Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-28-2009.pdf
PDF · 146.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/28/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu Rozmin s.r.o. so sídlom Šafárikova 21, Rožňava, právne zastúpeného Mgr. Marekom Benedikom, advokátom so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.01.2009 č. 25-32/2009, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 12.08.2008 o zrušení banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Spišskej Novej Vsi pod č. 1217/97 zo dňa 14.05.1997 žalobcovi a zmenené rozhodnutím úradu č. 1704/99 z 21.10.1999 a č. 1496/2001 z 21.09.2001 na činnosti uvedené v § 2 písm. b), c), d) a e) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a zaregistrované v banskom registri právnických osôb Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, fólio č. 54, a to podľa ust. § 4b ods. 4 písm.c) a § 4b ods. 4 písm. d) zákona, teda z dôvodu, že žalobca nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie dlhšie ako 3 roky a taktiež z dôvodu, že žalobca nespĺňa niektorú z požiadaviek uvedených v § 4a ods. 2 zákona, teda konkrétne z dôvodu, že žalobca po dobu dlhšiu ako 3 mesiace nemal určených zodpovedných zamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 26.01.2009.
Včas podanou žalobou zo dňa 12.03.2009, podanou osobne na podateľni tunajšieho súdu dňa 13.03.2009, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie, ako aj zaviazať žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v žalobe uviedol, že prevádzkoval od 24.06.1997 banskú činnosť v súvislosti s otvárkou, prípravou a dobývaním mastencového ložiska v určenom dobývacom priestore „B. A.“ číslo XX/e, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obcí B. A. a C., okres F.. Na výkon tejto činnosti bol oprávnený na základe banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom Spišská Nová Ves pod č. k. 1217/97 zo dňa 14.05.1997, zmeneného rozhodnutiami č. k. 1704/99 zo dňa 21.10.1999 a č. k. 1496/2001 zo dňa 21.09.2001. Banské oprávnenie bolo žalobcovi vydané na vykonávanie banskej činnosti uvedenej
v § 2 písm. b), c), d), e), f) a g) zákona č. 51/1998 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a na činnosť vykonávanú banským spôsobom uvedenú v § 3 písm. a) tohto zákona. Listom zo dňa 03.05.2005 oznámil Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves žalobcovi, že dobývací priestor B. A., v ktorom dovtedy vykonával banskú činnosť žalobca, určil inej organizácii - spoločnosti Economy agency RV, s.r.o. so sídlom Marikovszkého č. 53, Rožňava 048 01, IČO: 36 582 760. Rozhodnutím a postupom Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves pri určení dobývacieho priestoru inej organizácii došlo k porušeniu zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banského zákona) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku), v dôsledku čoho boli porušené práva žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca dňa 27.09.2005 podal na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, vec bola vedená pod č. k. 5S 73/2005. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci odvolacieho konania uznesením č. k. 6Sžo/61/2007-121 zo dňa 27.02.2008 zrušil rozhodnutie žalovaného Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves o určení dobývacieho priestoru B. A. spoločnosti Economy agency RV, s.r.o. zo dňa 22.04.2005 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného poukázal na to, že správny orgán sa dopustil celého radu závažných procesných pochybení, ktoré podstatne sťažili žalobcovu možnosť obrany. Žalobca pochybenia správneho orgánu nijako nevyvolal ani sa na nich nepodieľal, v ich dôsledku mu však bolo do značnej miery znemožnené, aby v riadnom a zákonnom konaní obhajoval svoje práva. Z tohto dôvodu nebolo možné postupovať inak než rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru B. A. spoločnosti Economy agency RV, s.r.o. zrušiť ako nezákonné. Po zrušení nezákonného rozhodnutia Najvyšším súdom SR a vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie vydal Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves dňa 02.07.2008 rozhodnutie č. k. 329/1506/2008, ktorým určil dobývací priestor mastencového ložiska „B. A.“ organizácii VSK MINING s.r.o.so sídlom Hlavná 8, Košice 040 01, IČO: 35 837 659 (právnemu nástupcovi spoločnosti Economy Agency RV, s.r.o.) a zároveň vylúčil odkladný účinok odvolania. Proti rozhodnutiu o určení dobývacieho priestoru podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného č. k. 26-34/2009 zo dňa 12.01.2009 a zároveň bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o určení dobývacieho priestoru podáva žalobca na tunajšom súde samostatne žalobu súčasne s touto žalobou. V nadväznosti na určenie dobývacieho priestoru B. A. inej organizácii, ktorého preskúmanie je predmetom samostatného súdneho konania, bolo začaté aj správne konanie vo veci zrušenia banského oprávnenia žalobcu na tom skutkovom základe, že nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie, dlhšie ako tri roky. Dňa 01.07.2008 vydal Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia banského oprávnenia, na ktoré žalobca odpovedal listom zo dňa 14.07.2008 s argumentáciou, že jediným dôvodom, pre ktorý v období medzi 22.04.2005 a 10.04.2008 nevykonával banskú činnosť je, že mu bol nezákonne odňatý dobývací priestor. Ďalej tvrdil, že neboli naplnené dôvody pre zrušenie banského oprávnenia, resp. boli spôsobené nezákonným postupom zo strany žalovaných správnych orgánov.
