Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)7ed/364101.235160.pdf
PDF · 368.61 KB
No categories available
2Sžo/132/2010
Najvyšší súd 2Sžo/132/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: R., s.r.o., so sídlom R.R. zastúpeného advokátom
JUDr. M. P., AK K., proti ţalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom v Banskej Štiavnici,
Kammerhofská 25, za účasti: V. M. s.r.o., so sídlom K., zastúpeného advokátom
JUDr. M. S., AK K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa
12. januára 2009, č. 26/34/2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 3. februára 2010 č. k. 7S/25/2009-207, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/25/2009-207 zo dňa 3. februára 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 26/34/2009 zo dňa 12. januára 2009, ako aj rozhodnutie Obvodného banského úradu
v Spišskej Novej Vsi č. 329-1506/2008 zo dňa 2. júla 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a
správnym orgánom na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný titulom náhrady trov konania zaplatiť ţalobcovi sumu 66 €
do troch dní od doručenia rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 3.februára 2010 č. k. 7 S/25/2009-
207 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu,
ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného
zo dňa 12.januára 2009 č. 26/34/2009, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 2. júla 2008, č. 329-
1506/2008, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa § 27 ods. 12 zák. č. 44/1988 Zb.
o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „banský
zákon“) určil dobývací priestor „G. P.“ organizácii V. M., s.r.o., so sídlom H., a zároveň
podľa § 55 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)
vylúčil odkladný účinok odvolania.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd z obsahu
administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe rozhodnutím Obvodného banského úradu
v Spišskej Novej Vsi z 25. júla 1996, č. 629-465-V/96 bol určený dobývací priestor „G. P.“
organizácii Geologická sluţba SR so sídlom v Bratislave. Zmluvou o prevode dobývacieho
priestoru „G. P.“ z 11.júna 1997 uzavretou na základe § 27 ods. 7 banského zákona medzi
Geologickou sluţbou SR a R., s.r.o. so sídlom v R., došlo k prevodu dobývacieho priestoru
„G. P.“ v katastrálnom území obcí G. P. a H. na základe predchádzajúceho súhlasu
Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi na nadobúdateľa R., s.r.o. so sídlom v R.
Z bodu 2 článku 4 tejto zmluvy vyplýva, ţe dňom uzavretia tejto zmluvy prechádzajú na
nadobúdateľa všetky práva a povinnosti týkajúce sa tohto dobývacieho priestoru, najmä právo
dobývať výhradné loţisko, právo nakladať s vydobytými nerastmi v rozsahu a za podmienok
určených v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru, prípadne určených pri jeho
preregistrovaní. Prílohu tvorí protokol o odovzdaní a prevzatí základnej dokumentácie
dobývacieho priestoru „G. P.“.
Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal 24.júna 1997 osvedčenie
pod sp. zn. 1520-465-V/97, podľa ktorého organizácia R., s.r.o. so sídlom v R. nadobudla
zmluvným prevodom dobývacieho priestoru „G. P.“ všetky práva podľa § 24 banského
zákona. Zmena v organizácii bola vykonaná v úradnej evidencii na tamojšom úrade.
Na základe ţiadosti spoločnosti R., s. r. o., so sídlom v R. zo 16. januára 1998, prílohou
ktorej je projekt plánu otvárky, prípravy a dobývania (ďalej len „POPD“) vyhradeného
loţiska hlbinným spôsobom v dobývacom priestore „G. P.“ č. 74/E na obdobie rokov 1998 -
2002 z 15. januára 1998, vydal Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi 29.mája 1998
pod č. 1003-511-Ka-Bz/98 rozhodnutie, ktorým ţalobcovi povolil vykonávať banskú činnosť
podľa predloţeného POPD v podzemí a na povrchu tak, ako je to uvedené v § 2 písm. b), c),
d) a e) zák. č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o banskej činnosti“) za dodrţania podmienok v tomto
rozhodnutí stanovených. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.júna 1998. Z POPD
vyhradeného loţiska hlbinným spôsobom z bodu 1, 2, 3 vyplýva, ţe predpokladom
na otvorenie výhradného loţiska bolo vyraziť 1740m úpadnice a 236m vertikálnej jamy.
Z ročných správ o banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom za roky 1999 -
2003 vyplýva, ţe v priebehu uvedeného obdobia vlastná banská prieskumná otvárka a ťaţba
loţiska banským spôsobom nebola zahájená. Listom z 15. októbra 2001 adresovaným
Obvodnému banskému úradu v Spišskej Novej Vsi ţalobca oznámil, ţe na podklade
vzniknutej situácie pri banskej otvárke loţiska mastenca v D. v katastri obce G. P., dodávateľ
stavby spoločnosť R., s.r.o. písomne 1.októbra 2001 oznámila, ţe od uvedeného dňa zastavuje
práce na otvárke z titulu finančného nekrytia realizovaných prác spoločnosťou R., s.r.o.
Dôvod je v súlade s uzavretou zmluvou medzi spoločnosťou R., s.r.o. a R., s.r.o., pričom zo
strany spoločnosti R., s.r.o. k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a preto podľa tejto zodpovedá
naďalej za celú banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom. Keďţe táto
problematika bola v tom čase v štádiu riešenia medzi spoločníkmi uvedených spoločností,
dobu prerušenia ţalobca nevedel momentálne posúdiť, či bude presahovať 30 dní a preto
ohlásenie, ktoré bolo spoločnosťou R., s.r.o. zaslané 1.októbra 2001 nezaslal 8 dní vopred,
ako to bolo stanovené v platnej právnej úprave. Po vyjasnení postojov medzi spoločníkmi
uvedených spoločností sa zaviazal ich rozhodnutie o čase prerušenia banskej činnosti
a zaistenia banského diela písomne doručiť. Ďalším listom z 30.novembra 2001 adresovaným
Obvodnému banskému úradu v Spišskej Novej Vsi spoločnosť R., s.r.o. so sídlom v R.
obvodnému banskému úradu v zmysle vyhl. č. 89/1988 Slovenského banského úradu ohlásila
prerušenie banskej činnosti na dobu dlhšiu ako 30 dní. Z uvedeného ohlásenia vyplýva, ţe
úpadnica, ktorá je vyrazená v dĺţke 93,2m a sklad trhavín v dĺţke 43 m budú zatopené vodou.
Po obnovení prác a vyčerpaní vody bude banské dielo vzhľadom k zatopeniu a moţnému
narušeniu stability posúdené banským odborníkom s následnou rekonštrukciou.
Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal 31.mája 2004 rozhodnutie
pod sp. zn. 1023/511/2004, ktorým podľa § 10 ods. l zákona o banskej činnosti organizácii
R. s.r.o. povolil banskú činnosť, otvárku, prípravu a dobývanie výhradného loţiska mastenca
v dobývacom priestore „G. P.“ podľa POPD výhradného loţiska mastenca v dobývacom
priestore „G. P.“ a dokumentácie schválenej vedúcim organizácie, ktoré boli predloţené
k ţiadosti o povolenie na pozemkoch, parc. č. KN X., X., X., X. v katastrálnom území G. P.
v okrese R. s tým, ţe rozhodnutie o povolení banskej činnosti platí po dobu trvania nájomnej
zmluvy uzavretej medzi ţiadateľom a prenajímateľom L.S., š. p., B.B., najdlhšie však do
13.novembra 2006. Týmto rozhodnutím boli zároveň určené osobitné technické podmienky
v tomto rozhodnutí špecifikované. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, ţe ţiadateľ R., s.r.o. so
sídlom v R. svojím podaním z 8.januára 2004 poţiadal o povolenie prerušenej banskej
činnosti v dobývacom priestore „G. P.“ č. 74/e, ktorým dňom bolo začaté predmetné konanie
v tejto veci.
