Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 89 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (94)IV. ÚS 186/09
PDF · 315.35 KB
No categories available
IV. ÚS 186/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Ladislava Orosza
a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť A. E., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B.,
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 5, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tpo/8/2009
z 25. februára 2009, a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. E. podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 8 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tpo/8/2009
z 25. februára 2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť A. E. trovy konania v sume
231,80 € [slovom dvestotridsaťjeden eur a osemdesiat centov (6 982,51 Sk)] na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. J. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 186/09 z 28. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 5, čl. 37 ods. 3
a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 5
ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý vyústil
do vydania uznesenia sp. zn. 7 Tpo/8/2009 z 25. februára 2009 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie krajského súdu“). Napadnutým uznesením krajského súdu bolo okrem iného
rozhodnuté o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský
prokurátor“) proti uzneseniu Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
4 Tp 176/08 z 10. februára 2009 tak, že sťažovateľovi bol rozšírený dôvod väzby aj podľa
§ 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“). K porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo podľa neho
dôjsť tým, že mu nebola doručená sťažnosť krajského prokurátora zo 16. februára 2009
(ďalej len „sťažnosť krajského prokurátora“) proti označenému uzneseniu okresného súdu.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 4 Tp 158/08
z 30. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 43/08 z 2. októbra
2008 a sp. zn. 7 To 45/08 z 22. októbra 2008 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa
§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pre trestný čin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 300/2005 Trestného zákona
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Krajský prokurátor podal
28. októbra 2008 podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku návrh na zmenu dôvodov väzby –
rozšírenie o dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že
v priebehu vyšetrovania vyšli najavo nové skutočnosti odôvodňujúce obavu, že sťažovateľ,
ako aj ďalší obvinení v prípade ich prepustenia na slobodu budú priamo alebo
prostredníctvom ďalších osôb pôsobiť na svedkov, znalcov alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie. Okresný súd návrhu krajského prokurátora
vyhovel a uznesením sp. zn. 4 Tp 176/08 z 13. novembra 2008 rozhodol o rozšírení
dôvodov väzby sťažovateľa tak, ako to navrhol krajský prokurátor. Sťažovateľ
25. novembra 2008 prostredníctvom svojho obhajcu a 4. decembra 2008 sám podal proti
tomuto uzneseniu okresného súdu sťažnosť. Uznesením krajského súdu sp. zn.
7 Tpo 51/2008 z 9. decembra 2008 bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené
a bolo mu uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dňa 10. februára 2009 okresný súd
uznesením sp. zn. 4 Tp 176/08 návrhu krajského prokurátora na zmenu dôvodov väzby
nevyhovel, preto krajský prokurátor napadol toto uznesenie sťažnosťou, ktorú 16. februára
2009 písomne odôvodnil. Krajský súd sťažnosti krajského prokurátora vyhovel, keď
uznesením sp. zn. 7 Tpo/8/2009 z 25. februára 2009 rozhodol, že rozširuje dôvody väzby
sťažovateľa aj podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľ uviedol, že nemal
možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam tvoriacim písomné odôvodnenie sťažnosti krajského
prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 Tp 176/08 z 10. februára 2009, pretože
predmetná sťažnosť nebola doručená jemu ani jeho obhajcovi. Sťažovateľ je toho názoru, že
„keď Krajský prokurátor odôvodňoval svoju sťažnosť novými okolnosťami, na základe
ktorého Krajský súd v Nitre dňa 25. 02. 2009 rozhodol ohľadom odôvodnenosti tak dôležitej
skutočnosti ako je rozšírenie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., mal ma
Krajský súd k týmto podstatným skutočnostiam vypočuť, aby som sa tak mohol vyjadriť.
Mám za to, že boli porušené moje základné práva tým, že ako obvinený v trestnom konaní
som nemal v súdnom konaní rovnakú možnosť uplatňovania procesných práv tak ako iné
procesné strany a súd. Nie je mi zrejmé, na základe akých konkrétnych dôvodov
a skutočností dospel Krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 25. 02. 2009 k záveru, že
rozširuje dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.“. Z uvedeného dôvodu bol preto
podľa jeho názoru porušený princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní.
