Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 186/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Ladislava Orosza

a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť A. E., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 a podľa , a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 25. februára 2009, a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. E. podľa a podľa

čl. 8 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 25. februára 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť A. E. trovy konania v sume

231,80 € [slovom dvestotridsaťjeden eur a osemdesiat centov (6 982,51 Sk)] na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. J. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 28. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a podľa ,

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 5

ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý vyústil

do vydania uznesenia sp. zn. z 25. februára 2009 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“). Napadnutým uznesením krajského súdu bolo okrem iného

rozhodnuté o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský

prokurátor“) proti uzneseniu Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 10. februára 2009 tak, že sťažovateľovi bol rozšírený dôvod väzby aj podľa

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). K porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo podľa neho

dôjsť tým, že mu nebola doručená sťažnosť krajského prokurátora zo 16. februára 2009

(ďalej len „sťažnosť krajského prokurátora“) proti označenému uzneseniu okresného súdu.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 30. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 2. októbra

2008 a sp. zn. z 22. októbra 2008 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa

pre trestný čin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

a a a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Krajský prokurátor podal

28. októbra 2008 podľa návrh na zmenu dôvodov väzby –

rozšírenie o dôvod podľa , ktorý odôvodnil tým, že

v priebehu vyšetrovania vyšli najavo nové skutočnosti odôvodňujúce obavu, že sťažovateľ,

ako aj ďalší obvinení v prípade ich prepustenia na slobodu budú priamo alebo

prostredníctvom ďalších osôb pôsobiť na svedkov, znalcov alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie. Okresný súd návrhu krajského prokurátora

vyhovel a uznesením sp. zn. z 13. novembra 2008 rozhodol o rozšírení

dôvodov väzby sťažovateľa tak, ako to navrhol krajský prokurátor. Sťažovateľ

25. novembra 2008 prostredníctvom svojho obhajcu a 4. decembra 2008 sám podal proti

tomuto uzneseniu okresného súdu sťažnosť. Uznesením krajského súdu sp. zn.

z 9. decembra 2008 bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené

a bolo mu uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dňa 10. februára 2009 okresný súd

uznesením sp. zn. návrhu krajského prokurátora na zmenu dôvodov väzby

nevyhovel, preto krajský prokurátor napadol toto uznesenie sťažnosťou, ktorú 16. februára

2009 písomne odôvodnil. Krajský súd sťažnosti krajského prokurátora vyhovel, keď

uznesením sp. zn. z 25. februára 2009 rozhodol, že rozširuje dôvody väzby

sťažovateľa aj podľa .

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľ uviedol, že nemal

možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam tvoriacim písomné odôvodnenie sťažnosti krajského

prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 10. februára 2009, pretože

predmetná sťažnosť nebola doručená jemu ani jeho obhajcovi. Sťažovateľ je toho názoru, že

„keď Krajský prokurátor odôvodňoval svoju sťažnosť novými okolnosťami, na základe

ktorého Krajský súd v Nitre dňa 25. 02. 2009 rozhodol ohľadom odôvodnenosti tak dôležitej

skutočnosti ako je rozšírenie dôvodov väzby podľa , mal ma

Krajský súd k týmto podstatným skutočnostiam vypočuť, aby som sa tak mohol vyjadriť.

Mám za to, že boli porušené moje základné práva tým, že ako obvinený v trestnom konaní

som nemal v súdnom konaní rovnakú možnosť uplatňovania procesných práv tak ako iné

procesné strany a súd. Nie je mi zrejmé, na základe akých konkrétnych dôvodov

a skutočností dospel Krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 25. 02. 2009 k záveru, že

rozširuje dôvody väzby podľa “. Z uvedeného dôvodu bol preto

podľa jeho názoru porušený princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že ak mal krajský súd „akékoľvek pochybnosti ohľadne

rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie, mal ma nechať vyjadriť sa ku všetkým tým

skutočnostiam, ktoré sú, alebo boli v čase rozhodovania Krajského súdu v Nitre

rozhodujúce pre rozšírenie dôvodov väzby. Mám za to, že vyššie uvedený postup Krajského