K nevykonávaniu banskej činnosti žalobcom, resp. činnosti vykonávanej banským spôsobom dlhšie ako tri roky ustanovenej v § 4b ods. 4 písm. c) zákona namietal, že vykonával banskú činnosť, pri ktorej využíval svoje banské oprávnenie, a to výlučne v súvislosti s otvárkou, prípravou a dobývaním mastencového ložiska v určenom dobývacom priestore B. A. Č. XX/e. Nezákonným rozhodnutím Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 22.04.2005 bol dobývací priestor B. A. určený inej organizácii - spoločnosti Economy agency RV, s.r.o., pričom toto rozhodnutie bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžo/61/2007-121, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 10.04.2008. V čase medzi 22.04.2005 a 10.04.2008 nemohol žalobca vykonávať banskú činnosť v dobývacom priestore výlučne v dôsledku nezákonného rozhodnutia a postupu Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves, hoci mal na ňu zabezpečené všetky finančné a technické prostriedky. Keďže aj následné rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru inej organizácii je v súčasnosti predmetom súdneho konania, nie je možné vylúčiť, že nezákonnosť v rozhodovaní a postupe príslušných banských orgánov pretrváva dodnes. Je pravdou, že banské oprávnenie sa, obdobne ako iné typy oprávnenia na určitú činnosť (napr. živnostenské oprávnenie), neviaže na konkrétny dobývací priestor, lenže nie je možné od žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou založenou výlučne v súvislosti s mastencovým ložiskom v B. A., touto činnosťou sa zaoberá prakticky počas celej doby svojej existencie a vynaložil na ňu desiatky miliónov korún, spravodlivo požadovať, aby po nezákonnom určení dobývacieho priestoru B. A. inej organizácii, začal vykonávať úplne inú banskú činnosť niekde inde (napr. začať ťažiť urán na M.?) len za tým účelom, aby mu nebolo zrušené banské oprávnenie.
Obzvlášť nie v prípade, ak celý postup pri určení dobývacieho priestoru inej organizácii, považuje od začiatku za nezákonný, v čom mu dal za pravdu aj Najvyšší súd SR. Tu je potrebné i uviesť, že na pokračovanie banskej činnosti v B. A. mal už uzavretú zmluvu o dodávke prác s firmou Siderit s.r.o. Nižná Slaná v hodnote cca 72 mil. Sk, z ktorej mu vyplývali rozsiahle povinnosti. Ak by na Slovensku existovalo porovnateľné ložisko mastenca s obdobnými parametrami ako v B. A., tak by bolo možné teoreticky uvažovať o tom, či žalobca reálne mohol vykonávať banskú činnosť inde, keďže sa však jedná o unikátny výskyt mastenca v rámci celosvetového meradla, považujeme túto otázku za bezpredmetnú - samozrejme, že žalobca nemá žiadny záujem o iný typ banskej činnosti (zaoberať sa inými nerastmi, inými dobývacími metódami, inými lokalitami) než vykonával doteraz. Správny orgán svojou argumentáciou vlastne od žalobcu žiada, aby v čase medzi jeho nezákonným rozhodnutím o určení dobývacieho priestoru a rozhodnutím súdu o jeho nezákonnosti pokračoval vo výkone banskej činnosti v inej lokalite, čo je technický a aj právny nezmysel. Nezákonné rozhodnutie a postup správneho orgánu totiž od počiatku nevyvolávajú žiadne práva a povinnosti a štát zodpovedá za vzniknutú škodu.
K nesplneniu požiadavky ustanovenej v § 4a ods.2 zákona, t. z. k neurčeniu zodpovedných zamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom po dobu dlhšiu ako 3 mesiace uviedol, že Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves rozhodnutím č. 1023/511/2004 zo dňa 31.05.2004 povolil žalobcovi banskú činnosť v dobývacom priestore B. A. do 13.11.2006. V tomto rozhodnutí sa výslovne uvádza, že „plán otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska mastenca v dobývacom priestore B. A. vypracoval L.. V. A.Ó. - odborne spôsobilý projektant, ktorý má príslušné osvedčenie vydané tunajším banským úradom pod č. 437/2003 z 12.03.2003“, pričom ako vedúci bane mal byť ustanovený zamestnanec dodávateľskej firmy SIDERIT s.r.o. Nižná Slaná (plnenie zmluvy s touto spoločnosťou na dokončenie bane bolo zmarené nezákonným postupom Obvodného banského úradu). Keďže uvedené rozhodnutie o povolení banskej činnosti nadobudlo právoplatnosť, a nebolo nikdy predpísaným spôsobom zrušené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že banská činnosť bola žalobcovi povolená, považuje žalobca za nepochybne preukázané, že splnil všetky podmienky pre je výkon, a teda aj mal určené zodpovedné osoby na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti. Pokiaľ ide o obdobie medzi 22.04.2005 a 10.04.2008, kedy bolo žalobcovi zabránené v ďalšom vykonávaní banskej činnosti výlučne v dôsledku nezákonného postupu príslušných správnych orgánov, platia tie isté argumenty, ktoré boli uvedené v 1. časti - nebolo možné od žalobcu spravodlivo očakávať a požadovať, aby mal zabezpečené (a aby platil) odborne spôsobilé osoby na činnosť, ktorú pre nezákonné obštrukcie Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves nemohol vôbec vykonávať. Záverom si žalobca dovoľuje poukázať na pravdepodobný motív, ktorý viedol Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves a následne aj žalovaného k zrušeniu banského oprávnenia žalobcu. Obvodný banský úrad dňa 22.04.2005 nezákonne určil dobývací priestor inej organizácii. Dňa 10.04.2008 Najvyšší súd SR jeho nezákonné rozhodnutie zrušil. V nadväznosti na to začal správny orgán dve samostatné správne konania, dňa 21.05.2008 správne konanie o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii (v podstate sa jedná len o pokračovanie v konaní začatom ešte dňa 03.01.2005), ktoré od počiatku smerovalo opätovnému určeniu dobývacieho priestoru tej istej organizácii ako pôvodným nezákonným rozhodnutím - táto organizácia však nesplnila zákonné podmienky (predložila návrh do výberového konania po stanovenom dátume ukončenia prijímania návrhov); po tom, čo žalobca v priebehu júna 2008 vo svojom písomnom vyjadrení k podkladom rozhodnutia spochybnil zákonnosť postupu Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves, začalo sa dňa 01.07.2008 konanie o zrušenie banského oprávnenia žalobcovi.
