Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 76/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. K. D., K., zastúpenej advokátom

JUDr. V. K., K., vo veci namietaného porušenia , 2 a 5 Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. v spojení s konaním vedeným

Okresným súdom Nitra pod sp. zn. v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na

nahradenie väzby peňažnou zárukou a písomným sľubom a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s konaním

vedeným Okresným súdom Nitra pod sp. zn. p o r u š i l , 2 a

5 v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nahradenie väzby

JUDr. K. D. peňažnou zárukou a písomným sľubom.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 15. novembra 2010

z r u š u j e .

3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý zaplatiť JUDr. K. D. primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

1. JUDr. K. D. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 419,08 €

(slovom štyristodevätnásť eur a osem centov), ktorú j e Krajský súd v Nitre p o v i n n ý

zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. V. K., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Sťažnosti JUDr. K. D. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-24 z 10. marca 2011 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. K. D., K.

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia , 2 a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. v spojení s konaním vedeným

Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. v súvislosti

s rozhodnutím o návrhu na nahradenie väzby peňažnou zárukou a písomným sľubom.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka podaním zo 17. júna

2011 a krajský súd vo vyjadrení z 19. apríla 2011 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od

ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal preto z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti (v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie konanie) vyplýva, že

sťažovateľka bola vzatá do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. z 8. mája

2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. mája 2010

z dôvodov uvedených v ustanovení a . Väzba

začala 5. mája 2010 o 20.25 h. Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn.

z 29. júla 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 19. augusta

2010 bola zamietnutá žiadosť sťažovateľky o prepustenie z väzby. Nová žiadosť

sťažovateľky o nahradenie väzby peňažnou zárukou bola uznesením okresného súdu sp. zn.

z 3. novembra 2010 zamietnutá s tým, že ďalšie trvanie väzby je dané už iba

podľa . Následným uznesením krajského súdu

sp. zn. z 15. novembra 2010 bola zamietnutá jej sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu.

Sťažovateľka namieta, že v odôvodnení uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 15. novembra 2010 sa na strane 2 v druhom odseku konštatuje, že podanú

sťažnosť sama, ale ani prostredníctvom svojich obhajcov neodôvodnila. Pritom

v skutočnosti vo vlastnom mene podala odôvodnenie sťažnosti, ktoré jej obhajca podal na

poštovú prepravu na Slovenskej pošte, pobočka S. (ďalej len „pošta“) doporučeným listom

9. novembra 2010. Dôvody sťažnosti doplnila vo vlastnom mene podaním odoslaným jej

obhajcom z pošty doporučeným listom 10. novembra 2010. Ďalšie dôvody sťažnosti podala

prostredníctvom svojho obhajcu a tieto boli rovnako podané na poštovú prepravu na pošte

doporučeným listom 9. novembra 2010. Vylučuje, aby nebolo možné tieto podania dodať

krajskému súdu včas. Konštatovanie krajského súdu, že sťažnosť nebola odôvodnená,

vzbudzuje podozrenie, že krajský súd pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii potrebný

spisový materiál. Toto podozrenie sa umocňuje tým, že krajský súd rozhodol o sťažnosti

v pondelok 15. novembra 2010, pričom v piatok 12. novembra 2010 sa spis nachádzal na

okresnom súde v súvislosti so spisovaním zápisnice a s rozhodovaním o predĺžení väzby

pod sp. zn. . Následne sa vyhotovovali uznesenia, vypisovali doručenky

a obhajcovia sťažovateľky odchádzali z úkonu okresného súdu okolo 15.00 h. Je preto

otázne, kedy bolo možné na krajskom súde oboznámiť sa so spisovým materiálom. Krajský

súd rozhodol bez toho, aby sa s argumentáciou sťažovateľky oboznámil, čo podľa jej názoru

malo vplyv na vecnú stránku rozhodnutia. Odzrkadľuje sa to aj v nepresvedčivom a

paušálnom odôvodnení uznesenia krajského súdu.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd v konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. v spojení s konaním vedeným okresným súdom

pod sp. zn. vyslovil porušenie , 2 a 5 a

dohovoru v súvislosti s rozhodnutím o jej návrhu na nahradenie väzby peňažnou zárukou

a písomným sľubom. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 261,82 €.

Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 464/11 z 19. apríla 2011

doručeného ústavnému súdu 26. apríla 2011 vyplýva, že s námietkami sťažovateľky

nesúhlasí. Krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia sp. zn.

podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal, akými právnymi úvahami sa zaoberal

a k akým právnym záverom pri prerokovaní a rozhodovaní dospel. V zmysle § 2 ods. 6

súdy sú povinné väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene. Táto

právna úprava je známa nielen súdu, ktorý ju v danom prípade aj dodržal, ale musela byť

známa aj sťažovateľke ako osobe znalej práva a aj jej obhajcom. Nemožno preto zazlievať

krajskému súdu, že o sťažnosti rozhodol prednostne a urýchlene. Takáto námietka je právne

irelevantná. Sťažovateľke plynula lehota na predloženie dôvodov sťažnosti minimálne od

vyhlásenia uznesenia okresného súdu 3. novembra 2010. Obhajca sťažovateľky však doručil

dôvody sťažnosti do podateľne okresného súdu až 15. novembra 2010, a to aj napriek tomu,

že deň vyhotovenia sťažnosti je 9. november 2010. Skutočnosť, že sťažnostné dôvody

neboli včas doručené krajskému súdu, ide plne na vrub sťažovateľke, resp. jej obhajcovi.

Čo sa týka kolobehu podaní na okresnom súde a krajskom súde, tento je štandardný

a v rozsahu možností týchto súdov. Vzhľadom na prezentovaný priebeh súdneho konania,

jeho výsledok a vzhľadom na príslušné zákonné ustanovenia považuje sťažnosť za

neopodstatnenú.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky zo 17. júna 2011 doručenej ústavnému

súdu 24. júna 2011 vyplýva, že predloženými dokladmi z reklamačného konania voči pošte

sa hodnoverne potvrdila pravdivosť tvrdení sťažovateľky, a preto považuje vyjadrenie

predsedníčky krajského súdu za účelové a zavádzajúce. Lehota na predloženie dôvodov

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sťažovateľke nemohla začať plynúť vyhlásením

uznesenia 3. novembra 2010, pretože od uvedeného okamihu plynula trojdňová lehota na

podanie sťažnosti. Odôvodnenie sťažnosti bolo možné podať až po doručení uznesenia

sťažovateľke, ktorá nebola osobne prítomná na okresnom súde pri vyhlásení uznesenia.

Sťažovateľka požaduje náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v celkovej výške

419,08 €.

Z repliky krajského súdu sp. zn. Spr 464/11 z 20. júla 2011 doručenej ústavnému

súdu 26. júla 2011 vyplýva, že krajský súd zamietol sťažnosť podanú sťažovateľkou, a nie

jej obhajcom, ktorú tento podal v jej mene z dôvodu, že sa 3. novembra 2010 nezúčastnila

na výsluchu. Keďže sťažnosť bola podaná ihneď, nebolo na mieste skúmať zachovanie

lehoty uvedenej v ustanovení a , pretože neboli

pochybnosti o včasnosti podanej sťažnosti. Krajský súd rozhodol o sťažnosti v lehote osem

dní od predloženia veci okresným súdom. Tento časový priestor bol dostatočný na

doručenie odôvodnenia podanej sťažnosti. neurčuje dĺžku lehoty, ktorá je

primeraná na zaslanie písomne odôvodnenej sťažnosti. Vzhľadom na dodržanie povinnosti

prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí by bolo porušením tejto

povinnosti, keby sa o väzbe sťažovateľky rozhodlo neskoršie. Sťažovateľka sa sama vzdala

prítomnosti na výsluchu o jej žiadosti, a preto vypracované uznesenie sudcu pre prípravné

konanie okresného súdu jej muselo byť doručované do Ústavu na výkon väzby P.

Zachovanie nejakej konkrétnej lehoty na zaslanie písomne odôvodnenej sťažnosti by

podstatne predĺžilo dobu, v ktorej by bolo o žiadosti sťažovateľky právoplatne rozhodnuté.

Námietky sťažovateľky v konaní vedenom ústavným súdom sú len formálne, a to tým viac,

že namieta aj porušenie zásady rýchlosti rozhodovania o jej návrhu na prepustenie z väzby a

nahradenie väzby peňažnou zárukou a písomným sľubom.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd zadovážil,

vyplývajú tieto skutočnosti:

Z prípisu obhajcu JUDr. I. Š. z 9. novembra 2010 adresovaného okresnému súdu

k sp. zn. vyplýva, že z poverenia sťažovateľky predkladá jej rukopisné

podanie „Vec: - doplnenie odôvodnenia sťažnosti“ a jeho prepis do strojopisnej podoby.

