Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 510/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., pre namietané

porušenie , Listiny základných práv

a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

4 M Obdo 4/2012 p o r u š i l základné právo spoločnosti R., s. r. o., na zákonného

sudcu podľa a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. júla 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti R., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

323,49 € (slovom tristodvadsaťtri eur a štyridsaťdeväť centov), ktorú j e Najvyšší súd

Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet A., s. r. o., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-23 z 13. novembra 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“), Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka podaním právneho

zástupcu z 22. apríla 2013 a tiež najvyšší súd vo vyjadrení zo 16. apríla 2013 vyslovili

súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných

dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -86 zo 14. septembra 2011 v právnej veci žalobkyne e., s. r. o.

(ďalej len „žalobkyňa“), proti sťažovateľke ako žalovanej bolo vydané predbežné opatrenie,

ktorým sa sťažovateľke ako jedinej spoločníčke spoločnosti s., spol. s r. o., t. j.

stopercentnej vlastníčke obchodného podielu, zakazuje tento obchodný podiel predať,

darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, uzavrieť, čo sa

týka tohto obchodného podielu, zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie,

ručiť, vyhotoviť notársku zápisnicu – exekučný titul týkajúci sa tohto obchodného podielu,

alebo akokoľvek inak nakladať s uvedeným obchodným podielom, a to až do právoplatného

skončenia súdneho konania o podanej odporovacej žalobe o neúčinnosť právneho úkonu –

zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi spoločnosťou C., a. s., ako

prevodkyňou a sťažovateľkou ako nadobúdateľkou. Zároveň bolo žalobkyni uložené podať

návrh vo veci samej do 30 dní od doručenia predbežného opatrenia.

Uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Cob 26/2011-

273 zo 14. septembra 2011 bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že v časti, ktorou

bolo sťažovateľke ako jedinej spoločníčke spoločnosti s., spol. s r. o., t. j. stopercentnej

vlastníčke obchodného podielu, zakázané s obchodným podielom akokoľvek nakladať, bol

návrh zamietnutý. V prevyšujúcej časti bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 31. júla 2012 bolo

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolateľ“)

proti uzneseniu krajského súdu zamietnuté. Mimoriadne dovolanie z 1. júna 2012 bolo

najvyššiemu súdu doručené 6. júna 2012 a bolo podané na základe podnetu sťažovateľky

z 24. októbra 2011.

Žalobkyňa podala voči sťažovateľke 19. mája 2011 štyri návrhy na vydanie

predbežného opatrenia, a to totožného znenia. Išlo o návrhy podané Okresnému súdu

Bratislava I (sp. zn. ), Okresnému súdu Košice-okolie (sp. zn.

), Okresnému súdu Košice II (sp. zn. ) a napokon okresnému

súdu (sp. zn. ). Okresný súd Bratislava I vec s poukazom na ustanovenie

postúpil Okresnému súdu Bratislava II, ktorý je

všeobecným súdom sťažovateľky, a to z dôvodu, že žalobkyňa vystupovala v postavení

navrhovateľky na Okresnom súde Bratislava I v rôznych veciach opakovane. Okresný súd

Košice-okolie vec v zmysle ustanovenia

postúpil Okresnému súdu Bratislava II, ktorý je všeobecným súdom sťažovateľky, a to

z dôvodu, že žalobkyňa ako navrhovateľka vystupovala na Okresnom súde Košice-okolie

v rôznych veciach opakovane. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn.

z 8. júna 2011 vydal predbežné opatrenie, ktorým návrhu vyhovel a súčasne uložil

žalobkyni podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 60 dní od právoplatnosti

uznesenia. Na základe odvolania sťažovateľky, ktorá okrem iného namietala miestnu

nepríslušnosť Okresného súdu Košice II (keďže miestne príslušným súdom, ktorý bol

oprávnený o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodnúť, bol všeobecný súd

sťažovateľky ako odporkyne v konaní, teda Okresný súd Bratislava II), uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. -125 z 20. júla 2011 bolo uznesenie

Okresného súdu Košice II zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd

v Košiciach konštatoval, že odvolanie, ktoré sťažovateľka podala, bolo jej prvým úkonom,

ktorý jej v konaní patril, pričom v ňom uplatnila aj námietku miestnej nepríslušnosti.

