Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 304/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012

prerokoval vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené prostredníctvom

jeho predsedu JUDr. Š. H. o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky

JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. J. H., JUDr. S. K.

a JUDr. L. M. n i e sú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. apríla 2012

doručené vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo

„účastník konania“) vyjadrené prostredníctvom jeho predsedu JUDr. Š. H., ktorým namieta

predpojatosť sudcov ústavného súdu JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci sťažnosti Mgr. B. M., T.

(ďalej len „sťažovateľ“), vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , ktorou

sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 12 ods. 2, čl. 20

ods. 1 a a 2 (ďalej len „“), Listiny

základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru

v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. .

Sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie

od 29. februára 2012 do 28. februára 2013 schváleným 15. februára 2012 (ďalej len „rozvrh

práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu.

Účastník konania v rámci uplatnenej námietky zaujatosti uviedol:

«Sudca JUDr. J. H. - zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde Slovenskej

republiky je protiprávnym stavom. Žiadny sudca nemôže obliekať sudcovský talár, ak bol

právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin - a to bez ohľadu na to, že evidentne bolo

jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie sudcu, a tým viac pre výkon

funkcie sudcu ústavného súdu, musí byť nulová tolerancia. Ak to ústavný sudca nechápe,

resp. nerešpektuje (zrejme pre výhody plynúce z postavenia sudcu ústavného súdu),

dokumentuje tým výraznú absenciu profesijnej etiky. Treba odmietnuť, aby taký sudca, ktorý

nerešpektoval ani výzvu pléna ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby

odstúpil, konal a rozhodoval v akejkoľvek veci, lebo zotrvávaním vo funkcii škodí

ústavnému súdu.

Odmietavý postoj a kritiku JUDr. H. s požiadavkou, aby sa vzdal funkcie sudcu

vyjadril JUDr. Š. H., predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky verejne (viackrát bol

publikovaný v rôznych médiách, vrátane výrokov, ako napr. „Pán H. by so svojím odpisom

nemohol riadiť ani križovatku. Je to neuveriteľná kariéra, že z odsúdeného, dokonca

za trestný čin neplatenia dane, je dnes sudca najvýznamnejšieho orgánu súdnej moci. Už

dnes v Európskej únii nechápavo krútia hlavami“. Alebo „Až mi padla sánka, koľko

poslancov je ochotných tolerovať bývalého daňového podvodníka v talári...“, „Kriminálnik

nemôže sedieť na Ústavnom súde, v talári...“.

Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr. H. a vytvoril si vo vzťahu k JUDr. Š. H.

odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je nepriateľský, až neprajný. Takýto vzťah

ho však diskvalifikuje z účasti na predmetnom konaní a rozhodovaní vzhľadom na jeho

pomer k najvyššiemu súdu ako k účastníkovi konania a k osobe JUDr. Š. H., ako

k zástupcovi účastníka konania.

Sudca JUDr. S. K. - jeho predpojatosť je daná tým, že v roku 2003 ako neúspešný

kandidát na predsedu najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu

sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný súd rozhodoval. Je všeobecne známe, že

úspešným účastníkom tejto voľby bol súčasný predseda najvyššieho súdu JUDr. Š. H.

JUDr. K. vyjadril svoju predpojatosť vo viacerých veciach súčasného predsedu najvyššieho

súdu, ako účastníka konania, v ktorých mal byť pôvodne členom senátu. Osobitne treba

zdôrazniť a upriamiť pozornosť na to, že JUDr. S. K. bol na vlastnú žiadosť uznesením

ústavného súdu č. z 3. apríla 2007 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. . V tejto veci sa

samotný sudca JUDr. S. K. vyjadril takto: „... Ide o vec, v ktorej jedným z účastníkov

konania je JUDr. Š. H., súčasný minister spravodlivosti.

V roku 2003 som kandidoval na funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, pričom ďalším kandidátom bol práve JUDr. H.

Vec, čo sa týka spôsobu voľby, bola predmetom konania aj na ústavnom súde

a týkala sa nás dvoch.

Bez ohľadu na výsledok tohto konania, som toho názoru, že objektívne vo veci

nemôžem byť ako člen senátu, ktorý rozhoduje o veci, pretože môže byť vznesená námietka

mojej zaujatosti voči JUDr. H. ...