Listom z 3.januára 2005 č. 2450/451.14/2004 adresovaným ţalobcovi, Obvodný
banský úrad v Spišskej Novej Vsi tomuto oznámil, ţe na základe oznámenia
z 15.októbra 2001, z obsahu ktorého vyplynulo, ţe dňom 1.októbra 2001 bola prerušená
banská činnosť v dobývacom priestore G. P. na v tom čase bliţšie neurčenú dobu, čo bolo
potvrdené listom z 30. novembra 2001, ktorým bolo oznámené prerušenie banskej činnosti
v tomto dobývacom priestore na dobu dlhšiu ako 30 dní, ako aj na základe podania
doručeného 9.novembra 2004 obsahujúceho oznámenie o začatí banskej činnosti
v dobývacom priestore „G. P.“ od 18.novembra 2004 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej
Vsi konštatoval, ţe od 1.októbra 2001 do 18.novembra 2004 uplynuli viac ako 3 roky,
na základe čoho podľa § 27 ods. 12 banského zákona účinnom od 1.januára 2002 zaslal
Ministerstvu spravodlivosti SR ţiadosť o uverejnenie oznámenia o začatí výberového konania
na určenie dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii.
Dňa 30. decembra 2004 bolo v Obchodnom vestníku č. 253/2004 na str. 99 uverejnené
oznámenie o začatí výberového konania na určenie dobývacieho priestoru „G. P.“ inej
organizácii, z obsahu ktorého vyplýva, ţe návrh na určenie dobývacieho priestoru moţno
zaslať na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi a dňom ukončenia prijímania návrhov
na určenie dobývacieho priestoru je deň 10. apríl 2005.
Listom z 3. mája 2005 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi ţalobcovi oznámil,
ţe v stanovenom termíne bolo do výberového konania na určenie dobývacieho priestoru
„G. P.“ inej organizácii doručených 7 návrhov, ktorých vyhodnotenie sa podľa § 24 ods. 7
banského zákona uskutočnilo 21. apríla 2005 v komisii, ktorú zriadil tamojší banský úrad.
Na základe vykonaného vyhodnotenia návrhov bol ako prvý vo výberovom konaní určený
návrh organizácie E. A. R., s.r.o. so sídlom v R. Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi
na základe výsledkov výberového konania vykonal 22.apríla 2005 v evidencii dobývacích
priestorov vedenej na tamojšom banskom úrade folio č. 74/e zápis o určení dobývacieho
priestoru G. P. organizácii E. A. R., s.r.o. R.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, týkajúceho sa spoločnosti
E. A. R., s.r.o., krajský súd zistil, ţe táto spoločnosť bola do Obchodného registra zapísaná
31.júla 2004 a vymazaná 3.februára 2006 na základe rozhodnutia jediného spoločníka
spoločnosti z 11.januára 2006 pri výkone pôsobnosti valného zhromaţdenia o zrušení
obchodnej činnosti E. A. R., s.r.o. podľa § 68 ods.3 písm. b) Obchodného zákonníka.
Z uvedeného Obchodného registra zároveň vyplýva, ţe jediným spoločníkom tejto
spoločnosti bola spoločnosť V. M., s.r.o. so sídlom v N., ako aj to, ţe na túto spoločnosť, ako
to vyplýva z čl. 4 notárskej zápisnice spísanej 11.januára 2006 pod č. N13/2006 Nz 899/2006
a výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť V. M., s.r.o.
so sídlom v K. na J. prechádzajú všetky práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky
zanikajúcej spoločnosti známe aj neznáme a všetok ostatný majetok.
Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zároveň zistil, ţe v predmetnej veci sa
uskutočnilo 4. júna 2008 a 16. júna 2008 ústne pojednávanie v prítomnosti účastníkov,
resp. ich zástupcov, o čom boli spísané zápisnice, nachádzajúce sa v spise, vrátane vyjadrenia
k podkladom rozhodnutia vypracovaným ţalobcom 16.júna 2008 na výzvu správneho orgánu
prvého stupňa, obsah ktorého korešponduje obsahu podaného odvolania i ţaloby.
Z výpisu z evidencie dobývacích priestorov Obvodného banského úradu v Spišskej
Novej Vsi z 21.mája 2008 vyplýva, ţe v poznámke pod bodom 6 sa konštatuje zrušenie
zápisu č. 3 z 22. apríla 2005 na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 7. februára 2008, sp. zn. 6Sţo/61/2007-121, pričom pod č. zápisu 3 bola zapísaná
spoločnosť E. A. R., s.r.o. Pod bodom 4 je uvedený zápis spoločnosti V. M., s.r.o. so sídlom
N. z titulu právneho nástupníctva po spoločnosti E. A. R., s.r.o. R. a V. E. s.r.o. so sídlom
J. na základe predchádzajúceho súhlasu na prevod dobývacieho priestoru z 11.júna 2007
č. 441-1153/2007.
Z písomného oznámenia ţalovaného z 27.júna 2008 adresovaného právnemu
zástupcovi ţalobcu vyplýva, ţe tento námietke zaujatosti vznesenej proti zamestnancovi
správneho orgánu Ing. A. B. nevyhovuje, pretoţe v danom prípade nie sú splnené podmienky
stanovené v § 9 Správneho poriadku pre jeho vylúčenie z predmetného konania
a rozhodovania vo veci. Ţalovaný sa v rámci tohto oznámenia vysporiadal
so všetkými ţalobcom v námietke zaujatosti vznesenými, resp. uvedenými skutočnosťami,
ktoré povaţoval za všeobecné a ničím nepodloţené. Poukázal tieţ na to, ţe procesné
pochybenie správneho orgánu, na ktoré v rámci predchádzajúceho konania poukázal Najvyšší
súd Slovenskej republiky v uţ citovanom rozhodnutí, nemôţe byť dôvodom na vylúčenie
zamestnanca správneho orgánu pre predpojatosť.
Z oznámenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 19.decembra 2008,
sp. zn. 5362/2008-3400 adresovaného právnemu zástupcovi ţalobcu krajský súd zistil,
ţe ministerstvo nezistilo dôvod na vylúčenie JUDr. Ing. P. K., predsedu Hlavného banského
úradu z prejednávania a rozhodovania v konaní o odvolaní proti rozhodnutí Obvodného
banského úradu v Spišskej Novej Vsi z 2.júla 2008 č. 329-1506/2008 o určení dobývacieho
priestoru G. P. inej organizácii na základe výberového konania. V tomto zaujal podrobné
stanovisko ku všetkým dôvodom podanej námietky, ktoré sa týkajú pomeru menovaného
zamestnanca správneho orgánu k veci, k účastníkom konania i k prvostupňovému orgánu.
Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi dňa 2. júla 2008 vydal v predmetnej veci
v konaní o určení dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii na základe výberového
konania, ktoré sa uskutočnilo 21.apríla 2005 pod č. 329-1506/2008 rozhodnutie, ktorým
podľa § 27 ods.12 banského zákona v znení neskorších predpisov určil dobývací priestor
„G. P.“ organizácii V. M., s.r.o. so sídlom v K., na H., ako právnemu nástupcovi spoločnosti
E. A. R., s.r.o. so sídlom v R., ktorá bola v predmetnom výberovom konaní úspešná. Proti
tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, pričom dôvody tohto
odvolania korešpondujú s dôvodmi podanej ţaloby.
