Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/147/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore navrhovateľov: X/ Z. F., R.. X.X.XXXX, A.. I. XXXX/X, K., X/ I. F., R.. XX.X.XXXX, A.. I. XXXX/X, K., proti odporcovi: S. D., R.. X.X.XXXX, J. XXXX/X, T., zastúpenému: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 20, Trnava, IČO: 47 255 609, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. -22, zo dňa 18.8.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu k navrhovateľke 1/ a o poučení o podaní žaloby zrušuje a konanie o návrhu navrhovateľky 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu priblíženia zastavuje.

II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľke 1/ plný nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke 1/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov (výrok I.), vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), odporcu poučil, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke 1/ ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka 1/ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.8.2023 domáhala, aby bolo odporcovi zakázané približovať k nej a k jej neplnoletému synovi (navrhovateľovi 2/) a aby bolo zakázané odporcovi vstupovať do jej bytu v ktorom žije so svojím synom. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 8.8.2023 volala na tiesňovú linku (158), keďže odporca ako jej bývalý partner opakovane chodil neohlásene pred dvere jej bytu, búchal jej na dvere aj niekoľko hodín, vyzváňal na jej zvonček, sliedil okolo jej auta, nechával jej odkazy na stieračoch, lepil jej odkazy na spätné zrkadlá auta, sliedil po sídlisku, sledoval jej auto a čo sa v ňom nachádza. Prenasledovanie trvalo niekoľko mesiacov a dňa 28.1.2023 prišlo aj k fyzickému napadnutiu, ktoré sa odohralo v bydlisku odporcu v Trnave, kde ju opakovane fyzicky napadol a držal v jeho byte, pričom susedia privolali políciu. Podala vtedy aj trestné oznámenie. S odporcom sa oficiálne rozišla dňa 18.7.2023, ale obťažovanie jeho osobou pretrvávalo a stupňovalo sa, až zavolala na tiesňovú linku, nakoľko sa vracal na jej adresu, naháňal jej syna a vyhrážal sa mu, že nabudúce uvidí. Poukázala na to, že na polícii podala trestné oznámenie pre sledovanie jej osoby, vozidla, obťažovanie, kontaktovanie jej známych, chodenie odporcu pred jej bydlisko od januára až doposiaľ. Tvrdila, že odporca sa vkradol aj do jej obydlia v skorých ranných hodinách. V dôsledku uvedeného sa bojí chodiť do práce a z práce domov. Sledovanie trvá niekoľko mesiacov, pričom mala

strach volať na políciu a hanbila sa. Uviedla, že fyzicky aj mentálne to ovplyvňuje jej kvalitu života a chce mať od odporcu pokoj, zablokovala ho aj na sociálnych sieťach.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému stavu zistil, že podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Malacky zo dňa 8.8.2023 a zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 8.8.2023, č. u. 220.23/1537, spísanej na Obvodnom oddelení Policajného zboru Malacky, sa navrhovateľka 1/ dostavila na policajné oddelenie za účelom oznámenia skutočností, že bol spáchaný trestný čin. Uviedla, že podáva trestné oznámenie na bývalého priateľa S. D., ktorý dňa 8.8.2023, v čase 15:36 hod., začal zvoniť na zvonček na adrese A.. I. X, K.. Niekoľkokrát zvonil na zvonček a čakal, aby vyšla von, ale nespravila to, nakoľko si s ním nemala čo povedať. Neotvárala mu a nereagovala na zvonenie. Po nejakej chvíli zvonenie prestalo, pričom sa rozhodla, že to takto ďalej nejde a musí to riešiť na polícii. Keď v čase 16:00 hod. vyšla zo svojho bytu č. X na šiestom poschodí, pred dverami s nachádzali tri ruže, ktoré tam nechal jej bývalý priateľ, pričom takúto vec nespravil prvýkrát. Následne povedala svojmu synovi I., ktorý má 17 rokov, aby išiel ruže vyhodiť, vyšla z bytu k svojmu vozidlu a chcela ísť na políciu, avšak za sebou si všimla vozidlo, ktoré patrilo jej bývalému priateľovi, ktorý vystúpil z vozidla a rozbehol sa k nej. Mala strach, preto sa zamkla v aute, pričom jej bývalý priateľ prišiel k jej vozidlu a pokúsil sa ho otvoriť a začal byť vulgárny. Dostala strach a išla s vozidlom preč, jej bývalý priateľ udrel päsťou do vozidla. Následne sa rozbehol za jej synom, ktorý išiel vyhodiť ruže a začal mu vulgárne nadávať. Hneď na to šla na políciu, keďže nešlo o prvú situáciu, keď ju bývalý priateľ sledoval. Sledoval ju, vie kedy chodí do práce a z práce, čakáva ju vo svojom vozidle pred bytovým domom na I. B., stále jej zvoní, posiela listy. Na jej vozidlo jej lepí lístočky, na ktorých píše, aby sa k nemu vrátila, že dáva na ňu pozor, aby si ona dávala pozor. Toto jeho konanie a sledovanie trvá od januára 2023, pričom koncom januára ju aj napadol v meste Trnava, za čo dostal pokutu.