súdu v Nitre je v rozpore s jednou zo základných zásad trestného konania a to s § 2 ods. 14

ako aj ústavným článkom 47 ods. 3 a článkom 48 ods. 2 SR, Listinou

základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3 v náväznosti na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

základných ľudských práv a slobôd. Keďže vypočutý som nebol, o konaní Krajského súdu

v Nitre dňa 25. 02. 2009 som nevedel, považujem to za výrazné porušenie mojich

základných práv a slobôd poukazujúc na SR, Listiny

základných práv a slobôd. Podľa konštantnej judikatúry štrasburských orgánov ochrany

práva nemôže súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých obžalovaný

nevedel (rozhodnutie vo veci Brandstetter c. Rakúsko 1991, Bulut c. Rakúsko 1996).“.

Sťažovateľ preto žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že:

„1/ Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 25. 02. 2009

došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 47

ods. 3, a SR ako aj Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd čl. 6 ods. 1, čl. 5 ods. 4 a Listine základných práv a slobôd čl. 37

ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 8 ods. 5.

2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

zo dňa 25. 02. 2009 a prikazuje, aby A. E. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

3/ Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť A. E. trovy konania v sume 231,8,- Eur...“

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr 782/09 doručeným ústavnému súdu 29. júna 2009, ktorého obsahom bol súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci. Jeho prílohou bolo aj vyjadrenie

predsedu krajského súdu, v ktorom sa uvádza:

«Z trestného spisu, vedeného na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. ,

som zistil, že dňa

 17. februára 2009 bol tunajšiemu krajskému súdu doručený trestný spis

Okresného súdu Nitra (ďalej v texte len „súd I. st.“) za účelom rozhodnutia o sťažnosti

krajského prokurátora v Nitre, ním podanej proti uzneseniu súdu I. st., zo dňa 10. februára

2009, sp. zn.

 18. februára 2009 bol určený termín neverejného zasadnutia na deň 20. februára

2009, na ktorom uznesením, vedeným pod sp. zn. , bolo podľa § 194 ods. 1

písmeno (ďalej v texte len „písm.“) a/ (ďalej v texte len „“)

zrušené už označené uznesenie súdu I. st. a podľa bol u obžalovaného

rozšírený dôvod väzby aj o dôvod väzby uvedený v

Vychádzajúc z obsahu už označeného trestného spisu tunajšieho krajského súdu,

nepoznajúc obsah trestného spisu súdu I. st., vedeného pod sp. zn. , sa

nemôžem objektívne a zodpovedne vyjadriť k

 opodstatnenosti sťažnosti obžalovaného prijatej ÚS SR na ďalšie konanie

 tvrdeniu obžalovaného, že mu nebola doručená písomne odôvodnená sťažnosť

krajského prokurátora ním podanej proti uzneseniu súdu I. st. zo dňa 10. februára

2009, sp. zn. .»

K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 14. júla 2009, v ktorom okrem súhlasu s upustením od ústneho

pojednávania v tejto veci uviedol, že sa k nemu „vyjadrovať nebudem, nakoľko toto nie je

vecné“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Krajský prokurátor podal okresnému súdu 28. októbra 2008 návrh na zmenu dôvodov

väzby sťažovateľa, ktorý odôvodnil takto:

„... nakoľko v priebehu vyšetrovania vyšli najavo nové, dovtedy neznáme skutočnosti,

odôvodňujúce obavu, že obaja obvinení v prípade ich prepustenia na slobodu budú priamo,

alebo prostredníctvom ďalších osôb pôsobiť na svedkov, znalcov alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Uvedená obava je odôvodnená

predovšetkým tou skutočnosťou, že obaja obvinení boli súčasťou rozsiahlej siete

obchodníkov s kokaínom, v dôsledku čoho existuje odôvodnená obava, že by sa mohli

kontaktovať tak so svojimi odberateľmi, ale najmä so svojimi dodávateľmi, a tým jednak

mariť trestné stíhanie vedené voči nim a tiež brániť odhaleniu ďalšej rozsiahlej súvisiacej

trestnej činnosti.“.