Sťažovateľ taktiež uviedol, že ak mal krajský súd „akékoľvek pochybnosti ohľadne
rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie, mal ma nechať vyjadriť sa ku všetkým tým
skutočnostiam, ktoré sú, alebo boli v čase rozhodovania Krajského súdu v Nitre
rozhodujúce pre rozšírenie dôvodov väzby. Mám za to, že vyššie uvedený postup Krajského
súdu v Nitre je v rozpore s jednou zo základných zásad trestného konania a to s § 2 ods. 14
Tr. por. ako aj ústavným článkom 47 ods. 3 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, Listinou
základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3 v náväznosti na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
základných ľudských práv a slobôd. Keďže vypočutý som nebol, o konaní Krajského súdu
v Nitre dňa 25. 02. 2009 som nevedel, považujem to za výrazné porušenie mojich
základných práv a slobôd poukazujúc na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd. Podľa konštantnej judikatúry štrasburských orgánov ochrany
práva nemôže súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých obžalovaný
nevedel (rozhodnutie vo veci Brandstetter c. Rakúsko 1991, Bulut c. Rakúsko 1996).“.
Sťažovateľ preto žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že:
„1/ Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tpo/8/2009 zo dňa 25. 02. 2009
došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 47
ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd čl. 6 ods. 1, čl. 5 ods. 4 a Listine základných práv a slobôd čl. 37
ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 8 ods. 5.
2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tpo/8/2009
zo dňa 25. 02. 2009 a prikazuje, aby A. E. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.
3/ Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť A. E. trovy konania v sume 231,8,- Eur...“
Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.
Spr 782/09 doručeným ústavnému súdu 29. júna 2009, ktorého obsahom bol súhlas
s upustením od ústneho pojednávania v danej veci. Jeho prílohou bolo aj vyjadrenie
predsedu krajského súdu, v ktorom sa uvádza:
«Z trestného spisu, vedeného na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 7 Tpo/8/2009,
som zistil, že dňa
17. februára 2009 bol tunajšiemu krajskému súdu doručený trestný spis
Okresného súdu Nitra (ďalej v texte len „súd I. st.“) za účelom rozhodnutia o sťažnosti
krajského prokurátora v Nitre, ním podanej proti uzneseniu súdu I. st., zo dňa 10. februára
18. februára 2009 bol určený termín neverejného zasadnutia na deň 20. februára
2009, na ktorom uznesením, vedeným pod sp. zn. 7 Tpo/8/2009, bolo podľa § 194 ods. 1
písmeno (ďalej v texte len „písm.“) a/ Trestného poriadku (ďalej v texte len „Tr. por.“)
zrušené už označené uznesenie súdu I. st. a podľa § 79 ods. 2 Tr. por. bol u obžalovaného
rozšírený dôvod väzby aj o dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Vychádzajúc z obsahu už označeného trestného spisu tunajšieho krajského súdu,
nepoznajúc obsah trestného spisu súdu I. st., vedeného pod sp. zn. 4Tp/176/2008, sa
nemôžem objektívne a zodpovedne vyjadriť k
opodstatnenosti sťažnosti obžalovaného prijatej ÚS SR na ďalšie konanie
tvrdeniu obžalovaného, že mu nebola doručená písomne odôvodnená sťažnosť
krajského prokurátora ním podanej proti uzneseniu súdu I. st. zo dňa 10. februára
K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným
ústavnému súdu 14. júla 2009, v ktorom okrem súhlasu s upustením od ústneho
pojednávania v tejto veci uviedol, že sa k nemu „vyjadrovať nebudem, nakoľko toto nie je
vecné“.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Krajský prokurátor podal okresnému súdu 28. októbra 2008 návrh na zmenu dôvodov
väzby sťažovateľa, ktorý odôvodnil takto:
„... nakoľko v priebehu vyšetrovania vyšli najavo nové, dovtedy neznáme skutočnosti,
odôvodňujúce obavu, že obaja obvinení v prípade ich prepustenia na slobodu budú priamo,
alebo prostredníctvom ďalších osôb pôsobiť na svedkov, znalcov alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Uvedená obava je odôvodnená
predovšetkým tou skutočnosťou, že obaja obvinení boli súčasťou rozsiahlej siete
obchodníkov s kokaínom, v dôsledku čoho existuje odôvodnená obava, že by sa mohli
kontaktovať tak so svojimi odberateľmi, ale najmä so svojimi dodávateľmi, a tým jednak
mariť trestné stíhanie vedené voči nim a tiež brániť odhaleniu ďalšej rozsiahlej súvisiacej
trestnej činnosti.“.