4. Lustráciou povinného v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov súd prvej inštancie zistil, že odporcovi bola dňa 28.1.2023 uložená v blokovom konaní pokuta za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a to úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Navrhovateľka 1/ predložila kópiu odkazov, ktoré jej mal odporca nechávať na aute (č. l. 9, 12 spisu) s textom: „v aute máš deku, čo keď bude sex“ a list od odporcu (č. l. 10 spisu), ktorý podpísaný ako S. okrem iného v ňom žiada o odpustenie a o obnovenie komunikácie s navrhovateľkou 1/, ktorú označuje Z.. Podľa lustrácie navrhovateľa 2/ v Registri obyvateľov SR je ako otec navrhovateľa 2/ je uvedený N. F., teda nie odporca.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka 1/ dňa 18.8.2023 do zápisnice v súlade s doplnila návrh tak, že špecifikovala, že žiada, aby sa odporca k nej a jej synovi nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov; súčasne označila nehnuteľnosť do ktorej by malo byť odporcovi zakázané vstupovať a to jej bydlisko I.É. XXXX/X, K., pričom ide o byt v bytovom dome na X. N., ako sa ide o po schodoch a na X. N. v označení vo výťahu. Doplnila, že byt vlastní v podielovom spoluvlastníctve spolu so svojím bývalým manželom N. F.. S. D. nie je otcom I. F. a ani nemá k nemu žiaden vzťah. S odporcom nikdy spoločnú domácnosť nezdieľala, nebýval a ani nebýva na adrese I., ale býva v Trnave. Boli priatelia, ale nežili v spoločnej domácnosti. Odporca nemá prístup do jej bytu, nemá od neho kľúče, jedine že zazvoní. Niekoľkokrát ju prenasledoval; prišiel z Trnavy a pri jej dverách, resp. pri jej bytovom dome strávil aj niekoľko hodín tým, že ju opakovane sledoval. Odporca ju dňa 28.1.2023 napadol, keď odchádzala z jeho bytu v Trnave na vlak, čo bolo predmetom priestupkového konania. Dňa 8.8.2023 podala na neho trestné oznámenie, pričom dňa 15.8.2023 ju kontaktoval vyšetrovateľ s tým, že povinný bol vypočutý, ale nemá vedomosť o predmete výsluchu. Jej sledovanie pretrvávalo niekoľko mesiacov a dlho sa hanbila ísť na políciu.

