Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 18/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

o prijatej sťažnosti M. Š., S., t. č. vo väzbe L., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo

veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2

a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. júna 2012 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. Š. na osobnú slobodu zaručené v a 5

Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 6. júna 2012 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 6. júna 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. M. Š. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,44 € (slovom

tristodvadsaťtri eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej republiky

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. G., T., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 24. januára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. Š., S., t. č. vo väzbe L. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v

a 5 (ďalej len „“) a práva na slobodu a

bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. zo 6. júna 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (spolu s ďalšími obvinenými) je

uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, odboru západ, oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-

133/BOK-Z-2008 z 15. novembra 2011 trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a iné.

Sťažovateľ bol do väzby vzatý uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“), sp. zn. 89/2011

z 18. novembra 2011 z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“).

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) podal 15. mája 2012 pod č. k.

VII/2 Gv 198/11-136 návrh na predĺženie lehoty väzby sťažovateľa a ďalších obvinených,

ktorému však špecializovaný súd uznesením sp. zn. 42/2012 z 24. mája 2012 nevyhovel

a lehotu trvania väzby sťažovateľa (a ďalších obvinených) nepredĺžil.

Proti tomuto rozhodnutiu špecializovaného súdu podali sťažnosť prokurátor

špeciálnej prokuratúry, ako aj jeden z obvinených. O týchto sťažnostiach najvyšší súd

rozhodol uznesením sp. zn. zo 6. júna 2012 tak, že uznesenie

špecializovaného súdu zrušil a lehotu trvania väzby sťažovateľa a ďalších obvinených

predĺžil do 15. októbra 2012. Sťažnosť obvineného M. A. zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa „nemožno postup Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní

o predĺžení lehoty trvania... väzby akceptovať, pretože procesným stranám nebol poskytnutý

rovnaký priestor na uplatnenie ich práv, nebola dodržaná zásada kontradiktórnosti

konania, sťažovateľovi nebolo umožnené predložiť argumenty, ktoré by oslabovali tvrdenia

prokurátora... špeciálnej prokuratúry o potrebe predĺženia lehoty trvania väzby.

Sťažovateľovi bol doručený návrh prokurátora... špeciálnej prokuratúry zo dňa 15. 5.

2012, na základe ktorého uznesením Špecializovaného trestného súdu – pracovisko Banská

Bystrica č. k. 42/2012 zo dňa 24. 5. 2012 nedošlo k predĺženiu väzby sťažovateľa...

Sťažovateľ sa až z uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 6. 6.

2012 dozvedel, že prokurátor... špeciálnej prokuratúry v sťažnosti uviedol, aj aké konkrétne

úkony plánuje vyšetrovateľ vykonať, pri niektorých aj s presným časovým určením..., čo

znamená predovšetkým to, že sťažovateľ sa s novou argumentáciou prokurátora na

predĺženie lehoty trvania väzby nemal možnosť oboznámiť a nemal možnosť predložiť

argumenty a stanoviská k tvrdeniam druhej strany...

Sťažovateľ tiež vyslovuje názor, že Najvyšší súd SR nemohol na takúto novú

argumentáciu prokurátora... špeciálnej prokuratúry uvedenú až v sťažnosti proti

rozhodnutiu o jeho návrhu prihliadať, pretože takýto postup je nerešpektovaním

ustanovenia v požiadavke dodržania lehoty 20 pracovných dní pred

uplynutím lehoty trvania väzby na podanie návrhu na jej predĺženie.

Argumentácia prokurátora v sťažnosti je vlastne už novým návrhom, nemožno

akceptovať názor Najvyššieho súdu SR, i keď priamo nevyslovený ale vyplývajúci z povahy

veci, že lehota je zachovaná s poukazom na podaný návrh na predĺženie lehoty trvania

väzby zo dňa 15. 5. 2012.

Podstatnou totiž nie je forma, ale obsah takéhoto úkonu, inak by stačilo podať aj

neodôvodnený návrh na predĺženie lehoty trvania väzby a odôvodniť ho až v konaní

o sťažnosti, čo je výklad neprípustný.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa 6. 6. 2012

porušil ústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných

slobôd.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 6. 6. 2012 sa zrušuje

a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby.“

Zároveň sťažovateľ požaduje náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom v sume 323,44 €.

2.1 Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za najvyšší súd

predseda trestnoprávneho kolégia listom č. k. -10 z 11. marca 2013 v spojení

s vyjadrením predsedu senátu zo 4. marca 2013, v ktorom bolo okrem iného uvedené:

«... rozhodnutie najvyššieho súdu... je vecne správne a v súlade so zákonom...