S ohľadom na uvedené okolnosti žiadam o postup podľa § 28 ods. 2 zákona

č. tak, aby o mojom vylúčení z prejednania a rozhodnutia uvedenej veci

rozhodol iný senát Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky.“

Negatívny vzťah sudcov ústavného súdu JUDr. J. H. a JUDr. S. K. k JUDr. Š. H.

existuje nielen ako k fyzickej osobe, ale aj ako k predsedovi najvyššieho súdu - teda

k štatutárnemu orgánu (zástupcovi) účastníka konania.

Predpojatosť JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. naznačuje aj spôsob rozhodnutia

druhého senátu ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej

nálezom o.i. rozhodol, že Špecializovaný trestný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

PK a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušili a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom M. Š. na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti väzby a najvyššiemu súdu uložil povinnosť zaplatiť M. Š.

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €. Najvyšší súd však, ako to ostatne

vyplýva zo zberného spisu , právo M. Š. na urýchlené rozhodnutie

o zákonnosti väzby neporušil: Sťažnosť obžalovaného M. Š. smerujúca proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorým bola zamietnutá žiadosť obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu, bola najvyššiemu súdu predložená na rozhodnutie

28. septembra 2010. Predseda senátu najvyššieho súdu 30. septembra 2010 určil termín

neverejného zasadnutia na 6. októbra 2010, kedy najvyšší súd vo veci rozhodol a to tak, že

sťažnosť obžalovaného zamietol. Podľa rozsudok treba

písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných

veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia, pričom podľa

citované ustanovenie treba primerane použiť aj na písomné vyhotovenie uznesenia.

Písomné vyhotovenie uznesenia bolo sudcom spravodajcom odovzdané predsedovi senátu v

piatok 15. októbra 2010, teda v siedmy pracovný deň po vyhlásení rozhodnutia a v ôsmy

pracovný deň, 18. októbra 2010, bol spis vrátený Špecializovanému trestnému súdu v

Pezinku. Od rozhodnutia najvyššieho súdu o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorým bola zamietnutá žiadosť obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu, až po odovzdanie písomne vypracovaného rozhodnutia

do trestnej kancelárie a vrátenie spisu prvostupňovému súdu uplynulo osem pracovných

dní.

Ústavný súd svojím rozhodnutím v bode 2. výroku nálezu sp. zn.

nerešpektoval citované ustanovenia , keď vyslovil, že aj najvyšší súd

porušil právo M. Š. na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby argumentujúc, že písomné

vyhotovenie uznesenia si nielen na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, ale aj

na najvyššom súde vyžiadalo „neprimerane dlhú dobu“ (str. 22 nálezu) a za „prieťahy“

v konaní najvyššieho súdu priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

500 €. Takéto a označenému nálezu podobné rozhodnutia neposilňujú dôveru verejnosti

k ústavného súdu, ani dôveru v nezávislé a spravodlivé rozhodovanie všeobecných súdov.

Cieľom inštitútu vylúčenia sudcu nie je sankcionovanie osoby sudcu, ale

zabezpečenie realizácie práva na spravodlivé konanie účastníkov konania, ktorého

súčasťou je aj právo na subjektívne a objektívne nestranný súd. Okolnosti uvedené vo

vzťahu k sudcom JUDr. H., JUDr. K., a JUDr. M. odôvodňujú vznik pochybností

objektívnej povahy o nepredpojatosti sudcu ústavného súdu voči Najvyššiemu súdu ako

účastníkovi konania a voči JUDr. Š. H., ako zástupcovi účastníka konania v zmysle § 27

ods. 1 »

K vyhláseniu o predpojatosti sa listom z 25. mája 2012 vyjadril sudca ústavného

súdu L. M., v ktorom okrem iného uviedol, že podstata námietok predpojatosti vo vzťahu

k jeho osobe spočíva v spôsobe jeho rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp.

zn. , pričom poukázal na obsah ustanovenia § 14 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (aplikovateľného v konaní pred ústavným súdom na základe ustanovenia

), podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú

okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach. V závere vyjadrenia teda uzavrel, že ako dôvody vylúčenia

jeho osoby účastník konania uviedol spôsob jeho rozhodovania v inej veci, preto tieto

námietky predpojatosti treba považovať za nedôvodné. Súčasne vyhlásil, že sa v predmetnej

veci účastníka konania necíti byť predpojatý ani pre pomer k veci, ani pre pomer

k účastníkom konania a ani k právnemu zástupcovi.