6. Na ozrejmenie právneho stavu uviedol, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

7. Konštatoval, že navrhovateľka 1/ predovšetkým žiadala, aby súd zakázal odporcovi približovať sa k jej osobe a k jej synovi. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia podľa je ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Ide o jeden z preventívnych prostriedkov na zabránenie zásahom do telesnej a duševnej integrity. Súd má možnosť uložiť povinnej osobe príkaz, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Toto má význam najmä v situáciách hrozby násilia, pričom je potrebné osvedčiť, že telesná alebo duševná integrita strany sporu môže byť ohrozená, hoci dosiaľ ešte k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity nedošlo. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s násilím fyzickým.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka 1/ uniesla bremeno tvrdenia a taktiež osvedčila dôvodnosť podaného návrhu v časti zákazu približovania sa odporcu k jej osobe. Z jej tvrdení zistil, že odporca je jej bývalý priateľ, ktorý ju aktuálne má v mieste jej bydliska opätovne vyhľadávať, zvoniť jej na zvonček, búchať na dvere, zanechávať jej odkazy na aute, pričom navrhovateľka 1/ má z jeho správania strach a psychickú ujmu. Poukázal na to, že predmetné neodkladné opatrenie slúži práve na preventívne zamedzenie ohrozenia telesnej a predovšetkým duševnej integrity obete. Preukázanie zasahovania do telesnej integrity formou takéhoto psychického nátlaku je obzvlášť sťažené, pričom mal za to, že navrhovateľka 1/ osvedčila, že toto správanie odporcu považovala za tak neznesiteľné, že po poslednom incidente dňa 8.8.2023 podala na neho aj trestné oznámenie, podľa ktorého mal odporca navrhovateľku 1/ opätovne obťažovať v mieste jej bydliska a kontaktovať ju keď nastupovala do auta, pričom mal použiť aj vulgarizmy, nezvládnuť emócie a udrieť do jej auta. Bol názoru, že v danom prípade nie je možné brať tvrdenia navrhovateľky 1/ vo vzťahu k prenasledovaniu jej osoby odporcom v mieste jej bydliska a vynucovaného kontaktovania na ľahkú váhu, nakoľko takéto konanie už v minulosti v mnohých obdobných prípadoch iných obetí vyústilo do tragických situácií vplyvom nezvládnutých emócií a násilného správania. Dal tiež do pozornosti, že podľa tvrdení navrhovateľky 1/ sa odporca voči nej dňa 28.1.2023 dopustil aj násilného správania v mieste jeho bydliska, pričom mal za preukázané, že odporcovi bola dňa 28.1.2023 uložená bloková pokuta za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Dôvodil, že zákaz priblíženia je preventívne opatrenie a odporcu žiadnym spôsobom nezasiahne, keďže má bydlisko v inom meste. Vzhľadom na vyššie uvedené závery v zmysle ktorých navrhovateľka 1/ osvedčila, že odporca svojim doterajším konaním ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, pričom v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude ďalej pokračovať, mal za to, že je namieste odporcovi uložiť povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke 1/ na vzdialenosť 50 metrov, ktorú vyhodnotil ako dostatočnú a ktorá dostatočne ochráni navrhovateľku 1/ pred tým, aby ju odporca obťažoval zvonením, klopaním na dvere, či sledovaním jej pobytu v blízkosti jej bydliska. Doplnil, že nariadený zákaz priblíženia sa nevzťahuje na súdne konania, správne konania, resp. vyšetrovacie úkony.

9. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepribližovania sa vo vzťahu k synovi navrhovateľky 1/ (k navrhovateľovi 2/), v tomto prípade nemal osvedčené predpoklady pre jeho nariadenie, keď z tvrdení navrhovateľky 1/ nevyplynulo, že by povinný prenasledoval jej syna, resp. si vyžadoval jeho kontaktovanie, ale cieľom jeho konania bola navrhovateľka 1/. Konštatoval, že v danom prípade nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovateľovi 2/, pričom obe osoby dostatočne ochráni skutočnosť, že odporca bude mať zakázané približovať sa k samotnej navrhovateľke 1/. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

10. Konštatoval tiež, že navrhovatelia žiadali zakázať odporcovi aj približovať sa, resp. vstupovať do bytu, v ktorom žijú. Ozrejmil, že takúto situáciu pokrývajú ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f) C. s. p, na základe ktorých môže súd uložiť povinnej osobe, aby nevstupovala do domu, v ktorom býva ohrozená osoba. Keďže navrhovateľka 1/ výslovne neuviedla, ktoré z týchto neodkladných opatrení žiada nariadiť, pričom pojmovým znakom neodkladného opatrenia podľa [na rozdiel od neodkladného opatrenia podľa ] je dočasná úprava pomerov a navrhovateľka 1/ v petite návrhu nežiadala odporcovi zakázať vstup do bytu len dočasne, ale bez časového obmedzenia, mal za zrejmé, že navrhované neodkladné

opatrenie má predstavovať konečnú úpravu tohto vzťahu medzi stranami, t. j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Po zohľadnení uvedeného preto v ďalšom konaní vychádzal z toho, že navrhovateľka 1/ sa v tejto súvislosti domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p, ktorého primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