V danej veci by vo veci samej boli žalované dve spoločnosti, a to jedna so sídlom v R.

a druhá (sťažovateľka) so sídlom v B. Preto miestne príslušným súdom vo veci samej by

mohol byť Okresný súd Rožňava alebo Okresný súd Bratislava II a jeden z týchto súdov by

bol miestne príslušný aj na nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej podľa Krajského súdu

v Košiciach právna úprava uvedená v § 105 ods. 1 štvrtej vete Občianskeho súdneho

poriadku dáva účastníkovi konania právo namietať miestnu príslušnosť súdu pri prvom

úkone, ktorý mu patril. V danej veci týmto úkonom je odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Aby zákonné právo sťažovateľky namietať

miestnu príslušnosť súdu pri prvom úkone, ktorý jej patrí, bolo naplnené a zrealizované,

muselo sa napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na základe právneho

názoru Krajského súdu v Košiciach Okresný súd Košice II 26. júla 2011 vec postúpil

Okresnému súdu Bratislava II. Napokon vo veci vedenej okresným súdom bolo rozhodnuté

tak, ako to už sťažovateľka uviedla.

Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení sp. zn.

zo 14. septembra 2011 poukázal na ustanovenie § 105 ods. 1 prvej vety Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Návrh

na nariadenie predbežného opatrenia môže byť uplatnený na ktoromkoľvek súde. Keďže

v konaniach o nariadenie predbežného opatrenia sa podaný návrh doručuje žalovanému až

spolu s rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, nebol dôvod, aby okresný súd

skúmal miestnu príslušnosť aj podľa až

v súvislosti s námietkou miestnej príslušnosti zo strany sťažovateľky. Námietku miestnej

príslušnosti v takomto prípade nie je dôvodné skúmať ani vtedy, ak ju namieta žalovaný

v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Ak okresný súd nariadil

predbežné opatrenie, je povinnosťou žalobkyne uplatniť na okresnom súde aj návrh vo veci

samej (odporovaciu žalobu o neúčinnosť právneho úkonu).

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 31. júla 2012 vyplýva, že

ak okresný súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skúmal len

miestnu príslušnosť podľa a zistil, že výlučná miestna

príslušnosť iného okresného súdu nie je daná a žalobkyňa nevystupuje v rôznych veciach

opätovne ako navrhovateľka, nemožno sa námietkou miestnej príslušnosti uplatnenou

sťažovateľkou v odvolacom konaní zaoberať, aj keď odvolanie je prvým úkonom, ktorý

sťažovateľke patrí.

Podľa názoru sťažovateľky uzneseniami všeobecných súdov došlo k porušeniu

označených práv podľa , listiny a dohovoru. Okresný súd, ktorý vo veci konal

v prvom stupni, vzhľadom na platnú právnu úpravu nebol v skutočnosti miestne príslušný,

keďže v jeho obvode sťažovateľka ako potenciálna žalovaná vo veci samej nemá sídlo.

Miestne príslušným mal byť Okresný súd Bratislava II. Súd z úradnej povinnosti skúma, či

je daná jeho miestna príslušnosť, avšak zásadne skúma iba osobitnú výlučnú miestnu

príslušnosť podľa . Výnimočne súd skúma miestnu

príslušnosť aj podľa ustanovení až , a to vtedy, ak

navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu

príslušnosť namieta odporca. Keďže (ako to potvrdzujú listy Okresného súdu Bratislava I

a Okresného súdu Košice-okolie) žalobkyňa vystupuje v rôznych veciach opätovne ako

navrhovateľka, bola splnená podmienka na to, aby okresný súd preskúmal miestnu

príslušnosť z úradnej povinnosti aj v predmetnej veci. Navyše, sťažovateľka v odvolaní

podanom proti uzneseniu okresného súdu (čo bolo prvým úkonom, ktorý jej vo veci patril,

keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia jej bol doručený až spolu s uznesením

okresného súdu) namietala miestnu príslušnosť okresného súdu. Ak súd v konaní zistí, že

nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu, o čom účastníkov

konania upovedomí. Práve takýto postup mal okresný súd zvoliť. Mal teda postupovať

obdobne ako Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Košice-okolie a Okresný súd Košice II.

Krajský súd neprihliadol na to, že sťažovateľka v odvolaní namietla miestnu príslušnosť

okresného súdu. Hoci je pravdou jeho konštatovanie, podľa ktorého návrh na nariadenie

predbežného opatrenia môže byť uplatnený na ktoromkoľvek súde, neznamená to ešte, že sa

miestne nepríslušný súd stane miestne príslušným na základe rozhodnutia navrhovateľa.

Právny názor krajského súdu absolútne popiera zákonný inštitút miestnej príslušnosti.