... nie je potrebné, aby konanie podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd... vyhovovalo všetkým požiadavkám spravodlivého súdneho procesu

zakotveným v článku 6 Dohovoru. V predmetnom prípade bola kontradiktórnosť konania

zachovaná, keďže rozhodovania o návrhu prokurátora na súde prvého stupňa sa zúčastnili

obvinení osobne, ako aj prokurátor. V konaní pred sťažnostným súdom sa rozhodovalo bez

prítomnosti tak obvinených ako aj prokurátora. Skutočnosť, že sťažnosť prokurátora nebola

doručená aj ostatným obvineným nie je porušením zásady kontradiktórnosti a rovnosti

„zbraní“, nakoľko táto neobsahovala žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom

rozhodovania na súde prvého stupňa. Treba tiež zdôrazniť, že v súvislosti s rozhodovaním

o väzbe je potrebné mať na zreteli aj prednostné a urýchlené vybavovanie väzobných vecí,

tak ako je uvedené v druhá veta Prokurátor vo svojej sťažnosti neuvádzal

žiadne nové skutočnosti, ale len konkretizoval úkony, ktoré mal v pláne v najbližšej dobe

vykonať v rámci vyšetrovania. Naviac obvinený má v zmysle

garantovanú možnosť žiadať o prepustenie z väzby kedykoľvek, resp. každých 30 dní od

momentu, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti. Tým

sa mu v podstate zaručuje takmer nepretržitá kontrola zákonnosti jeho väzobného stíhania.

Mám za to, že zo strany senátu v predmetnej veci nedošlo k porušeniu článku 5 ods. 4

Dohovoru ako ani , ods. 5 tak, ako to namieta

obvinený vo svojej sťažnosti. Túto považujem za vecne neopodstatnenú a napriek je prijatiu

na ďalšie konanie ju navrhujem podľa v znení neskorších

predpisov, odmietnuť.»

Najvyšší súd zároveň oznámil, že „netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným

súdom“.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa na výzvu ústavného súdu, aby zaujal stanovisko

k vyjadreniu najvyššieho súdu, reagoval oznámením z 22. marca 2013 tak, že k vyjadreniu

najvyššieho súdu nechce zaujať žiadne stanovisko, pretože by „opakoval... dôvody uvedené

v samotnej ústavnej sťažnosti“. Oznámil však, že súhlasí „s tým, aby Ústavný súd... upustil

od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, pretože... dospel k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci“.

3. Pretože najvyšší súd a právny zástupca sťažovateľa oznámili, že netrvajú na

ústnom pojednávaní vo veci, ústavný súd podľa upustil

od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Z príloh sťažnosti, ako aj z ústavným súdom vyžiadaných na vec sa vzťahujúcich

písomností vyplýva, že špeciálna prokuratúra podala špecializovanému súdu pod č. k.

VII/2 Gv 198/11-136 z 15. mája 2012 návrh na predĺženie lehoty trvania väzby okrem iného

aj sťažovateľovi s odôvodnením, že „V predmetnej veci vyšetrovateľ ÚBOK, Odbor Západ,

Oddelenie vyšetrovania Trnava predložil podnet na predĺženie trvania väzby u obvinených

z dôvodu, že prípravné konanie pre jeho obtiažnosť nebolo možné skončiť v základnej lehote

väzby podľa a súčasne, že prepustením obvinených na

slobodu hrozí, že bude zmarené, alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného

konania. Po preskúmaní uvedeného podnetu a súvisiaceho spisového materiálu“ prokurátor

špeciálnej prokuratúry „dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na predĺženie väzby

u obvinených o šesť mesiacov.

Vyšetrovanie... uvedenej trestnej veci je rozsiahle a obtiažne... vyšetrovanie prebieha

zákonným spôsobom a bez prieťahov na strane orgánov prípravného konania. Trestné

stíhanie obvinených pre skutky právne posúdené spôsobom vyššie uvedeným je dôvodné,

keďže vo veci boli zabezpečené a vykonané dôkazy vedúce k podozreniu v rovine rozumnej

istoty, že všetci obvinení sa mali dopustiť týchto skutkov majúcich znaky trestného činu.

Dôkazy zabezpečené po vzatí obvinených do väzby pritom podozrenie žiadnym spôsobom

nevyvracajú ani nezmierňujú, práve naopak.

Vzhľadom na obtiažnosť veci, spočívajúcu v jej rozsahu, početnosti útokov proti

záujmom chráneným , spôsobe a dĺžke času páchania stíhaných

skutkov..., novým zisteniam odôvodňujúcim potrebu rozšírenia obvinenia a tým aj

komplikovanosti a časovej náročnosti náležitého zistenia skutkového stavu veci v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie..., aj napriek plynulému postupu pri vyšetrovaní toto

objektívne nebude možné skončiť v základnej lehote väzby..., ktorá uplynie 15. 06. 2012...

Ako vyplýva z predloženého vyšetrovacieho spisu v trestnej veci je vykonávané

pomerne rozsiahle vyšetrovanie, v rámci ktorého okrem iného bolo vypočutých viacero

svedkov, niektorí z nich opakovane. Domnievam sa, že vyšetrovaniu a vykonávaniu

jednotlivých úkonov trestného konania bola doposiaľ venovaná náležitá pozornosť tak, ako

to stanovuje veta druhá . Doterajšia dĺžka prípravného

konania bola do značnej miery ovplyvnená skutočnosťou, že vo veci je potrebné ustáliť

a vypočuť ďalších relevantných svedkov vystupujúcich v súvislosti s výberom finančných

hotovostí, výsluchy sú naplánované v mesiaci máj. Zároveň prebieha nazeranie do

vyšetrovacieho spisu obhajcami obvinených, ktorí sa vyjadrili, že po konzultácii s klientmi

sa rozhodnú, či budú v uvedenej veci vypovedať, resp. navrhovať vykonanie ďalších

dôkazov.