V závere poukázal na časové nadväznosti, ako aj na prepojenie obidvoch konaní, z ktorých podľa žalobcu je zrejmé, že k zrušeniu banského oprávnenia žalobcu došlo výlučne v snahe vytvoriť ďalšiu obštrukciu, aby žalobca nemohol v budúcnosti pôsobiť v dobývacom priestore mastencového ložiska B. A., prípadne voči nemu postupovať represívne za to, že úspešne spochybnil doterajšiu činnosť Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za zavádzajúce, poukázal na to, že určenie dobývacieho priestoru B. A. inej organizácii nemá žiadny súvis s konaním vo veci zrušenia banského oprávnenia žalobcu. Dôvodom na začatie konania vo veci zrušenia banského oprávnenia bolo podanie žalobcu z 19.05.2008, ktorým prvostupňovému orgánu žalobca oznámil zmenu, týkajúcu sa údajov a dokladov, na ktorých základe mu bolo vydané banské
oprávnenie a následné zistenia prvostupňového orgánu z kontroly zbierky listín banského registra spočívajúce v tom, že žalobca od roku 2001 nemal určeného zodpovedného vedúceho zamestnanca. Ďalším dôvodom pre začatie konania vo veci zrušenia banského oprávnenia žalobcu bolo zistenie prvostupňového orgánu, že žalobca nepodal za roky 2004 až 2007 správu o výsledku vykonanej banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, ktorú organizácie predkladajú obvodným banským úradom do konca januára nasledujúceho roka (v tom čase ešte podľa § 13a vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení vyhlášky SBÚ č. 16/1992 Zb.), čo prvostupňový orgán posúdil tak, že banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom žalobca v uvedenom období nevykonával.
K tvrdeniu žalobcu, že bol nespravodlivo stíhaný zo strany orgánov štátnej banskej správy uviedol, že nezodpovedá skutočnosti, že dobývací priestor B. A. bol žalobcovi odňatý, pretože prvostupňový správny orgán postupoval podľa druhej vety § 27 ods. 12 v tom čase od 01.01.2002 do 31.05.2007 platného a účinného banského zákona.
K tvrdeniu žalobcu, že dôvody pre zrušenie banského oprávnenia žalobcovi neboli naplnené, resp. že boli spôsobené nezákonným postupom zo strany príslušných banských orgánov uviedol, že s týmto tvrdením sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť, pretože predpoklady na začatie konania o zrušenie banského oprávnenia uvedené v § 4b ods. 4 písm. c) a písm. d) zákona boli jednoznačne naplnené a boli spôsobené len a len samotným žalobcom, resp. jeho nekonaním. Podľa žalovaného bolo len vecou žalobcu ak svoje oprávnenie využíval výlučne v súvislosti s otvárkou, prípravou a dobývaním mastencového ložiska v určenom dobývacom priestore B. A.. Poukázal ďalej na to, že banské oprávnenie sa vydáva všeobecne na banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b) až h) zákona a činnosť vykonávanú banským spôsobom uvedenú v § 3 písm. a) zákona s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov, nie je teda viazané na konkrétne ložisko a jeho existencia u organizácie je podmienená okrem iného aj vykonávaním činnosti, na ktorú bolo vydané.
