Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 658/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014

prerokoval vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -14

zo 14. apríla 2014 vyjadrené prostredníctvom jeho podpredsedníčky Jarmily Urbancovej

o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha, Lajosa

Mészárosa a Sergeja Kohuta pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros a Sergej Kohut

n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

2. Konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. apríla 2014

doručené vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

č. k. -14 zo 14. apríla 2014 vyjadrené prostredníctvom jeho podpredsedníčky

Jarmily Urbancovej, ktorým podľa § 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) vzniesol námietku predpojatosti sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha, Lajosa

Mészárosa a Sergeja Kohuta vo veci sťažnosti Š. G., pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa a a podľa čl.

11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 25. januára 2012, ktorá bola prijatá na ďalšie

konanie uznesením ústavného súdu č. k. -25 z 15. januára 2014.

Pokiaľ ide o sudcu Juraja Horvátha, najvyšší súd poukázal na obsah trestného

oznámenia podaného vtedajším predsedom najvyššieho súdu Štefanom Harabinom (ďalej

len „predseda najvyššieho súdu“) z 22. februára 2013, ako aj na jeho pretrvávajúci

odmietavý postoj k označenému sudcovi.

Pokiaľ ide o sudcu Sergeja Kohuta, najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že

označený sudca ako neúspešný kandidát napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu konanú

ešte v roku 2003 sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej tento následne rozhodoval. Okrem

toho označený sudca bol na vlastnú žiadosť uznesením ústavného súdu sp. zn.

z 3. apríla 2007 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V ďalšej časti vyhlásenia najvyšší súd uviedol, že 23. augusta 2013 podal predseda

najvyššieho súdu na všetkých troch sudcov druhého senátu ústavného súdu – t. j. Juraja

Horvátha, Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta podnet na podanie návrhu na začatie

disciplinárneho konania z dôvodu, že vo veci vedenej pod sp. zn. vydal

ústavný súd 22. mája 2013 nález, ktorý „je evidentne v rozpore s jeho odôvodneniami“,

keďže v ňom nie je uvedené porušenie žiadneho ustanovenia a vo veci

bolo rozhodované iba o sťažnosti jedného obvineného, malo ním dôjsť k zrušeniu celého

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. júna 2012 a celá vec mala byť

vrátená na ďalšie konanie. Senát ústavného súdu mal v tejto veci rozhodnúť bez logickej

úvahy a rešpektovania akýchkoľvek pravidiel výkladu právnych noriem.

V závere vyhlásenia najvyšší súd poukázal na Bangalórske zásady správania sudcov

a komentár k nim, tak ako sú uvedené v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

v právnej veci predsedu najvyššieho súdu proti Slovenskej republike.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd navrhol sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha,

Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta vylúčiť pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní o sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. .

Sudca ústavného súdu Lajos Mészáros vo svojom vyjadrení z 29. septembra 2014

uviedol:

„... ústavná konformnosť predmetného rozhodnutia je v zásade obhájená už aj

súvisiacou analýzou nášho analytického oddelenia sp. zn. Spr 846/2013 z 10. septembra

2013. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe judikatúry ostatných senátov ústavného

súdu a v súlade s ňou, ako aj v súlade s judikatúrou ESĽP...

Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci ani

pre pomer k účastníkom konania a ani k právnemu zástupcovi.

Na záver poznamenávam, že rovnaké dôvody predpojatosti boli predmetom

rozhodovania ústavného súdu už aj vo veciach napr. ,

alebo .“

Sudca ústavného súdu Sergej Kohut vo svojom vyjadrení zo 4. novembra 2014

uviedol:

„Sťažovateľa... nepoznám a neviem o koho sa jedná. Takisto nepoznám a nikdy som

nebol v kontakte s jeho právnym zástupcom...

Dôvody, ktoré menovaná z titulu svojej funkcie uvádza ako námietku domnelej

zaujatosti vo veci, už boli predmetom niekoľkých rozhodnutí, tzv. námietkového senátu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa jasne vyjadril, že takéto dôvody ako uvádza

menovaná, neboli dôvodom na moje vylúčenie vo veciach konať ako sudca. Toto muselo byť

podpredsedníčke uvedeného súdu známe. Z uvedeného dôvodu považujem ňou vznesené

námietky voči mojej osobe za zneužívanie funkcie jej postavenia...

Vychádzajúc z uvedeného prehlasujem, že sa necítim vo veci byť zaujatým, a preto

nevidím dôvod na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci.“

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa druhej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa čl. IV odseku 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 v znení Dodatku č. 1, ktorým sa mení

a dopĺňa Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2014 –

28. 2. 2015 (ďalej len „rozvrh práce“) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28

ods. 2 rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn. , v konaní o ktorej

najvyšší súd vzniesol námietku predpojatosti, bola pridelená sudcovi spravodajcovi

Lajosovi Mészárosovi, ktorý je členom druhého senátu ústavného súdu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ). V prípade subjektívneho

hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack

v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

1. Pokiaľ ide o posúdenie námietok predpojatosti, ktorých obsah poukazuje

na nepriateľskú povahu vzťahu medzi predsedom najvyššieho súdu a sudcom ústavného

súdu Sergejom Kohutom, ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníkom konania

pred ústavným súdom je najvyšší súd, a nie jeho predseda, resp. podpredsedníčka. Z tohto

pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať

námietky predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu prerokúvajúcemu predmetnú sťažnosť,

najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v týchto námietkach. Za takejto situácie preto nemôžu

obstáť také námietky predpojatosti, ktoré sa týkajú výlučne vzťahu namietaného sudcu

ústavného súdu k predsedovi najvyššieho súdu – tento totiž nie je účastníkom pôvodného

konania a nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval (podobne napr.

, , , , ).

Pokiaľ ide o námietku predpojatosti týkajúcu sa podania podnetu na začatie

disciplinárneho stíhania 23. augusta 2013 predsedom najvyššieho súdu z dôvodu jeho

nesúhlasu s výsledkami predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ústavný súd

opätovne pripomína, že dôvodom na vylúčenie sudcu/ov nemôže byť jeho/ich postup

(a rozhodovanie) v inej veci, v ktorej bol najvyšší súd účastníkom konania. Pri posúdení

tohto dôvodu je potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 3

, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú

okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach. Uplatnená námietka jednoznačne spadá do rámca negatívne

vymedzených okolností, na ktoré ústavný súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nemôže

prihliadať (podobne napr. , , ).

Po preskúmaní predloženého vyhlásenia tretí senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu sudcov

Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta z výkonu ich sudcovskej funkcie v danej veci, preto

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku uznesenia.

2. Sudcovi Jurajovi Hováthovi zaniklo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 4. júla

2014.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“) alebo .

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvej vety ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť

alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konanie v časti týkajúcej sa

vyhlásenia najvyššieho súdu o odmietnutí sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha pre jeho

predpojatosť v danej veci zastavil podľa v spojení s

ods. 1 (bod 2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014