Právny zástupca ţalobcu v priebehu konania zotrval na podanej ţalobe v celom
rozsahu z dôvodov v nej uvedených. Do pozornosti krajského súdu dal tú skutočnosť,
ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a i keď
táto námietka v ţalobe vznesená nebola, krajský súd viazaný Občianskym súdnym poriadkom
je povinný na ňu prihliadať. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa totiţ
nie je zrejmé, prečo bolo začaté správne konanie a prečo správny orgán dospel k záveru,
ţe v danom prípade zo strany ţalobcu nebola splnená podmienka dodrţania lehoty stanovenej
v § 27 ods. 12 banského zákona. Taktieţ nie je z neho zrejmé, či správny orgán prvého stupňa
vychádzal pri vydaní tohto rozhodnutia zo správy o priebehu a výsledkoch výberového
konania, a nevysporiadal sa ani s otázkou, prečo vlastne došlo k začatiu výberového konania.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia podľa jeho názoru je potrebné vyvodiť
záver, ţe správny orgán v prípade nedodrţania uvedenej lehoty buď zruší dobývací priestor
alebo ho určí inej organizácii, pričom z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
nie je zrejmé, prečo správny orgán nezrušil tento dobývací priestor a prečo pristúpil práve
k jeho určeniu inej organizácii. Poukázal tieţ na to, ţe úlohou ţalovaného v odvolacom
konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
a vysporiadať sa s námietkami obsiahnutými v odvolaní, pričom ţalovaný nebol viazaný iba
dôvodmi uvedenými v odvolaní. V danom prípade sa však javí, ţe ţalovaný v odvolacom
konaní preskúmaval odvolanie ţalobcu, pretoţe ako to vyplýva z jeho rozhodnutia, ktoré je
predmetom súdneho prieskumu, v jeho odôvodnení sa vysporadúva s kaţdým jedným
dôvodom obsiahnutým v odvolaní, ku ktorému zaujíma svoje stanovisko. K otázke začatia
správneho konania zaujal stanovisko aţ vo vyjadrení k ţalobe. Uviedol tieţ, ţe v danom
prípade nie je zrejmé, či o výsledku výberového konania, ktoré sa uskutočnilo podľa § 24
ods. 4 banského zákona bola vypracovaná správa v zmysle § 24 ods. 7 banského zákona,
ktorá by mala byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Nie je ani zrejmé, ako sa
s touto správou správny orgán vysporiadal. Zastával názor, ţe výberové konanie a konanie
o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii spolu súvisia. Z dôvodov obsiahnutých
v podanej ţalobe konštatoval, ţe výberové konanie malo byť zopakované, pretoţe nebolo
regulárne. Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti voči zamestnancovi Hlavného banského
úradu v Banskej Štiavnici JUDr. Ing. K. na tejto zotrváva s poukazom predovšetkým na tú
skutočnosť, ţe 16. februára 2005 sa v Bratislave uskutočnilo jednanie s ministrom
hospodárstva za účasti zástupcov Hlavného banského úradu Banská Štiavnica a ţalobcu a uţ
v priebehu tohto, t.j. ešte pred ukončením výberového konania, bolo ţalobcovi dané na
vedomie, ţe dobývací priestor bude určený niekomu inému. Z uvedeného vyvodil záver,
ţe menovaný zamestnanec Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici je v predmetnej veci
zaujatý. V tejto súvislosti krajskému súdu predloţil informáciu z uvedeného dňa, ktorá bola
zaloţená do spisu. Právny zástupca ţalobcu do pozornosti krajského súdu dal stanovisko
obsiahnuté v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave vo veci 1 S/117/2008, z ktorého
vyplýva, ţe zákon neviaţe zánik oprávnenia na vykonávanie banskej činnosti na uplynutie
tejto lehoty, resp. ţe práva k dobývaciemu priestoru nezanikajú uplynutím predmetnej lehoty,
ale aţ určením inej organizácii.
Štatutárny zástupca ţalobcu uviedol, ţe v predmetnom dobývacom priestore urobili
značné mnoţstvo rôznych prípravných prác, čo vedia preukázať rôznymi podkladmi, ktoré
boli predloţené aj banskému úradu. Potvrdil, ţe z loţiska nebola vyťaţená ani jedna merná
jednotka predmetného nerastu. Opätovne zdôraznil, ţe trojročná lehota stanovená v banskom
zákone účinnom od 1.januára 2002 do 31.mája 2007 bola neprimerane krátka a v tejto lehote
objektívne nebolo moţné začať aj s dobývaním nerastu v zmysle tohto banského zákona.
Pokiaľ ide o príčiny, pre ktoré bola prerušená banská činnosť týchto bolo viac. Hovorilo sa,
ţe neboli finančné prostriedky, ţe sa menili spoločníci spoločnosti, ţe sa menila hodnota
nerastu na trhu a pod.
Zástupca ţalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené
a v jeho zmysle navrhol ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal predovšetkým na to,
ţe predmetná vec bola predmetom preskúmania viacerých orgánov, pretoţe ako to vyplýva
aj z administratívneho spisu, aţ dva, resp. tri podnety smerovali na Krajskú prokuratúru
v Košiciach, na Krajský súd v Košiciach a na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako
aj na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Hlavný banský úrad. Tieto podnety
vychádzali z dvoch základných myšlienok, a síce zo snahy spochybniť postup štátnych
orgánov a zo snahy obhájiť postup organizácie, ktorej zaniklo právo uţívať dobývací priestor
zo zákona. Poukázal tieţ na to, ţe v konaní bolo nepochybne preukázané, ţe zo strany ţalobcu
nedošlo k vydobytiu ani jednej jednotky nerastu spôsobom, ktorý si sám ţalobca určil.
Zdôraznil, ţe banská činnosť a dobývanie nie sú totoţnými pojmami, ako to vyplýva z platnej
právnej úpravy a ako si to mylne vysvetľuje ţalobca. Z jeho strany nebol predloţený jediný
relevantný dôkaz o tom, ţe dobývanie realizoval predpísaným spôsobom. Konštatoval,
ţe správne orgány postupovali v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktoré bolo v predmetnej veci vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/73/2005.
Týmto rozhodnutím bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z procesných dôvodov,
pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nezaoberal výberovým konaním ako takým.
K dôkazu predloţenému krajskému súdu v súvislosti s námietkou zaujatosti voči
zamestnancovi Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici Ing. K. uviedol, ţe túto nie je
moţné povaţovať za dôkaz zaujatosti menovaného zamestnanca, pretoţe na uvedenom
jednaní mu uţ boli známe skutočnosti, ktoré boli dôvodom začatia správneho konania
o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, keďţe konanie bolo začaté v januári 2005.
Zo znenia ustanovenia § 27 ods. 12 banského zákona nepochybne vyplýva, ţe dobývací
priestor pri splnení tam stanovených podmienok je moţné určiť iba inej organizácii, neţ je
organizácia, ktorá nevyuţila v určenej lehote svoje právo nerast dobývať. Zástupca
ţalovaného ďalej uviedol, ţe s poukazom na účel banského zákona, ako aj ďalších súvisiacich
predpisov nebolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa odôvodniť, prečo dobývací
priestor nezrušil. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe by bolo nelogické, aby obvodný banský úrad
vysvetľoval, prečo nezrušil dobývací priestor, z ktorého nebola vyťaţená ani jedna merná
jednotka nerastu s prihliadnutím na správy, z ktorých vyplýva, v akom rozsahu sa nerast
v uvedenom dobývacom priestore nachádza. Zápis z miestnej ohliadky v dobývacom priestore
„G. P.“, ktorý bol predloţený krajskému súdu bol predloţený predovšetkým z dôvodu, ţe má
deklarovať rovnaký postup, ako v prípade ţalobcu, kedy bola vykonaná kontrola dobývacieho
priestoru v decembri 2004, na ktorú sa ţalobca odvolával.
Právny zástupca účastníka V. M., s.r.o. navrhol ţalobu zamietnuť s poukazom na to,
ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa povaţuje za
vecne správne a zákonné. Rovnako ako ţalovaný, aj on povaţuje námietky obsiahnuté
v ţalobe za neopodstatnené.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného i správneho orgánu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej ţaloby a dospel
k záveru, ţe oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto
aj preskúmavané rozhodnutia sú zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej
stránke. Ţalovaný sa podľa názoru krajského súdu dostatočným spôsobom vysporiadal
so všetkými námietkami vznesenými ţalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva
aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného.
Predmetom súdneho konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného
banského úradu v Spišskej Novej Vsi, ktorým bol určený dobývací priestor G. P. organizácii
V. M. s.r.o., K.
Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní v tejto
veci vychádzali z ustanovenia § 27 ods.12 druhá veta banského zákona, v znení zákona
č. 558/2001 Z. z., účinného od 1.januára 2002, v zmysle ktorého obvodný banský úrad zruší
dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4
aţ 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru
alebo jeho prevodu nezačala výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas
ako tri roky.
Je nesporné, ţe ţalobca nadobudol predmetný dobývací priestor na základe zmluvy
o prevode dobývacieho priestoru zo dňa 11.júna 1997 uzavretej podľa § 27 ods. 7 banského
zákona medzi Geologickou sluţbou Slovenskej republiky a R., s.r.o. so sídlom v R.
V uvedenom období ustanovenie § 27 banského zákona malo iba 9 odsekov. Odsek 12
citovaného zákonného ustanovenia bol zavedený aţ novelou banského zákona, t.j. zákonom č.
