Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 77/2013
PDF · 160.16 KB
No categories available
III. ÚS 77/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013
prerokoval vyhlásenie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky S. K.
a J. H. pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 510/2012
a takto
rozhodol:
Návrh na vyhlásenie predpojatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky
S. K. a J. H. o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. januára
2013 doručené vyhlásenie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu (ďalej aj „navrhovateľ“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcov ústavného súdu S. K. a J. H. pre ich predpojatosť
v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 510/2012.
Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu S. K. navrhovateľ odôvodnil
tým, že menovaný sudca v roku 2003 ako neúspešný kandidát na predsedu najvyššieho súdu
napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný
súd rozhodoval. Sudca S. K. vyjadril svoju predpojatosť vo viacerých veciach súčasného
predsedu najvyššieho súdu ako účastníka konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom
senátu.
Námietka predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu J. H. je odôvodnená tým, že
„... zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde Slovenskej republiky považujem za
protiústavný stav. Naďalej tvrdím, že žiadny sudca nemôže obliecť sudcovský talár, ak bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin – a to bez ohľadu na to, že ev. bolo jeho
odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie sudcu, a tým viac pre výkon funkcie
sudcu ústavného súdu, musí byť nulová tolerancia. Ak to ústavný sudca nechápe,
resp. nerešpektuje – zrejme pre výhody plynúce z postavenia sudcu ústavného súdu,
dokumentuje tým výraznú absenciu profesnej etiky. Odmietam, aby taký sudca konal
a rozhodoval vo veci, v ktorej som účastníkom konania, ktorý nerešpektoval ani výzvu pléna
ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo zotrvávaním
vo funkcii škodí Ústavnému súdu Slovenskej republiky...
Môj odmietavý postoj a kritika JUDr. J. H. s požiadavkou, aby vyzliekol talár
a opustil sudcovské rady, bol viackrát publikovaný v rôznych médiách...
Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr. J. H., a vytvoril si vo vzťahu ku mne
odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je až nepriateľský, neprajný. Takýto vzťah
ho však diskvalifikuje z účasti na predmetnom konaní a rozhodovaní. Preto, ak sám
nevyhlási svoju predpojatosť, bude to zrejme prejavom jeho farizejstva a snahy využiť túto
príležitosť na revanš.“.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že uvedení
dvaja sudcovia svoj odmietavý postoj k mojej osobe zmenili. Naopak. Je dôvodný
predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch k mojej
osobe zotrvajú, a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu, budú
hlasovať v môj neprospech.“.
Navrhovateľ zároveň požiadal ústavný súd o vylúčenie oboch sudcov z konania
a rozhodovania v predmetnej veci.
Namietaní sudcovia ústavného súdu vyjadreniami z 24. januára 2013 označili
námietky svojej predpojatosti za nedôvodné, poukázali tiež na to, že predseda najvyššieho
súdu ako fyzická osoba nie je ani účastníkom predmetného konania, a vyhlásili, že
v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí.
II.
1. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k
vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu
nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 29. februára 2012
do 28. februára 2013 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného
súdu, keďže námietky smerujú voči sudcom druhého senátu.
2. Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 510/2012 sa týka sťažnosti
spoločnosti R., s. r. o., B., ktorou namieta porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 21 Cb 101/2011, Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 5 Cob 26/2011
a najvyšším súdom pod sp. zn. 4 M Obdo 4/2012.
Sťažnosť bola uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 510/2012-15 z 3. decembra
2012 v rozsahu týkajúcom sa najvyššieho súdu prijatá na ďalšie konanie.
3. Zo všeobecných ustanovení upravujúcich konanie pred ústavným súdom vyplýva,
že účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj
osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon (§ 21 ods. 1 zákona o ústavnom súde);
ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda (§ 21 ods. 4 zákona
o ústavnom súde).
Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podrobne upravujú
ustanovenia § 49 až § 56 zákona ústavnom súde.
Podľa § 51 zákona o ústavnom súde účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti
komu sťažnosť smeruje.
4. V danom prípade je zrejmé, že jedným z účastníkov konania pred ústavným súdom
je najvyšší súd. Vyhlásenie o predpojatosti obidvoch sudcov ústavného súdu je podané
predsedom najvyššieho súdu JUDr. Š. H., v zastúpení JUDr. J. S., predsedom
obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Ani jeden z týchto funkcionárov najvyššieho
súdu nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom.
5. Skutočnosť, že ide o podanie JUDr. Š. H., predsedu najvyššieho súdu, vyplýva
z toho, že je ako navrhovateľ v závere podania označený (bez podpisu), ďalej z jeho obsahu,
ktorý je, pokiaľ ide o dôvody, identický s viacerými predchádzajúcimi námietkami
predpojatosti proti tým istým sudcom ústavného súdu, ktoré v minulosti ústavnému súdu
JUDr. Š. H. podal (napr. sp. zn. III. ÚS 304/2012, III. ÚS 326/2012, III. ÚS 567/2012,
III. ÚS 606/2012), ale tiež zo samotnej dikcie jednotlivých námietok, ktoré sú formulované
v 1. osobe jednotného čísla (napr. „... ku mne odmietavý postoj...“, „... moje odmietnutie...“,
či „... odmietavý postoj k mojej osobe...“).
6. Ústavný súd už v rovnakých súvislostiach viackrát zaujal stanovisko, že nemôžu
obstáť námietky predpojatosti vznesené predsedom najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú
výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu,
pretože predseda najvyššieho súdu nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom
napadnutého konania, nebol ani členom senátu, ktorý v danom konaní rozhodoval,
a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potenciálne mohli nejakým spôsobom súvisieť
s predpojatosťou sudcov ústavného súdu vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho
súdu. V takýchto prípadoch ústavný súd nepripustil námietky predpojatosti podobného
charakteru (napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011,
7. V danom prípade boli navyše námietky predpojatosti sudcov ústavného súdu
podané v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) môže predseda súdu
poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov patriacich
do pôsobnosti predsedu súdu.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o súdoch sa na predsedu najvyššieho súdu nevzťahuje
okrem iného ani § 39 ods. 2 tohto zákona.
Z citovaných ustanovení zákona o súdoch nepochybne vyplýva, že JUDr. J. S., sudca
a predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu (ktorý jediný je pod posudzovaným
podaním podpísaný), nie je oprávnený robiť navonok úkony najvyššieho súdu ako účastníka
konania pred ústavným súdom.
Na druhej strane, ak by sa mali námietky posúdiť ako podanie predsedu najvyššieho
súdu (pozri bod 5), v zastúpení predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu,
platia už uvedené závery, že zastúpený ani zástupca nie sú účastníkmi predmetného konania
pred ústavným súdom (pozri bod 4 a 6).
Ako obiter dictum ústavný súd dodáva, že ide o opakované podávanie námietok,
ktoré sú po formálnej a obsahovej stránke v podstate identické, a dôvody ich odmietnutia
ústavným súdom vychádzajú ani nie z výkladu, ale priamo z aplikácie jednoduchého práva
obsiahnutého v texte príslušných zákonov. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy postup
ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde.
Z dôvodov uvedených v bodoch 3 až 7 ústavný súd návrh navrhovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2013