V priebehu vyšetrovania boli vypočutí svedkovia, ktorí uviedli nasledovné

skutočnosti:...

k obv. M. Š. (menovaný využil svoje zákonné právo a zatiaľ sa k veci nevyjadril)

k jeho trestnej činnosti sa vyjadruje:

- obvinený P. P., ktorý uvádza...

- svedok J. H., ktorý uviedol...

- svedok poškodená Z. S..., ktorá uvádza...

- svedok P. P., ktorý uviedol...

- B. H., ktorý uviedol...

- D. B... uvádza...

Prirodzene bude potrebné umožniť oprávneným osobám preštudovanie

vyšetrovacieho spisu v primeranej lehote tak, ako to stanovuje

a následné spracovanie rozhodnutia vo veci. Aj s ohľadom na lehoty podľa § 76 ods. 2

mám za to, že vykonanie uvedených úkonov a skončenie prípravného

konania je možné uskutočniť v lehote do šesť mesiacov od skončenia základnej doby trvania

väzby, t. j. do 15. decembra 2012.

V uvedenej veci sú naplánované úkony výsluchy pracovníkov banky, ktorí boli

zbavení mlčanlivosti a tiež je ešte daná požiadavka na Č. banku za účelom ustálenia

pracovníkov a zbavenia ich mlčanlivosti v tejto veci a následne sú naplánované úkony

výsluchy svedkov, ktorí ešte neboli vypočutí v prípravnom konaní a vyplynuli z výsluchov

jednotlivých procesných strán. Tiež je naplánovaný výsluch obvineného M. Š.

Obvinení M. Š., M. A., M. Š. doposiaľ v prípravnom konaní využili svojho zákonného

práva a odmietli vypovedať a po vykaní výsluchu poškodenej Z. S., bolo umožnené

obhajcom obvinených nahliadnuť do spisového materiálu a je vysoká miera

pravdepodobnosti, že menovaní sa po zhodnotení dôkaznej situácie rozhodnú využiť svoje

zákonné právo a k veci sa vyjadria.

Dôvody väzby u obvinených... M. Š... podľa

naďalej nezmenene trvajú. Od rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie... a Najvyššieho

súdu... o tejto otázke nedošlo k žiadnym zmenám konkrétnych skutočností, ktoré

u obvinených zakladajú vo svojom súhrne dôvody tzv. kolúznej väzby.

...obvinenie sa týka rozsiahlej trestnej činnosti spočívajúcej v podvodom získaných

úverov a následnou legalizáciou získaných finančných prostriedkov prostredníctvom

nastrčených fiktívnych osôb páchanou štruktúrovanou, veľmi dobre zorganizovanou

zločineckou skupinou, ktorú založili... obvinení a ktorej činnosť sa okrem iného vyznačuje

vysokou odbornou prípravou na spáchanie skutkov a plánovaním postupu pre prípad

vzniknutých problémov, vrátane odstraňovania usvedčujúcich dôkazných prostriedkov, ako

aj vytváraním cieleného tlaku na svedkov a ďalších, predovšetkým nižšie hierarchicky

postavených spoluobvinených. Vyššie uvedené skutočnosti a vedúce, resp. nižšie postavenie

všetkých obvinených v zločineckej skupine zároveň zakladá reálnu obavu, že obvinení budú

využívať svoj vplyv a v priebehu vyšetrovania budú ovplyvňovať spoluobvinených ako aj

svedkov. Takisto existuje reálna obava, že v prípade prepustenia obvinených na slobodu,

títo zmaria zadováženie listinných a vecných dôkazov potrebných na zadokumentovanie

rozsiahlej a vysoko sofistikovanej trestnej činnosti zločineckej skupiny, ako aj obava, že

budú vytvárať falošné dôkazy za účelom previesť vinu za spáchané skutky na inú,

hierarchicky nižšie postavenú osobu, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných

pre trestné stíhanie. Tieto skutočnosti vyplývajú predovšetkým z výpovede svedkyne Z. S.,

ktorá opísala spôsob a fungovanie zločineckej skupiny, postavenie a činnosť všetkých

obvinených, ktorí sa v hierarchickom usporiadaní skupiny nachádzajú na popredných

miestach. Preto prepustením obvinených na slobodu existuje a hrozí dôvodná obava, že by

došlo k zmareniu ďalšieho vyšetrovania tým, že by sa mohli dohovárať na ďalších

výpovediach a mariť tak objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Ide o

konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinení... v prípade prepustenia z väzby na

slobodu budú pôsobiť na svedkov, resp. vykonávať iné kolúzne aktivity smerujúce k mareniu

objasňovania stíhanej trestnej činnosti, s cieľom neprípustným spôsobom úplne vylúčiť

alebo znížiť podiel svojej trestnej zodpovednosti.

Uvedené závažné skutočnosti, hodnotené jednotlivo i v ich súhrne, odôvodňujú

hrozbu, že prepustením obvinených na slobodu (s prihliadnutím na štádium trestného

konania, charakter a formu spáchania trestných činov) hrozí, že bude zmarené alebo

podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania ( ).“.