Napokon, pokiaľ najvyšší súd tvrdí, že záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane

práv má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k návrhu a namietať miestnu príslušnosť

pred nariadením predbežného opatrenia, tak treba uviesť, že uprednostňuje subjektívne

právo žalobkyne pred ústavným právom sťažovateľky na zákonného sudcu.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod

sp. zn. , krajským súdom pod sp. zn. a najvyšším súdom pod

sp. zn. s tým, aby boli uznesenia okresného súdu z 12. júla 2011,

krajského súdu zo 14. septembra 2011 a najvyššieho súdu z 31. júla 2012 zrušené a vec bola

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

V doplňujúcom podaní právneho zástupcu sťažovateľky z 22. apríla 2013 doručenom

ústavnému súdu 24. apríla 2013 sťažovateľka uplatnila právo na náhradu trov právneho

zastúpenia advokátom v celkovej sume 323,49 €.

Z vyjadrenia predsedu najvyššieho súdu č. k. -72 (Nobs 176/2012)

zo 16. apríla 2013 doručeného ústavnému súdu 10. mája 2013 vyplýva, že sťažnosť

považuje za zjavne neopodstatnenú. Zotrváva na právnom posúdení veci uvedenom

v odôvodnení napadnutého uznesenia. Nad jeho rámec ozrejmuje, že ak okresný súd pred

rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 Občianskeho

súdneho poriadku skúmal len miestnu príslušnosť podľa § 88 Občianskeho súdneho

poriadku, a zistil, že výlučná miestna príslušnosť iného okresného súdu nie je daná

a žalobkyňa nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, nemôže sa

námietkou miestnej príslušnosti uplatnenou sťažovateľkou v odvolacom konaní zaoberať, aj

keď odvolanie je prvým úkonom, ktorý sťažovateľke patrí. Uvedeným postupom preto

nebolo sťažovateľke odňaté právo na zákonného sudcu. V nadväznosti na uvedené zastáva

názor, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením

základných práv zaručených a dohovorom neexistuje taká spojitosť, ktorá by

umožňovala vysloviť záver o ich porušení. Postupom najvyššieho súdu k porušeniu

označených práv nedošlo.

Ústavný súd doručil sťažnosť a uznesenie č. k. -23 z 13. novembra

2012 aj právnej nástupkyni žalobkyne (keďže žalobkyňa bola 24. augusta 2011 vymazaná

z obchodného registra a od 25. augusta 2011 bola ako jej právna nástupkyňa zapísaná

spoločnosť L., s. r. o.) s tým, aby sa aj ona mohla vyjadriť vo veci samej, keďže

rozhodnutím ústavného súdu môže byť dotknutá vo svojich právach. Prípis ústavného súdu

bol vrátený s tým, že adresát nie je na uvedenej adrese známy, hoci uvedená adresa bola

totožná s adresou, resp. sídlom zapísaným v obchodnom registri.

II.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 31. júla 2012 vyplýva, že

ním bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie dovolateľa proti uzneseniam okresného súdu

č. k. -86 z 12. júla 2011 a krajského súdu č. k. -273

zo 14. septembra 2011. Podľa názoru najvyššieho súdu súd v prípade návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia pred začatím konania skúma miestnu príslušnosť podľa § 105 ods. 1

rovnako ako v konaní vo veci samej. Keďže v danej veci nie

je daná výlučná miestna príslušnosť iného súdu podľa ,

žalobkyňa nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľka a sťažovateľka

nenamietala miestnu príslušnosť (aj keď jej do rozhodnutia nepatril žiadny úkon), okresný

súd nemal možnosť v zmysle pred

rozhodnutím o tomto návrhu skúmať miestnu príslušnosť podľa § 84 až § 87 Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa o nariadení

predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh

na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením,

ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného

opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie

o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa. Uznesenie

odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Z citovaného

ustanovenia je zrejmé, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je potrebné

doručovať ostatným účastníkom, pokiaľ mu súd vyhovie a odporcovi ho doručuje až spolu

s rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia. Právna úprava uvedená v ustanovení § 75

ods. 8 vytvára priestor na to, aby sa odporca dozvedel

o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Z tohto dôvodu nemožno

doručovať návrh žalovanému pred nariadením predbežného opatrenia. Námietku miestnej

príslušnosti uplatnila sťažovateľka v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného

opatrenia. Ak okresný súd pred rozhodnutím o návrhu skúmal len miestnu príslušnosť podľa

a zistil, že výlučná miestna príslušnosť iného

okresného súdu nie je daná, pričom žalobkyňa nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako

navrhovateľka, nemožno sa námietkou miestnej príslušnosti uplatnenou sťažovateľkou

v odvolacom konaní zaoberať, aj keď je odvolanie prvým úkonom, ktorý sťažovateľke patrí.

