Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-12-2026.pdf
PDF · 127.97 KB
Case nature
Subarea
5Co/12/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava, IČO: 35 971 967, proti žalovanému: Living Park Svit, s.r.o., Bytčianska 123H, 010 03 Žilina, IČO: 51 857 995, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 19Co/2/2026 – 41 zo dňa 09.02.2026 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto:
„I. Súd ukladá odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi v nevyhnutnom rozsahu vstupy na pozemok: parcela registra „A.“, parc. č. XXX/XXX o výmere 688 m2, ostatná plocha a na susediacu parcelu registra „A.“, parc. č. XXX/XXX o výmere 84 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa v okrese B., obci C., k. ú. C., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, za účelom odstránenia poruchy podzemného vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete navrhovateľa nachádzajúceho sa pod povrchom pozemku s parc. č. XXX/XXX.
II. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p o u č u j e odporcu ako stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnymi následkami bude vedenie sporového konania v zmysle príslušných ustanovení CSP. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva t.j. vlastník/ci dotknutých nehnuteľností a predmetom konania môže byť žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, žaloba na náhradu škody alebo uplatnenie inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“
2. V odôvodnení rozhodnutia opísal skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že žalobca je právnickou osobou, ktorá poskytuje na území Slovenskej republiky verejne dostupné elektronické komunikačné služby a vystupuje v postavení podniku podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, a z tohto titulu zriaďuje a prevádzkuje na území SR elektronické komunikačné siete, pričom zároveň disponuje sieťami zriadenými svojimi právnymi predchodcami. Takouto sieťou je aj sieť zriadená v obci C. právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Kabel Plus, Východné Slovensko, s.r.o. so sídlom v Košiciach, a to na základe Rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného dňa 22.03.1993 Obvodným úradom životného prostredia vo C.. V súlade s rozhodnutím zriadil právny predchodca žalobcu v obci C. primárne líniové vetvy elektronickej komunikačnej siete v zmysle vydaného rozhodnutia a následne
boli zriadené sekundárne a terciárne časti siete. V rozhodnutí súdu sú opísané tvrdenia žalobcu, že elektronická komunikačná sieť (EKS) na viacerých miestach prechádza pozemkami žalovaného, na ktorých žalovaný už niekoľko rokov realizuje výstavbu stavebných projektov Living Park Svit, v dôsledku čoho žalobcu vyzýva na odstránenie EKS, ktorá mu v tomto projekte bráni. Aj napriek preložke EKS naďalej dochádza pri realizácií stavebných aktivít žalovaného k viacerým situáciám, v rámci ktorých nebolo rešpektované ochranné pásmo preloženej EKS. Dôvodom podaného návrhu podľa žalobcu je situácia, ktorá sa udiala v novembri 2025, kedy došlo k poruche na EKS vedenej na parcele D. A. č. XXX/ XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Na tejto nehnuteľnosti má žalobca uložený metalický koaxiálny kábel, prostredníctvom ktorého pred vznikom poruchy poskytoval elektronické komunikačné služby 18 zákazníkom. Žalobca preto oslovil žalovaného so žiadosťou o sprístupnenie pozemku za účelom opravy koaxiálneho kábla, keďže predmetný pozemok je oplotený. Napriek opakovaným žiadostiam a prítomnosti privolanej policajnej hliadky žalovaný odmietol sprístupniť pozemok za účelom odstránenia poruchy, čo spôsobilo, že žalobca nemôže riadne poskytovať služby zákazníkom, ktorí sú na predmetnú EKS pripojení. Vzhľadom na nefunkčnosť určitej časti EKS je podľa žalobcu daný verejný záujem na oprave predmetnej časti siete, a teda aj na sprístupnenie pozemku, čo je žalovaný povinný strpieť a ktorého nároku sa žalobca domáha prostredníctvom neodkladného opatrenia.
3. Súd prvej inštancie poukázal na dôkazy predložené navrhovateľom spolu s návrhom.
4. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ako aj ust. § 21 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.
