Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 178/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

3767/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a

sp. zn. vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky, základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 20. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 20. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 20. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp zn. a jeho

uznesením z 22. februára 2012, v konaní vedenom pod sp zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. februára 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 22. februára 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp. zn. Rvp

3766/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. apríla

2012 doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia (ďalej len „“),

základných práv podľa a a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. februára 2012, v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp zn. a jeho uznesením z 22. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. februára 2012 a v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. februára 2012 (ďalej len

„napadnuté uznesenia“ alebo „uznesenia“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľka v záujme vymoženia

svojich pohľadávok z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila s dlžníkmi – fyzickými osobami

(ďalej len „povinní“), ktoré boli priznané vykonateľnými rozsudkami S. zriadeného S., a. s.,

podala súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. (ďalej aj „súdny exekútor“) návrhy na vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal nútený

výkon rozhodnutí (exekúciu). V priebehu konania súdny exekútor plniac si povinnosť podľa

o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) oznámil okresnému

súdu skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie. Napadnutými

uzneseniami okresný súd ex offo vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora

z vykonávania exekúcie z dôvodu, že bol pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora

zamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučných konaní (oprávnenej), čo podľa

názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie.

3. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napáda uvedené uznesenia okresného súdu,

ktorými okresný súd ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k ich vydaniu. Sťažovateľka uvádza, že

okresný súd porušil jej základné práva, a to konkrétne:

«A. právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1

(ďalej aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené či. 20 ods. 1 ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru.»

4. V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie v označených exekučných

konaniach sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu uviedla:

«Napadnuté uznesenie Okresného súdu Kežmarok veľmi významnou mierou

ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä v spojitosti s výkonom

exekúcie... Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj samotné rozhodnutie

tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na

súdnu ochranu zaručené a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak

preto, že všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa

13. 04. 2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie:

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K.

... postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní..., ako aj napadnutým uznesením

tohto súdu, došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces

k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej

normy, ktoré sú imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom,

ktorý je nezlučiteľný s a článkom č. 6 ods. 1 Dohovoru.»

5. Sťažovateľka k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu uvádza: „Všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa

existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku

sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“

6. Namietané porušenie a dohovoru sťažovateľka

odôvodnila tým, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala

byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo

s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že

všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným

exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom

konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také

skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné

zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným

postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR

a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

7. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom

vyslovil porušenie , základných práv podľa a

a práv podľa a dohovoru a dodatkového protokolu postupom

okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté

uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal

sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov

konania.

II.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

9. V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť

v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

14. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne

a nezávisle.

15. Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným

pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom

orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne

obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti

s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

16. Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má

exekútor postavenie verejného činiteľa (odsek 1). Vykonávanie exekučnej činnosti je

výkonom verejnej moci (odsek 2).

17. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania

exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom

exekučného konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach,

pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu...

18. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

19. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

22. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

23. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

24. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutými uzneseniami

okresného súdu, ktorými okresný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. R. K.

z výkonu exekúcie z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k sťažovateľke, boli

porušené jej základné práva podľa , a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu. Podľa tvrdení

sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia bez aplikácie relevantnej právnej normy

a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnil. Napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k ohrozeniu existujúcich pohľadávok

sťažovateľky a k zníženiu jej majetku o náklady výkonu exekúcie zvoleným súdnym

exekútorom a v konaní mala mať sťažovateľka výrazné nevýhodné postavenie a

zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

25. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady

meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti ( ).

26. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

27. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

28. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (,

, , ) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa .

29. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa ústavný súd

štandardne poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v , z ktorého

vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ), ale súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu

vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ,

).

30. Ústavný súd v danom prípade považoval za potrebné zaujať stanovisko

k zásadnému právnemu problému nastolenému v sťažnosti sťažovateľky, ktorý spočíva

v tom, či okresný súd v súlade s aplikoval relevantnú právnu normu, keď samotnú

skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávnenej pred vykonávaním exekúcie

(hlavne pre jeho pomer k účastníkovi konania v tomto prípade na strane oprávnenej), ktorá

vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti, považoval za dôvod na jeho vylúčenie

z vykonávania exekúcie.

31. Okresný súd v odôvodnení namietaných uznesení okrem iného uviedol:

„V priebehu konania súdny exekútor oznámil skutočnosti, pre ktoré by mohol byť

vylúčený z vykonávania exekúcie plniac si tak svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 30 ods. 3

Exekučného poriadku a prihliadajúc na obsah Nálezu Ústavného súdu SR z 13. 04. 2011

pod sp. zn. .

Podľa ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania

exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom

exekučného konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

... Súdny exekútor oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti pôsobil ako

radový zamestnanec v obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vystupujúcej v tomto exekučnom

konaní v právnom postavení oprávneného.

... Nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z

§ 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu

v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, bude vykonávať nezávisle a nestranne v

zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami súdny exekútor vykonávaním činnosti,

ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho

nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania.

Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania

(v prejednávanej veci oprávneného) je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie

podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku

povinný bezodkladne oznámiť súdu (II. časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR č. k.

).

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom. ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie

exekúcie, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

V zmysle posledne citovaného zákonného ustanovenia, rešpektujúc právny názor

Ústavného súdu SR, podľa ktorého všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania,

dospel súd k záveru, že v prejednávanej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky pre

vylúčenie súdneho exekútora JUDr. R. K. z vykonávania tejto exekúcie.“

32. Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora

s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje

záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných

rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku.

Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným

pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti

vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani

disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa.

Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom

prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30

ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný

bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii

pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie

poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).

S odkazom na citovanú právnu úpravu tak nie je potrebné preukázať zaujatosť

súdneho exekútora, ale postačí už samotné preukázanie existencie dôvodných pochybností

o jeho nezaujatosti. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“), a to, že ,,spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná“ (Delcourt v. Belgicko, rozsudok zo 17. januára 1970, sťažnosť

č. 2689/65, § 31).

33. Vzhľadom na už uvedené nemožno ani právne závery okresného súdu vyjadrené

v napadnutých uzneseniach považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných

ustanovení Exekučného poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie

garantovaných práv sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania.

34. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutých uznesení okresného súdu

konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

Exekučného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne

konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,

a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné.

35. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu postupoval ústavne súladným

spôsobom, keď napadnutými uzneseniami rozhodol o vylúčení súdneho exekútora

z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že mal

preukázanú pochybnosť o jeho nezaujatosti, poukazujúc pri odôvodňovaní svojho právneho

záveru aj na nález ústavného súdu sp. zn. z 13. apríla 2011.

36. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaný postup

a uznesenie okresného súdu nezasahujú neprípustným spôsobom do práva sťažovateľky

na spravodlivý proces podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Označené práva nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že

sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania.

Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery

okresného súdu považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s

platnou právnou úpravou.

37. Ústavný súd tiež konštatuje, že obsahom základného práva na spravodlivý proces

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný

a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné

a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (m. m. ,

, ).

38. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu

39. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu dospel

k záveru, že z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním

mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a do práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu, keďže

okresný súd v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval

a aplikoval príslušné právne normy (v danom prípade ustanovenia Exekučného poriadku).

40. Nie je možné prisvedčiť námietke sťažovateľky, že vylúčením súdneho exekútora

z vykonávania exekúcie došlo k reálnemu ohrozeniu jej majetku existujúceho v podobe

pohľadávky, resp. že ním bola zmarená finalizácia exekučnej činnosti vymožením jej

pohľadávky. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku v exekúcii pokračuje ten exekútor,

ktorého navrhne oprávnený a ktorého súd poverí vykonaním exekúcie, to znamená, že

vykonanie exekúcie, resp. vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného v konečnom dôsledku

nie sú limitované osobou konkrétneho exekútora.

41. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným postupom

a uznesením okresného súdu a základným právom podľa a právom

podľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala

možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd

preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

K namietanému porušeniu a dohovoru

42. Ustanovenie má charakter ústavného princípu, ktorý sú

povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní . Tieto

ustanovenia sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho

rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných podľa

ods. 1 , a preto ak neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, nie je

potrebné deklarovať ani porušenie týchto ustanovení (napr. ).

43. Ústavný súd aj vo vzťahu k čl. 14 dohovoru poukazuje na judikatúru ESĽP,

z ktorej vyplýva, že uvedený článok iba dopĺňa ostatné hmotnoprávne ustanovenia

dohovoru a jeho protokolov. Tento článok však nemá vlastnú nezávislú existenciu, ale je

účinný len vo vzťahu k právam a slobodám, ktoré sú zaručené ustanoveniami dohovoru

().

44. Porušenie a porušenie zákazu diskriminácie zaručeného

v čl. 14 dohovoru odôvodňovala sťažovateľka tým, že mala v konaní pred všeobecným

súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Z uvedeného

vyplýva, že porušenie označených článkov a dohovoru sťažovateľka spája

s porušením svojho základného práva na súdnu ochranu ( ) a práva na

spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorého porušenie však ústavný súd

v postupe a rozhodnutí okresného súdu nezistil, a preto nemohol konštatovať ani porušenie

zákazu diskriminácie zaručeného a dohovoru, a to z dôvodu

absencie akejkoľvek spojitosti (príčinnej súvislosti) medzi namietaným porušením

označených článkov a dohovoru a namietaným postupom a uznesením okresného

súdu. Z tohto dôvodu je sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti zjavne neopodstatnená (§ 25

ods. 2 ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012