V prílohe prípisu sa nachádza jednak rukou písané podanie sťažovateľky označené ako

„Vec: - doplnenie odôvodnenia sťažnosti“, ako aj prepis tohto podania do strojopisnej

podoby. V úvodnej vete podania sťažovateľka uvádza: „Písomne som zdôvodnila dôvody

mojej sťažnosti voči uzneseniu okresného súdu v Nitre sp. zn. , kde toto

podanie – odôvodnenie sťažnosti voči tomuto uzneseniu zo dňa 3. 11. 2010 ešte doplňujem –

a to nasledovne.“ Na prípise obhajcu je dátumová pečiatka okresného súdu, z ktorej

vyplýva, že prípis bol doručený do podateľne okresného súdu 15. novembra 2010, pričom

presná hodina, kedy bol doručený, nie je uvedená. Ďalej je na prípise dátumová pečiatka

krajského súdu, z ktorej vyplýva, že prípis s prílohami bol doručený do podateľne krajského

súdu 16. novembra 2010. Ani v tomto prípade nie je označená presná hodina, kedy bol

doručený.

Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí krajského súdu sp. zn. vyplýva,

že sa toto konalo 15. novembra 2010 o 12.30 h. Okrem iného bola prečítaná zahlásená

sťažnosť sťažovateľky, ako aj zahlásená sťažnosť prokurátora, ako aj dôvody sťažnosti

prokurátora. Neverejné zasadnutie sa skončilo o 13.00 h.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -194 z 15. novembra 2010 vyplýva,

že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou, ako aj prokurátorom proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 3. novembra 2010. Podľa konštatovania

krajského súdu sťažovateľka podala prostredníctvom svojich obhajcov proti uzneseniu

okresného súdu sťažnosť hneď po vyhlásení uznesenia, teda včas, avšak ani sama, ale ani

prostredníctvom niektorého zo svojich obhajcov túto sťažnosť do dňa konania neverejného

zasadnutia krajského súdu neodôvodnila. Prokurátor odôvodnil svoju sťažnosť tvrdením, že

u sťažovateľky i naďalej existujú aj dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)

. Podľa názoru krajského súdu v súčasnom štádiu trestného stíhania

pretrvávajú u sťažovateľky dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Keďže odôvodnenie uznesenia okresného súdu napriek požiadavkám

ustanoveným v neobsahuje všetky relevantné právne

úvahy, na základe ktorých okresný súd posudzoval inak úplne a správne zistené a pre

rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby dokázané skutočnosti a okolnosti, považuje

krajský súd za potrebné tieto doplniť. Dôvody preventívnej väzby i naďalej existujú, pričom

doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a naďalej sú dané dôvody na podozrenie, že

tento skutok spáchala sťažovateľka, pretože dôvodnosť tohto podozrenia nebola doteraz

vykonaným dokazovaním spochybnená. Navyše naďalej existujú aj konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce obavu, že by sťažovateľka v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohla

v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaná, pokračovať, ktoré vyplývajú z charakteru

skutku, pre ktorý bolo opodstatnene vznesené obvinenie. Sťažovateľka totiž opakovanými

čiastkovými útokmi tvoriacimi jeden pokračovací trestný čin sa mala snažiť mariť dôkazy

v trestnej veci proti obvinenému R. N., a to postupne od 4. februára 2010. Vzhľadom na túto

povahu prípadu a osobu sťažovateľky, ktorá sa skutku mala dopustiť v dobe, keď

vykonávala advokáciu, nebolo možné prijať ani ponúkanú peňažnú záruku, ale ani písomný

sľub. Ani jednotlivo, ale ani v súhrne by to nepredstavovalo dostatočnú náhradu za väzbu.

Z prípisu ústavného súdu č. k. -16 z 18. februára 2011 adresovaného

predsedovi okresného súdu vyplýva, že ústavný súd žiada oznámiť, koľkokrát denne a

spravidla o ktorej hodine sa donáša pošta do podateľne okresného súdu. Žiada tiež oznámiť,

či existuje nejaké usmernenie, resp. ustálená prax pre podateľňu okresného súdu v tom, na

ktorých podaniach má byť vyznačená popri dátume aj hodina, resp. minúta doručenia

podania podateľni, a to s poukazom na § 136 ods. 1 druhú vetu vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších

predpisov.