11. Po posúdení skutkových tvrdení navrhovateľov 1/ a 2/ dospel k záveru, že navrhovatelia neuviedli žiadne skutkové tvrdenia a ani neosvedčili, že by odporca do bytu, ktorý obývajú vstupoval, resp. mal do neho prístup a že by uložené neodkladné opatrenie nepribližovania sa k navrhovateľke 1/ túto dostatočne neochránilo. Doplnil, že navrhovateľka 1/ síce v návrhu uviedla, že sa stalo, že povinný raz do jej bytu vstúpil v ranných hodinách, pričom však nie je zrejmé ako k tomu malo dôjsť, či mal kľúče od bytu, resp. akým spôsobom mal do bytu vstúpiť. Z tvrdení navrhovateľky 1/ mal za zrejmé, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti, nemá kľúče od jej bytu, býva v meste Trnava a teda nebola zrejmá potreba nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu vstupovania povinného do bydliska navrhovateľky 1/. Navrhovatelia neosvedčili, že by odporca mal prístup do bytu, keď z ich tvrdení je zrejmé, že ich má skôr obťažovať zvonením a búchaním na dvere a nie vstupom do ich obydlia. Z uvedených dôvodov v časti, v ktorej žiadala navrhovateľka 1/, aby odporca nevstupoval, (resp. sa nepribližoval) k jej bytu, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

12. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie za použitia , , , , , , , , , , a uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke 1/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych a správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom odporcu poučil, že môže voči navrhovateľke 1/ podať žalobu, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

13. O trovách konania rozhodol podľa , a , keď v danom prípade boli navrhovatelia 1/ a / čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní; odporcovi v konaní navyše žiadne trovy nevznikli. Keďže úspech strán bol v konaní pomerne rovnaký, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14. Proti uzneseniu v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke 1/ (výrok I.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok IV.) podal odporca odvolanie a žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť Okresnému súdu Malacky na nové konanie, v rámci ktorého bude vec postúpená na miestne príslušný Okresný súd Trnava, prípadne uznesenie v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Primárne namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Malacky, keď argumentoval, že miestne príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej. Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak, pričom podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Mal za to, že ustanovenia upravujúce neodkladné opatrenia neobsahujú úpravu miestnej príslušnosti súdu, upravujú len príslušnosť vecnú ( ), preto je potrebné podľa aplikovať všeobecné ustanovenia o konaní, podľa ktorých je na konanie v prvej inštancii v zásade (ak neexistuje iná výslovná úprava) miestne príslušný všeobecný súd odporcu, v danom prípade je ním Okresný súd Trnava. Dôvodil, že je potrebné vychádzať z toho, že neodkladným opatrením sa navrhovateľka 1/ domáha ochrany pred tvrdenými neoprávnenými zásahmi do jej telesnej a duševnej integrity. Hmotnoprávny základ pre takúto ochranu možno identifikovať v právnej úprave ochrany osobnosti. Ak by sa teda navrhovateľka 1/ domáhala súdnej ochrany v riadnom sporovom

konaní, išlo by o žalobu podľa , pre ktorú platia z hľadiska miestnej príslušnosti súdu ustanovenia a , preto miestne príslušným súdom na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci je Okresný súd Trnava ako všeobecný súd odporcu. Z uvedených dôvodov pri svojom prvom procesnom úkone vo veci vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Malacky.

