Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 157/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej doc. JUDr.

B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj porušenia a čl.

14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho uznesením z 22. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj porušenia a dohovoru a práva podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. septembra 2011.

Napadnutým uznesením okresný súd vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora

JUDr. R. K. (ďalej len ,,súdny exekútor“) z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 6 Er

877/2011 (EX 6665/11) z dôvodu, že bol pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora

zamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania (v danom prípade

oprávnenej), čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie. Okresný

súd rozhodol o jeho vylúčení na základe námietky povinnej doručenej okresnému súdu 24.

augusta 2011.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ je právnická osoba - obchodná spoločnosť - so sídlom B., Slovenská

republika. Sťažovateľ pôsobí pri výkone svojej prevažujúcej podnikateľskej činnosti na trhu

krátkodobých úverov do 3.500 EUR s dobou splatnosti 1 mesiac až 12 mesiacov. Sťažovateľ

poskytuje úvery fyzickým osobám a živnostníkom vo všetkých regiónoch Slovenska

prostredníctvom zmluvnej siete pracovníkov obchodnej služby a siete kontaktných miest.

Keďže jedným z legálne uznaných predmetov podnikania spoločnosti P., s. r. o. je

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, nie je prekvapujúce, že sa často krát pri neplnení

zmluvných záväzkov svojich klientov (príjemcov pôžičiek) dostáva do pozície veriteľa, ktorý

je nútený domáhať sa úhrady pohľadávok prostredníctvom súdneho konania a následne pri

nerešpektovaní súdnych rozhodnutí dlžníkmi, prostredníctvom exekučného konania. ...

Sťažovateľ v záujme vymoženia jednej zo svojich finančných pohľadávok, ktorá

vznikla na základe poskytnutej pôžičky fyzickej osobe: A. B. (ďalej aj „Povinný“) a ktorej

pravosť čo do dôvodu a výšky bola autoritatívne deklarovaná rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s. (rozsudok je detailne špecifikovaný v uznesení

Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým došlo k nelegitímnym a nelegálnym zásahom do

základných práv sťažovateľa, pričom tento rozsudok je sťažovateľ pripravený predložiť

súdu ak to bude podľa súdu potrebné) podala formou zápisnice súdnemu exekútorovi JUDr.

R. K., so sídlom úradu B., podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku návrh na vykonanie

exekúcie (návrh bol nepochybne podaný, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia

Okresného súdu Žiar nad Hronom). V návrhu spoločnosť požiadala súdneho exekútora, aby

vymáhal jej finančnú pohľadávku s využitím všetkých relevantných zákonných spôsobov

exekúcie, tak aby bola čo najskôr uspokojená.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor viazaný návrhom na vykonanie

exekúcie pridelil v rámci registrácie exekúcii číslo EX 6665/11 a požiadal Okresný súd Žiar

nad Hronom, ktorý je vo veci podľa ust. § 45 Exekučného poriadku miestne a vecne

príslušným exekučným súdom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd

Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 22. 06. 2011 pod

číslom 5631*038097.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 22. 09. 2011 , sp. zn.:

(ďalej aj „Uznesenie“ alebo „napadnuté uznesenie“) ex offo rozhodol o vylúčení

sťažovateľa z vykonávania exekúcie. Práve označené uznesenie a postup všeobecného súdu,

ktorý viedol k jeho vydaniu, sťažovateľ napáda z hľadiska porušenia jeho základných, nižšie

definovaných, práv. ...

Sťažovateľ tvrdí, že Okresný súd Žiar nad Hronom svojím postupom v konaní 6Er

877/2011 a rozhodnutím - Uznesením zo dňa 22. 09. 2011, ktoré bolo logickým následkom

tohto konania, porušil jeho základné práva, konkrétne:

A. právo na súdnu ochranu zaručené (ďalej

aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru. ...

Sťažovateľ je právnickou osobou, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, ako aj

iným zásahom sa porušili jej základné práva, pričom o ochrane týchto základných práv

rozhoduje ústavný súd a to pri dodržaní zásady subsidiarity, pretože sťažovateľ nemá

k dispozícii iné opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré by mu zákon

na ochranu jeho základných práv účinne poskytoval.

Sťažovateľ tvrdí, že právoplatným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom ako

aj jeho postupom v exekučnom konaní sa porušili jeho základné práva, pričom právny

poriadok Slovenskej republiky neponúka sťažovateľovi žiadne ďalšie účinné nástroje

ochrany, ktoré by vyvolali reparačné, reštitučné alebo satisfakčné účinky.»

V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie v označenom exekučnom

konaní sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „Napadnuté uznesenie Okresného súdu Žiar

nad Hronom veľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa

a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 6665/11. Tvrdíme, že

postup všeobecného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.: ako aj samotné

rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho

právo na súdnu ochranu zaručené a právo na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je

tomu tak preto, že všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.