5. Súd prvej inštancie zdôraznil cieľ neodkladného opatrenia, teda bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu, odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Zdôraznil, že návrh musí nevyhnutne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
6. Súd prvej inštancie, opierajúc sa o skutočnosti uvádzané v návrhu, s odkazom na prílohy návrhu, mal za preukázané, že žalobca je právnickou osobou, ktorá poskytuje na území Slovenskej republiky verejne dostupné elektronické komunikačné služby a vystupuje v postavení podniku, t. j. je podnikom podľa ustanovenia § 3 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách na základe Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 06.05.2021, vydaného Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Žalobca tak prevádzkuje na území Slovenskej republiky elektronické komunikačné siete, pričom zároveň disponuje sieťami zriadenými v súlade s Rozhodnutím o umiestnení stavby vydanom dňa 22.03.1993 Obvodným úradom životného prostredia vo C. v prospech jeho právneho predchodcu, spoločnosti Kabel Plus, Východné Slovensko, s.r.o. so sídlom Rampová 5, 040 01 Košice, IČO: 31 664 521. Odporca je vlastníkom parcely registra „A.“ č. XXX/XXX, XXX/XXX k. ú. C., okres B., evidovaných na LV č. XXXX. Vecná legitimácia účastníkov v konaní o neodkladnom opatrení je podľa súdu prvej inštancie daná skutočnosťou, že komunikačné siete žalobcu sú umiestnené na pozemku, ktorého vlastníkom je žalovaný. Právny vzťah žalobcu a žalovaného je daný skutočnosťou, že žalovaný neumožňuje vykonať opravu vedenia elektronickej komunikačnej siete.
7. Súd prvej inštancie vychádzal zo znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohy na čl. 12 súdneho spisu (výkres k sekundárnej časti siete s vyznačenou EKS), pričom považoval na tento účel za osvedčené tvrdenie žalobcu, že vyznačené vedenie siete je totožné s jeho vyznačením na čl. 30 súdneho spisu - mape areálu E. F. a s vyznačením parciel č. XXX/XX, XXX/XXX a XXX/XXX. Navyše, že sieť nachádzajúca sa na dotknutom pozemku žalovaného sa nachádza pod zemským povrchom už približne 25 rokov.
8. Žalobca podľa názoru prvoinštančného súdu reálne osvedčil obavu z ohrozenia jeho práva a teda potrebu vydania neodkladného opatrenia, a to aj s ohľadom na existenciu zákonného vecného bremena podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (§ 21). Návrhu vyhovel z dôvodu, že existuje stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Mal za preukázané, že žalobca dôkazmi osvedčil obavu z ohrozenia a potrebu vydania tohto neodkladného opatrenia v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na vykonanie opravy siete
žalobcu, konkrétne vstupom na pozemok: parcela registra A. č. XXX/XXX o výmere 688 m2, ostatná plocha a na susediacu parcelu registra A. č. XXX/XXX o výmere 84 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa v okrese B., obci C., k. ú. C., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, za účelom odstránenia poruchy podzemného vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalobcu nachádzajúcej sa pod povrchom parcely č. XXX/XXX, to všetko však v nevyhnutnom rozsahu a s odkazom na dodržanie zákonných podmienok výkonu práva vyplývajúceho zo zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 452/2021 Z. z.
9. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia nezasiahne do práv žalovaného neprimeraným spôsobom, a to z dôvodu, že doposiaľ boli siete žalobcu vedené predmetným pozemkom. Vydanie neodkladného opatrenia tak obmedzí žalovaného len v minimálnom rozsahu a len dočasne, lebo opravou siete zanikne nutnosť obmedzovania žalovaného ako vlastníka na vstup a pohyb tretích osôb po jeho pozemku v zmysle tohto neodkladného opatrenia, ktoré súd vydáva na konkrétnu skutkovú situáciu. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nezistil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, preto rozhodol výrokom I. o nariadení neodkladného opatrenia.
10. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 262 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
11. Tretím výrokom uznesenia zároveň poučil žalovaného v súlade s § 337 CSP.
12. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namieta nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia ako aj nesplnenie procesných podmienok konania.