558/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1.januára 2002. Týmto zákonným ustanovením
bola pod následkami v ňom stanovenými zavedená povinnosť do 3 rokov od určenia
dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začať výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie
neprerušiť na čas dlhší ako 3 roky. Táto povinnosť však neplatila iba pre organizácie, ktoré
nadobudli dobývací priestor po účinnosti tejto novely banského zákona, ale aj pre tie, ktoré
získali dobývací priestor pred jej účinnosťou. Trojročná lehota, zavedená citovanou novelou
banského zákona, ktorá neobsahovala prechodné ustanovenia, pre tieto organizácie začala
však plynúť aţ od 1.januára 2002, t. j. dňom jej účinnosti, čím bola vylúčená retroaktivita.
Z uvedeného vyplýva, ţe aj ţalobcovi začala trojročná lehota na dobývanie, keďţe
dobývací priestor nadobudol pred účinnosťou citovanej novely banského zákona, plynúť
aţ 1.januára 2002. Z tohto hľadiska preto neobstojí ani názor ţalobcu, ktorý tvrdí, ţe táto
lehota mu začala plynúť aţ 30.novembra 2001, kedy došlo k oficiálnemu prerušeniu banskej
činnosti na základe jeho oznámenia z uvedeného dňa, doručeného príslušnému obvodnému
banskému úradu, ani názor ţalovaného, ktorý tvrdí, ţe táto začala plynúť 1.októbra 2001,
prvotným oznámením ţalobcu o prerušení banskej činnosti, ako uţ bolo vyššie citované.
Predmetná lehota podľa názoru krajského súdu uplynula 1.januára 2005. Jej uplynutím však
organizácii nezaniklo právo na dobývanie výhradného loţiska automaticky zo zákona, ale
obvodnému banskému úradu vznikla povinnosť zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej
organizácii na základe výberového konania podľa § 24 ods. 4 aţ 10 citovaného zákona.
Konanie o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii podľa § 27 ods. 12 banského
zákona, účinného od 1.januára 2002, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, bolo
začaté na podnet správneho orgánu, ktorý sa o skutočnostiach rozhodujúcich pre jeho začatie
dozvedel ex offo z vlastnej činnosti. Vychádzajúc zo zásady oficiality, ktorou je ovládané
správne konanie, sa toto konanie povaţuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci
rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 18 ods.2 Správneho poriadku).
V tomto prípade prvým úkonom správneho orgánu smerujúcim voči ţalobcovi bolo doručenie
oznámenia z 3.januára 2005 o určení dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii. Ku dňu
začatia správneho konania, vychádzajúc z uvedených skutočností, boli splnené podmienky
pre postup správneho orgánu podľa § 27 ods.12 druhá veta banského zákona, účinného
od 1.januára 2002. Dôvodom pre začatie tohto správneho konania teda nebolo prerušenie
banskej činnosti ţalobcom, ako sa to ţalobca mylne domnieva a ako na to poukázal v ţalobe.
Podľa názoru krajského súdu ţalobca nesporne v období od povolenia banskej činnosti
(rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z 29.mája 1998, právoplatné
27.júna 1998) vykonal niektoré činnosti podľa POPD vyhradeného loţiska hlbinným
spôsobom z 15.januára 1998, tvoriaceho prílohu jeho ţiadosti o povolenie banskej činnosti
zo 16.januára 1998, avšak predmetné loţisko mastenca v dobývacom priestore „G. P.“
v určenej lehote dobývať nezačal, čo jednoznačne vyplýva z ročných správ o banskej činnosti
a činnosti vykonávanej banským spôsobom za roky 1999 aţ 2003, ktoré sám vypracoval
i ďalších dôkazov a potvrdil to aj sám jeho štatutárny zástupca na pojednávaní 3.februára
2009.
Krajský súd poukázal na to, ţe aj keď pojem dobývanie bol do banského zákona
zavedený aţ jeho novelou od 1.júna 2007 (zákon č. 219/2007 Z. z.), z jeho gramatického
i logického výkladu podľa názoru krajského súdu nebolo moţné vyvodiť iný záver,
neţ ţe dobývaním je činnosť, prostredníctvom ktorej dôjde k získaniu nerastu z loţiska, ako
to bolo premietnuté aj do citovanej právnej úpravy. Preto nebolo moţné predchádzajúcu
právnu úpravu z tohto hľadiska povaţovať za nejasnú.
Krajský súd ďalej zdôraznil, ţe ako uţ bolo vyššie uvedené, 31.mája 2004 Obvodný
banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal rozhodnutie, ktorým ţalobcovi podľa § 10 ods. l
zákona o banskej činnosti povolil banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného
loţiska mastenca v dobývacom priestore „G. P.“ podľa POPD vyhradeného loţiska mastenca
v dobývacom priestore „G. P.“ s tým, ţe rozhodnutie o povolení banskej činnosti platí
najdlhšie do 13.novembra 2006.
Vydanie banského oprávnenia (rozhodnutia o povolení banskej činnosti) je upravené
v § 4a zákona o banskej činnosti a je základným predpokladom pre jej vykonávanie
právnickou resp. fyzickou osobou. Pojem banská činnosť podľa § 2 citovaného zák. zahŕňa
v sebe okrem iných činností v tomto ustanovení špecifikovaných aj otvárku, prípravu
a dobývanie výhradných loţísk. Povolenie banskej činnosti však aj podľa názoru krajského
súdu nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 27 ods. 12 banského zákona účinného
od 1.januára 2002, pretoţe táto prichádza do úvahy len za splnenia podmienok v ňom
uvedených, t.j. nečinnosti ţalobcu v súvislosti s dobývaním počas v ňom určenej lehote,
a to aj v priebehu plynutia doby, na ktorú bola banská činnosť povolená. Z tohto hľadiska
nie je preto podľa názoru krajského súdu rozhodujúce, na akú dlhú dobu bola banská činnosť
ţalobcovi povolená. Zánik banského oprávnenia nie je zákonným predpokladom pre postup
správneho orgánu podľa § 27 ods. 12 banského zákona v znení účinnom od 1.januára 2002,
pričom obvodný banský úrad ho zruší resp. môţe zrušiť iba v súlade s § 4b ods. 4, 5 zákona
o banskej činnosti.
Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe aj keď v zápisnici o kontrole vykonávania
povolenej banskej činnosti v dobývacom priestore „G. P.“ z 8.decembra 2004, vykonanej
príslušným obvodným banským úradom sa konštatuje, ţe počas kontroly neboli zistené
skutočnosti, svedčiace o porušovaní platných právnych predpisov, z jej obsahu je zrejmé, aké
práce boli podľa POPD ţalobcom k uvedenému dňu vykonávané a vykonané okrem tých,
ktoré boli špecifikované v uţ vyššie uvedených ročných správach o banskej činnosti.
O dobývaní vyhradeného loţiska mastenca v nej zmienka nie je.
V danom prípade nebolo podľa názoru krajského súdu moţné akceptovať argument
ţalobcu, týkajúci sa toho, ţe lehota 3 rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho
prevodu na dobývanie určená v § 27 ods.12 banského zákona v znení účinnom od 1.januára
2002 do 31.mája 2007 bola neprimerane krátka a z technických príčin nereálna, o čom svedčí
aj jej predĺţenie na 5 rokov, ktoré zaviedla novela banského zákona účinná od 1.júna 2007,
pretoţe išlo o v tom čase účinnú zákonnú úpravu, ktorú boli správne orgány i subjekty,
na ktoré sa vzťahovala povinné rešpektovať a podľa nej postupovať.
Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia
ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa na základe ţaloby ţalobcu v jej medziach
v zmysle § 247 ods. 1 OSP mohol hodnotiť iba tie ţalobné námietky, ktoré sú tvrdením
ţalobcu o tom, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho
orgánu.