Z prípisu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 113/11 z 25. februára 2011

doručeného ústavnému súdu 3. marca 2011 vyplýva, že pošta sa do podateľne okresného

súdu donáša raz denne, a to ráno medzi 8.00 h a 8.30 h. Existuje ustálená prax, podľa ktorej

sa popri dátume, hodina a minúta doručenia vyznačuje na všetkých podaniach, ktoré sa

osobne doručia do podateľne súdu, a podanie sa týka ospravedlnenia na pojednávanie, ktoré

sa má konať v ten deň alebo na druhý deň, ďalej sa hodina a minúta vyznačuje na všetkých

spisoch, ktoré sa vrátia z odvolacieho konania, na všetkých podaniach z prokuratúry

a z polície a na všetkých cenových ponukách na zákazky verejného obstarávania.

Z prípisu právneho zástupcu sťažovateľky zo 4. marca 2011 doručeného ústavnému

súdu 10. marca 2011 vyplýva, že predložil ústavnému súdu na jeho požiadanie všetky

podania sťažovateľky, ktorými odôvodňovala sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ako

aj potvrdenia o zaslaní týchto podaní okresnému súdu poštou. Z ďalšieho prípisu právneho

zástupcu z 2. mája 2011 doručeného ústavnému súdu toho istého dňa vyplýva, že na ďalšiu

výzvu ústavného súdu predložil listinné doklady (správy o výsledku reklamačného konania)

svedčiace o tom, že písomné podania sťažovateľky a jej obhajcu boli okresnému súdu

skutočne aj doručené. Ide o podanie označené ako „Odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu

z 3. 11. 2010 a vyjadrenie k sťažnosti Generálnej prokuratúry SR, obvinenou JUDr. K. D.“

z 8. novembra 2010 písané strojopisom a opatrené pečiatkou a podpisom advokáta

JUDr. I. Š. Podanie bolo odoslané poštou okresnému súdu 9. novembra 2010 a doručené

okresnému súdu 11. novembra 2010. Zásielka mala na pošte podacie číslo 98041785.

Ďalším je podanie sťažovateľky bez dátumu označené ako „Vec: Odôvodnenie sťažnosti“

písané strojom a podpísané sťažovateľkou. Podanie bolo zaslané poštou 9. novembra 2010 a

doručené okresnému súdu 12. novembra 2010. Zásielka mala na pošte podacie číslo

98041786. Potom ide o podanie obhajcu sťažovateľky JUDr. I. Š. z 9. novembra 2010,

v prílohe ktorého je rukopisné podanie sťažovateľky spolu s prepisom do strojopisnej

podoby. Toto podanie bolo odoslané poštou 10. novembra 2010 a doručené okresnému súdu

15. novembra 2010. Zásielka mala na pošte podacie číslo 97905285. Napokon ide o podanie

sťažovateľky označené ako „Vec: - doplnenie odôvodnenia sťažnosti“ písané rukou,

podpísané sťažovateľkou, bez označenia dátumu a odoslané poštou 10. novembra 2010.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka bola uznesením okresného súdu sp. zn.

z 29. decembra 2010 prepustená z väzby na slobodu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a

slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Sťažovateľka považuje za porušenie označených práv podľa a dohovoru

skutočnosť, že krajský súd nebral do úvahy viaceré jej podania obsahujúce dôvody sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu, hoci tieto boli okresnému súdu doručené ešte predtým, ako

krajský súd o sťažnosti rozhodol.

Krajský súd trvá na tom, že žiadne dôvody sťažnosti sa v čase jeho rozhodovania

v spise nenachádzali, čo treba pripísať na ťarchu sťažovateľky, ktorá sama ako osoba znalá

práva (a rovnako aj jej obhajcovia) musela vedieť, že je povinnosťou krajského súdu konať

urýchlene, keďže išlo o rozhodovanie o ďalšom trvaní väzby.

„Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie“ (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).

O zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru rozhoduje súd. Z organického

hľadiska pojem súd má rovnaký význam ako v čl. 6 ods. 1, t. j. musí ísť o orgán nezávislý

od výkonnej moci a od strán a nestranný. Iná otázka je, či konanie pred súdom podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru musí poskytovať aj rovnaké garancie procesnej povahy, ako v čl. 6 ods. 1.