13. V úvode svojho odvolania vzniesol žalovaný námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Poprad pre predmetné konanie. Mal za to, že miestne príslušným je v predmetnej veci Okresný súd Žilina, teda všeobecný súd žalovaného v zmysle ust. § 13 CSP. Pre výlučnú miestnu príslušnosť v zmysle § 20 písm. a) CSP nie sú splnené zákonné podmienky, keďže v tomto konaní nejde o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, ani o spor týkajúci sa vecného práva. Po citácií § 324 ods. 2, § 13, § 15 ods. 1, § 41, § 43 ods. 1 CSP a Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zdôraznil, že súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania ex offo, preto aj odvolací súd je povinný prednostne skúmať v dôsledku námietky žalovaného nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti. Stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v Náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 510/2012 z 05.06.2013 a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Mobdo/3/2013 z 22.08.2013, podľa ktorého, ak žalovaný v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, tak potom muselo byť konanie bez ďalšieho zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak totižto v dôsledku postupu navrhovateľa nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu práv odporcu na zákonného sudcu, potom nebolo možné ani poskytnúť ochranu práv navrhovateľa na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Znamená to, že podľa ústavného súdu v uvedenej situácií nesie procesnoprávnu zodpovednosť za výsledok konania žalobca v prípade, ak sa obrátil na mieste nepríslušný súd. Ak žalobca teda podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na miestne nepríslušnom súde a žalovaný v odvolacom konaní námietku miestnej nepríslušnosti uplatní, konanie musí byť bez ďalšieho zastavené podľa § 161 ods. 2 CSP pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Zdôraznil, že námietka miestnej nepríslušnosti bola ním vznesená pri prvom úkone – odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. V súlade s § 15 ods. 1 CSP je jeho všeobecným súdom ako právnickej osoby súd, v obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla. Vyslovil názor, že predmetný spor sa netýka vecného práva k nehnuteľnosti, medzi ktoré je zaradené vlastnícke právo, záložné právo a vecné bremená, ale ide o vykonateľné neodkladné opatrenie, ktorým sa majú bezodkladne upraviť pomery. Trval na tom, že o neodkladnom opatrení rozhodol miestne nepríslušný súd, preto na základe jeho námietky nedostatku tejto príslušnosti Okresného súdu Poprad by mal odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté uznesenie zrušiť a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
14. Okrem miestnej nepríslušnosti boli obsahom odvolania žalovaného aj námietky smerujúce najmä k nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie. Mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne a formálne nedôvodný,
keďže neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, najmä nebezpečenstvo hroziacej ujmy a potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Taktiež nebolo relevantne osvedčené právo žalobcu, nakoľko existujú skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo minimálne výrazne spochybňujú. Vyslovil názor, že žalobca musí hodnoverne osvedčiť samotný nárok a osobitne stav naliehavosti, t. j. reálnu naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy. Musí ísť o hrozbu vážnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, či škody, ktorá reálne hrozí v krátkom čase, ak súd okamžite nezasiahne. Tiež musia byť splnené podmienky nevyhnutnosti a primeranosti. Žalovaný namietal, že žalobca časovo a vecne neopísal hroziacu ujmu a dôvody, prečo bežné konanie, alebo iné prostriedky nepostačujú. Žalobca iba tvrdí, že na pozemkoch žalovaného má uložený metalický koaxiálny kábel, prostredníctvom ktorého v čase vzniku poruchy poskytoval elektronické komunikačné služby 18 zákazníkom, pričom nepreukázal, že by nastala nejaká konkrétna porucha a došlo tak k úplnému prerušeniu signálu prenášaného prostredníctvom koaxiálneho kábla. Predmetné neodkladné opatrenie pritom nie je provizórne, ale ide o trvalú úpravu pomerov, čo CSP nevylučuje, avšak v zmysle judikatúry NS SR a ÚS SR v takomto prípade má rozhodnutie o neodkladnom opatrení povahu rozhodnutia „vo veci samej“ a požiadavky na jeho odôvodnenie i ústavnú proporcionalitu zásahu sú značne prísnejšie. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu hodnotil žalovaný ako arbitrárne, nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené.
