Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 509/2012
PDF · 155.62 KB
No categories available
III. ÚS 509/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,
vedené pod sp. zn. Rvp 12286/2012, Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012,
Rvp 12290/2012, Rvp 12291/2012, Rvp 12292/2012 a sp. zn. Rvp 12300/2012 vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Žilina a jeho uzneseniami sp. zn. 18 Er/1256/2002 z 20. júna
2012, sp. zn. 24 Er/590/2007 z 26. júna 2012, sp. zn. 18 Er/1251/2002 z 20. júna 2012,
sp. zn. 24 Er/49/2003 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/345/2004 z 20. júna 2012, sp. zn. 24
Er/1139/2004 z 22. júna 2012, sp. zn. 24 Er/366/2006 z 21. júna 2012 a sp. zn. 24
Er/3802/2006 z 26. júna 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12286/2012,
Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012, Rvp 12290/2012, Rvp 12291/2012,
Rvp 12292/2012 a sp. zn. Rvp 12300/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 509/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. septembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod sp. zn. Rvp 12286/2012, Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012,
Rvp 12290/2012, Rvp 12291/2012, Rvp 12292/2012 a sp. zn. Rvp 12300/2012, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) a jeho rozhodnutiami sp. zn. 18 Er/1256/2002 z 20. júna 2012,
sp. zn. 24 Er/590/2007 z 26. júna 2012, sp. zn. 18 Er/1251/2002 z 20. júna 2012, sp. zn. 24
Er/49/2003 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/345/2004 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/1139/2004
z 22. júna 2012, sp. zn. 24 Er/366/2006 z 21. júna 2012 a sp. zn. 24 Er/3802/2006 z 26. júna
2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere
poskytla dlžníkom úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných
v úverových zmluvách. Keďže dlžníci nesplnili svoje záväzky riadne a včas, tak ako sa
zaviazali, sťažovateľka v súlade s dohodami uzatvorenými medzi ňou a dlžníkmi
prostredníctvom rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
S., a. s., B., resp. prostredníctvom inštitútu notárskej zápisnice ako exekučných titulov
podala súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií. V priebehu exekučných konaní
okresný súd napadnutými uzneseniami „ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora
JUDr. R. K. z vykonávania exekúcie a... o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu
pôvodného exekútora“, čím došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky.
V predostretej obšírnej argumentácii sťažovateľka atakovala právne závery
okresného súdu, ktorý tak rozhodol vychádzajúc z nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 322/2010-37 z 13. apríla 2011.
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, zruší napadnuté rozhodnutia
okresného súdu a veci mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke finančné
zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 12286/2012, Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012, Rvp 12290/2012,
Rvp 12291/2012, Rvp 12292/2012 a sp. zn. Rvp 12300/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu
právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l
výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,
ako aj k namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
a napadnutými uzneseniami okresného súdu
Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že odôvodnenie sťažností
sťažovateľky je v podstate totožné s odôvodnením sťažností súdneho exekútora JUDr. R.
K., ktorého sťažnosti ústavný súd už odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou
(I. ÚS 477/2012, II. ÚS 369/2012, III. ÚS 485/2012).
V zmysle svojej konštantnej judikatúry, na ktorú týmto ústavný súd odkazuje a ktorá
je sťažovateľke dobre známa (napr. I. ÚS 220/2012, III. ÚS 224/2012, III. ÚS 234/2012,
III. ÚS 414/2012 a iné), ústavný súd naďalej trvá na tom, že okresný súd postupoval ústavne
súladným spôsobom, keď rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcií
z dôvodu, že mal preukázanú pochybnosť o jeho nezaujatosti pre pomer k sťažovateľke ako
účastníčke exekučného konania (m. m. III. ÚS 322/2010, IV. ÚS 157/2012). Na základe
týchto skutočností ústavný súd odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené (bod 2 výroku tohto uznesenia).
Je zarážajúce, že sťažovateľka, ktorá je právne zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom, nerešpektuje zákon o ústavnom súde a napriek viacerým upozorneniam (napr.
I. ÚS 283/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012 a iné) naďalej predkladá buď také
sťažnosti, ktoré neobsahujú náležitosti ustanovené citovaným zákonom, alebo neúplné, resp.
zmätočné podania. Ani v posudzovaných prípadoch sťažovateľka napadnuté rozhodnutia
okresného súdu nepredložila.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2012