Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 414/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.

F., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

10892/2012 a sp. zn. vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu podľa , základného práva vlastniť

majetok podľa , Slovenskej

republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. z 15. mája 2012, sp. zn.

z 18. mája 2012, sp. zn. zo 17. mája 2012, sp. zn.

zo 17. mája 2012, sp. zn. SA z 20. marca 2012, sp. zn. SA 4

Er 293/2003 z 20. marca 2012, sp. zn. z 20. marca 2012 a sp. zn. 17 Er

80/2011 zo 14. marca 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. Rvp

9243/2012 a 25. júla 2012 jej sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. Rvp

10891/2012, sp. zn. a sp. zn. , ktorými namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, , práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl.

14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a

uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15.

mája 2012, sp. zn. z 18. mája 2012, sp. zn. zo 17. mája

2012, sp. zn. zo 17. mája 2012, sp. zn. SA z 20. marca 2012,

sp. zn. SA z 20. marca 2012, sp. zn. z 20. marca 2012 a sp.

zn. zo 14. marca 2012 (ďalej len „napadnuté konania“ alebo „napadnuté

uznesenia“).

Sťažovateľka je právnickou osobou poskytujúcou úvery fyzickým osobám, ktorá

v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu v exekučnom konaní. V tomto konaní vystupovala ako oprávnená

osoba a povinnými osobami boli fyzické osoby špecifikované v sťažnostiach.

V predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora

(JUDr. R. K.) o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na

vykonanie exekúcií.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach konkrétne uvádza, že okresný súd

predmetnými uzneseniami „ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania

exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

V petite sťažností po obšírnej právnej argumentácii sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd vyslovil, že postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu

v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práv podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

2. K namietanému porušeniu v petite sťažností uvedených práv postupom

a uzneseniami okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj

porušenie a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu, ktorými „ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie“,

čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

Už z tohto konštatovania sťažovateľky, ktoré je zvýraznené v jej sťažnostiach,

vyplýva, že dôvody sú prevzaté, resp. totožné, ako v sťažnostiach súdneho exekútora, ktorý

bol zamestnancom sťažovateľky a ktorý podal množstvo sťažností ústavnému súdu pre

skutočnosť, že bol vylúčený z vykonávania exekúcií.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty sťažovateľky sú totožné

s jej argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, ktoré už riešil ústavný súd tak, že ich

odmietol ako zjavne neopodstatnené. Sťažovateľka označila len iné rozhodnutia

všeobecných súdov, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.

Keďže ústavný súd predtým už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne

analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky v iných senátoch

ústavného súdu a tretí senát sa s odôvodnením týchto rozhodnutí plne stotožňuje,

nepovažoval za potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je v prípade týchto

sťažností sťažovateľky, pretože dôvody odmietnutia sú sťažovateľke dobre známe.

V tomto smere sa tretí senát ústavného súdu stotožňuje s dôvodmi uvedenými

v rozhodnutiach iných senátov ústavného súdu, napr. sp. zn. z 31. mája

2012, sp. zn. z 21. júna 2012, sp. zn. zo 16. mája 2012,

sp. zn. z 31. mája 2012, a ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných

sťažností sťažovateľky.

Ústavný súd preto jej sťažnosti odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti

podľa .

Ústavný súd k tomu zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podaní

sťažovateľky (tá dosiaľ podala ústavnému súdu viac ako 6 700 sťažností) je zarážajúce, aby

sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektovala zákon

o ústavnom súde a predkladala neúplné sťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti

ustanovené týmto zákonom, hoci bola na túto skutočnosť viackrát upozornená (napr.

vo veciach sp. zn. , , ,

a sp. zn. a podobne), pretože ani v tomto prípade sťažovateľka nepredložila

napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bol súdny exekútor vylúčený

z vykonávania exekúcie.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012