15. Žalovaný v odvolaní vyslovil vážne pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, že predmetom neodkladného opatrenia má byť EKS zriadená právnym predchodcom žalobcu v roku 1993, a že by svojou povahou išlo o koaxiálny kábel z tohto obdobia. V 90. – tych rokoch sa totižto poskytovali iba analógové prenosy a analogické vysielanie káblovej TV. Digitalizácia všetkých sietí začala omnoho neskôr postupnými krokmi, nahrádzaním starých vedení káblov. Mal za to, že žalobca ani nevie, kedy presne a kým mal byť vlastne uložený koaxiálny kábel na pozemku žalovaného. Snaží sa len tvrdiť, že je tomu už viac ako 25 rokov, čo je však skutkový a technický nezmyslel, nakoľko tak starý kábel by už bol opotrebovaný, riadne zničený, ale najmä by nebol absolútne schopný spĺňať požiadavky a parametre priepustnosti dnešného vysokého digitálneho dátového toku pre viacerých zákazníkov a pre nové služby. Je teda zrejmé že ide o úplný iný a nový kábel, ktorý nemá a nemôže mať vek ani 10 rokov a ide o inú sieť. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že žalobca sa svojim tvrdením snaží domôcť aspoň zákonnej domnienky povolenia uloženia EKS podľa § 131d zákona č. 452/2021 Z. z.. V dôsledku toho okresný súd posúdil neaktuálny a neexistentný právny a skutkový stav. Poukázal na to, že pozemky kúpil v roku 2019 a až odvtedy začala v lokalite G. ulice za riekou B., na zelenej lúke postupná výstavba malých bytových domov. Do roku 2019 preto nebola na ich pozemkoch uložená káblová sieť, o ktorú aktuálne má ísť. Z uvedeného vyplýva, že ide o stavbu jednak nepovolenú a súčasne neoprávnenú, v dôsledku čoho žalobcovi nikdy nevzniklo a neprislúcha zákonné vecné bremeno na uloženie elektronickej komunikačnej siete viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobca rozhodnutie o umiestnení stavby č. XX/XX – Ka zo dňa 22.03.1993 používa značne extenzívne a paušálne na celé územie mesta C., pričom z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by sa povolenie vzťahovalo konkrétne na ulicu G., v tejto novourbanizovanej lokalite za riekou B.. Navyše, podľa výroku predmetného rozhodnutia má ísť o systém televíznych káblových rozvodov a nie siete pre internet a internetové volanie, ktoré v roku 1993 technicky vôbec neexistovalo. Súd tak nekriticky prevzal tvrdenie žalobcu, že vyznačené vedenie siete žalobcu je totožné s jeho vyznačením areálu E. F. a vyznačením parcely č. XXX/XX XXX/XXX a XXX/XXX, ktoré však vyhotovil žalobca.
16. Žalovaný namietal aj neurčitosť a nevykonateľnosť výroku I., podľa ktorého verejná elektronická komunikačná sieť sa má nachádzať pod povrchom pozemku č. XXX/XXX, pričom nie je zrejmé, či ide o parcelu registra A. alebo H. Žalobca nepredložil ani relevantný dôkaz o trasovaní siete, preto nie je zrejmé, kde sa údajná sieť má nachádzať. Podľa výroku sa má povinnosť týkať celej plochy dvoch pozemkov a nie je zrejmé, kde má presne kábel viesť.
17. Žalovaný poprel aj žalobcom tvrdený verejný záujem, ale mal za to, že ide o súkromný komerčný záujem žalobcu pre možnosť dodávky tvrdeným 18 odberateľom. Vyslovil názor, že žalobca načierno, bez ich vedomia uložil obyčajný koaxiálny kábel, ktorý sa nachádzal na povrchu a z porušovania práva chce vyvodzovať právo.
18. Žalovaný namietal aj neurčité a zmätočné poučenie súdu vo výroku III., pri ktorom poučení absentuje lehota na podanie žaloby, prípadne uloženie povinnosti žalobcovi podať proti žalovanému žalobu na plnenie. Vyslovil názor, že žalobca obchádza štandardné sporové konanie vo veci samej s obvyklým dokazovaním a s možnosťou oboch strán argumentovať a viesť dokazovanie. Žalobca
pritom zamlčal viaceré zásadné skutočnosti a nasimuloval a modifikoval celý skutkový a právny stav podľa jeho potrieb a záujmov, v rozpore s realitou. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že dňa 07.11.2023 na základe požiadavky žalobcu a v záujme dobrých vzťahoch bola uzavretá písomná zmluva o preložke elektronickej komunikačnej siete a o zriadení vecné bremena, pričom obe zmluvy sa týkali označených pozemkov v obci C., zapísaných toho času na LV č. XXXX. Podľa tejto zmluvy mal žalobca uskutočniť preložku EKS za podmienok dohodnutých v zmluve, ktorá obsahuje aj ustanovenia o odstúpení v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok. Zdôraznil, že žalobca viacnásobne porušil predmetnú zmluvu o preložke EKS, v dôsledku čoho predmetná zmluva zanikla. Z opatrnosti však odstúpil od uvedenej písomnej zmluvy, ktoré odstúpenie bolo doručené žalobcovi 23.12.2025. Žalobca tiež zamlčal, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena dňa 07.11.2023, ktorej vklad do katastra nehnuteľností nebol doposiaľ realizovaný a Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor najskôr vkladové konanie prerušil a následne bolo katastrálne konanie zastavené. Z opatrnosti taktiež v plnom rozsahu odstúpil od vyššie uvedenej zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom odstúpenie bolo žalobcovi doručené 23.12.2025. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že po doručení odstúpenia podal žalobca účelovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom však zamlčal uvedené skutočnosti. Za logické považoval to, že ak by žalobcovi prislúchalo právo zákonného vecného bremena, nepotreboval by vôbec uzatvárať zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve zriadenia, uloženia inžinierskej siete, užívania, prevádzkovania, údržby, opravy, úpravy, rekonštrukcie, modernizácie a akýchkoľvek iných stavebných úprav inžinierskej siete, alebo jej odstránenia, v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez ich pozemky. Uzavrel, že žalobcovi tak neprislúcha žiadne právo, či už zákonné alebo zmluvné vyplývajúce z vecného bremena na akékoľvek umiestňovanie sietí a káblov na pozemkoch žalovaného v katastrálnom území C..
19. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť, alebo uznesenie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v prospech žalovaného.
20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 11.05.2026. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného o nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Poprad pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Vyslovil názor, že ust. § 20 písm. a) CSP upravujúce výlučnú miestnu príslušnosť sa uplatní jedine v prípadoch, kedy je predmetom konania určenie vecného práva k nehnuteľnosti. Toto ustanovenie je formulované všeobecne a na účely založenia výlučnej miestnej príslušnosti nedefinuje, o aký konkrétny typ vecného práva má ísť, resp., aký typ petitu má byť vo vzťahu k tomuto vecnému právu uplatnený. Podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným sa týka výkonu zákonného vecného bremena, ktoré viazne na pozemkoch žalovaného a smeruje v prospech žalobcu. Poukázal na časť II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde právne zdôvodnil záver týkajúci sa predmetného vecného bremena. Zdôraznil, že vecné bremená nepochybne spadajú pod zákonný pojem vecného práva k nehnuteľnosti, čo znamená, že v prípade žalôb, respektíve podaní súvisiacich s vecnými bremenami, vrátane ich výkonu, dochádza k založeniu výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a) CSP. Svoje tvrdenie podporil poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/13/2021 z 03.03.2021, ktorým bolo zrušené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré sa týkalo vecného bremena, pričom takéto rozhodnutie vydal všeobecný súd žalovaného a nie výlučne miestne príslušný súd podľa ust. § 20 písm. a) CSP, čo malo za následok zrušenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom a postúpenie veci práve výlučne mieste príslušnému súdu. Niet preto pochybností o tom, že napadnuté uznesenie bolo vydané miestne a vecne príslušným súdom podľa ust. § 324 ods. 2 CSP a argumentáciu žalovaného je potrebné označiť za bezpredmetnú, nakoľko ním opísaná situácia v prejednávanej veci nenastala.
21. K námietke žalovaného, že z Rozhodnutia o umiestnení stavby nevyplýva, že sa vzťahuje konkrétne aj na ulicu Jilemnického, kde sa nachádzajú sporné pozemky, žalobca uviedol, že v danom prípade išlo o zriadenie líniovej stavby elektronickej komunikačnej siete na rozlohe pokrývajúcej značnú časť mesta C., a preto príslušný stavebný úrad nešpecifikoval vo svojom rozhodnutí každú jednu ulicu a každú jednu parcelu dotknutú plánovanou výstavbou, pričom v danom období išlo o bežnú prax stavebných úradov. Trval na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne špecifikoval a osvedčil okolnosti zriadenia elektronickej komunikačnej siete, ku ktorej žiada umožniť prístup.
22. Za špekulatívnu považoval žalobca aj ďalšiu námietku žalovaného, podľa ktorej nie je technicky možné, aby sa na sporných pozemkoch doposiaľ nachádzali siete, ktoré tam boli uložené na
základe Rozhodnutia o umiestnení stavby, a to z dôvodu ich fyzického opotrebovania a aj z dôvodu ich technologickej zastaralosti. Zásadne odmietol tvrdenie žalovaného, že svoju sieť na sporných pozemkoch tzv. „načierno“ uložil až v priebehu roku 2019. Zdôraznil, že akákoľvek elektronická komunikačná sieť sa postupom času nevyhnutne opravuje, udržuje a tým pádom aj priebežne modernizuje, čo je priamo zakotvené aj v § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z., resp. v § 18 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona č. 25/2025 Z. z.. Trval na tom, že námietku žalovaného, že sieť žalobcu je nepovolená, respektíve „čierna stavba“ vychádza iba z hypotéz, bez akéhokoľvek prihliadnutia na právnu úpravu uplatňujúcu sa v oblasti elektronických komunikácií, pričom jeho tvrdenie nie je ničím podložené. Poukazom na ust. § 29 ods. 1 stavebného zákona žalobca tvrdil, že zákonné vecné bremeno, ktoré mu prináleží, je nevyhnutné považovať za iné právo k pozemkom, ktoré priamo umožňuje aplikáciu ust. § 131d ZEK v prejednávanej veci.
23. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, teda najmä potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj s tým, že uznesenie je arbitrárne, nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Ako žalobca totižto osvedčil, že žalovaný odmieta akceptovať zákonné vecné bremeno viaznuce na sporných pozemkoch už viac ako 25 rokov, a že žalobcovi odmieta umožniť odstránenie poruchy na jeho elektronickej komunikačnej sieti vedúcej cez sporné pozemky. Pre žalobcu to znamená, že už niekoľko mesiacov nemôže prevádzkovať sieť, prostredníctvom ktorej poskytoval služby 18 zákazníkov. To malo za následok že 15 z 18 zákazníkov medzičasom vypovedalo, respektíve ukončilo zmluvy o poskytovaní služieb uzavreté so žalobcom, teda je zrejmé, že v dôsledku konania žalovaného žalobcovi vznikla finančná škoda. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa pokúšal opakovane so žalovaným komunikovať, avšak bezúspešne. Žalobca zotrval v plnom rozsahu na svojej argumentácií uvedenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorej na pozemkoch žalovaného viazne zákonné vecné bremeno, a to ešte pred časom, kedy predmetné pozemky nadobudol do svojho vlastníctva žalovaný. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v minulosti sa žalobca so žalovaným pokúsili uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena, k čomu žalobca pristúpil z dôvodu, že komunikácia so žalovaným bola už v minulosti náročná a zmluvným vecným bremenom chcel žalobca posilniť svoje právne postavenie. Na skutkovom a právnom stave veci nič nemení ani zmluva o preložke elektronickej komunikačnej siete a argumentácia žalovaného v odvolaní o tom, že táto zmluva mala medzičasom zaniknúť. Uviedol, že k preložke siete v zmysle predmetnej zmluvy reálne došlo, pričom sieť aj po jej preložení naďalej prechádza pozemkami nachádzajúcimi sa vo vlastníctve žalovaného, čo znamená, že na týchto pozemkoch aj naďalej viazne zákonné vecné bremeno. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
24. Elektronickým podaním z 08.06.2026 predložil žalovaný svoju repliku. Zotrval v celom rozsahu na svojom odvolaní a tvrdenia žalobcu v celom rozsahu poprel. Namietal, že žalobca v rámci vyjadrenia predložil rôzne listinné dôkazy, čo je však v danej fáze procesne neprípustné. Zotrval aj na námietke miestnej nepríslušnosti. Zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa pochybností o existujúcej sieti od roku 1993 a o jej funkčnosti po prípadnej oprave. Za pomýlenú považoval argumentáciu žalobcu týkajúcu sa dôkazného bremena, pokiaľ žalobca požaduje, aby žalovaný tvrdil a preukazoval to, čo má v konaní tvrdiť a preukazovať žalobca. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov, pričom platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Poukázal na to, že svojou argumentáciou sám žalobca priznal, že predmetná lokalita nie je zahrnutá v rozhodnutí, z ktorého však chce v konaní vyvodzovať práva. Mal za to, že žalobca si nemôže územné rozhodnutie z roku 1993 vecne ako aj geograficky rozširovať podľa jeho aktuálnych potrieb.
25. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sám priznal, že poskytoval služby iba 18 zákazníkom, ale že ich už vôbec neposkytuje, nakoľko všetci zákazníci ukončili s ním zmluvy. Žalobca však celú situáciu dramatizuje a otvorene prenáša svoje podnikateľské zlyhanie, dlhodobú nekvalitu služieb a svoj neúspech na žalovaného.
26. Za nezmyselnú a protirečivú vyhodnotil žalovaný argumentáciu žalobcu, že zmluvným vecným bremenom mal iba záujem posilniť svoje právne postavenie, a že mu z tohto dôvodu neprislúcha právo zákonného vecného bremena. Je totižto logické, že pokiaľ by žalobcovi prislúchalo právo vecného bremena zo zákona, nepotreboval by vôbec uzatvárať zmluvu o zriadení vecného bremena, keďže
nebolo by potrebné a ani právne možné zriaďovať duplicitne zmluvné vecné bremeno s totožným obsahom. Žalovaný zopakoval ešte časť svojej argumentácie uvedenej v odvolaní, ktorú odvolací súd nepovažuje za potrebné uvádzať.