16. Mal tiež za to, že bola porušená zásada formálnej pravdy, pričom poukázal na , C. s. p, ako aj Čl. 16 ods. 2 Základných princípov Uviedol, že je založený na prejednacej zásade, na základe ktorej sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd tak sám nezisťuje skutkové poznatky a v zásade nemôže vykonať iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie bez návrhu navrhovateľov vykonal lustráciu odporcu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a lustráciu navrhovateľa 2/ v Registri obyvateľov SR a to aj keď pre takýto postup neboli splnené procesné podmienky, pričom ide postup narušujúci rovnosť strán sporu. Súd prvej inštancie svoj postup nijako neodôvodnil, len konštatoval, že vykonal zisťovanie, pričom toto nebolo žiadnym z účastníkov konania navrhnuté. Bol preto názoru, že tieto listiny predstavujú dôkazy získané súdom prvej inštancie v rozpore so zákonom, čo podľa Čl. 16 ods. 2 Základných princípov vylučuje ich zohľadnenie pri rozhodovaní veci.

17. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe listinných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o jeho konaní, ktoré následne posúdil ako ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky 1/ a to aj keď dané listinné dôkazy neosvedčovali takéto jeho konanie, keď: a) trestné oznámenie obsahuje len skutkové tvrdenia navrhovateľky 1/, b) z lustrácie v Centrálnom registri správnych deliktov a priestupkov (nezákonne získaného dôkazu) nevyplýva, že by navrhovateľku 1/ fyzicky napadol, keď pod skutkovú podstatu daného priestupku spadajú nielen fyzické útoky, ale i verbálne, c) z ďalších listín predložených navrhovateľkou 1/ nevyplýva, že by predstavovali neoprávnený zásah do jej fyzickej alebo duševnej integrity. Poukázal tiež na to, že neodkladné opatrenie mu nebráni komunikovať s navrhovateľkou 1/ písomne, pričom o takéto obmedzenie navrhovateľka 1/ ani nežiadala. Poprel všetky skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdenia uvedené navrhovateľkou 1/ pri informatívnom výsluchu dňa 18.8.2023 o jeho násilnom a obťažujúcom konaní vo vzťahu k navrhovateľom. Nerozporoval, že je autorom rukou písaných listín priložených k návrhu, avšak mal za to, že ich prezentácia navrhovateľkou 1/, ako spôsobu prenasledovania, je úmyselne účelová. Zdôraznil, že ide len o tri listiny, ktoré neosvedčujú navrhovateľkou 1/ tvrdené dlhodobé prenasledovanie a následne s poukazom na uviedol svoje vlastné skutkové tvrdenia o vzťahu medzi ním a navrhovateľkou 1/, ktoré doložil komunikáciou medzi ním a navrhovateľkou 1/ cez aplikáciu L., komunikáciou so sestrou navrhovateľky 1/. I. J.X. v aplikácii K. a komunikáciou s K. W. (bývalým partnerom navrhovateľky 1/) v aplikácii K., pričom dodal, že už z toho, dokedy medzi ním a navrhovateľkou 1/ existoval partnerský vzťah je vylúčené, aby ju niekoľko mesiacov prenasledoval (v trestnom oznámení navrhovateľka 1/ uviedla, že prenasledovanie trvá od konca januára 2023), pričom pár spolu tvorili od júla 2022 až do 18.7.2023. Na záver uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie ho neobmedzuje, pretože nemá záujem sa s navrhovateľkou 1/ stretávať, nemohol však nechať bez povšimnutia bezdôvodné „právne útoky“ zo strany navrhovateľky 1/ a musí sa právne brániť z obavy pred ich pokračovaním a stupňovaním sa.