Sudca pre prípravné konanie špecializovaného súdu uznesením sp. zn. 42/2012

z 24. mája 2012 v relevantnej časti lehotu trvania väzby u obvinených, a teda aj

u sťažovateľa nepredĺžil s týmto odôvodnením: «Čo sa týka dôvodnosti trestného stíhania

všetkých piatich obvinených, sudca pre prípravné konanie preskúmaním obsahu vyššie

spomenutého vyšetrovacieho spisu zistil, že aj v tomto štádiu konania je trestné stíhanie

proti všetkým piatim vyššie menovaným obvineným dôvodné. Zatiaľ vykonané dôkazy nijako

nespochybnili konštatované závery v skorších väzobných súdnych rozhodnutiach

o dôvodnosti trestného stíhania pre konkrétne konanie, konkrétnych páchateľov, pričom

konanie páchateľov v tomto prípade vyššie menovaných piatich obvinených vykazuje znaky

konkrétnych trestných činov, ako je to uvedené v úvode odôvodnenia tohto uznesenia.

Sudca pre prípravné konanie z hľadiska skúmania dôvodnosti návrhu prokurátora na

predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených považuje za potrebné uviesť, že predmetný

návrh bol zdôvodnený veľmi skromne a všeobecne. Návrh neobsahoval zdôvodnenie koľko

pracovníkov banky a na aké skutočnosti a v akom časovom horizonte má byť vypočutých.

Taktiež nedošlo k zdôvodneniu požiadavky o aký počet pracovníkov banky ide, ktorí majú

byť ustálení. Rovnako návrh neobsahoval počet svedkov, ktorí ešte neboli vypočutí

v prípravnom konaní, ani zdôvodnenie na aké skutočnosti majú byť vypočutí. Preto nie je

možné preveriť, či vôbec ide o naozaj potrebné dôkazy smerujúce k riadnemu zisteniu

skutkového stavu veci. V tejto súvislosti treba uviesť, že časť bankových pracovníkov už

vypočutá bola, pričom nie je zrejmé, prečo počas vyšetrovania neboli vypočutí aj ostatní

bankoví pracovníci.

Čo sa týka plánovaného výsluchu obvineného M. Š., absentuje zdôvodnenie, na aké

skutočnosti má byť obvinený vypočutý, ako aj zdôvodnenie, prečo nebol tento obvinený už

vypočutý od okamihu vzatia do väzby.

Prejednávanú trestnú vec vo svojej podstate nemožno považovať ani za rozsiahlu

vzhľadom na to, že ide o 5 zväzkov vyšetrovacieho spisu, ani za mimoriadne obtiažnu.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

z 22. 03. 2012, str. 7, posledný odsek, kde sa uvádza „je potrebné súhlasiť aj

s argumentáciou obhajcu, že vyšetrovanie je zdĺhavé...“

Pokiaľ aj Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal argumentáciu o zdĺhavosti

vyšetrovania, pritom nejde o rozsiahlu a náročnú trestnú vec, ani z hľadiska rozsahu

spisového materiálu, ani počtu páchateľov, ani vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania

páchateľov, o to výraznejšia je absencia zdôvodnenia, prečo neboli už bankoví pracovníci

spolu s obvineným M. Š. vypočutí od novembra 2011 až doposiaľ a rovnako je významná

absencia zdôvodnenia na čo konkrétne majú byť bankoví pracovníci vypočutí, o koľko

pracovníkov ide a v akých pozíciách pracujú a čo ich svedecké výpovede majú dokázať.

Jediným argumentom na predĺženie lehoty trvania väzby tak zostáva potreba umožniť

oprávneným osobám preštudovanie vyšetrovacieho spisu v primeranej lehote a následné

spracovanie rozhodnutia, teda zrejme obžaloby na obvinených. Za takéhoto stavu veci

sudca pre prípravné konanie nevidel a nezistil dostatočný podklad pre rozhodnutie

o predĺžení lehoty trvania väzby obvinených. S poukazom na vyššie citované zákonné

ustanovenia väzba má trvať len nevyhnutný čas. Vo väzobných veciach treba konať

prednostne a urýchlene. Zdôvodnenie predlženia lehoty trvania väzby neposkytuje žiadnu

argumentáciu na prelomenie vyššie uvedených princípov trvania väzby, zvlášť, keď už

najvyšší súd vo vyššie spomenutom rozhodnutí konštatoval zdĺhavosť vyšetrovania.

Sudca pre prípravné konanie vzhľadom na už spomenuté skromné zdôvodnenie

návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby nemal možnosť preskúmať, či rozsah

dokazovania, o ktorom prokurátor tvrdí, že je potrebné vykonať, zodpovedá požadovanému

predĺženiu lehoty trvania väzby do 15. decembra 2012. Použitá argumentácia sa skôr javí

tak, že ide o vykonanie takých dôkazov, ktoré v zásade už mohli byť v čase od novembra

2011, teda od vzatia obvinených do väzby priebežne vykonané a to buď v rozhodujúcej

časti, alebo aj v celom rozsahu. V tomto smere naozaj môže ísť len o odhad sudcu pre

prípravné konanie, keďže chýba počet svedkov, ktorí majú byť vypočutí a zdôvodnenie na

aké okolnosti, ku ktorým skutkom a k akým ďalším konkrétnym okolnostiam majú byť

vypočutí. Absenciu riadneho zdôvodnenia orgánov prípravného konania nemôže nahrádzať

sudca pre prípravné konanie svojou vlastnou úvahou, akým smerom sa má uberať

dokazovanie v prípravnom konaní a tým pádom aký čas je potom potrebný z hľadiska

trvania väzby obvinených. Preto návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby

nevyhovel.