Ďalej krajský prokurátor v návrhu uviedol, že „... je taktiež potrebné poukázať
aj na ďalšie veľmi závažné, podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré vznikli, resp. boli
zistené až po rozhodnutí prvostupňového súdu a ktoré sú zadokumentované v prílohe
vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-41/OVK-NR-2008, ktorý sa toho času nachádza
na Krajskom súde v Nitre. Jedná sa najmä o evidentné kontaktovanie oboch obvinených
v budove Okresného súdu Nitra počas rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o ich
vzatí do väzby, kedy jednoznačne a preukázateľne došlo k ich priamemu kontaktovaniu
s rôznymi civilnými osobami nachádzajúcimi sa v tom čase v budove Okresného súd Nitra.
Medzi týmito osobami boli identifikované aj osoby D. P. a A. H., ktorí v predmetnej trestnej
veci taktiež figurujú a bude potrebné ich v tejto veci vypočuť aspoň v procesnom postavení
svedkov. Okrem toho sa s obvinenými v inkriminovanom čase podarilo skontaktovať
a dokonca aj po dlhší čas súkromne komunikovať ďalšej osobe, ktorá bola následne
stotožnená a opoznaná ako M. H. (viď pripojená fotografia), kedy táto osoba sa počas
čakania na rozhodnutie Okresného súdu v Nitre o vzatí do väzby oboch obvinených
kontaktovala a rozprávala po dobu minimálne 5 min s obv. A. E., pričom táto záujmová
osoba môže mať výrazný vplyv nielen na ďalšie výpovede obvineného E., ale najmä
na výpovede spoluobvinených P. D. a M. B., ako aj ďalších doposiaľ nevypočutých svedkov,
ktorí by mohli usvedčiť najmä obv. E. zo spáchania trestnej činnosti kladenej mu
v predmetnej trestnej veci za vinu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyššie označená
osoba patrí medzi vplyvné a významné osoby albánskej komunity, ktoré sú podozrivé
z rôznej trestnej činnosti.“.
Okresný súd uznesením sp. zn. 4 Tp 176/08 z 13. novembra 2008 návrhu prokurátora
vyhovel, a rozšíril dôvody väzby sťažovateľa. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ
sťažnosť, ktorej krajský súd uznesením sp. zn. 7 Tpo 51/08 z 9. decembra 2008 vyhovel,
uznesenie zrušil a vrátil prvostupňového súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný
súd tak urobil uznesením sp. zn. 4 Tp 176/08 z 10. februára 2009, ktorým návrhu krajského
prokurátora na zmenu dôvodov väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku nevyhovel.
Okresný súd zároveň ponechal sťažovateľa naďalej vo väzbe z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Krajský prokurátor po vyhlásení uznesenia okresného súdu zahlásil podanie sťažnosti
s tým, že ju dodatočne písomne odôvodní, čo urobil podaním zo 16. februára 2009,
v ktorom uviedol, že s názorom uvedeným v uznesení okresného súdu sa nemôže stotožniť,
považuje ho za nedôvodný a vydaný v rozpore s predloženými dôkazmi, a to z dôvodov,
ktoré už uviedol v návrhu na zmenu dôvodov väzby sťažovateľa z 28. októbra 2008,
ako aj pre novú skutočnosť spočívajúcu v prebiehajúcom vyšetrovaní vedenom Vojenskou
obvodovou prokuratúrou v Bratislave, «… kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa, z ktorého konania sú podozriví eskortu
vykonávajúci príslušníci KR PZ PMJ Nitra, resp. OO PZ Nitra. Práve v tejto súvislosti boli
vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra SR v Nitre vykonané viaceré úkony, z ktorých je zrejmé, že došlo k porušeniu
služobných povinností eskortujúcich príslušníkov PZ, nakoľko títo umožnili kontaktovanie
oboch obvinených s rôznymi civilnými osobami. Predmetný spisový materiál bol vyžiadaný
z Vojenskej obvodovej prokuratúry v Bratislave a ihneď po jeho obdržaní ho Krajská
prokuratúra v Nitre zašle druhostupňovému súdu, nakoľko v ňom obsiahnuté dôkazy môžu
minimálne pomôcť k ustáleniu a spôsobu kontaktovania oboch obvinených vyššie
menovanými svedkami a k dotvoreniu obrazu o „náhodnom stretnutí“ týchto osôb
s obvinenými D. a E. v budove OS Nitra.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na písomnú informáciu z ÚVV Leopoldov
zo dňa 16. 02. 2009 (zasielanú v prílohe), z ktorej jednoznačne vyplýva, že obvineného A. E.