18. Navrhovateľka 1/ v vyjadreniach (doručených súdu dňa 25. až 28.9.2023), predchádzajúcich doručeniu odvolania odporcu uviedla, že ju odporca dňa 22.9.2023 okolo 21:00 hod. sledoval v mieste bydliska a pozoroval jej okno, na základe čoho volala políciu, ktorá však nekonala, nakoľko išlo o väčšiu vzdialenosť ako súdom uložených 50 metrov a k svojmu vyjadreniu pripojila aj videozáznam na USB kľúči, ako aj komunikáciu z mobilného telefónu s odporcom. Následne vo vyjadreniach doručených súdu potom, čo jej bolo doručené odvolanie odporcu (vyjadrenia zo dňa 29.9. a 2.10.2023), zotrvala na tom, že bola a stále je odporcom sledovaná, uviedla tiež, že ju prenasleduje na aplikácii D., k čomu priložila aj doklad o vymazaní si profilu na D. a zoznam ľudí, ktorí si pozreli jej profil na uvedenej aplikácii zo dňa 4.9. a 16.9.2023. Taktiež uviedla, že dňa 9.7.2023 ju odporca prenasledoval autom po diaľnici z L. O. A. K., kedy žiadala o pomoc svojho kamaráta W. N., k čomu doložila komunikáciu s ním, aj komunikáciu s bratom odporcu k preukázaniu obťažovania zo strany odporcu sledovaním jej bytu aj búchaním na dvere. Doplnila, že vzťah s odporcom ním nebol od začiatku založený na pravde, keď klamal, že žije sám, avšak nemal doriešený vzťah s bývalou družkou a s ich spoločnou dcérou V.. Popísala vzťah s odporcom ako

problémový, k čomu doložila na ilustráciu aj vzájomnú L. komunikáciu. Poukázala tiež na to, že dcéra odporcu bola svedkom toho, ako ju odporca zamkol v jeho byte, keď sa s ním chcela rozísť. Zdôraznila, že vždy keď sa s odporcom rozišla na základe jeho nedoriešenej minulosti, ktorá znefunkčňovala ich vzťah, začal ju odporca sledovať a prenasledovať a sľubovať nápravu. Ona odporcovi odpúšťala, verila, že sa vec vyrieši. Vo vzťahu mali aj pekné chvíle, ale uviedla, že sa odporcu bála, pretože ju viac krát fyzicky napadol a hádzal po nej predmety. Definitívne s ním ukončila vzťah dňa 18.7.2023. O ich problémoch vedeli dcéra odporcu, jeho kamarát W. a aj jej syn. Vyjadrila sa aj k dôvodom, preto šla s odporcom koncom júna 2023 na dovolenku v Chorvátsku a k priebehu danej dovolenky, ako aj k návšteve odporcu dňa 28.5.2023, ktorá dovolenke predchádzala. Uviedla tiež okolnosti útoku zo dňa 28.1.2023, pripojila kópie, ktoré našla prilepené na aute ráno dňa 9.8.2023, fotografie z bytu odporcu a jej komunikáciu so sesternicou ohľadom odporcu, aj komunikáciu medzi odporcom a jej dcérou A. a fotografie zranení, ktoré jej mali byť spôsobené odporcom dňa 28.1.2023.

19. Odporca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní, pričom ku skutkovým tvrdeniam navrhovateľky 1/ obsiahnutým v jej podaniach uviedol, že predstavujú neprípustné novoty v odvolacom konaní, pretože skutkové tvrdenia k tomu, čo sa malo udiať pred 18.8.2023 mohla navrhovateľka 1/ uviesť už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutkové tvrdenia k tomu, čo sa malo udiať po 18.8.2023 sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu bez právneho významu, pretože podľa je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Poprel vyjadrenia navrhovateľky 1/, že sa mal dňa 22.9.2023 večer nachádzať pri jej bytovke a sledovať jej okná a auto a že by bol osobou zachytenou na predložených obrazovo-zvukových záznamoch. Namietal tiež neprípustnosť listinných dôkazov predložených navrhovateľkou 1/ a ostro sa ohradil proti tvrdeniu, že ju mal viac krát počas ich vzťahu napadnúť, prenasledovať a pod. Ozrejmil aj tvrdenie navrhovateľky 1/, že ju sleduje cez sociálnu sieť D., pričom bol názoru, že ide taktiež o neprípustnú novotu v konaní. Odmietol tiež, že by navrhovateľku 1/ dňa 28.1.2023 fyzicky napadol a zamkol v jeho byte, keď šlo len o slovnú hádku bez fyzických útokov.