K druhej žalobnej námietke žalobcu, že žalobca nespĺňal niektorú z požiadaviek ustanovenú v § 4a ods. 2 zákona, lebo nemal určených zodpovedných zamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom žalovaný uviedol, že pri nevykonávaní banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, na ktorú mu bolo banské oprávnenie vydané dlhšie ako tri roky, žalovaný uviedol, že z banského oprávnenia vydaného žalobcovi prvostupňovým orgánom dňa 14.05.1997 pod č. 1217/97 vyplýva, že do funkcie zodpovedného vedúceho zamestnania na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom boli žalobcom v čase vydania banského oprávnenia určení L.. A. Č.P., L.. A. G. a F.. P. F., pričom len prví dvaja menovaní mali odbornú spôsobilosť vedúceho bane. Posledne menovaný má odbornú spôsobilosť vedúceho pracovníka určeného na zaistenie odborného a bezpečného riadenia inej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. Sám žalobca v liste zo 06.06.2003, z ktorého cituje aj prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia tvrdí, že cit.: „Zmluva s dodávateľom banských prác - spoločnosťou RimaMuráň s.r.o., z ktorej boli menovaní i príslušní pracovníci pre riadenie BČ a ČVBS bola zrušená.“ a ďalej uvádza, cit.: „Z organizácie, ktorá zmluvne preberie celkovú pracovno - právnu realizáciu projektu, budú OBÚ ohlásení na odsúhlasenie i noví zodpovední pracovníci s príslušným oprávnením na riadenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom.“ Pre spresnenie je potrebné uviesť, že „príslušní pracovníci pre riadenie BČ a ČVBS“ zo spoločnosti „RimaMuráň s.r.o.“, s ktorou bola zmluva zrušená, boli L.. A. Č. a L.. A. G.. L.. V. A. je odborne spôsobilý projektant, nemá však odbornú spôsobilosť vedúceho bane, teda nemôže byť určený organizáciou na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti v bani. Na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti v bani to musí byť zodpovedný vedúci zamestnanec s odbornou spôsobilosťou „vedúci bane“ (§ 2 ods. 3 vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z. z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom). Skutočnosť, že prvostupňový orgán povolil žalobcovi rozhodnutím č. 1023/511/2004 z 31.05.2004 banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska mastenca v dobývacom priestore B. A., aj keď žalobca nemal určeného zodpovedného vedúceho zamestnanca s odbornou spôsobilosťou vedúceho bane, považujeme za závažné pochybenie prvostupňového orgánu, ktoré sa však netýka tohto konania. V žiadnom prípade však nemôžeme
súhlasiť s tým, že by právoplatné povolenie banskej činnosti malo zlegalizovať nesplnenú povinnosť organizácie, vyplývajúcu z § 6 ods. 1 veta druhá zákona č. 51/1988 Zb. a v konečnom dôsledku vytvoriť právnu ilúziu, že žalobca spĺňa požiadavku uvedenú v § 4a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. aj keď nemá určeného zodpovedného vedúceho zamestnanca. Na poslednej strane žaloby žalobca tvrdí, že pokiaľ ide o obdobie medzi 22.04.2005 a 10.04.2008, kedy bolo žalobcovi zabránené v ďalšom vykonávaní banskej činnosti výlučne v dôsledku nezákonného postupu príslušných správnych orgánov, nebolo možné od žalobcu spravodlivo očakávať a požadovať, aby mal zabezpečené (a aby platil) odborne spôsobilé osoby na činnosť, ktorú pre nezákonné obštrukcie prvostupňového orgánu vôbec nemohol vykonávať. Tvrdenie žalobcu považujeme za účelové a jednoznačne zavádzajúce. V ďalšom vykonávaní banskej činnosti, na ktorú mal banské oprávnenie, mu nikto nebránil, samozrejme za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok. Ak mal žalobca na mysli pokračovanie banskej činnosti v dobývacom priestore B. A., tak v pokračovaní tejto činnosti si zabránil sám tým, že svojím konaním naplnil hypotézu právnej normy (§ 27 ods. 12 veta druha banského zákona účinného od 01.01.2002 do 31.05.2007).
K žalobcom predpokladanému pravdepodobnému motívu, ktorý viedol Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves a následne aj žalovaného k zrušeniu banského oprávnenia žalobcu, žalovaný poznamenal, že žalobca sa o možnosť vykonávať činnosť, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie pripravil sám svojím nezodpovedným konaním. Dodal, že žalovaní nepotrebovali na zrušenie banského oprávnenia žiadny motív, ale tak, ako už uviedli, zákon v prípade zistenia skutočnosti uvedených v § 4b ods. 4 písm. a) a písm.d) zákona ukladá obvodnému banskému úradu povinnosť začať konanie o zrušenie banského oprávnenia. V závere žalovaný poukázal ešte na tú skutočnosť, že od zrušenia zmluvy so spoločnosťou RimaMuráň s.r.o. v roku 2001 žalobca neurčil zodpovedného vedúceho zamestnanca, teda neplnil podmienku uvedenú v § 4a ods. 2 zákona dlhšie ako 3 mesiace, čo žalobca spôsobil svojím nezodpovedným prístupom k plneniu povinností vyplývajúcich zo zákona. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
Z dôvodu, že žalobca v súdom určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za žalobu, súd uznesením zo dňa 21. októbra 2009 č. k. 6S/28/2009-75 zastavil konanie o žalobe žalobcu.
Potom, čo žalobca v lehote na podanie odvolania zaplatil súdny poplatok, súd svoje uznesenie zrušil, a to následne vydaným uznesením zo dňa 1. decembra 2009 č. k. 6S/29/2009-84.
Na pojednávaní súdu dňa 17.06.2010 žalobca navrhol konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. z dôvodu, že vo veci vedenej pred Krajským súdom v Košiciach pod č. k. 7S/25/2009 prebieha odvolacie konanie na Najvyššom súd Slovenskej republiky v Bratislave pod sp. zn. 2Sžo/132/2010 prerušiť.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17. júna 2010 č. k. 6S/28/2009-99 návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nevyhovel, pričom na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 23. februára 2011 č. k. 6Sžo/213/2010 uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.06.2010 č. k. 6S/28/2009-99 potvrdil, v ktorom uznesení najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu v tom, že súdne konanie vedené pred krajským súdom pod sp. zn. 7S/25/2009 s predmetným preskúmavaným konaním vecne spolu nesúvisia, lebo sú diametrálne odlišné.