počas jeho výkonu väzby v ÚVV Leopoldov opakovane navštívili A. H. a J. H., ktorí v jeho
trestnej veci vystupujú ako svedkovia. Tieto skutočnosti v kontexte s vyššie uvedenými
udalosťami sa javia byť minimálne neštandardné a zarážajúce, vyvolávajúce dôvodné
podozrenie z marenia objasňovania predmetnej trestnej činnosti.».
Dňa 17. februára 2009 bol krajskému súdu predložený spis sp. zn. 4 Tp/176/2008
na rozhodnutie o podanej sťažnosti krajského prokurátora.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí uskutočnenom 25. februára 2009 zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu z 10. februára 2009 a rozhodol o rozšírení dôvodov
väzby sťažovateľa o dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. V odôvodnení
uznesenia krajský súd uviedol, že krajský prokurátor vo svojej sťažnosti poukázal
na „... veľmi konkrétne skutočnosti, a to na prebiehajúce vyšetrovanie vedené Vojenskou
obvodovou prokuratúrou v Bratislave, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa, z ktorého konania sú podozriví eskortu
vykonávajúci príslušníci KR PZ PMJ Nitra, resp. OO PZ Nitra. Práve v tejto súvislosti boli
vykonané viaceré úkony, v ktorých je zrejmé dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu
služobných povinností eskortujúcich príslušníkov policajného zboru, nakoľko títo umožnili
kontaktovanie oboch obvinených s rôznymi civilnými osobami.
V neposlednom rade poukázal aj na listinný dôkaz, a to zoznam vykonávaných návštev
v Ústave na výkon väzby Leopoldov, z ktorého vyplýva, že obvineného A. E. opakovane
navštívili A. H. a J. H., ktorí v jeho trestnej veci vystupujú ako svedkovia.“.
Ďalej krajský súd uviedol, že „... už v čase, keď sa rozhodovalo o vzatí uvedených
obvinených do väzby, došlo ku kontaktu s inými osobami. Táto skutočnosť je a j preukázaná
prebiehajúcim vyšetrovaním, vedeným Vojenskou obvodovou prokuratúrou v Bratislave,
nadriadenému súdu bol predložený vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Bratislava, ktorý si už mal vyžiadať súd
I. stupňa. Z uvedeného spisového materiálu vyplýva, že počas výkonu služby – eskorty,
po tom ako sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra rozhodla o vzatí
obvinených do väzby a príslušníkom PZ prikázala tieto osoby umiestniť do priestorov na to
určených, umožnili obom obvineným voľný pohyb, bez nasadenia služobných pút, ako aj
styk a komunikáciu s civilnými osobami, nachádzajúcimi sa v priestoroch budovy súdu.
Z doteraz vykonaného dokazovania v uvedenej veci vyplýva, že išlo práve o civilné osoby