Jeho námietky, špecifikované pod bodom 2 ţaloby sa týkajú práv a povinností
subjektu, ktorý podľa ţalobcu nesplnil podmienky výberového konania, resp. subjektov, ktoré
v predmetnom výberovom konaní, ktoré sa uskutočnilo podľa § 27 ods.4 aţ 10 banského
zákona v konaní o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii podľa § 27 ods. 12
citovaného zákona, účinného od 1.januára 2002 do 31. mája 2007, neboli úspešné. Ide
o námietky v súvislosti s oneskoreným doručením návrhu spoločnosti E. A. R., s.r.o. so
sídlom v R. do výberového konania, nesprávnou aplikáciou banského zákona účinného od
1.januára 2002 na výberové konanie, ktoré bolo vyhlásené 30.decembra 2004, manipuláciou
výberového konania, v ktorej súvislosti podľa tvrdenia ţalobcu boli uţ neúspešnými
uchádzačmi podniknuté ním označené kroky (podnet organizácie M. M. S., s.r.o.
na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci
v súvislosti s výberovým konaním, adresovaný Krajskej prokuratúre Košice, obdobný podnet
ţalobcu a pod.). Preto ich krajský súd povaţoval za právne irelevantné.
V tejto súvislosti tieţ krajský súd poukázal na to, ţe organizácia, ktorej bol určitý
dobývací priestor určený, v prípade trojročnej nečinnosti v súvislosti s dobývaním loţiska
nerastu, vychádzajúc najmä z logického výkladu citovaných zákonných ustanovení,
sa výberového konania ako uchádzač o určenie predmetného dobývacieho priestoru inej
organizácii nemôţe zúčastniť. Na svojich právach by mohla byť dotknutá iba tým,
ţe rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru inej organizácii by správnym orgánom bolo
vydané za nesplnenia podmienok uvedených v § 27 ods. 12 banského zákon účinného
od 1.januára 2002 do 31.mája 2007, t.j. ţeby preukázala, ţe do troch rokov od určenia
dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začala výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie
prerušila na dlhší čas ako tri roky.
I napriek uvedenému však krajský súd zastáva názor, ţe deň 10.apríl 2005, ktorý bol
v oznámení obvodného banského úradu o začatí výberového konania, uverejnenom
v Obchodnom vestníku č. 253/2004 dňa 30.decembra 2004 určený ako dátum ukončenia
prijímania návrhov, je v danom prípade potrebné povaţovať za posledný deň hmotnoprávnej
lehoty, počítanie ktorej sa analogicky spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 122
ods. 3), v zmysle ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
posledným dňom lehoty je najbliţší nasledujúci pracovný deň. Pouţitie ustanovení § 27 ods. 4
aţ 10 banského zákona, účinného od 1.januára 2002 pre predmetné výberové konanie nie je
retroaktivitou z rovnakého dôvodu, aký uţ bol vyššie prezentovaný, pričom výberové konanie
sa uskutočnilo uţ za jeho účinnosti.
Námietka ţalobcu, týkajúca sa prekopírovania návrhu úspešného uchádzača
v predmetnom výberovom konaní z dokumentov, tvoriacich predmet obchodného tajomstva
ţalobcu, bez jeho súhlasu, sa netýka ochrany jeho práv v tomto konaní, ktoré by boli porušené
napadnutým rozhodnutím alebo postupom ţalovaného, ale ako to sám ţalobca uviedol, táto
je predmetom súdneho konania vo veci ochrany proti nekalej súťaţi vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 29Cbpv 3/2008 na základe ţaloby ţalobcu i trestného konania
vedeného na OR PZ Úrade justičnej a kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi pod č. ORP-
544/OEK-SN-2008 vo veci trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového,
telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 3 písm. a) Trestného zákona alebo
zneuţitia účasti na hospodárskej súťaţi podľa § 250 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Námietka zaujatosti zamestnancov správneho orgánu, ktorí mali byť vylúčení
z konania tak, ako bola vznesená v ţalobe, má podľa názoru krajského súdu všeobecný
charakter, odvolávajúc sa na námietky zaujatosti, vznesené voči zainteresovaným
zamestnancom banských úradov, rozhodujúcich o tejto veci. Vychádzajúc o obsahu
administratívneho spisu krajský súd predpokladá, ţe ide o námietku zaujatosti proti
predsedovi Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi Ing. A. B. a predsedovi
Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici JUDr. Ing. P. K. S námietkou zaujatosti
zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným
spôsobom vysporiadal ţalovaný, ktorý ako nadriadený orgán o nej rozhodoval ešte pred
vydaním rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa a túto vyhodnotil ako nedôvodnú
z dôvodov uvedených aj v napadnutom rozhodnutí. Rovnako ako neodôvodnená bola
vyhodnotená aj námietka proti predsedovi Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici,
o ktorej rozhodoval nadriadený orgán Ministerstvo hospodárstva SR, pričom aj tento svoje
stanovisko náleţite odôvodnil v oznámení z 19.decembra 2008, adresovanom právnemu
zástupcovi ţalobcu.
Krajský súd po oboznámení sa s namietanými skutočnosťami a tvrdeniami ţalobcu
v tejto súvislosti, ako aj s celým obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe tieto
námietky ţalobcu opodstatnené nie sú, pretoţe v správnom ani v súdnom konaní ţiadnym
relevantným dôkazom nebolo preukázané, ţeby v danom prípade menovaní zamestnanci
jednotlivých správnych orgánov mali pomer k veci, jej účastníkom resp. k ich zástupcom,
ktorý by odôvodňoval ich zaujatosť v zmysle § 9 zákona o správnom konaní.
Keďţe krajský súd v konaní nezistil ani procesné pochybenia správnych orgánov,
ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupu
správnych orgánov v medziach ţaloby s poukazom na všetky uvedené skutočnosti a citované
zákonné ustanovenia dospel k záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom. Preto ţalobu podľa
§ 250j ods. l OSP ako neopodstatnenú zamietol.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z viacerých dôvodov. Predovšetkým namietal
nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, čím bola účastníkovi konania odňatá
moţnosť konať pred súdom, keď krajský súd neprihliadol na to, ţe rozhodnutia správnych
orgánov neobsahujú podstatné náleţitosti akými podľa jeho názoru sú:
a) preukázanie, resp. odôvodnenie skutočnosti, ţe organizácia, ktorej bol určený dobývací
priestor, nezačala loţisko dobývať v trojročnej lehote, s uvedením, kedy začala plynúť táto
lehota a kedy skončila, prípadne na základe akých právnych skutočností, dôkazov
a právnych úvah dospel správny orgán k záveru, ţe sa v rámci tejto lehoty nezačalo
s dobývaním;
b) preukázanie, resp. odôvodnenie skutočnosti, či došlo k prerušeniu dobývania na dlhší čas
ako tri roky (keďţe v tomto prípade bolo správne konanie začaté písomným oznámením
správneho orgánu z 3.januára 2005, v ktorom sa ako dôvod určenia dobývacieho priestoru
inej organizácii uvádza, ţe „organizácia R., s.r.o. prerušila banskú činnosť dňom
01.10.2001 a oznámila jej začatie po prerušení až dňom 18.11.2004");
c) vyporiadanie sa s otázkou a riadne odôvodnenie, prečo správny orgán pristupuje k určeniu
dobývacieho priestoru inej organizácii a nie jeho zrušeniu, keďţe zákon ho oprávňuje
k vlastnému výberu jednej z týchto dvoch alternatív, t.j. zákon dáva správnemu orgánu
moţnosť pouţiť správnu úvahu;
d) vyporiadanie sa s výsledkami a priebehom výberového konania, zápisnica z ktorého podľa
§ 24 ods. 7 banského zákona „spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom
na rozhodnutie obvodného banského úradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru."
Taktieţ namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďţe krajský súd vôbec nevzal
do úvahy, ţe 24. mája 2004 bolo ţalobcovi vydané povolenie banskej činnosti najneskôr
do 13.novmebra 2006, čím bolo zaloţené jeho subjektívne právo vykonávať v tomto
dobývacom priestore uvedené činnosti aţ do tohto dátumu a taktieţ nezohľadnil
medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná, konkrétne Dohoda medzi
vládou Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane
investícií z 15.novembra 1990 ako aj Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou
republikou a Rakúskou republikou o podpore a ochrane investícií z 15. októbra 1990,
ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany správnych orgánov, s ktorým
sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 13.apríla 2010 ţiadal rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe Obvodný banský úrad
v Spišskej Novej Vsi, Hlavný banský úrad v správnych konaniach a Krajský súd v Košiciach
v súdnom konaní postupovali v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky,
t. j. všeobecne záväznými predpismi a ich rozhodnutia sú v súlade s ústavou a zákonmi
Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru ţalobca, ktorému bol dobývací priestor G. P.
na základe zmluvného prevodu prevedený, resp. „preregistrovaný" na racionálne vyuţívanie
výhradného loţiska mastenca 24.júna 1997, toto výhradné loţisko do 31. decembra 2004
nedobýval, čo ţalovaný jednoznačne preukázal a v konečnom dôsledku štatutárny zástupca
ţalobcu (konateľ spoločnosti R. s.r.o., RNDr. O. R.) nespochybniteľným spôsobom priznal
na súdnom pojednávaní 3.februára 2010 na Krajskom súde v Košiciach.
Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe došlo k porušeniu medzinárodných dohovorov, ţalovaný
poukázal na to, ţe pokiaľ ide o Dohodu medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií z 15. novembra 1990 (oznámenie
Federálneho Ministerstva zahraničných vecí č. 333/1992 Zb.), podľa jej čl. III: "Ochrana
investície (...)
2. Každá zmluvná strana poskytne investíciám a výnosom investora z druhej zmluvnej
strany na svojom území zaobchádzanie nie menej priaznivé, než ktoré poskytuje investíciám
alebo výnosom investorov z ktoréhokoľvek tretieho štátu.
3. Každá zmluvná strana poskytne investorom druhej zmluvnej strany na svojom
území, pokiaľ ide o riadenie, užívanie, využívanie alebo nakladanie s ich investíciami alebo
výnosmi na jeho území, zaobchádzanie nie menej priaznivé, než ktoré poskytuje investorom
ktoréhokoľvek tretieho štátu.
4. Každá zmluvná strana poskytne, pokiaľ možno, a v súlade so svojím právnym
poriadkom, investíciám a výnosom investorov druhej zmluvnej strany zaobchádzanie
nie menej priaznivé, než ktoré poskytuje investíciám alebo výnosom svojich vlastných
investorov."
Pokiaľ ide o Dohodu medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou
a Rakúskou Republikou o podpore a ochrane investícií z 15.októbra 1990 (oznámenie
Federálneho Ministerstva zahraničných vecí č. 454/1991 Zb.), podľa jej čl. 2 : "Podpora
a ochrana investícií
(1) Každá zmluvná strana podľa možností podporuje na svojom území investície
investorov druhej zmluvnej strany, umožňuje ich vznik v súlade so svojím právnym poriadkom
a v každom prípade s nimi nakladá riadne a spravodlivo".
Podľa čl. 3 : "Nakladanie s investíciami
(1) Každá zmluvná strana nakladá s investormi druhej zmluvnej strany a ich
investíciami nie menej priaznivo než s vlastnými investormi alebo s investormi tretích štátov
a ich investíciami.
Z uvedeného podľa názoru ţalobcu vyplýva, ţe medzinárodné zmluvy neboli nijakým
spôsobom porušené. Vlastník nerastného bohatstva - Slovenská republika si svoje vlastníctvo
a nakladanie s ním chráni v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade
so zákonmi aj v súlade s medzinárodnými zmluvami. To sa týka aj loţiska vyhradeného
nerastu mastenca v dobývacom priestore G. P. Postup podľa § 27 ods. 12 banského zákona
(určenie dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania) sa voči
ţalobcovi uplatnil rovnako, teda nie menej priaznivo, ako voči ktorejkoľvek inej organizácii.
Účastník konania spoločnosť V. M., s. r.o. sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním
z 15.apríla 2010 v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom
poukázal na to, ţe v celom konaní nebolo sporné, ţe ţalobca v stanovenej lehote nezačal
predmetný dobývací priestor G. P. dobývať. Pokiaľ sa ţalobca domnieva, ţe je povinnosťou
správneho orgánu odôvodniť, prečo bol dobývací priestor určený inej organizácii s nie
zrušený, takáto povinnosť, podľa názoru účastníka V. M., s. r.o., správnym orgánom
nevyplýva zo ţiadneho ustanovenia banského zákona.
Podľa názoru účastníka V. M., s. r.o., správny orgán mal na výber dve úplné
rovnocenné moţnosti ako postupovať v prípade, ak nastanú predpoklady uvedené
v hypotéze normy obsiahnutej v § 27 ods. 12 banského zákona. Postavenie ţalobcu by
sa nijakým spôsobom nezmenilo, ak by správny orgán namiesto určenia dobývacieho
priestoru inej organizácii rozhodol o jeho zrušení.
V danej súvislosti je úplne irelevantné či správny orgán toto svoje rozhodnutie
podrobnejšie zdôvodnil alebo nie. Z rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, ţe správny
orgán sa pohyboval v rámci povolenej správnej úvahy (správny orgán vybral jednu z dvoch
zákonom predpokladaných rovnocenných moţností). Navyše, krajský súd v rámci prieskumu
napadnutého rozhodnutia ţalovaného bol v zmysle § 245 ods. 2 OSP povinný skúmať len to,
či rozhodnutie zaloţené na zákonom povolenej správnej úvahe nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Krajský súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého správneho
rozhodnutia ţalovaného nebol oprávnený posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutia vytvárali dostatočný rámec na to, aby krajský súd bol
spôsobilý posúdiť, či rozhodnutie zaloţené na zákonom povolenej správnej úvahe nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Inými slovami zdôvodnenie prečo sa správny
orgán rozhodol pre jednu z moţných variantných riešení by bolo nadbytočné, a to jednak
z dôvodu, ţe táto otázka by ani nemohla byť predmetom prieskumu v rámci správneho
súdnictva, pretoţe by sa týkala posudzovania účelnosti a vhodnosti takéhoto rozhodnutia
a jednak preto, ţe ţalobca by na svojich právach nemohol byť nijakým spôsobom dotknutý -
ţalobca by k dobývaciemu priestoru ţiadne práva nezískal, či by správny orgán zvoli jednu
alebo druhú z moţností uvedených v § 27 ods. 12 banského zákona.
Tvrdenie ţalobcu, ţe určenie dobývacieho priestoru inej organizácii spätne zasahuje
do ním nadobudnutých práv je podľa názoru účastníka V. M., s. r.o., nesprávne. Ţalobca
v danom prípade pravdepodobne nedostatočne rozlišuje medzi pravou a nepravou
retroaktivitou, kde tá druhá nie je retroaktivitou, ktorá by bola v právnom štáte zakázaná alebo
neţiaduca a moţno vysloviť záver, ţe tzv. nepravá retroaktivita nie je v podstate
retroaktivitou, pretoţe účinky zamýšľané určitou právnou úpravou nevzťahuje na právne
vzťahy alebo práva vzniknuté resp. nadobudnuté v čase pred jej účinnosťou tak, ţe by ich
priamo spätne menila alebo rušila alebo akýmkoľvek iným spôsobom na nich spätne
dopadala. Právna úprava prijatá zákonom č. 558/2001 Z. z. nepôsobila spätne ako sa ţalobca
mylne domnieva, ale pôsobila do budúcna t.j. dopadala na právne vzťahy vzniknuté pred jej
účinnosťou, ale len v tom rozsahu, ţe ich upravovala od 1.januára 2002 do budúcna. Inými
slovami následky uvedené v § 27 ods. 12 banského zákona sa týkali aj tých subjektov, ktoré
nadobudli práva k dobývaciemu priestoru pred 1.januárom 2002 s tým, ţe lehota troch rokov
začala plynúť pre subjekty, ktoré nadobudli dobývací priestor pred účinnosťou zákona
č. 558/2001 Z. z., dňom účinnosti tohto zákona.
Čo sa týka ţalobcom tvrdenej skutočnosti, ţe dobývací priestor „G. P." bol
rozhodnutím ţalovaného určený organizácii, ktorá vôbec nesplnila podmienky výberového
konania, účastník V. M., s.r.o. v tejto súvislosti poukázal na svoje predchádzajúce
vyjadrenie, ţe skúmanie predmetnej otázky nemôţe byť v tomto konaní predmetom
prieskumu. Z ustanovenia § 27 ods. 12 banského zákona, ako uţ bolo vyššie uvedené sa
podáva jedine taký výklad, ţe dobývací priestor mohol byť v danom prípade určený len inej
organizácii t.j. nie ţalobcovi.