Podľa názoru sudcu pre prípravné konanie sa argumentácia vo vzťahu k rozdielom,

či rozporom vo výpovediach svedkyne Z. S. sústredila iba na nepodstatné veci akou je farba

a značka motorového vozidla. Na strane obvinených úplne absentovala oponentúra k tomu,

keď svedkyňa S. konkrétne vypovedala o trestnej činnosti jednotlivých obvinených. V tomto

smere u obvinených ostalo pri argumentácii, že sú nevinní a nič nespáchali, prípadne, že

nie sú členmi žiadnej zločineckej skupiny. Je na orgánoch prípravného konania, aby

prípadné rozpory vo výpovediach svedkyne odstraňovali postupom podľa Trestného

poriadku.

Čo sa týka dôvodnosti väzby obvinených, v tomto smere sudca pre prípravné konanie

preštudovaním obsahu vyšetrovacieho spisu nezistil žiadne nové konkrétne skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o väzbe v tom smere, aby boli obvinení

prepustení z väzby na slobodu. Bez ďalšej citácie z odôvodnení predchádzajúcich

rozhodnutí o väzbe obvinených preto sudca pre prípravné konanie poukazuje na skôr

uplatnenú argumentáciu vo vzťahu k dôvodom väzby u všetkých piatich obvinených, ktoré

sa ani v tomto štádiu trestného konania nezmenili.»

Proti tomuto rozhodnutiu špecializovaného súdu podala špeciálna prokuratúra

sťažnosť č. k. VII/2 Gv 198/11-156 z 25. mája 2012, v ktorej okrem iného uviedla:

„S... názorom sudcu pre prípravné konanie sa nestotožňujem a naďalej zotrvávam na

svojom písomne podanom návrhu na predĺženie lehoty väzby zo dňa 15. 05. 2012,

Dĺžka trvania väzby u obvinených... v prípravnom konaní... bude trvať 7 mesiacov...

Naďalej zastávam názor, že vzhľadom na obtiažnosť veci, spočívajúcu v jej rozsahu,

početnosti útokov proti záujmom chráneným , spôsobe a dĺžke času

páchania stíhaných skutkov (zločineckou skupinou), novým zisteniam odôvodňujúcim

potrebu rozšírenia obvinenia a tým aj komplikovanosti a časovej náročnosti náležitého

zistenia skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 10

), aj napriek plynulému postupu pri vyšetrovaní toto objektívne nebolo

možné skončiť v základnej lehote väzby...

Vyšetrovanie... je rozsiahle a obtiažne. Čo sa týka samotného prípravného konania

hlavne je potrebné uviesť, že vyšetrovanie prebieha zákonným spôsobom a bez prieťahov na

strane orgánov prípravného konania. Trestné stíhanie obvinených... je dôvodné, keďže

vo veci boli zabezpečené a vykonané dôkazy vedúce k podozreniu v rovine rozumnej istoty,

že všetci obvinení sa mali dopustiť týchto skutkov majúcich znaky trestného činu. Dôkazy

zabezpečené po vzatí obvinených do väzby pritom podozrenie žiadnym spôsobom

nevyvracajú ani nezmierňujú, práve naopak.

Skutky... boli spáchané zločineckou skupinou, ktorá sa vyznačuje svojou vnútornou

štruktúrou, postavením členom a osôb, ktoré ju podporujú a sú pre ňu činné, a určenou

deľbou úloh. Z povahy takéhoto zločineckého zoskupenia je obava, že predovšetkým

obvinení s významnejším postavením sa budú vzájomne ovplyvňovať a zahladzovať stopy,

najmä súvisiace písomnosti. Z pozície nadriadenosti a moci budú tiež vplývať na nižšie

postavené subjekty na tzv. biele kone v skupine, najmä na svedkov, ktorí uskutočňovali

výbery finančných prostriedkov v bankách.

Navyše v priebehu prípravného konania po obdržaní posudku kriminalisticko-

expertízneho ústavu vyšetrovateľ... začal trestné stíhanie a súčasne... vzniesol obvinenie M.

Š. aj za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2

...

Práve k tejto trestnej činnosti mal byť vypočutý obv. M. Š., ktorú skutočnosť sudca

pre prípravné konanie zrejme prehliadol a ako určitú výhradu konštatoval, že prečo nebol

tento obvinený už vypočutý od okamihu vzatia do väzby, hoci bol (odmietol vypovedať) a je

to zrejmé aj z vyšetrovacieho spisu.

Je síce pravdou, že neboli konkrétne špecifikovaní a menovaní svedkovia, ktorých

vyšetrovateľ plánuje v blízkej budúcnosti vypočuť, avšak mám za to, že rozhodujúcou

okolnosťou pre sudcu pre prípravné konanie pri rozhodovaní o predlžovaní lehoty trvania

väzby je aktuálny stav vyšetrovania a je na jeho posúdení, či výsledky vyšetrovania

považuje za postačujúce na ukončenie vyšetrovania, resp. či je vôbec potrebné vyšetrovanie

doplniť výsluchmi a podľa toho nezáväzne od návrhu prokurátora zvážiť predĺženie lehotu

trvania väzby na nevyhnutnú dobu.

V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým zdôrazniť tú závažnú skutočnosť, že

vo všetkých doposiaľ vydaných rozhodnutiach Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú jednoznačne

a nesporne konštatované závery, že z výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania tejto

trestnej veci pretrvávajúce, celkom konkrétne dôvody väzby vyplývajú u všetkých

obvinených jednak z charakteru a povahy trestnej činnosti, ale aj z charakteru skupiny,

ktorá je podozrivá z jej páchania. Táto má znaky zločineckej skupiny, ktorá pre dosiahnutie

svojich cieľov mala konať nielen vysoko sofistikovane, ale využívať aj metódy

ovplyvňovania potrebných subjektov vrátane prvkov zastrašovania.

Mimochodom vyšetrovateľ v budúcnosti mal v pláne vykonať nasledujúce úkony,

ktoré v mojom návrhu na predĺženie lehoty väzby síce bližšie špecifikované neboli, aj keď z

vyšetrovacieho spisu vyplývajú:

25. 5. 2012 - výsluch svedkov Š. (Č.), Ing. K.

28. 5. 2012 - výsluch obv. M. Š.

29.5.2012 - výsluch svedkov H., P., V. (pracovníčky Č.)

- ďalej plánoval výsluch I. T. ktorá síce nevypovedala, ale avizovala vyšetrovateľovi,

že chce vypovedať

- taktiež z obsahu poslednej výpovede P. Č. pre potrebu potvrdenia jeho výpovede

vyplýva nutnosť výsluchu rodinného príslušníka zo strany obv. Š. ako aj rodinného

príslušníka zo strany nebohého B. C. a to M. Č., M. C. a A. Š.

Ďalej obvinení M. Š. doposiaľ v prípravnom konaní využili svojho zákonného práva a

odmietli vypovedať a po vykonaní výsluchu poškodenej Z. S., bolo umožnené obhajcom

obvineným nahliadnuť do spisového materiálu a je vysoká miera pravdepodobnosti že

menovaní sa po zhodnotení dôkaznej situácie rozhodnú využiť svojej zákonné právo a k veci

sa vyjadria. Táto skutočnosť sa preukázala aj pri výsluchu obvinených pred sudcom pre

prípravné konanie dňa 24. 05. 2012, keď konkrétne obv. A. uviedol, že kým nepoznal obsah

výpovede pošk. Z. S. bál sa vypovedať v prípravnom konaní, aby predišlo k tomu, že

následne mala menovaná svoju výpoveď tendenčne zmeniť a vylepšovať v jeho neprospech.

Je pravdou, že okrem týchto plánovaných výsluchov svedkov a obv. M. Š. posledným

krokom vo vyšetrovaní malo byť umožnenie oprávneným osobám preštudovanie

vyšetrovacieho spisu v primeranej lehote tak, ako to stanovuje

a následné spracovanie rozhodnutia vo veci, zrejme obžaloby, avšak ani v prípade postupu

podľa bez vykonania ďalších plánovaných výsluchov by nebolo

možné podať obžalobu 20 dní pred uplynutím základnej lehoty väzby v prípravnom konaní

čo je 7 mesiacov a ktorá v tomto prípade uplynie dňa 15. 06. 2012, resp. 16. 06. 2012, preto

mám za to, že predĺženie lehoty väzby je nevyhnutné a opodstatnené.“

O tejto sťažnosti špeciálnej prokuratúry rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

zo 6. júna 2012, v odôvodnení ktorého uviedol:

«Prokurátor ÚŠP GP vo svojej sťažnosti uviedol v podstate zhodné skutočnosti, ktoré

uviedol aj v návrhu na predĺženie lehoty väzby obvinených s tým, že väzba obvinených je

dôvodná, sú splnené materiálne podmienky pre jej trvanie, pričom pre obtiažnosť veci

objektívne nebolo možné skončiť vyšetrovanie v základnej lehote väzby..., a toto aj napriek

plynulému postupu vo vyšetrovaní. Uviedol, aj ktoré konkrétne úkony plánuje vyšetrovateľ

vykonať, pri niektorých aj s presným časovým určením. Prokurátor poukázal aj na

skutočnosť, že hoci obvinení Š., A. a Š. doposiaľ v prípravnom konaní po využití svojho

zákonného práva nevypovedali, po nahliadnutí obhajcov obvinených do vyšetrovacieho

spisu s najväčšou pravdepodobnosťou po zhodnotení dôkaznej situácie sa k veci vyjadria.

Poukázal tiež na skutočnosť, že aj v prípade nevykonania ďalších plánovaných výsluchov,

v prípade... umožnenia oprávneným osobám preštudovať vyšetrovací spis, by nebolo možné

podať obžalobu v lehote predpokladanej , preto má za to, že predĺženie

lehoty väzby je nevyhnutné a opodstatnené. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor

navrhol, aby Najvyšší súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie v celom rozsahu a sám

predĺžil lehotu väzby u všetkých obvinených o šesť mesiacov, t. j. do 15. decembra 2012,

resp. po zvážení všetkých okolností prípadu na dobu nevyhnutnú.

Na základe podaných sťažností, Najvyšší súd Slovenskej republiky... zistil, že

sťažnosť prokurátora ÚŠP GP je dôvodná, ale sťažnosť obvineného M. A. dôvodná nie je.

Všetci obvinení sú v posudzovanej veci trestne stíhaní, pretože sú dôvodne podozriví

zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296 Tr. zák.; obvinení V., A., Š., Š. a Ing. S. aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie

príjmov z trestnej činnosti z časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1,

§ 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. a taktiež zo zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej

listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.