Ďalej krajský prokurátor v návrhu uviedol, že „... je taktiež potrebné poukázať

aj na ďalšie veľmi závažné, podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré vznikli, resp. boli

zistené až po rozhodnutí prvostupňového súdu a ktoré sú zadokumentované v prílohe

vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-41/OVK-NR-2008, ktorý sa toho času nachádza

na Krajskom súde v Nitre. Jedná sa najmä o evidentné kontaktovanie oboch obvinených

v budove Okresného súdu Nitra počas rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o ich

vzatí do väzby, kedy jednoznačne a preukázateľne došlo k ich priamemu kontaktovaniu

s rôznymi civilnými osobami nachádzajúcimi sa v tom čase v budove Okresného súd Nitra.

Medzi týmito osobami boli identifikované aj osoby D. P. a A. H., ktorí v predmetnej trestnej

veci taktiež figurujú a bude potrebné ich v tejto veci vypočuť aspoň v procesnom postavení

svedkov. Okrem toho sa s obvinenými v inkriminovanom čase podarilo skontaktovať

a dokonca aj po dlhší čas súkromne komunikovať ďalšej osobe, ktorá bola následne

stotožnená a opoznaná ako M. H. (viď pripojená fotografia), kedy táto osoba sa počas

čakania na rozhodnutie Okresného súdu v Nitre o vzatí do väzby oboch obvinených

kontaktovala a rozprávala po dobu minimálne 5 min s obv. A. E., pričom táto záujmová

osoba môže mať výrazný vplyv nielen na ďalšie výpovede obvineného E., ale najmä

na výpovede spoluobvinených P. D. a M. B., ako aj ďalších doposiaľ nevypočutých svedkov,

ktorí by mohli usvedčiť najmä obv. E. zo spáchania trestnej činnosti kladenej mu

v predmetnej trestnej veci za vinu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyššie označená

osoba patrí medzi vplyvné a významné osoby albánskej komunity, ktoré sú podozrivé

z rôznej trestnej činnosti.“.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 13. novembra 2008 návrhu prokurátora

vyhovel, a rozšíril dôvody väzby sťažovateľa. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ

sťažnosť, ktorej krajský súd uznesením sp. zn. z 9. decembra 2008 vyhovel,

uznesenie zrušil a vrátil prvostupňového súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný

súd tak urobil uznesením sp. zn. z 10. februára 2009, ktorým návrhu krajského

prokurátora na zmenu dôvodov väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku nevyhovel.

Okresný súd zároveň ponechal sťažovateľa naďalej vo väzbe z dôvodov podľa § 71

ods. 1 písm. c) .

Krajský prokurátor po vyhlásení uznesenia okresného súdu zahlásil podanie sťažnosti

s tým, že ju dodatočne písomne odôvodní, čo urobil podaním zo 16. februára 2009,

v ktorom uviedol, že s názorom uvedeným v uznesení okresného súdu sa nemôže stotožniť,

považuje ho za nedôvodný a vydaný v rozpore s predloženými dôkazmi, a to z dôvodov,

ktoré už uviedol v návrhu na zmenu dôvodov väzby sťažovateľa z 28. októbra 2008,

ako aj pre novú skutočnosť spočívajúcu v prebiehajúcom vyšetrovaní vedenom Vojenskou

obvodovou prokuratúrou v Bratislave, «… kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa, z ktorého konania sú podozriví eskortu

vykonávajúci príslušníci KR PZ PMJ Nitra, resp. OO PZ Nitra. Práve v tejto súvislosti boli

vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Ministerstva

vnútra SR v Nitre vykonané viaceré úkony, z ktorých je zrejmé, že došlo k porušeniu

služobných povinností eskortujúcich príslušníkov PZ, nakoľko títo umožnili kontaktovanie

oboch obvinených s rôznymi civilnými osobami. Predmetný spisový materiál bol vyžiadaný

z Vojenskej obvodovej prokuratúry v Bratislave a ihneď po jeho obdržaní ho Krajská

prokuratúra v Nitre zašle druhostupňovému súdu, nakoľko v ňom obsiahnuté dôkazy môžu

minimálne pomôcť k ustáleniu a spôsobu kontaktovania oboch obvinených vyššie

menovanými svedkami a k dotvoreniu obrazu o „náhodnom stretnutí“ týchto osôb

s obvinenými D. a E. v budove OS Nitra.