Z tohto pohľadu podľa názoru účastníka V. M. spol. s r.o. aj správny orgán ako aj súd
prejednali ţalobcom vznesenú námietku nad rámec zákonom stanovenej povinnosti.
Z pohľadu právneho postavenia ţalobcu je úplne irelevantné, či v danom prípade bol
dobývací priestor „G. P." určený organizácii, ktorá splnila alebo nesplnila podmienky
výberového konania. Na právnom postavení ţalobcu by sa nič nezmenilo, ak by bol dobývací
priestor „G. P." určený v rozpore s podmienkami výberového konania, keďţe ţalobcovi tento
dobývací priestor uţ nemohol byť pridelený a keďţe výberového konania sa zúčastnili aj iné
subjekty, ktoré by v prípade nesplnenia podmienok zo strany úspešného uchádzača dobývací
priestor získali. Predmetnú námietku by mohli vzniesť len ostatní - neúspešní účastníci
(avšak takí, ktorí by potenciálne mohli byť úspešní) výberového konania nie však ţalobca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
18. mája 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Zásady ochrany a racionálneho vyuţívania nerastného bohatstva, najmä
pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní loţísk nerastov, úprave
a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti
prevádzky a ochrany ţivotného prostredia pri týchto činnostiach upravuje banský zákon.
Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona účinného do 31. mája 2007 na dobývanie výhradného
loţiska sa organizácii, ktorá má príslušné banské oprávnenie, určí dobývací priestor. Určenie
dobývacieho priestoru oprávňuje organizáciu na dobývanie výhradného loţiska.
Podľa ods. 11 dobývať výhradné loţisko v určenom dobývacom priestore môţe
organizácia po vydaní povolenia banskej činnosti obvodným banským úradom podľa
osobitných predpisov.
Podľa § 27 ods. 1 dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad
rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a na základe záväzného
stanoviska stavebného úradu.
Podľa ods. 12 obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie,
ak sa dobývanie výhradného loţiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená
likvidácia hlavných banských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor
alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 aţ 10),
ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho
prevodu nezačala výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri
roky.
Podľa § 43a konania začaté pred účinnosťou tohto zákona (1.jún 2007) sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka
konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína
na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon.
Z administratívneho spisu je nepochybné, ţe ţalobcovi bol určený dobývací priestor
„G. P.“ 24.júna 1997, kedy Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal osvedčenie, ţe
ţalobca nadobudol na základe zmluvy s Geologickou sluţbou Slovenskej republiky všetky
práva k predmetnému dobývaciemu priestoru uvedené v § 24 banského zákona. Podľa právnej
úpravy účinnej do 31.decembra 2001 neexistovala v banskom zákone lehota, ktorá by
určovala, dokedy je subjekt, ktorému bol určený dobývací priestor, povinný začať
so samotným dobývaním loţiska.
Zákonom č. 588/2001 Z. z., účinným od 1. januára 2002 bolo novelizované znenie
§ 27, kde bol zavedený ods. 12 a v ňom uvedená povinnosť pre organizáciu, ktorej bol
dobývací priestor určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho
prevodu začať výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie neprerušiť na dlhší čas ako tri roky
a s nesplnením tejto povinnosti spojené zákonné následky – oprávnenie banského úradu určiť
dobývací priestor inej organizácii, resp. dobývací priestor zrušiť.
Ako správne v napadnutom rozsudku uviedol krajský súd, uplynutím trojročnej lehoty
organizácii právo na dobývanie výhradného loţiska automaticky zo zákona nezaniká, ako sa
mylne domnieva ţalovaný aj účastník konania V. M., s. r.o. Márne uplynutie tejto lehoty
vytvára predpoklad preto, aby obvodný banský úrad postupoval podľa § 27 ods. 12 druhá
veta, t. j. zrušil dobývací priestor, alebo ho určil inej organizácii na základe výberového
konania (§ 24 ods. 4 aţ 10).
V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú
poukázal v napadnutom rozsudku aj krajský súd, trojročná lehota zavedená touto novelou
platila nielen pre organizácie, ktorým bol určený dobývací priestor po 1.januári 2002,
ale aj pre organizácie, ktorým bol určený dobývací priestor pred 1.januárom 2002 s tým,
ţe v druhom prípade – a taký bol aj prípad ţalobcu, trojročná lehota začala plynúť dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 588/2001, t. j. 1. januára 2002. Z uvedeného vyplýva,
ţe ţalobca mal začať s dobývaním výhradného loţiska v určenom dobývacom priestore
najneskôr 1.januára 2005.
Zo spisového materiálu vyplýva, ţe správne konanie o určenie dobývacieho priestoru
„G. P.“ inej organizácii bolo začaté pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z. z. prvým úkonom
správneho orgánu voči ţalobcovi, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Správneho
poriadku, t. j. doručením oznámenia o určení dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii
z 3. januára 2005. V tomto liste správny orgán prvého stupňa oznamuje ţalobcovi, ţe
1.októbra 2001 bola prerušená banská činnosť v dobývacom priestore „G. P.“ a táto bola
obnovená aţ 18.novembra 2004, čo je čas dlhší ako tri roky a preto podľa § 27 ods. 12
banského zákona poţiadal správny orgán ešte v decembri 2004 Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky o uverejnenie oznámenia o začatí výberového konania podľa § 24 ods. 4
aţ 10 banského zákona, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 30.decembra 2004.
Je zrejmé, ţe správny orgán v oznámení z 3. januára 2005 uviedol ako dôvod určenia
dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii prerušenie banskej činnosti ţalobcu na čas
dlhší ako tri roky, pričom túto lehotu počítal od 1.októbra 2001, hoci zákon účinný v tom čase
ţiadnu lehotu pre začatie dobývania neurčoval.
Ako bolo uvedené vyššie, v prípade ţalobcu mohla začať trojročná lehota uvedená
v § 27 ods. 12 banského zákona plynúť aţ 1.januára 2002 a skončila 1.januára 2005,
t. j. k tomuto dátumu bolo potrebné zo strany správneho orgánu skúmať, či ţalobca začal
alebo nezačal určený dobývací priestor „G. P.“ dobývať.
Zo spisového materiálu vyplýva, ţe Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal
31.mája 2004 rozhodnutie, ktorým bola ţalobcovi povolená banská činnosť najneskôr
do 13. novembra 2006 a tieţ ţe 8. decembra 2004 bola pracovníkmi Obvodného banského
úradu v Spišskej Novej Vsi vykonaná miestna obhliadka za účelom kontroly vykonávania
povolenej banskej činnosti v dobývacom priestore „G. P.“, v zápisnici, z ktorej sa
konštatovalo, ţe neboli zistené skutočnosti svedčiace o porušovaní platných právnych
predpisov.
Zo zápisnice nevyplýva, či ţalobca začal alebo nezačal vykonávať práce bezprostredne
smerujúce k dobývaniu samotného loţiska, chýba taktieţ fotodokumentácia zachytávajúca
reálny stav na stavenisku, resp. v podzemných priestoroch. Skutočnosť, ţe ţalobca nezačal
s ťaţbou mastenca vyplýva z ročných správ o banskej činnosti za rok 1999 aţ 2003. Správa
z roku 2004 sa v administratívnom spise nenachádza.
V dôvodovej správe k novele banského zákona, ktorá zaviedla trojročnú lehotu
(zák. č. 588/2001, § 27 ods. 12, bod 10 dôvodovej správy) sa uvádza, ţe:“ ... v praxi sú časté
prípady, keď organizácia má určený dobývací priestor viac rokov, ale v dobývacom priestore
nevykonáva žiadnu činnosť z rôznych, niekedy aj špekulatívnych dôvodov a nemá ani záujem
previesť dobývací priestor na inú organizáciu, ktorá by bola schopná výhradné ložisko
dobývať a o dobývanie má záujem. Novelou banského zákona sa splnomocňuje obvodný
banský úrad ako orgán štátnej banskej správy vykonávajúci hlavný dozor nad využívaním
nerastného bohatstva zrušiť dobývací priestor alebo tento určiť inej organizácii,
ak organizácia do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala
výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie bezdôvodne prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky
(krátkodobé prerušenia dobývania sa nesčítavajú), a to formou výberového konania,
uskutočneného podľa § 24 ods. 4 až 10 zákona..“.