M. H., D. P. a A. H.“.
V závere krajský súd poukázal na «existenciu konkrétnych dôvodov tzv. kolúznej
väzby, keď pri vzatí do väzby sa obaja obvinení kontaktovali s „civilnými osobami“, ktoré
v ich konaní vystupujú ako svedkovia ako aj listinný dôkaz predložený krajským
prokurátorom v Nitre o prebiehajúcich návštevách v Ústave na výkon väzby Leopoldov»,
a dospel k záveru, že „návrh krajského prokurátora v Nitre na zmenu dôvodov väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je dôvodný, pretože vychádza z konkrétnych skutočností
a nielen z dôvodnej obavy, že obvinení budú pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie tak, ako to má
na mysli uvedené ustanovenie. Tieto skutočnosti viedli nadriadený súd k zrušeniu
napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, a keďže mal všetky podklady na to, aby rozhodol
vo veci sám, vyhovel návrhu krajského prokurátora v Nitre a oboch obvinených ponechal
vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por.“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy (obdobne aj podľa čl. 8 ods. 5 listiny) do väzby možno
vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy (obdobne aj podľa čl. 37 ods. 3 listiny) všetci účastníci sú
si v konaní podľa odseku 2 (čl. 47 ústavy, resp. čl. 37 listiny) rovní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenie proti nemu.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy
a podľa čl. 8 ods. 5 listiny a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru nedoručením sťažnosti
krajskej prokuratúry sťažovateľovi a jeho nevypočutím pri rozhodovaní o sťažnosti
krajského prokurátora
Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv napadnutým uznesením
krajského súdu tým, že rozhodol bez toho, aby sa sťažovateľ mohol vyjadriť k sťažnosti
krajského prokurátora podanej proti uzneseniu okresného súdu z 10. februára 2009, ktorým
nebolo vyhovené jeho návrhu na rozšírenie dôvodov jeho väzby. Okresný súd a rovnako
aj krajský súd nepovažovali za potrebné doručiť túto sťažnosť krajského prokurátora
sťažovateľovi a navyše o sťažnosti rozhodli na neverejnom zasadnutí, teda bez účasti
sťažovateľa a jeho obhajcu. Tým došlo podľa sťažovateľa k porušeniu práva na spravodlivý
proces najmä vzhľadom na požiadavku kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, lebo
prokurátor bol v porovnaní so sťažovateľom zvýhodnený v možnosti ovplyvňovať svojimi
novými argumentmi rozhodnutie súdu.
Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať
určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom
na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné
záruky uvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4
dohovoru. Z doterajšej judikatúry však vyplýva, že určité základné procesné záruky sa
musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké
ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom
prípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu
ponechaniu vo väzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom
vypočutý. Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní.
Zabezpečenie reálnej kontradiktórnosti konania znamená napríklad právo na prístup
k spisom, bez ktorého obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty (de Wilde
c. Belgicko, s. 41, § 76; Trzaska c. Poľsko z 11. júla 2000, Lanz c. Rakúsko z 30. apríla
2002, Wloch c. Poľsko z 19. októbra 2000).
Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na to, že právo
účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba
považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru
krajskej prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné
alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania.
Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (mutatis mutandis I. ÚS 230/03). Porušenie
tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré musí
byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci preskúmavania dôvodnosti
väzby. Porušenie tohto práva nadobúda na význame v danom prípade aj tým, že krajský súd
sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti krajského prokurátora nevypočul.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že nedoručením sťažnosti krajského prokurátora
sťažovateľovi, navyše v spojení s tým, že nebol krajským súdom pri rozhodovaní o tejto
sťažnosti vypočutý, došlo k porušeniu čl. 17 ods. 5 ústavy, čl. 8 ods. 5 listiny a čl. 5 ods. 4
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy
a podľa čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa
čl. 38 ods. 2 listiny
Pokiaľ sťažovateľ namieta aj porušenie uvedených článkov ústavy, listiny
a dohovoru v súvislosti s nedoručením sťažnosti krajskej prokuratúry, nebolo možné
sťažnosti vyhovieť, lebo uvedené články sú všeobecnými ustanoveniami, ktoré platia
spravidla pre konanie vo veci samej, nie teda pre konanie o väzbe. Tejto časti sťažnosti
preto nebolo možné vyhovieť (bod 3 výroku tohto nálezu).
IV.
Sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.
7 Tpo/8/2009 z 25. februára 2009 a prepustil ho z väzby na slobodu.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol už medzičasom prepustený na slobodu,
neprichádza už do úvahy, aby bolo možné znova rozhodovať o dôvodnosti rozšírenia
dôvodov jeho väzby za dobu minulú. Preto ústavný súd nepovažoval za potrebné zrušiť
napadnuté uznesenie krajského súdu (bod 3 výroku nálezu tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ požiadal aj o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia advokátom
v celkovej sume 231,80 € (6 982,51 Sk).
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma úhrady trov konania je nižšia ako suma
vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej, a preto priznal sťažovateľovi úhradu
trov konania v ním uplatnenej sume, t. j. 231,80 € (6 982,51 Sk) (bod 2 výroku tohto
nálezu).
Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho
súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2009