So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1 sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe,

procesné záruky uvedené v čl. 6 ods. 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5

ods. 4. Určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4.

Tieto záruky nemusia byť nutne rovnaké, ako sú tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 v prípade

rozhodovania vo veci samej (De Wilde c. Belgicko, Winterwerp c. Holandsko).

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým zo skutkového hľadiska ustáliť, že,

ako to vyplýva zo spisu okresného súdu sp. zn. , 15. novembra 2010 bol

okresnému súdu doručený prípis obhajcu sťažovateľky z 9. novembra 2010, prílohou

ktorého bolo jednak rukopisné podanie sťažovateľky obsahujúce doplnenie odôvodnenia

sťažnosti, ako aj prepis tohto podania do strojopisnej podoby. Prípis s prílohami bol

krajskému súdu predložený 16. novembra 2010, teda už po rozhodnutí krajského súdu.

Žiadne iné podania sťažovateľky či obhajcu, obsahom ktorých by boli dôvody sťažnosti, sa

v spise nenachádzajú.

Z listinných dôkazov, ktoré na požiadanie ústavného súdu predložil právny zástupca

sťažovateľky, treba považovať za preukázané, že podaním z 8. novembra 2010 doručeným

okresnému súdu 11. novembra 2010 došlo k písomnému odôvodneniu podanej sťažnosti.

Rovnako sa tak stalo podaním z 9. novembra 2010 podpísaným sťažovateľkou, ktoré bolo

doručené okresnému súdu 12. novembra 2010. Ani jedno z týchto podaní sa však v spise

okresného súdu nenachádza.

Možno prisvedčiť krajskému súdu, že bolo jeho povinnosťou rozhodnúť o sťažnosti

prednostne a urýchlene. Rovnako treba súhlasiť so sťažovateľkou, že pri rozhodovaní

krajského súdu o ďalšom trvaní väzby museli byť dodržané určité základné princípy

spravodlivého súdneho konania v prospech sťažovateľky.

Zo všeobecného hľadiska možno konštatovať, že v prípade, ak prichádza do úvahy

paralelná aplikácia viacerých zložiek práva na spravodlivé súdne konanie, je povinnosťou

všeobecných súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana všetkým do úvahy

prichádzajúcim zložkám. Z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby niektorá zo

zložiek práva na spravodlivé súdne konanie bola uprednostnená do tej miery, že tým dôjde

k praktickému eliminovaniu inej zložky.

Treba zdôrazniť, že okresný súd nesplnil dôsledne svoje povinnosti v súvislosti

s realizáciou práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie pri rozhodovaní o ďalšom

trvaní väzby, a to v súvislosti s jej právom na to, aby sa krajský súd zaoberal argumentmi,

ktorými odôvodňovala sťažnosť podanú proti pre ňu nepriaznivému uzneseniu okresného

súdu. Pochybenie okresného súdu sa najmarkantnejšie prejavilo v tom, že podanie

sťažovateľky z 8. novembra 2010 doručené okresnému súdu 11. novembra 2010 a ďalšie

podanie doručené 12. novembra 2010 (obe obsahovali dôvody sťažnosti) neboli vôbec

založené do spisu a predložené krajskému súdu. Jediné podanie sťažovateľky obsahujúce

dôvody sťažnosti (doplnenie odôvodnenia), ktoré bolo doručené okresnému súdu

15. novembra 2010 a ktoré je založené v spise, bolo okresným súdom predložené krajskému

súdu až 16. novembra 2010, teda oneskorene, keďže krajský súd rozhodol o riadnom

opravnom prostriedku ešte 15. novembra 2010.

Podľa zistenia ústavného súdu prípis obhajcu sťažovateľky z 9. novembra 2010,

obsahujúci jednak v rukopisnej a jednak v strojopisnej podobe doplnenie odôvodnenia

sťažnosti, bol s veľkou mierou pravdepodobnosti doručený do podateľne okresného súdu

15. novembra 2010 v čase medzi 8.00 h a 8.30 h, keďže podľa oznámenia predsedu

okresného súdu pošta sa do podateľne okresného súdu donáša raz denne, a to ráno medzi