Pre formálne prekážky na strane žalobcu (zmena právneho zástupcu) súd vec žalobcu prejednal až na pojednávaní dňa 19.01.2012, kedy súd žalobu žalobcu zamietol.
Na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19.01.2012 č. k. 6S/28/2009-175 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pričom uviedol v dôvodoch zrušujúceho uznesenia, že vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu a citovaných zákonných ustanovení nemožno považovať za správny (súladný so zákonom) názor krajského súdu, ak vyslovil, že jeho úlohou v tomto konaní bolo zaoberať sa
výlučne preskúmavaním rozhodnutia a konania o zrušení banského oprávnenia žalobcu a nie aj otázkou určenia dobývacieho priestoru inej organizácii a banskou činnosťou v tomto dobývacom priestore. Najvyšší súd mal tentokrát za to, že krajský súd bol povinný zohľadniť aj predchádzajúce konania a rozhodnutia o nich, lebo žalobca zjavne banskú činnosť nemohol vykonávať práve na základe predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov. Pritom najvyšší súd ďalej uviedol, že bolo nesporne preukázané, že všetky predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov boli ako nezákonné zrušené zhora uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a veci boli vrátené na nové konanie. Po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom však najvyšší súd postráda nové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré malo byť vydané po ich zrušení rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/132/2010 z 18. mája 2011. Taktiež krajský súd v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil na teraz už prekonané rozhodnutie NS sp. zn. 6Sžo/61/2007-121, zo dňa 27. februára 2008. Bez komplexného posúdenia danej veci vo vzájomných súvislostiach nebolo možné konštatovať, že zo strany žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Ak krajský súd vychádzal jednostranne iba z rozhodnutí správnych orgánov o odňatí banského oprávnenia žalobcovi bez posúdenia, či žalobca banskú činnosť nevykonával zo subjektívnych alebo aj z objektívnych dôvodov (v dôsledku konania a rozhodnutia správnych orgánov), porušil tým žalobcovo právo na súdnu ochranu. Takéto rozhodnutie súdu možno považovať za arbitrárne porušujúce právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku odnímajúce mu možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu zadovážiť rozhodnutia správnych orgánov na základe zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/132/2010 z 18. mája 2011. Až potom bude môcť vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude povinný sa zaoberať aj skutočnosťami, ktoré predchádzali tomuto rozhodnutiu a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite odôvodniť. Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v ďalšom konaní je súd prvého stupňa aj správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Súd v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, si vyžiadal od žalovaného oznámenie priebehu a stavu konania po zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2011 sp. zn. 2Sžo/132/2010, ktorým najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.02.2010 č. k. 7S/25/2009-207 a ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.01.2009 č. 26/34/2009, ako aj rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 2. júla 2008 č. 329-1506/2008 a vrátené správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný na výzvu súdu doručil súdu nové rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi o určenie dobývacieho priestoru „B. A.“ inej organizácii zo dňa 30.03.2012 č. 157-920/2012, ako aj rozhodnutie žalovaného Hlavného banského úradu zo dňa 01.08.2012 č. 808-1482/2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2012.
Žalobca, v skutočnosti jeho právny zástupca na výzvu súdu z 23.04.2013, aby oznámil súdu, či proti novému rozhodnutiu žalovaného bola podaná žaloba, vôbec nereagoval a nereagoval ani na urgenciu súdu z 28.05.2012.
Súd lustráciou v registri tunajšieho súdu zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.08.2012 č. 808-1482/2012 nebola na tunajšom súde do cca 10.10.2012 ani neskôr podaná žaloba zo strany žalobcu.
Pretože účastníci nesúhlasili s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, súd pojednávanie nariadil na deň 26.09.2013, kedy po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa so žalovaným rozhodnutím, žalobou žalobcu, ako aj s obsahom administratívnych spisov prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj s novým rozhodnutím Obvodného
banského úradu v Spišskej Novej Vsi o určení dobývacieho priestoru „B.Á. A.“ inej organizácii zo dňa 30.03.2012 č. 157-920/2012 a rozhodnutím žalovaného hlavného banského úradu zo dňa 01.08.2012 č. 808-1482/2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalovaného a potvrdené rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, po vypočutí štatutárneho zástupcu žalovaného, konajúc v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (§ 250g ods. 2 O.s.p.), že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, preto vyslovil rozsudkom, že sa žaloba zamieta z ďalej uvedených dôvodov.
Predmetom preskúmacieho súdneho konania bolo posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak svojím rozhodnutím zo dňa 12. januára 2009 č. 25-32/2009 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 12.08.2008 č. 104-1620/2008 o zrušení banského oprávnenia podľa § 4b ods. 4 písm. c) a § 4b ods. 4 písm. d) zákona, ktoré banské oprávnenie bolo žalobcovi vydané Obvodným banským úradom v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14.05.1997 pod číslom 1217/97 a zmenené rozhodnutím úradu zo dňa 21.10.1999 pod číslom 1704/99 a zo dňa 21.09.2001 pod číslom 1496/2001 na činnosti uvedené v § 2 písm. b), c), d) a e) zákona a zaregistrované v banskom registri právnických osôb Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, fólio č. 54.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona je účelom tohto zákona okrem iného ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov.