27. Žalobca dupliku k replike žalovaného nepredložil.
28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
29. Odvolací súd, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku miestnej príslušnosti bol povinný vysporiadať sa predovšetkým s touto námietkou, teda posúdiť, či Okresný súd Poprad bol miestne príslušným pre rozhodnutie o návrhu žalobcu. Vychádzajúc z predmetu konania je nesporné, že návrh žalobcu sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., okres B..
30. Podľa § 20 písm. a) CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.
31. V zmysle citovaného ustanovenia, pre určenie výlučnej miestnej príslušnosti v danom spore bolo dôležité posúdiť, či predmetom konania je vecné právo týkajúce sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v danej lokalite. Odvolateľ výklad vecného práva zúžil na jazykový výklad obsahu tohto práva, avšak opomenul pritom použiť metódu logickú, systematickú, či teleologickú. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (IV.ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010), v rámci ktorej sa vyjadril k vzájomnému vzťahu medzi jazykovými výkladovými metódami a teleologickými (hodnotovo) orientovanými metódami výkladu, prípade systematickými výkladovými metódami v tom zmysle, že jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu, respektíve na jeho doplnenie či spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy, najmä teleologický a systematický výklad, vrátane ústavne konformného a eurokonformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.
32. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Vlastníkovi takejto nehnuteľnosti patrí za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podľa prvej vety primeraná náhrada. Ak vlastník namieta splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa prvej vety, splnenie podmienok posúdi na návrh vlastníka alebo podniku príslušný stavebný úrad, a ak taký nie je, tak v samostatnom konaní regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorého obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť (ďalej len „príslušný úrad“). Ak fyzickú infraštruktúru alebo iné prvky siete užíva alebo má užívať okrem ich vlastníka aj iný podnik, na účely verejného záujmu sa zohľadňujú aj skutočnosti, ktoré sa týkajú siete iného podniku.
33. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona s právami uvedenými v odseku 1 sú spojené tieto osobitné práva: a) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti, b) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
34. Podľa § 21 ods. 4 veta prvá citovaného zákona povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach.
35. V súvislosti s argumentáciou uvedenou v bode 31 tohto rozhodnutia, v spojení s ustanovením § 21 ods. 2 odvolací súd nemá žiadne pochybnosti, že žalobca uplatňuje právo z tvrdeného zákonného
vecného bremena (právo vec opraviť), preto ide o právo súvisiace s vecným právom. Samotný výrok neodkladného opatrenia znie na uloženie určitej povinnosti žalovanému, čomu korešponduje riadny výkon práva žalobcu vyplývajúceho zo zákonného vecného bremena. Výlučná príslušnosť tak nie je obmedzená len na konanie týkajúce sa vecných práv, ale akýchkoľvek práv, ktoré možno konkrétne priradiť k určitej nehnuteľnosti (uznesenie KS v Prešove, sp. zn. 6NcC/31/2011). O správnosti tohto záveru svedčí aj systematické zaradenie iných práv súvisiacich s výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v ustanovení § 21 zákona, ako aj naplnenie obsahu práva vecného bremena prostredníctvom iných práv, smerujúcich k zachovaniu zmyslu a účelu základného práva. Prijatý záver odvolacieho súdu je súladný aj s logickým výkladom citovaných ustanovení. Rozhodnutia predložené žalovaným na podporu jeho námietky miestnej nepríslušnosti sú preto na daný spor neaplikovateľné.
36. Odvolateľ, okrem vyššie opísanej námietky miestnej nepríslušnosti namietal nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonných podmienok na jeho nariadenia, teda existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj relevantnosť osvedčenia práva žalobcu.
37. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
38. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
39. Odvolací súd sa stotožnil s pochybnosťami žalovaného o vzniku zákonného vecného bremena aj na nehnuteľnostiach, ktorých sa má neodkladné opatrenie týkať, teda že elektronická komunikačná sieť žalobcu je umiestnená na pozemkoch žalovaného, a to na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia vo Svite č.j. 42/93-Ka z 22.03.1993, pričom ide o sekundárnu sieť vychádzajúcu z bodu 400.02 (primárny zosilovač na E. I. XXX) a smerujúcu po hotel v celkovej dĺžke siete 590 metrov. Z pripojeného projektu k sekundárnej časti siete spracovanej J. G. a predloženej súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia takéto prepojenie nevyplýva. Navrhovateľ tak neosvedčil, že táto sieť sa nachádza na nehnuteľnostiach žalovaného, keďže takýto dôkaz súdu nebol predložený. Laický náčrt na čl. 30 spisu síce zobrazuje vedenie siete žalobcu cez pozemky žalovaného, avšak z tohto nie je možné vyvodiť záver, že uvedená sieť je sieťou zodpovedajúcou projektu J. G. (čl. 12 spisu). Na preukázanie opodstatnenosti nároku žalobcu je preto nevyhnutné stotožnenie predloženého projektu so zobrazením nehnuteľnosti žalovaného, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha vstupu. Žalobca tak neosvedčil, že na pozemkoch žalovaného má uložený metalický koaxiálny kábel, ktorý tvorí súčasť verejnej siete.
40. Dôvodnosť neodkladného opatrenia je závislá bezpodmienečne od potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre daný prípad, čo z obsahu spisu nevyplýva. Z predložených listinných dôkazov (výzvy na odstránenie stavby adresovanej žalobcovi z 28.03.2023, zmluva o preložke elektronickej komunikačnej siete uzavretá medzi účastníkmi konania zo 07.11.2023, výzva na odstránenie kábla z 29.10.2024, odpovede žalobcu na výzvu žalovaného z 25.11.2024, zmluvy o zriadení vecného bremena medzi účastníkmi konania zo 07.11.2023) naopak vyplýva, že nezhody medzi žalobcom a žalovaným pretrvávajú minimálne od roku 2023, pričom niektoré z nich sa snažili účastníci urovnať dohodou. Aj tvrdenie žalobcu, že napriek uzavretej zmluve o preložke elektronickej komunikačnej site (ďalej aj EKS) uzavretej 07.11.2023 žalovaný nerešpektoval ochranné pásmo preloženej EKS pri realizácií jeho stavebných aktivít svedčí o dlhodobých nezhodách. Obdobná situácia nastala aj v novembri 2025, kedy podľa tvrdení žalobcu došlo k poruche na EKS na parcele žalovaného A. D. I. XXX/XXX, kde s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k prerušeniu stredového vodiča uloženého koaxiálneho kábla v dôsledku úplného preseknutia alebo zaseknutia v takej miere, že došlo k prerušeniu predmetného stredového vodiča, čo malo vplyv na poskytovanie služieb pre 18 zákazníkov žalobcu, ktoré prestali fungovať. V dôsledku tejto poruchy tak došlo aj k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a týmito 18 zákazníkmi.
41. Žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov zdôvodňoval tým, že v dôsledku postoja žalovaného nie je možné pristúpiť k oprave poruchy, a tak nie je schopný riadne poskytovať služby svojim zákazníkom. Reálne ukončenie poskytovania služieb prostredníctvom predmetného kábla 18 zákazníkom však vytvára tiež pochybnosti o naliehavej potrebe úpravy pomerov. Žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil, či vyvinul snahu o opravu kábla hneď po zistení poruchy a tiež nezdôvodnil, prečo vyčkával až do času, kedy väčšina zákazníkov s ním ukončila zmluvný vzťah. Súčasťou spisu nie je žiadna aktuálna komunikácia medzi žalobcom a žalovaným týkajúca sa predmetnej opravy.
42. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pre neodkladnú úpravu pomerov v súčasnosti nie sú dané zákonné podmienky, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
43. Úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane posúdiť, či na základe predložených listinných dôkazov a tvrdení žalobcu došlo k osvedčeniu jeho práva – vzniku zákonného vecného bremena spočívajúceho v zriadení a prevádzkovaní elektronickej komunikačnej siete vedenej cez pozemok D. A. č. XXX/XXX a XXX/XXX v kat. úz. C., patriacich vlastnícky žalovanému. Nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že pre osvedčenie práva žalobcu je postačujúce jeho tvrdenie, že vyznačené vedenie siete je totožné s jeho vyznačením na čl. 30 spisu – mapy areálu E. F. a vyznačením parciel č. XXX/ XX, XXX/XXX a XXX/XXX preukázal existenciu svojho zákonného vecného bremena, ktorého výkon bol narušený činnosťou žalovaného. Právo žalobcu na navrhovanú ochranu musí tiež vykazovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
44. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).