8.00 h a 8.30 h. Presnejšie stanovenie času doručenia prípisu do podateľne súdu nebolo

možné, pretože v prípade podaní takéhoto druhu podateľňa presnú hodinu a minútu prijatia

podania nevyznačuje. Berúc do úvahy, že neverejné zasadnutie krajského súdu, na ktorom

sa rozhodlo o sťažnosti, sa konalo 15. novembra 2010 v čase od 12.30 h do 13.00 h, ako aj

skutočnosť, že okresný súd a krajský súd sídlia v rovnakom meste, ba dokonca v rovnakej

budove, v danom konkrétnom prípade nič nebránilo okresnému súdu uvedené podanie

okamžite krajskému súdu predložiť. Zároveň bolo povinnosťou okresného súdu postupovať

s najväčším urýchlením, lebo len tak bolo možné dosiahnuť realizáciu práva na urýchlené

rozhodnutie o väzbe a práva na to, aby krajský súd poznal argumentáciu sťažovateľky.

Možno zhrnúť, že okresný súd svojím postupom zmaril uplatnenie práva

sťažovateľky na to, aby krajský súd prihliadol pri rozhodovaní o sťažnosti na jej argumenty.

Dve jej podania obsahujúce dôvody sťažnosti vôbec nevzal na vedomie tým, že neboli ani

len založené do spisu, a ďalšie podanie nepredložil včas krajskému súdu, hoci tak mal

a mohol urobiť.

Prichodí konštatovať, že hoci krajský súd zo subjektívneho hľadiska nezavinil

skutočnosť, že sa o dôvodoch sťažnosti nedozvedel a že na ne nemohol prihliadať, nič to

nemení na tom, že z objektívneho hľadiska vzaté právo sťažovateľky podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 porušil (bod 1 výroku nálezu).

Podľa prvej vety , ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Berúc do úvahy citované ustanovenie ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

č. k. -194 z 15. novembra 2010, a to aj napriek tomu, že sťažovateľka

vydanie takéhoto výroku nepožadovala (bod 3 výroku nálezu). Z citovaného ustanovenia

totiž vyplýva obligatórnosť tohto postupu.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Sťažovateľka nepožadovala, aby ústavný súd po zrušení uznesenia krajského súdu

vec vrátil na ďalšie konanie. Takýto postup by v danom prípade ani neprichádzal do úvahy,

a to vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka bola uznesením okresného súdu sp. zn.

z 29. decembra 2010 prepustená z väzby, čo znamená, že v súčasnosti už nie

je možné dôvodnosť trvania väzby sťažovateľky skúmať so spätnou účinnosťou, teda za

dobu minulú.

Ústavný súd uložil krajskému súdu zaplatiť sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 € (bod 3 výroku nálezu).

Hoci ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu o zamietnutí sťažnosti podanej

sťažovateľkou, nemohol zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, keďže možnosť ďalej

preskúmavať dôvodnosť väzby sťažovateľky už nie je daná vzhľadom na to, že väzba

sťažovateľky sa už skončila. Znamená to vo svojich dôsledkoch, že pochybením, ktorého sa

krajský súd objektívne dopustil, bolo s konečnou platnosťou zmarené právo sťažovateľky na

súdne preskúmanie dôvodnosti trvania jej väzby. Došlo teda vlastne k denegationis iustitiae.

Na nápravu takto vzniknutej ujmy bolo potrebné priznať sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie, ktorého výšku ústavný súd ustálil vzhľadom na okolnosti prípadu,

následok, ku ktorému došlo, a princíp spravodlivosti sumou 4 000 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia advokátom

v požadovanej sume 419,08 €. Za tri úkony v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia,

sťažnosť, replika na vyjadrenie krajského súdu) trikrát po 123,50 €, ďalej režijný paušál

trikrát po 7,41 € a napokon 20 % dane z pridanej hodnoty zo sumy 392,73 €, teda 78,54 €.

Celkove trovy právneho zastúpenia sťažovateľky advokátom by predstavovali sumu

471,27 €. Nebolo však možné priznať čiastku vyššiu, ako bola požadovaná (bod 4 výroku

nálezu).

Nebolo možné vyhovieť sťažnosti v časti požadujúcej vyslovenie porušenia čl. 5

ods. 3 dohovoru (bod 5 výroku nálezu). Namietané pochybenie zodpovedá totiž skutkovej

podstate čl. 5 ods. 4 dohovoru (pozri už citované rozhodnutia vo veciach De Wilde

c. Belgicko, Winterwerp c. Holandsko).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011