Banská činnosť a činnosť vykonávaná banským spôsobom je upravená v ust. § 2 a § 3 zákona.
Banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b) až h) zákona a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a) zákona s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu (ďalej len „banské oprávnenie“), (§ 4a ods. 1 zákona).
Banské oprávnenie možno vydať fyzickej osobe, ak je spôsobilá na právne úkony, je bezúhonná a preukáže odbornú spôsobilosť zodpovedného vedúceho zamestnanca podľa § 6 ods. 1 na požadovanú činnosť 3b). Ak sa banské oprávnenie vydáva právnickej osobe, musí požiadavky bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca spĺňať ten, kto je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu. Banské oprávnenie možno vydať aj vtedy, ak požiadavku odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca spĺňa zodpovedný zástupca fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorý s vykonávaním tejto funkcie vyjadril písomný súhlas, má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonný a má bydlisko na území Slovenskej republiky. Zodpovedný vedúci zamestnanec musí byť pri vykonávaní funkcie v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu držiteľom banského oprávnenia a musí byť zrejmé, akým spôsobom podľa vnútorných predpisov právnickej osoby alebo podľa zmluvy koná za právnickú osobu (§ 4a ods. 2 zákona).
Banské oprávnenie zaniká právoplatným rozhodnutím obvodného banského úradu podľa odseku 4 (§ 4b ods. 1 písm. c) zákona).
Obvodný banský úrad začne konanie o zrušenie banského oprávnenia, ak držiteľ nespĺňa niektorú z požiadaviek uvedených v § 4a ods. 2 zákona dlhšie ako tri mesiace alebo nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, na ktorú mu bolo vydané banské oprávnenie, dlhšie ako tri roky; uvedené neplatí pre dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore, ak oprávnenie zanikne podľa osobitného predpisu (§ 4b ods. 4 písm. c), d) zákona).
Na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom je organizácia povinná určiť zodpovedného vedúceho pracovníka (§ 6 ods. 1, veta druhá zákona).
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobcovi bolo vydané banské oprávnenie Obvodným banským úradom v Spišskej Novej Vsi dňa 14.05.1997, ktoré bolo zmenené rozhodnutiami zo dňa 21.10.1999 a zo dňa 21.09.2001. Z obsahu tohto oprávnenia, vrátane jeho zmien vyplýva, že ním správny orgán oprávnil žalobcu na vykonávanie banskej činnosti podľa § 2 písm. a), b), c), d), e), f) a g) a činnosti vykonávanej banským spôsobom podľa § 3 písm. a). Zároveň ním boli určení aj zodpovední vedúci pracovníci podľa § 6 ods. 1 cit. zákona. Je teda zrejmé, že žalobca mohol na základe uvedeného oprávnenia vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom všeobecne. Citované ustanovenia zákona č. 51/1988 Zb. upravujú výlučne to, komu možno banské oprávnenie vydať a za splnenia akých podmienok bez toho, aby zákonodarca vykonávanie týchto činnosti limitoval konkrétnym dobývacím priestorom. Uvedené banské oprávnenie bolo žalobcovi vydané na dobu neurčitú, samozrejme ale, že žalobca bol povinný aj naďalej splňovať zákonné kritériá podmieňujúce trvanie tohto oprávnenia.
Ak teda správny orgán prvého stupňa na základe vykonaných zistení mal preukázané, že žalobca nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom dlhšie ako tri roky a zároveň nebola splnená podmienka podľa § 4a ods. 2 cit. zákona, potom je jeho rozhodnutie a postup v súlade so zákonom, ak žalobcovi zrušil banské oprávnenie z dvoch dôvodov taxatívne vymenovaných v zákone v jeho ust. § 4b ods. 4 písm. c) a § 4b ods. 4 písm. d) zákona, aj keď na zrušenie banského oprávnenia žalobcu postačoval jeden z uvedených dôvodov, a to z ďalej uvedených dôvodov.
Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že žalobca žiadal o zmenu banského oprávnenia svojím podaním z 19.05.2008, pričom zmena sa týkala zodpovedného vedúceho zamestnanca, ktorého žalobca určil na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti v bani, ktorým bol A. S., trvale bytom N. Č.. XX, okres F.. V tomto podaní žalobca neuviedol, kto bude novým zodpovedným vedúcim zamestnancom. Na základe toho obvodný banský úrad vykonal šetrenie a zistil, že žalobca od zrušenia zmluvy s dodávateľom banských prác spoločnosťou RimaMuráň s.r.o., Rožňava, k zrušeniu ktorej došlo v roku 2001, nemal určeného zodpovedného vedúceho zamestnanca na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti v bani. Prvostupňový správny orgán obvodný banský úrad na základe vykonanej kontroly správ, ktoré organizácie predkladajú obvodným banským úradom do konca januára nasledujúceho roka zistil, že žalobca takéto správy nepodal za roky 2004, 2005, 2006 a 2007, čo následne posúdil ako dôvod na začatie konania o zrušení banského oprávnenia žalobcovi.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že mal banské oprávnenie pre dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore, tak toto jeho tvrdenie nezodpovedá obsahu administratívneho spisu žalovaného, pretože ak by obvodný banský úrad povolil žalobcovi banskú činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore, tak by ho žalobca mohol získať len určením dobývacieho priestoru podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (banského zákona), a to zmluvným prevodom určeného dobývacieho priestoru v zmysle § 27 banského zákona alebo prevodom dobývacieho priestoru na základe výberového konania v zmysle § 27a banského zákona. Žalobca v danom prípade získal oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska B. A. zmluvným prevodom z organizácie Geologická služba Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave a až potom mu obvodný banský úrad povolil banskú činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore B. A. rozhodnutím od 14.05.1997.