V neposlednom rade je potrebné poukázať na písomnú informáciu z ÚVV Leopoldov

zo dňa 16. 02. 2009 (zasielanú v prílohe), z ktorej jednoznačne vyplýva, že obvineného A. E.

počas jeho výkonu väzby v ÚVV Leopoldov opakovane navštívili A. H. a J. H., ktorí v jeho

trestnej veci vystupujú ako svedkovia. Tieto skutočnosti v kontexte s vyššie uvedenými

udalosťami sa javia byť minimálne neštandardné a zarážajúce, vyvolávajúce dôvodné

podozrenie z marenia objasňovania predmetnej trestnej činnosti.».

Dňa 17. februára 2009 bol krajskému súdu predložený spis sp. zn.

na rozhodnutie o podanej sťažnosti krajského prokurátora.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí uskutočnenom 25. februára 2009 zrušil

napadnuté uznesenie okresného súdu z 10. februára 2009 a rozhodol o rozšírení dôvodov

väzby sťažovateľa o dôvod podľa . V odôvodnení

uznesenia krajský súd uviedol, že krajský prokurátor vo svojej sťažnosti poukázal

na „... veľmi konkrétne skutočnosti, a to na prebiehajúce vyšetrovanie vedené Vojenskou

obvodovou prokuratúrou v Bratislave, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa, z ktorého konania sú podozriví eskortu

vykonávajúci príslušníci KR PZ PMJ Nitra, resp. OO PZ Nitra. Práve v tejto súvislosti boli

vykonané viaceré úkony, v ktorých je zrejmé dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu

služobných povinností eskortujúcich príslušníkov policajného zboru, nakoľko títo umožnili

kontaktovanie oboch obvinených s rôznymi civilnými osobami.

V neposlednom rade poukázal aj na listinný dôkaz, a to zoznam vykonávaných návštev

v Ústave na výkon väzby Leopoldov, z ktorého vyplýva, že obvineného A. E. opakovane

navštívili A. H. a J. H., ktorí v jeho trestnej veci vystupujú ako svedkovia.“.

Ďalej krajský súd uviedol, že „... už v čase, keď sa rozhodovalo o vzatí uvedených

obvinených do väzby, došlo ku kontaktu s inými osobami. Táto skutočnosť je a j preukázaná

prebiehajúcim vyšetrovaním, vedeným Vojenskou obvodovou prokuratúrou v Bratislave,

nadriadenému súdu bol predložený vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Bratislava, ktorý si už mal vyžiadať súd

I. stupňa. Z uvedeného spisového materiálu vyplýva, že počas výkonu služby – eskorty,

po tom ako sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra rozhodla o vzatí

obvinených do väzby a príslušníkom PZ prikázala tieto osoby umiestniť do priestorov na to

určených, umožnili obom obvineným voľný pohyb, bez nasadenia služobných pút, ako aj

styk a komunikáciu s civilnými osobami, nachádzajúcimi sa v priestoroch budovy súdu.

Z doteraz vykonaného dokazovania v uvedenej veci vyplýva, že išlo práve o civilné osoby

M. H., D. P. a A. H.“.

V závere krajský súd poukázal na «existenciu konkrétnych dôvodov tzv. kolúznej

väzby, keď pri vzatí do väzby sa obaja obvinení kontaktovali s „civilnými osobami“, ktoré

v ich konaní vystupujú ako svedkovia ako aj listinný dôkaz predložený krajským

prokurátorom v Nitre o prebiehajúcich návštevách v Ústave na výkon väzby Leopoldov»,

a dospel k záveru, že „návrh krajského prokurátora v Nitre na zmenu dôvodov väzby podľa

je dôvodný, pretože vychádza z konkrétnych skutočností

a nielen z dôvodnej obavy, že obvinení budú pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie tak, ako to má

na mysli uvedené ustanovenie. Tieto skutočnosti viedli nadriadený súd k zrušeniu

napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, a keďže mal všetky podklady na to, aby rozhodol

vo veci sám, vyhovel návrhu krajského prokurátora v Nitre a oboch obvinených ponechal

vo väzbe z dôvodov uvedených v a “.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa (obdobne aj podľa listiny) do väzby možno

vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa (obdobne aj podľa listiny) všetci účastníci sú

si v konaní podľa odseku 2 ( , resp. listiny) rovní.