20. Navrhovateľka v odvolacej duplike poukázala na okolnosti uvedené odporcom k udalostiam zo dňa 8.8.2023, kedy ju mal obťažovať v mieste jej bydliska a ňou tvrdený skutkový stav. Vyjadrila sa k neohláseným návštevám odporcu a opätovne aj k útoku odporcu dňa 28.1.2023. Zotrvala na dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď mala za to, že svoje tvrdenia predlžila dôkazmi, ktoré nie sú novotami, ale realitou. Zopakovala, že dňa 22.9.2023 naposledy volala políciu kvôli odporcovi, ktorý ju sledoval v mieste jej pobytu a vyjadrila sa k okolnostiam tohto sledovania. Bola názoru, že predložila zrozumiteľné dôkazy o tom, že bola odporcom sledovaná. Odporca ju zamykal u neho byte, niekoľkokrát ju fyzicky napadol, až dňa 8.8.2023 prvý krát volala políciu potom, čo na sídlisku naháňal jej syna, keď ju kontaktoval proti jej vôli. Dôvodila, že opísala skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku ktorého domáha, keď sa nechce báť vystúpiť z vlaku, vychádzať z obydlia, keď odporca cez sociálne siete našiel jej známych, rodinu aj rodinu jej ex partnera a ex manžela, preto sú jej obavy dôvodné. Dala do pozornosti, že pre správanie sa odporcu musela kontaktovať jeho brata aj jeho dobrého kamaráta K. D.. Dodala, že odporca ju vyhľadával a sledoval proti jej vôli. Ohradila sa voči tvrdeniam odporcu, ktorý poprel všetky fyzické útoky aj prenasledovanie a obťažovanie, keď svojím konaním odmietal akceptovať, že už s ním nechce nič zdieľať. Zdôraznila, že mala a stále má obavy o svoj život a zdravie. Odporca ju vyhľadáva fyzicky, aj cez sociálne siete, všetko proti jej vôli. Dala do pozornosti, že zistila, že odporca kontaktoval aj jej exmanžela N. F., s ktorým má syna I.. Zhrnula, že volala na políciu dňa 8.8.2023 a následne aj dňa 22.9.2023, kedy sa konečne odvážila prehovoriť. Mala za to, že z dôvodu že žije len sama, so synom, odporca prekračoval hranice, lebo vedel, že sa ho bojí. K vyjadreniu pripojila čestné prehlásenie W. N. o tom, ako ho pre sledovanie odporcom požiadala dňa 9.7.2023 o pomoc, aj čestné vyhlásenie dcéry navrhovateľky 1/ A. Š. a kamarátky navrhovateľky 1/ S. K..

21. V následnom vyjadrení odporca uviedol počet a okolnosti neohlásených návštev u navrhovateľky 1/. K udalostiam zo dňa 8.8.2023 zotrval na dovtedajších vyjadreniach.

22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu k navrhovateľke 1/ a o poučení o podaní žaloby je potrebné zrušiť a konanie o návrhu navrhovateľky 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu priblíženia zastaviť.

23. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhovel napadnutým rozhodnutím návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ len v časti návrhu navrhovateľky 1/ na uloženie zákazu priblíženia (výrok I.), ktoré bolo následne napadnuté odvolaním odporcu. V časti, v ktorej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietnutý (výrok II.), v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu priblíženia vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ a aj návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na uloženie zákazu vstupovať do bytu v ktorom navrhovatelia žijú, nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté, preto v tejto časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť.

24. Podľa Čl. 48 ods. 1 SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

25. Právo na zákonného sudcu je neopomenuteľná podmienka výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre stranu sporu záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody) výber súdov a sudcov „ad hoc“. Procesný postup, v ktorom o veci nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z Čl. 48 ods. 1 SR a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nie je ústavne akceptovateľné.

26. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu; iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle Čl. 48 ods. 1 SR, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa Čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru (nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.8.2009, č. k. -129).

27. Podľa na konanie podľa tejto časti ( až , pozn. odvolacieho súdu) sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

28. Podľa konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

29. Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

30. Podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

31. Podľa súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

32. Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

33. Nakoľko odporca pri svojom prvom úkone vo veci vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Malacky, odvolací súd sa primárne zaoberal skúmaním dôvodnosti predmetnej námietky odporcu.