Námietka žalobcu spočívajúca v jeho tvrdení, že v ďalšom vykonávaní banskej činnosti mu bolo zabránené nezákonným postupom žalovaného, ktorú nezákonnosť vyvodil z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2008 č. k. 6Sžo/61/2007-121, je podľa názoru súdu nedôvodná, pretože predmetným rozhodnutím najvyššieho súdu neboli spochybnené vecné dôvody na určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, ale toto rozhodnutie, ktorým najvyšší súd zrušil rozhodnutie žalovaného o určení dobývacieho priestoru spoločnosti Economy agency RV, s.r.o. so sídlom v Rožňave bolo zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vydaného vo forme oznámenia a nie vo forme rozhodnutia, a preto vrátené žalovanému na nové konanie.
Pokiaľ žalobca namietal pravdivosť tvrdení žalovaného v žalovanom rozhodnutí v tom smere, že od roku 2001 nemal určených zodpovedných zamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej
činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom s poukazom na rozhodnutie zo dňa 31.05.2004 č. 1023/511/2004, tak žalovaný v žalovanom rozhodnutí sám uznal závažné pochybenie prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia, avšak to, že žalobca nemá určeného zodpovedného zamestnanca s odbornou spôsobilosťou na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom nemalo žiadny vplyv a ničím nepreukázalo, že žalobca mal určeného zodpovedného vedúceho zamestnanca s odbornou spôsobilosťou vedúceho bane.
Sám žalobca v žalobe potvrdzuje nevykonávanie banskej činnosti po dlhšiu dobu ako tri roky, keď na strane 4 v prvom odseku žaloby uvádza, že cit.: „V čase medzi 22.04.2005 a 10.04.2008 nemohol žalobca vykonávať banskú činnosť v dobývacom priestore výlučne v dôsledku nezákonného rozhodnutia a postupu Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves, hoci mal na ňu zabezpečené všetky finančné a technické prostriedky“. Súd zohľadniac už prekonané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2008 č. k. 6Sžo/61/2007-121, konštatuje opakovane, že z tohto uznesenia vyplýva, že toto zmeňujúceho rozhodnutie, ktorým najvyšší súd zrušil rozhodnutie žalovaného o určení dobývacieho priestoru spoločnosti Economy agency RV, s.r.o. so sídlom v Rožňave, Marikovszkého 53, zapísané v evidencii dobývacích priestorov pod poradovým číslom XX/e, číslo zápisu 3, dňa 22. apríla 2005 bolo zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vydaného vo forme oznámenia a vrátené žalovanému na nové konanie, a teda nie pre jeho vecnú nezákonnosť tvrdenú žalobcom v žalobe.
Taktiež sám žalobca v žalobe potvrdzuje dôvod zrušenia banského oprávnenia v zmysle ust. § 4b ods. 4 písm. d) zákona, ak uvádza v obsahu svojej žaloby na strane 5, že: „Pokiaľ ide o obdobie medzi 22.04.2005 a 10.04.2008, kedy bolo žalobcovi zabránené v ďalšom vykonávaní banskej činnosti výlučne v dôsledku nezákonného postupu príslušných správnych orgánov, platia tie isté argumenty, ktoré boli uvedené v 1. časti - nebolo možné od žalobcu spravodlivo očakávať a požadovať, aby mal zabezpečené (a aby platil) odborne spôsobilé osoby na činnosť, ktorú pre nezákonné obštrukcie Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves nemohol vôbec vykonávať“, teda že žalobca podstatne dlhšiu dobu ako 3 mesiace nemal určených zodpovedných zamestnancov na odborné a bezpečné riadenie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom nepreukázal ani v správnom konaní, ani v súdnom preskúmavacom konaní.
Z od žalovaného vyžiadaných nových rozhodnutí vydaných v správnom konaní o určení dobývacieho priestoru inej organizácii súd v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, že Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi svojím rozhodnutím o určení dobývacieho priestoru „B. A.“ inej organizácii zo dňa 30.03.2012 č. 157/920/2012 rozhodol podľa ust. § 27 ods. 12 zákona tak, že určil dobývací priestor „B. A.“ organizácii VSK MINING s.r.o., Hlavná 8, Košice, ktoré rozhodnutie na základe odvolania žalobcu žalovaný potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, ktoré rozhodnutie preto nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2012 a stalo sa vykonateľným. Keďže toto rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o jeho preskúmateľnosti súdom, súd zisťoval u žalobcu, ako aj v registri „S“ tunajšieho súdu, či žalobca toto rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru inej organizácii napadol na súde žalobou.
Žalobca na výzvu súdu z 23.04.2013 vôbec nereagoval a nereagoval ani na urgenciu súdu z 28.05.2013.