Listami z 28. mája 2012 sa k vyhláseniu o predpojatosti vyjadrili sudcovia ústavného

súdu J. H. a S. K., ktorí vo svojich stanoviskách uviedli vo vzťahu k časti námietky

týkajúcej sa ich spôsobu rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

argumentáciu analogickú s tou, ktorú prezentoval vo svojom vyjadrení

sudca ústavného súdu L. M., a súčasne vyhlásili, že sa v predmetnej veci účastníka konania

necítia byť predpojatí ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania a ani

k právnemu zástupcovi.

Sudca ústavného súdu J. H. navyše uviedol, že námietky účastníka konania

o protiústavnosti jeho zotrvania na ústavnom súde sú neopodstatnené, pretože svoj mandát

získal legitímnym spôsobom v súlade s a , a tento jeho

mandát nespochybnili ani ústavné orgány oprávnené zaujať relevantné stanovisko k danej

záležitosti. Ďalej uviedol, že s kritikou zo strany JUDr. Š. H. v minulosti publikovanou sa

ako osoba povinne znášajúca bremeno väčšej intenzity občianskej a odbornej kritiky

dokázal vysporiadať, a preto námietku tohto charakteru považuje tiež za nedôvodnú.

Sudca ústavného súdu S. K. tiež navyše uviedol, že o opakovanej námietke

JUDr. Š. H. týkajúcej sa skutočnosti, že bol jeho protikandidátom na funkciu predsedu

najvyššieho súdu, ako aj okolnosti, že bol členom senátu ústavného súdu vo veci sp. zn.

, v ktorej „nerozhodol podľa jeho predstáv“, už ústavný súd niekoľkokrát

rozhodol, a to tak, že predmetné skutočnosti nie sú dôvodom na jeho vylúčenie (napr.

a ďalšie). V tomto kontexte tiež dodal, že predseda najvyššieho súdu ako

fyzická osoba ani nie je účastníkom predmetného konania, preto v okolnostiach danej veci

možno uplatniť argument, že predpojatosť sudcov vo vzťahu k orgánom verejnej moci, resp.

k osobám za ne konajúcim (predseda najvyššieho súdu), je nutné vykladať reštriktívne, než

voči ostatným účastníkom konania ( a iné).

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudcovia ústavného súdu L. M., J. H. a S. K. vo svojich vyjadreniach uviedli, že

námietku predpojatosti uplatnenú účastníkom konania považujú za nedôvodnú a že vo veci

vedenej pod sp. zn. sú pripravení rozhodovať objektívne a nestranne.

A. Účastník konania časť námietky predpojatosti týkajúcu sudcov ústavného súdu

J. H. a S. K. odôvodnil okolnosťami preukazujúcimi podľa jeho názoru zaujatosť týchto

sudcov voči osobe JUDr. Š. H.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. zaujal stanovisko, keď uviedol:

„Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).“

Sťažnosť sťažovateľa, ktorá je predmetom konania sp. zn. , v rámci

ktorého účastník konania uplatnil námietku zaujatosti, smeruje voči postupu najvyššieho

súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. . V predmetnom odvolacom

konaní rozhodoval z konkrétnych sudcov zložený odvolací senát, a to o odvolaní, ktoré

uplatnil sťažovateľ.

Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu“ účastníka konania

podať námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu rozhodujúcim vo veci sp. zn.

, pokiaľ ide o uvedenú časť dôvodov tvoriacich námietku zaujatosti.

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom

pod sp. zn. , ktorého osoby sa v časti námietka predpojatosti uvedená

v podaní účastníka konania týka, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec

prerokúvajúceho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych

účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla

nemôže obstáť tá časť námietky predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu, ktorá

sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho

súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným

súdom napadnutého konania, nebol ani členom senátu, ktorý v danom konaní rozhodoval,

a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť

s predpojatosťou sudcov ústavného súdu vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch

nepripustil námietky účastníka konania podobného charakteru (,

, ).

B. V druhej časti účastník konania námietku zaujatosti vo vzťahu k osobám všetkých

troch označených sudcov ústavného súdu odôvodnil okolnosťami spočívajúcimi v spôsobe

ich rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Vo vzťahu

k tejto časti námietky účastníka konania treba vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej

v ustanovení („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkom konania prezentované

dôvody, o ktoré opiera spochybnenie nezaujatosti označených sudcov ústavného súdu,

jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd

pri rozhodovaní o vylúčení sudcu neprihliada.

Vychádzajúc z uvedených čiastkových záverov III. senát ústavného súdu konštatuje,

že nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa viedli

k vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej

na ústavnom súde pod sp. zn. . Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil,

že sudcovia ústavného súdu JUDr. J. H., JUDr. S. K. a JUDr. L. M. nie sú vylúčení

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom

pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012