34. V posudzovanej veci sa navrhovateľka 1/ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal odporcovi približovať sa k nej, pričom miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu v zmysle je všeobecný súd odporcu, t. j. Okresný súd Trnava, keďže odporca má trvalý pobytu na adrese J. XXXX/X, T.. Odvolací súd dodáva, že do úvahy neprichádzalo, aby súd prvej inštancie (Okresný súd Malacky) z vlastnej iniciatívy skúmal miestnu príslušnosť, nakoľko v posudzovanej veci nie je daná výlučná miestna príslušnosť ( a ); rovnako neprichádzalo ani do úvahy, aby súd prvej inštancie skúmal miestnu príslušnosť na námietku odporcu, pretože tak urobiť ani nemohol vzhľadom na to, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odporca

dozvedel až z doručeného uznesenia súdu prvej inštancie a k nemu pripojeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

35. S ohľadom na uvedené potom treba konštatovať, že o návrhu navrhovateľky 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval miestne nepríslušný súd, pričom vychádzajúc z existujúcej právnej úpravy odporca nemal nijakú možnosť domôcť sa toho, aby vo veci konal a rozhodol súd miestne príslušný, teda v konečnom dôsledku, aby vo veci konal a rozhodol zákonný sudca.

36. Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (podmienky konania). Procesné podmienky v sporovom konaní, i napriek tomu, že ich ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane strán sporu), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ sporového konania vyplývajúci zo Základných princípov (Článok 1 až 18). Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práva a povinnosti vykonávať ako orgán štátu civilné sporové konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať spory; k týmto vlastnostiam patrí právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, funkčná ako aj miestna.

37. Nedostatok procesných podmienok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný; v a je upravený postup súdu v prípade, keď zistí odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné; odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého súd urobí vhodné opatrenie.

38. Zvláštny prípad predstavuje nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti, ktorý nastane za procesnej situácie, keď začne konať vo veci miestne nepríslušný súd bez toho, aby k svojej nepríslušnosti prihliadol, pričom strany sporu námietku miestnej nepríslušnosti pri svojom prvom procesnom úkone neuplatnili; v takomto prípade sa podmienka miestnej príslušnosti považuje pre ďalšie konanie za splnenú. Nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti je teda v zásade odstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

39. Osobitnú kategóriu však predstavuje konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípadoch, v ktorých nie je daná výlučná miestna príslušnosť, pričom žalovaný v odvolacom konaní uplatní námietku miestnej nepríslušnosti; za danej situácie je potrebné tento nedostatok procesnej podmienky miestnej nepríslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého existencia súčasne spôsobuje úplnú negáciu základného práva odporcu na zákonného sudcu. Pri kolízii medzi právom navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom odporcu na zákonného sudcu je povinnosťou súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam; z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva žalovaného na zákonného sudcu.

40. Pretože v posudzovanej veci navrhovateľka 1/ podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na miestne nepríslušný súd, pričom odporca v odvolacom konaní uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti, nebola splnená podmienka konania. Procesnú zodpovednosť za takýto výsledok konania nesie výlučne navrhovateľka 1/; v dôsledku jej postupu totiž nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu právu odporcu na zákonného sudcu, potom nebolo možné ani poskytnúť ochranu jeho právu na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nález Ústavného súdu SR zo dňa 5.6.2013, sp. zn. ).

41. Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacich výrokoch, ktorými rozhodol o trovách konaniach vo vzťahu k navrhovateľke 1/ a o poučení o podaní žaloby zrušil a konanie o návrhu navrhovateľky 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu priblíženia v zmysle zastavil, pričom z dôvodov, pre ktoré napadnuté uznesenie zrušil sa nezaoberal opodstatnenosťou ďalších, v podanom odvolaní uplatnených námietok odporcu.

42. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,

ods. 2 per analogiam v spojení s tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľke 1/ plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko to bola navrhovateľka 1/, ktorá procesne zavinila zastavenie konania tým, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na miestne nepríslušnom súde.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).