Lustráciou v registri „S“ tunajšieho súdu súd zistil, že proti rozhodnutiu o určení dobývacieho priestoru inej organizácii zo dňa 01.08.2012 č. 808-1482/2012 žaloba nebola do 10.10.2012 ani neskôr podaná.
Žalovaný listom zo dňa 21.03.2013 oznámil súdu, že u neho do 21.03.2013 nie je zaevidovaná v protokole výzva príslušného súdu na vyjadrenie sa k žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.08.2012 č. 808-1482/2012.
Tunajší súd zaoberajúc sa konaním o určenie dobývacieho priestoru „B. A.“ inej organizácii dospel k záveru, že v tomto konaní na základe výberového konania žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán
Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi postupoval v súlade so zákonom a v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2008 č. sp. zn. 6Sžo/61/2007-121 a v rozsudku zo dňa 18.05.2011 sp. zn. 2Sžo/132/2010, čo vyplýva ako z prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorý po doplnení dokazovania v správnom konaní o určenie dobývacieho priestoru „B. A.“ inej organizácii zvážil proporcionalitu ochrany legitímneho cieľa a intenzitu zásahu do práv žalobcu garantovaných zákonov, preukázal verejný záujem spočívajúci v dobývaní výhradných ložísk. Z obsahu týchto rozhodnutí súd zistil, že bolo preukázané, že žalobca dobývací priestor „B. A.“ na účel tohto dobývacieho priestoru vôbec nevyužíval, bezdôvodne nevykonával otvárku a prípravu smerujúcu k jeho dobývaniu, v dôsledku čoho negoval princíp uvedený v § 1 zákona, ktorého účelom je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach a nie nevyužívanie nerastného bohatstva. Z uvedených rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru „B.Á. A.“ inej organizácii vyplýva jednoznačná nečinnosť žalobcu v rozhodnom období od 01.01.2002 do 01.01.2005, o čom svedčila aj výpoveď F.. P. F. na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 03.02.2010, resp. jeho svedecká výpoveď z 15.08.2011 v tom zmysle, že žalobca v rozhodnom období od 01.01.2002 až do 01.01.2005 výhradné ložisko mastenca v dobývacom priestore „B. A.U.“ nedobýval, a teda nevydobyl ani jednu mernú jednotku suroviny. Taktiež z týchto rozhodnutí žalovaného vyplýva, že žalobca v správnom konaní do času vydania rozhodnutia žalovaného, t.j. do dňa 01.08.2012 nepredložil ako prvostupňovému správnemu orgánu, tak druhostupňovému správnemu orgánu ani jeden dôkaz svedčiaci tomu, že by výhradné ložisko mastenca v dobývacom priestore „B. A.“ v rozhodnom období od 01.01.2002 do 01.01.2005 dobýval. V tomto správnom konaní taktiež bolo preukázané, že žalobca počas vyššie uvedeného rozhodného obdobia vykonal prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti len určité dostavby povrchových objektov, pričom otvárkové banské dielo bolo bez povolenia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zatopené, a preto nebolo možné v ňom ani žiadnu činnosť pred odčerpaním vody vykonávať. Taktiež bolo v tomto správnom konaní preukázané, že žalovaný ničím nebránil žalobcovi vo vykonávaní banskej činnosti a žalobca napriek tomu od roku 1997 do 01.01.2005 nevyužíval dobývací priestor a výhradné ložisko mastenca vôbec nezačal dobývať.
Súd vychádzajúc z obsahu vyššie označených nových rozhodnutí odporcu vydaných v správnom konaní o určení dobývacieho priestoru „B. A.“ inej organizácii dospel k záveru, že žalobca banskú činnosť v hore označenom rozhodnom období od 01.01.2002 do 01.01.2005 nevykonával zo subjektívnych dôvodov, a teda nie v dôsledku konania a rozhodovania správnych orgánov v uvedenom období. Tento záver súdu možno nepriamo vyvodiť aj z toho, že žalobca proti konečnému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.08.2012 č. 808-1482/2012 nepodal žalobu, a teda nepožiadal o preskúmanie tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovaného.
Preto z vyššie uvedených dôvodov súd zohľadniac aj výsledky konania o určení dobývacieho priestoru „B. A.“ inej organizácii uzatvára, že žalobca v rozhodnom období od 01.01.2002 do 01.01.2005 nevykonával banskú činnosť v dobývacom priestore „B. A.“, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. pomerom hlasov 3 : 0 zamietol, keďže mal za to, že žalovaného rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a postup žalovaného bol taktiež súladný so zákonom.
Súd pre úplnosť uvádza, že vec žalobcu prejednal v neprítomnosti jeho právneho zástupcu (§ 250a O.s.p.) vzhľadom na povinné zastúpenie, pretože podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p., za použitia § 250c ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov za splnenia podmienok uvedených v § 119 ods. 2 O.s.p. a žalobca nesplnil podmienku uvedenú v ust. § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p. a taktiež z dôvodu, že žalobca dôvod, pre ktorý navrhol odročiť pojednávanie v zmysle § 119 ods. 2 písm. a) O.s.p. ničím nedokladoval, čo súd žalobcovi v súlade s ust. § 119 ods. 2 písm. c) oznámil bezodkladne.
Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.