Účelu sledovanému nariadením predbežného opatrenia nemôže zodpovedať postup

odvolacieho súdu, ktorý by akceptoval námietku miestnej príslušnosti uplatnenú

sťažovateľkou v odvolaní. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv má prednosť

pred právom sťažovateľky vyjadriť sa k návrhu a namietať miestnu príslušnosť pred

nariadením predbežného opatrenia. Okresný súd zároveň nemá právo skúmať miestnu

príslušnosť širšie, ako mu ukladá citované ustanovenie § 105 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi. Príslušnosť

súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa prvej vety príslušný na nariadenie

predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.

Podľa druhej vety návrh na nariadenie

predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo

predbežné opatrenie nariadené.

Podľa všeobecným súdom právnickej

osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá

do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po

právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené

s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa , ak ide o nedostatok podmienky

konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže

pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa

nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa súd skúma miestnu príslušnosť

iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako

navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť

aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý

účastníkovi patrí.

Podľa ak odvolací súd rozhoduje

o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší

rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.

Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej základného práva na

zákonného sudcu, keď napriek skutočnosti, že námietku miestnej príslušnosti uplatnila včas,

teda pri prvom úkone, ktorý jej patril a ktorým bolo odvolanie, krajský súd to nevzal

do úvahy a ani najvyšší súd neposkytol ochranu tomuto jej základnému právu.

Podľa názoru predsedu najvyššieho súdu nemožno sa námietkou miestnej príslušnosti

uplatnenou v odvolacom konaní zaoberať, aj keď je odvolanie prvým úkonom, ktorý

odporcovi patrí, a preto sťažovateľke ako žalovanej nebolo odňaté základné právo

na zákonného sudcu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Z pohľadu ústavného súdu prichodí predovšetkým vo všeobecnej rovine konštatovať,

že základné právo na zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú

podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú

nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie

jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola

zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený –

pre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ ().

Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp.

súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48

ods. 1 a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nemôže byť ústavne

akceptovateľné ().

Samotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli

ustálení ako zákonní sudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na

záver o tom, že naozaj konali ako zákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho

ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne ustálenie vecnej, resp. miestnej

príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom

vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle

, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa prvej vety

dohovoru ().

Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ v zmysle § 237 písm. g) Občianskeho

súdneho poriadku aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (mutatis

mutandis ).

Ďalej považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s názorom

sťažovateľky, podľa ktorej mohol okresný súd v danej veci z vlastnej iniciatívy skúmať

otázku svojej miestnej príslušnosti s poukazom na to, že žalobkyňa vystupovala v rôznych

veciach opätovne ako navrhovateľka. Nie je totiž preukázané, že by okresný súd mal

o takejto skutočnosti vedomosť, keďže zrejme na okresnom súde žalobkyňa opätovne

v rôznych veciach ako navrhovateľka nevystupovala, pričom vo veci nešlo o niektorý

z prípadov miestnej príslušnosti podľa . Rovnako

neprichádzalo ani do úvahy, aby okresný súd skúmal miestnu príslušnosť podľa § 84 až § 87

, pretože v konaní vedenom okresným súdom sťažovateľka

miestnu príslušnosť okresného súdu nenamietala, pričom tak urobiť ani nemohla vzhľadom

na to, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa dozvedela až z doručeného

uznesenia okresného súdu a k nemu pripojeného návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia ( druhá veta ).

Treba prisvedčiť právnemu názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého nebolo možné

zaoberať sa meritórne v odvolacom konaní námietkou miestnej príslušnosti uplatnenou

sťažovateľkou v odvolaní, aj keď odvolanie bolo prvým úkonom, ktorý vo veci

sťažovateľke patril.

Podľa názoru najvyššieho súdu účelu sledovanému nariadením predbežného

opatrenia nemôže zodpovedať postup odvolacieho súdu, ktorý by akceptoval námietku

miestnej príslušnosti uplatnenú v odvolaní, keďže záujem žalobkyne na účinnej a rýchlej

dočasnej ochrane práv má prednosť pred právom sťažovateľky vyjadriť sa k návrhu

a namietať miestnu príslušnosť pred nariadením predbežného opatrenia.