Podľa (obdobne aj podľa listiny) každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenie proti nemu.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa čl. 8 ods. 5 listiny a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru nedoručením sťažnosti

krajskej prokuratúry sťažovateľovi a jeho nevypočutím pri rozhodovaní o sťažnosti

krajského prokurátora

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv napadnutým uznesením

krajského súdu tým, že rozhodol bez toho, aby sa sťažovateľ mohol vyjadriť k sťažnosti

krajského prokurátora podanej proti uzneseniu okresného súdu z 10. februára 2009, ktorým

nebolo vyhovené jeho návrhu na rozšírenie dôvodov jeho väzby. Okresný súd a rovnako

aj krajský súd nepovažovali za potrebné doručiť túto sťažnosť krajského prokurátora

sťažovateľovi a navyše o sťažnosti rozhodli na neverejnom zasadnutí, teda bez účasti

sťažovateľa a jeho obhajcu. Tým došlo podľa sťažovateľa k porušeniu práva na spravodlivý

proces najmä vzhľadom na požiadavku kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, lebo

prokurátor bol v porovnaní so sťažovateľom zvýhodnený v možnosti ovplyvňovať svojimi

novými argumentmi rozhodnutie súdu.

Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať

určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom

na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné

záruky uvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4

dohovoru. Z doterajšej judikatúry však vyplýva, že určité základné procesné záruky sa

musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké

ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom

prípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu

ponechaniu vo väzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom

vypočutý. Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní.

Zabezpečenie reálnej kontradiktórnosti konania znamená napríklad právo na prístup

k spisom, bez ktorého obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty (de Wilde

c. Belgicko, s. 41, § 76; Trzaska c. Poľsko z 11. júla 2000, Lanz c. Rakúsko z 30. apríla

2002, Wloch c. Poľsko z 19. októbra 2000).

Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na to, že právo

účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba

považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru

krajskej prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné

alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania.

Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (mutatis mutandis ). Porušenie

tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré musí

byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci preskúmavania dôvodnosti

väzby. Porušenie tohto práva nadobúda na význame v danom prípade aj tým, že krajský súd

sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti krajského prokurátora nevypočul.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že nedoručením sťažnosti krajského prokurátora

sťažovateľovi, navyše v spojení s tým, že nebol krajským súdom pri rozhodovaní o tejto

sťažnosti vypočutý, došlo k porušeniu , listiny a

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa listiny, ako aj základného práva podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny

Pokiaľ sťažovateľ namieta aj porušenie uvedených článkov , listiny

a dohovoru v súvislosti s nedoručením sťažnosti krajskej prokuratúry, nebolo možné

sťažnosti vyhovieť, lebo uvedené články sú všeobecnými ustanoveniami, ktoré platia

spravidla pre konanie vo veci samej, nie teda pre konanie o väzbe. Tejto časti sťažnosti

preto nebolo možné vyhovieť (bod 3 výroku tohto nálezu).

IV.

Sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 25. februára 2009 a prepustil ho z väzby na slobodu.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol už medzičasom prepustený na slobodu,

neprichádza už do úvahy, aby bolo možné znova rozhodovať o dôvodnosti rozšírenia

dôvodov jeho väzby za dobu minulú. Preto ústavný súd nepovažoval za potrebné zrušiť

napadnuté uznesenie krajského súdu (bod 3 výroku nálezu tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ požiadal aj o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia advokátom

v celkovej sume 231,80 € (6 982,51 Sk).

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma úhrady trov konania je nižšia ako suma

vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej, a preto priznal sťažovateľovi úhradu

trov konania v ním uplatnenej sume, t. j. 231,80 € (6 982,51 Sk) (bod 2 výroku tohto

nálezu).

Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009