Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 564/2013
PDF · 124.67 KB
No categories available
III. ÚS 564/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2013 prerokoval vyhlásenie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja
Kohuta a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej Ústavným
súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 299/2013 a takto
rozhodol:
Návrh na vyhlásenie predpojatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky
Sergeja Kohuta a Juraja Horvátha o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. augusta
2013 doručené vyhlásenie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu (ďalej aj „navrhovateľ“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“) o odmietnutí sudcov ústavného súdu Sergeja Kohuta a Juraja Horvátha pre
ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 299/2013.
Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Sergejovi Kohutovi
navrhovateľ odôvodnil tým, že menovaný sudca v roku 2003 ako neúspešný kandidát
na predsedu najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu sťažnosťou
na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný súd rozhodoval. Sudca Sergej Kohut vyjadril svoju
predpojatosť vo viacerých veciach súčasného predsedu najvyššieho súdu ako účastníka
konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom senátu.
Námietka predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Jurajovi Horváthovi je
odôvodnená tým, že „... zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde Slovenskej republiky
považujem za protiústavný stav. Naďalej tvrdím, že žiadny sudca nemôže obliecť sudcovský
talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin – a to bez ohľadu na to, že
ev. bolo jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie sudcu, a tým viac pre
výkon funkcie sudcu ústavného súdu, musí byť nulová tolerancia. Ak to ústavný sudca
nechápe, resp. nerešpektuje – zrejme pre výhody plynúce z postavenia sudcu ústavného
súdu, dokumentuje tým výraznú absenciu profesnej etiky. Odmietam, aby taký sudca konal
a rozhodoval vo veci, v ktorej som účastníkom konania, ktorý nerešpektoval ani výzvu pléna
ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo zotrvávaním
vo funkcii škodí Ústavnému súdu...
Môj odmietavý postoj a kritika JUDr. Juraja Horvátha s požiadavkou, aby vyzliekol
talár a opustil sudcovské rady, bol viackrát publikovaný v rôznych médiách...
Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr. Juraj Horváth, a vytvoril si vo vzťahu ku
mne odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je až nepriateľský, neprajný. Takýto
vzťah ho však diskvalifikuje z účasti na predmetnom konaní a rozhodovaní. Preto, ak sám
nevyhlási svoju predpojatosť, bude to zrejme prejavom jeho farizejstva a snahy využiť túto
príležitosť na revanš.“.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že uvedení
dvaja sudcovia svoj odmietavý postoj k mojej osobe zmenili. Naopak. Je dôvodný
predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch k mojej
osobe zotrvajú, a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu, budú
hlasovať v môj neprospech.“.
Navrhovateľ zároveň požiadal ústavný súd o vylúčenie oboch sudcov z konania
a rozhodovania v predmetnej veci.
Namietaní sudcovia ústavného súdu vyjadreniami z 3. októbra 2013 označili
námietky svojej predpojatosti za nedôvodné, poukázali tiež na to, že predseda najvyššieho
súdu ako fyzická osoba nie je ani účastníkom predmetného konania, a vyhlásili,
že v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí.
II.
1. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k
vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu
nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013
do 28. februára 2014 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného
súdu, keďže námietky smerujú voči sudcom druhého senátu.
2. Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 299/2013 sa týka sťažnosti J.,
Ž., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
25 Cb 107/1995, Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1 Cob 18/2011 a v konaní
vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Obo 33/2012. Sťažnosť bola uznesením č. k. II. ÚS
299/2013-18 z 29. mája 2013 v časti prijatá na ďalšie konanie.
3. Zo všeobecných ustanovení upravujúcich konanie pred ústavným súdom vyplýva,
že účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj
osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon (§ 21 ods. 1 zákona o ústavnom súde); ak je
účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda (§ 21 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
Podľa § 51 zákona o ústavnom súde účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti
komu sťažnosť smeruje.
4. V danom prípade je zrejmé, že jedným z účastníkov konania pred ústavným súdom
je najvyšší súd. Vyhlásenie o predpojatosti obidvoch sudcov ústavného súdu je podané
predsedom najvyššieho súdu JUDr. Š. H., v zastúpení JUDr. J. S., predsedom
obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Ani jeden z týchto funkcionárov najvyššieho
súdu však nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom.
5. Ústavný súd už viackrát zaujal stanovisko, že nemôžu obstáť námietky
predpojatosti vznesené predsedom najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú výlučne vzťahu
namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu, pretože predseda
najvyššieho súdu nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania,
nebol ani členom senátu, ktorý v danom konaní rozhodoval, a nepoukázal na také
skutočnosti, ktoré potenciálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov
ústavného súdu vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu.
V takýchto prípadoch ústavný súd nepripustil námietky predpojatosti podobného
charakteru (napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011,
III. ÚS 567/2012, I. ÚS 36/2013) a tiež ich odmietol ako podané zjavne neoprávnenou
osobou (napr. III. ÚS 77/2013 a III. ÚS 78/2013), ako to bolo aj v danej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2013