1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/

Tr. zák., obvinený V. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2

písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.

a nakoniec obvinení A. a Š. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/5 § 140

písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení

vyšetrovateľa zo dňa 15. novembra 2011 ČVS:PPZ-133/BOK-Z-2008. Okrem toho

vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

odbor západ, oddelenie vyšetrovania v Trnave bolo 25. apríla 2012 pod ČVS: PPZ-

133/BOK-Z-2008 vznesené obvinenie M. Š. pre zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je

uvedené v tomto uznesení vyšetrovateľa...

Najvyšší súd dospel tiež k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o nepredĺžení

lehoty trvania väzby u obvinených bolo nesprávne. Majúc na zreteli špecifickú funkciu

väzby ako prostriedku „ultima ratio“ pre zabezpečenie obvinených v rámci trestného

konania, ako aj rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po zvážení všetkých

okolností v danom prípade musel prisvedčiť námietkam prokurátora, že prepustením

obvinených z väzby na slobodu by aj naďalej hrozila reálna obava zo zmarenia účelu

trestného konania, ktorým je v zmysle náležité zistenie skutkového stavu

a spravodlivé potrestanie páchateľov pri rešpektovaní základných práv a slobôd.

V tomto štádiu trestného konania aj naďalej trvá jeden z materiálnych dôvodov

väzby, a to podozrenie zo spáchania trestného činu. Najvyšší súd zistil, rovnako ako súd

prvého stupňa, že trestné stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené

obvinenie, sa vedie dôvodne, lebo tieto majú znaky skutkových podstát vyššie

špecifikovaných trestných činov; existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali

(spolu s ďalšími obvinenými osobami) všetci vyššie uvedení obvinení.

Tieto závery sú aktuálne v terajšej situácii, ale rozhodnutie o vine či nevine

obvinených však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní,

pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou

objasňovať okolnosti svedčiace proti obvineným ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech.

Okrem podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinených do väzby je

v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná

materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr.

por. Tieto skutočnosti vyplývajú z doposiaľ zabezpečených dôkazov (výpovede chránenej

svedkyne Z. S., ale aj spoluobvinených – P., S.), z výpovedí ktorých vyplýva reálna obava, že

po prepustení obvinených na slobodu budú títo pôsobiť nielen na nevypočutých svedkov, ale

najmä sa budú snažiť zastrašovať jednotlivých spoluobvinených, aby si tak zabezpečili alibi.

V tejto súvislosti je však potrebné prihliadnuť aj na fakt, že kolúzna väzba predstavuje

oproti ďalším dôvodom väzby (preventívna, úteková) ten najvážnejší zásah do základných

práv, avšak aj v tomto štádiu trestného konania prevyšuje obava zo zmarenia trestného

konania pred právom obvinených na osobnú slobodu. Na druhej strane, ako to nakoniec

vyplýva aj zo sťažnosti prokurátora, že totiž štádium prípravného konania je už v podstate

na konci vyšetrovania, teda že po plánovaných výsluchoch niektorých svedkov -

pracovníkov Česko-slovenskej obchodnej banky, pristúpi vyšetrovateľ v zmysle § 208

k sprístupneniu spisu oprávneným osobám na preštudovanie a k následnému

vypracovaniu príslušného návrhu pre prokurátora.

Po zvážení všetkých okolností Najvyšší súd dospel k záveru, že k tomu nebude

potrebný taký dlhý časový úsek, ako požadoval vo svojom návrhu prokurátor, a preto na

základe jeho sťažnosti podanej v neprospech obvinených rozhodol o kratšom obmedzení

osobnej slobody obvineným väzbou, majúc ale na zreteli aj rozhodnutie č. 12 uverejnené

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2012;

lehotu väzby u všetkých obvinených preto predĺžil o 4 mesiace, teda do 15. októbra 2012.»

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 6. júna 2012 došlo k porušeniu označených práv, a to tým, že najvyšší

súd o sťažnosti špeciálnej prokuratúry proti uzneseniu špecializovaného súdu sp. zn.

42/2012 z 24. mája 2012 rozhodol bez toho, aby túto sťažnosť sťažovateľovi a jeho

obhajcovi predtým doručil. Sťažovateľ tvrdí, že „sa až z uznesenia Najvyššieho súdu...

dozvedel, že prokurátor... v sťažnosti uviedol, aj aké konkrétne úkony plánuje vyšetrovateľ

vykonať, pri niektorých aj s presným časovým určením..., čo znamená predovšetkým to, že

sťažovateľ sa s novou argumentáciou prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby nemal

možnosť oboznámiť a nemal možnosť predložiť argumenty a stanoviská k tvrdeniam druhej

strany...“. Tým bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a nebola

dodržaná zásada kontradiktórnosti konania.

Konanie o návrhu oprávneného subjektu na predĺženie väzby (v tomto prípade

špeciálnej prokuratúry) predstavuje automatické súdne preskúmanie zákonnosti väzby

zahŕňajúce preskúmanie existencie všetkých jej podmienok v určitých intervaloch

a z úradnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu je na takéto konanie aplikovateľný čl. 5 ods. 4

dohovoru (pozri mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. , ako aj rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) z 21. decembra 2000 vo veci

Jabloňski v. Poľsko).