Podľa názoru ústavného súdu možnosti meritórne sa zaoberať v odvolacom konaní

námietkou miestnej príslušnosti uplatnenou sťažovateľkou v odvolaní bránilo ustanovenie

, podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje

o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší

rozhodnutie, len ak zastavuje konanie. Toto ustanovenie teda vylučuje možnosť, aby

odvolací súd zrušil uznesenie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, aby

vec mohla byť postúpená miestne príslušnému súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené treba konštatovať, že o návrhu žalobkyne na nariadenie

predbežného opatrenia rozhodoval miestne nepríslušný okresný súd, pričom vychádzajúc

z existujúcej právnej úpravy sťažovateľka nemala nijakú možnosť domôcť sa toho, aby

vo veci konal a rozhodol súd miestne príslušný, teda v konečnom dôsledku, aby vo veci

konal a rozhodol zákonný sudca.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno však dovodiť, že procesnými

podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré jedine umožňujú

dosiahnuť cieľ občianskeho súdneho konania. K podmienkam konania potom nevyhnutne

patrí tiež neexistencia vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k podmienkam

konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práva a povinnosti vykonávať ako orgán

štátu občianske súdne konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. K týmto

vlastnostiam patrí jednak právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, ako aj

funkčná a miestna. K podmienkam konania na strane účastníkov patria také ich vlastnosti,

ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení účastníkov a ktoré im zároveň

umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať.

Ide o spôsobilosť byť účastníkom konania a o spôsobilosť procesnú. U zástupcov

účastníkov konania prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a nutnosť preukázať

oprávnenie na zastupovanie. K vecným procesným podmienkam patrí návrh na začatie

konania, pokiaľ je podľa zákona podanie tohto návrhu podmienkou začatia konania. Ak súd

v prípadoch, kde to zákon dovoľuje, začína konanie bez návrhu, stáva sa procesnou

podmienkou tiež vydanie uznesenia o začatí konania. K takzvaným negatívnym procesným

podmienkam, či k prekážkam, patrí prekážka začatého konania (litispendencie) a prekážka

veci rozsúdenej (rei iudicatae).

Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak

odstrániteľný. V ustanovení je ustanovené, ako má

súd postupovať v prípade, keď zistí neodstrániteľný nedostatok niektorej procesnej

podmienky, a v prípade, keď zistí odstrániteľný nedostatok. Neodstrániteľný je nedostatok

procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné.

Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd

prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom konania.

Zvláštnym prípadom je nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti, ktorý

nastane za situácie, keď začne konať vo veci miestne nepríslušný súd bez toho, aby k svojej

nepríslušnosti prihliadol, pričom účastníci konania námietku miestnej nepríslušnosti pri

svojom prvom procesnom úkone neuplatnili. V takomto prípade sa podmienka miestnej

príslušnosti považuje pre ďalšie konanie za splnenú.

Vychádzajúc z uvedeného možno ustáliť, že nedostatok procesnej podmienky

miestnej príslušnosti je v zásade podľa platnej právnej úpravy odstrániteľným nedostatkom

podmienok konania. Osobitnou kategóriou je však konanie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia v prípadoch, v ktorých nie je daná miestna príslušnosť podľa § 88

, a v prípadoch, ak navrhovateľ nevystupuje v rôznych

veciach ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej

príslušnosti uplatní. V uvedenej procesno-právnej situácii treba nedostatok procesnej

podmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania. Tento nedostatok podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného

práva na zákonného sudcu.

Pri kolízii medzi právom navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv

a právom odporcu na zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak,

aby sa poskytla ochrana obom týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž

neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo

uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva odporcu na zákonného

sudcu (mutatis mutandis ).

Inými slovami, ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na

miestne nepríslušný súd, hoci miestna príslušnosť nevyplývala z § 88 Občianskeho súdneho

poriadku a navrhovateľ ani nevystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ,

pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, potom muselo

byť konanie bez ďalšieho zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Ak totiž v dôsledku postupu navrhovateľa nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu právu

odporcu na zákonného sudcu, potom nebolo možné ani poskytnúť ochranu právu

navrhovateľa na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia. Navrhovateľ teda v uvedenej situácii nesie procesno-právnu zodpovednosť za

výsledok konania v prípade, ak sa obráti na miestne nepríslušný súd.

Možno dospieť k záveru, že na základe odvolania sťažovateľky mal krajský súd

zvažovať postup podľa § 221 ods. 3 v spojení s § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, čo sa však nestalo. Najvyšší súd toto pochybenie krajského súdu nenapravil.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na zákonného sudcu podľa a listiny, ako aj jej

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

V zmysle citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 31. júla 2012 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný už uvedeným právnym názorom

ústavného súdu.

Sťažovateľka požadovala priznať náhradu trov právneho zastúpenia advokátom

vo výške 323,49 €.

Ústavný súd jej priznal požadovanú sumu, a to za dva úkony právnych služieb v roku

2012 (prevzatie a príprava zastupovania a sťažnosť) po 127,16 €. Priznal tiež režijný paušál

dvakrát po 7,63 €. Napokon priznal na dani z pridanej hodnoty čiastku 53,91 € (bod 3

výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013