Z uvedeného je zrejmé, ţe úmyslom zákonodarcu bolo zavedením trojročnej lehoty
posilniť ochranu nerastného bohatstva okrem iného aj jeho racionálnym a čo najefektívnejším
vyuţívaním pri súčasnom zaistení bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a zabezpečení
starostlivosti o ţivotné prostredie.
Podľa názoru odvolacieho súdu, v zmysle vyššie uvedených dôvodov, postup podľa
§ 27 ods. 12, t. j. určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, resp. jeho zrušenie bol
podľa banského zákona účinného do 31.mája 2007 namieste vtedy, ak po dôkladnom
prieskume vykonanom správnym orgánom vyšla najavo skutočnosť, ţe organizácia, ktorá
má určený dobývací priestor v dobývacom priestore nevykonáva ţiadnu činnosť, tento
skutočne nevyuţíva, nevykonáva bezdôvodne ţiadne práce smerujúce k dobývaniu loţiska,
prípadne sa správa špekulatívne.
V prípade, ak organizácia, ktorá má určený dobývací priestor umelo predlţuje začiatok
dobývania loţiska, potom je určite efektívnejšie, z hľadiska jeho vyuţitia, tento určiť inej
organizácii.
V opačnom prípade, ak organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, vykonáva
v dobývacom priestore práce smerujúce k začatiu vlastného dobývania, avšak k predlţovaniu
prípravných prác resp. k odďaľovaniu začatia vlastnej ťaţby dochádza napríklad
pod vplyvom sťaţených prírodných podmienok, potom určenie tohto priestoru inej
organizácii bez náleţitého vyhodnotenia efektívnosti a racionálnosti takéhoto postupu
je otázne.
Táto otázka nadobúda na váţnosti o to viac v prípade ako je tento, keď 31.mája 2004
vydal Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi rozhodnutie, ktorým bola ţalobcovi
povolená banská činnosť najneskôr do 13. novembra 2006, 8. decembra 2004 bola vykonaná
miestna obhliadka za účelom kontroly vykonávania povolenej banskej činnosti v dobývacom
priestore „G. P.“, v zápisnici z ktorej sa konštatovalo, aké práce boli v dobývacom priestore
vykonané a ţe neboli zistené skutočnosti svedčiace o porušovaní platných právnych
predpisov a následne obvodný banský úrad s formálnym konštatovaním márneho uplynutia
zákonnej lehoty, navyše počítanej nesprávne a bez relevantného prieskumu v dobývacom
priestore, pristúpil predčasne k vyhláseniu výberového konania (30.december 2004, t. j. pred
uplynutím zákonnej trojročnej lehoty) a bez akéhokoľvek vyhodnotenia efektívnosti takéhoto
postupu určil dobývací priestor „G. P.“ inej organizácii.
Odvolací súd súhlasí s tvrdením ţalovaného, ţe Ústava Slovenskej republiky zaväzuje
správne orgány konať iba na jej základe a v jej medziach a rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.
Avšak v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány podľa týchto
zásad nepostupovali.
Predovšetkým nesprávne určili lehotu v ktorej mal ţalobca začať s dobývaním
určeného priestoru. Odvolací súd súhlasí s názorom ţalobcu, ţe krajský súd nemohol tento
nedostatok odstrániť pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa, keďţe úlohou správneho súdu je prieskum zákonnosti postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy a nie odstraňovanie ich nedostatkov. Uplynutie
zákonom stanovenej trojročnej lehoty obvodný banský úrad ako aj ţalovaný v napadnutom
rozhodnutí určili nesprávne, pretoţe začiatok jej plynutia počítali od určenia dobývacieho
priestoru resp. jeho prevodu ţalobcovi a nie aţ od nadobudnutia účinnosti
zák. č. 558/2001 Z. z., a preto uţ len z tohto dôvodu nemoţno v duchu zásady „z nepráva
nemôţe vzniknúť právo“ povaţovať postup správnych orgánov za zákonný.
Správne orgány taktieţ nedostatočne zistili skutkový stav, keď sa nezaoberali
s aktuálnym stavom prác na otvárke, príprave a dobývaní loţiska v dobývacom priestore
„G. P.“ ku dňu uplynutia zákonnej lehoty, napriek tomu ţe z miestnej obhliadky z 8.decembra
2004 im bolo známe, ţe ţalobca v predmetnom dobývacom priestore činnosť vykonáva
a z tvrdení ţalobcu vyplývalo, ţe ţalobca na uvedenom dobývacom priestore uţ preinvestoval
cca 120 000 000 Sk. Inými slovami nevysporiadali sa s otázkou, či došlo k faktickému
splneniu predpokladu pre postup podľa § 27 ods. 12 banského zákona a napriek tomu
vyhlásili výberové konanie podľa § 24 ods. 4 aţ 10 banského zákona.
Odvolací súd upozorňuje na tú skutočnosť, ţe zákonná definícia pojmu dobývanie,
ako činnosti organizácie v dobývacom priestore, prostredníctvom ktorej dôjde k získaniu
nerastu z loţiska dobývacími metódami, bola zavedená do banského zákona aţ novelou –
zák. č. 219/2007 Z. z. účinným od 1. júna 2007, preto reštriktívny výklad pojmu „začatie
dobývania“ výhradného loţiska, ktorý si osvojili správne orgány v decembri 2004,
bez náleţitého odôvodnenia nie je správny.
Na záver odvolací súd upozorňuje na to, ţe právne normy nepôsobia vo vákuu,
ale v spoločnosti a ich hlavným cieľom je úprava spoločenských vzťahov tak, aby dochádzalo
iba v nevyhnutných prípadoch a v súlade s verejným záujmom k čo najmenším zásahom
do práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb.
Preto správny orgán pri vydaní individuálneho správneho aktu , ktorým nepochybne
vţdy dochádza k zásahu do subjektívnych práv jednotlivcov musí tento zásah vyhodnotiť
zo všetkých hľadísk, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s verejným záujmom a proporcionalitu.
V danom prípade nepochybne verejným záujmom bolo čo najefektívnejšie vyuţitie
dobývacieho priestoru „G. P.“, avšak bez akéhokoľvek vyhodnotenia a porovnania
výhodnosti ponechania predmetného dobývacieho priestoru ţalobcovi, resp. jeho určenia
inej organizácii, bolo rozhodnutie ţalovaného predčasné, nezrozumiteľné a nedostatočne
odôvodnené.
Z uvedených dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţnil s rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach a uznal námietky ţalobcu za dôvodné, nakoľko dospel k záveru,
ţe postup ţalovaného a napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, keďţe zistenie
skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, a preto sú tu dôvody na zrušenie
rozhodnutia ţalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c)
OSP.
Keďţe Krajský súd v Košiciach ţalobu zamietol, postupoval odvolací súd podľa
§ 250ja ods. 3 OSP tak, ţe rozhodnutie krajského súdu zmenil, keďţe neboli splnené
podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie.
Vzhľadom na to, ţe podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou súdov
pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť najmä pokiaľ ide
o riadne zistenie skutkového stavu, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného,
ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátil im vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
s tým, ţe v ďalšom konaní budú správne orgány viazané právnym názorom odvolacieho súdu,
za účelom riadneho zistenia skutočného stavu doplnia dokazovanie v naznačenom smere,
zváţia proporcionalitu ochrany legitímneho cieľa a intenzity zásahu do ţalobcových práv
garantovaných zákonom a na základe toho vo veci opätovne rozhodnú, pričom svoje
rozhodnutie aj náleţite odôvodnia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a ţalobcovi priznal 66 €
z titulu náhrady zaplateného súdneho poplatku.
Náhradu trov právneho zastúpenia ţalobcovi nepriznal, podľa § 151 ods. 2 OSP,
nakoľko právny zástupca ţalobcu si tieto v konaní pred súdom prvého stupňa v zákonom
stanovenej lehote nevyčíslil a v odvolacom konaní ani neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová