej

správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj

pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. Harabina možno odvolať aj

podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj moje

osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas

svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola

vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe činnosti

ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo,

samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba

mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».

4. Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ

v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi

IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána

Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka

s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,

teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať

len za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti

o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

5. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 (ďalej len „rozvrh

práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému

senátu ústavného súdu.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

7. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

10. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej

navrhovateľom (pozri bod 2) uviedla:

„Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana

Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že

takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám a k morálnym hodnotám predsedu

najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie

a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon, v rozhodnutí

označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností

a morálnych hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je

verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislostí

s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých

členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie

separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako

moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho

nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako

predsedníčka IV. senátu a sudkyňa spravodajkyňa v danej veci rozhodovať, oznamujem, že

námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú

a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne

a nezaujato.“

11. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej

navrhovateľom uviedol:

„JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietky predpojatosti proti mojej osobe

vznesené v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené

námietky predpojatosti smerujúce proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ); podstata jeho argumentácie spočíva

v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát

negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo

zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán

zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené

námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme

hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne

uplatnené námietky predpojatosti považujem za nedôvodné a som vo veciach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. pripravený rozhodovať objektívne

a nestranne.“

12. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom

vyjadrení uviedol:

«Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti

(nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom, ani k ich zástupcom ), a preto sa

necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom

Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná „kolegiálna previazanosť“)

s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom

zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach nemôžu podľa môjho názoru

predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie

v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje

nestranné rozhodovanie.»

13. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).

14. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľky smeruje proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. z 18. mája 2011. Uvedenú vec v rámci odvolacieho

konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený odvolací senát.

Predmetom rozhodovacej činnosti tohto odvolacieho senátu najvyššieho súdu bolo

preskúmanie odvolania podaného protistranou sťažovateľky.

15. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať

námietku predpojatosti proti vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným

súdom vedenom pod sp. zn. , iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti

týkajú (pozri body 2, 3 a 4), je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec

prerokúvajúceho odvolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je

postavenie priamych účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu

a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená

predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu

namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu

najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného konania, nebol ani členom odvolacieho

senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potenciálne mohli

nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily

Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. z 18. mája 2011.

16. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, ). Výrokom svojho

rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012