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. ) už uviedol, že súdne konanie

v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej

povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1

dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky uvedené

v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z doterajšej

judikatúry však vyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj

v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré

vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí

mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu

vo väzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom vypočutý.

Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní. Zabezpečenie reálnej

kontradiktórnosti konania znamená napríklad právo na prístup k spisom, bez ktorého

obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty (de Wilde c. Belgicko, s. 41,

§ 76; Trzaska c. Poľsko z 11. júla 2000, Lanz c. Rakúsko z 30. apríla 2002, Wloch c. Poľsko

z 19. októbra 2000).

Európsky súd pre ľudské práva tiež uviedol, že požiadavky zabezpečenia

kontradiktórnej povahy konania a rešpektovania „princípu rovnosti zbraní“ predstavujú

základné procesné garancie („fundamental guarantees of procedure“) uplatniteľné

vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody (napr. rozsudok ESĽP z 21. októbra

1986 vo veci Sanches-Reisse c. Švajčiarsko, rozsudok ESĽP z 15. novembra 2005 vo veci

Reinprecht c. Rakúsko).

Podľa judikatúry ústavného súdu je v ustanoveniach a 5

týkajúcich sa práva na osobnú slobodu obsiahnuté tak právo podať návrh na konanie,

v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil

prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania, teda práva,

ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (obdobne ,

a ).

Rešpektovanie základných práv osoby pozbavenej osobnej slobody väzbou

garantovaných v ustanoveniach a 5 preto nevyhnutne zahŕňa

zabezpečenie základných procesných záruk vyžadovaných v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru

v konaní súdu, ktorého predmetom je rozhodovanie o ďalšom trvaní väzby obvineného.

V posudzovanom prípade rozhodol najvyšší ako odvolací súd o predĺžení lehoty

trvania sťažovateľovej väzby na neverejnom zasadnutí bez účasti strán, pričom

sťažovateľovi neposkytol možnosť reagovať na tvrdenia špeciálnej prokuratúry obsiahnuté

v jej sťažnosti z 25. mája 2012, ktorá v podstate iniciovala predmetné druhostupňové

konanie.

Ústavný súd už vyslovil (napr. ), že osoba vo väzbe musí mať

v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu

vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti.

Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)

o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo

oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu

o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola

obvinenému/obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať

svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície

v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej

povahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné

garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou.

Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na to, že právo

účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba

považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru

prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo

bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten

rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (obdobne , ). Porušenie

tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré musí

byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci preskúmavania dôvodnosti

väzby. Porušenie tohto práva nadobúda na význame v danom prípade aj tým, že sťažovateľ

v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti špeciálnej prokuratúry nebol najvyšším súdom

vypočúvaný.

Tým, že sťažovateľovi nebola daná možnosť písomne sa vyjadriť k argumentácii

obsiahnutej v sťažnosti špeciálnej prokuratúry, na základe ktorej v konečnom dôsledku

došlo k predĺženiu lehoty trvania jeho väzby, pričom najvyšší súd pred svojím rozhodnutím

sťažovateľa ani osobne nevypočul, bola postupom najvyššieho súdu v predmetnej veci

sťažovateľovi odňatá možnosť predložiť v konaní argumenty a dôvody proti svojmu

ponechaniu vo väzbe.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom a uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. zo 6. júna 2012 došlo k porušeniu sťažovateľových práv zaručených

v a 5 a v dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu)

v dôsledku nerešpektovania zásady kontradiktórnosti konania a princípu rovnosti zbraní

(spôsobom primeraným pre konanie týkajúce sa preskúmania zákonnosti pozbavenia

osobnej slobody väzbou).

IV.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu požadoval, aby ústavný súd

napadnuté uznesenie najvyššieho sp. zn. zo 6. júna 2012 zrušil a sťažovateľa

prepustil z väzby na slobodu.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Vzhľadom na znenie ustanovenia ústavný súd nemohol inak, iba

napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. júna 2012 (keďže ním

došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa) zrušiť a napriek tomu, že sťažovateľ

nežiadal vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, ústavný súd tak urobil, aby

o sťažnosti špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 198/11-156 z 25. mája 2012 bolo ústavne

konformným spôsobom rozhodnuté všeobecným súdom (napravenie pochybenia), a to

s prihliadnutím aj na nové okolnosti, ktoré do rozhodnutia ústavného súdu v označenej

trestnej veci nastali (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).

Požiadavke sťažovateľa na jeho prepustenie z väzby na slobodu ústavný súd

nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu), pretože o tejto otázke bude v zmysle

relevantných ustanovení oprávnený rozhodnúť najvyšší súd pri

opätovnom rozhodovaní o osobnej slobode sťažovateľa.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ požiadal aj o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia advokátom

v celkovej sume 323,44 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

S poukazom na výsledok konania sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a príprava

zastúpenia a vypracovanie sťažnosti zo 4. júla 2012) v celkovej sume 323,52 € vrátane

režijného paušálu a DPH.

Pretože sťažovateľom (právnym zástupcom) uplatnená suma úhrady trov konania je

nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom a neodporuje jej, ústavný súd priznal

sťažovateľovi úhradu trov konania v ním uplatnenej sume, t. j. 323,44 € (bod 3 výroku tohto

nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013