2011, sp. zn.: -37 - z ktorého zjavne súd vychádzal;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ; rozhodol s konečnou

platnosťou (podľa ust. §30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného

súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný prostriedok) o právnom

postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti

a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky výkonom

exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K.“.

Sťažovateľka namieta tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, pretože „Všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa

existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku

sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č.20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

Sťažovateľka namieta aj porušenie a dohovoru tvrdiac, že

,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal

v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané

odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd rozhodoval

o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto rozhodnutie

výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako povinný.

Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli

objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie

so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením oprávneného),

pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod

zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že „vzhľadom k skutočnosti, že

Exekučný poriadok nepripúšťa, aby sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom odvolanie alebo iný účinný opravný prostriedok, je

splnená formálna podmienka upravená ust. “.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti P., s. r. o. so sídlom B. na súdnu ochranu zaručené

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v

konaní vedenom pod sp. zn.: bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti P., s. r. o. so sídlom B. na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.:

bolo porušené. ...

... Základné právo spoločnosti P., s. r. o. so sídlom B. vlastniť majetok zaručené čl.

20 ods. 1 uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa

22. 09. 2011 sp. zn.: bolo porušené.

... Základné právo spoločnosti P., s. r. o. so sídlom B. na pokojné užívanie majetku

zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22. 09. 2011 sp.

zn.: bolo porušené.

... Okresný súd Žiar nad Hronom postupom v konaní vedenom pod sp. zn.: 6Er

877/2011 porušil všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený Slovenskej

republiky a týmto postupom diskriminoval spoločnosť P., s. r. o so sídlom B. ...

... Okresný súd Žiar nad Hronom postupom v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušil zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a týmto postupom diskriminoval spoločnosť

P., s. r. o. so sídlom B. ...

... Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22. 09. 2011 sp. zn.:

sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

... Spoločnosti P., s. r. o. so sídlom B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v

sume 1.000,- EUR, ktoré jej je Okresný súd Žiar nad Hronom povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd Žiar nad Hronom je povinný uhradiť spoločnosti P., s. r. o. so sídlom

B., trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej

právneho zástupcu F., s. r. o. č.:..., vedený vo V., a. s., a to do troch dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj

porušenie a dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní a jeho uznesením z 22. septembra 2011.

1. K namietanému porušeniu práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 22. septembra 2011

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 22. septembra 2011. V obsahu označených práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu

(, , , ) súčasťou základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa .

Ústavný súd v danom prípade považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnému

právnemu problému nastolenému v sťažnosti sťažovateľky, ktorý spočíva v tom, či okresný

súd konal v medziach svojej právomoci, keď samotnú skutočnosť, že súdny exekútor bol

zamestnancom oprávnenej pred vykonávaním exekúcie (hlavne pre jeho pomer

k účastníkovi konania v tomto prípade na strane oprávnenej), považoval za dôvod na jeho

vylúčenie z vykonávania exekúcie.

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne

a nezávisle.

Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným

pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom

orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne

obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti

s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má

exekútor postavenie verejného činiteľa (odsek 1). Vykonávanie exekučnej činnosti je

výkonom verejnej moci (odsek 2).

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania

exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom

exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach,

pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu...

Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku účastníci exekučného konania majú právo

vyjadriť sa o osobe exekútora.

Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku účastník môže uplatniť námietku zaujatosti

u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

alebo do piatich dní od dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor

vylúčený...

Podľa § 30 ods. 6 Exekučného poriadku v námietke zaujatosti musí byť uvedené,

proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený, a kedy sa účastník

podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že «Okresný súd Žiar nad

Hronom poverením č. 5613 038097* zo dňa 22. 6. 2011 poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške

2.241,48 EUR s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu, spoločnosti S., a. s. B. č. k. SR 15164/2010 zo dňa 23. 2. 2011 a

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Dňa 24. 8. 2011 povinná predložila tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietku

zaujatosti proti osobe exekútora. Povinná namietala zaujatosť exekútora z dôvodu, že

exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“), exekútor je vylúčený

z vykonávania exekúcie ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie,

k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 5 EP, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora

najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do

piatich dni odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený.

Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

Podľa § 30 ods. 6 EP v námietke zaujatostí musí byť uvedené, proti komu smeruje,

dôvod, pre ktorý má byt' exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku

zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

Súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie nielen vtedy, ak má pomer k veci,

účastníkom konania, pripadne ich zástupcom, ale pre jeho vylúčenie stačí, že je pre tento

pomer daná pochybnosť o jeho nezaujatosti. Z ust. § 30 ods. 1 EP je teda zrejmé, že zákon

spája vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie nielen so skutočne preukázanou

zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Nejde pritom

o hodnotenie subjektívneho pocitu exekútora, ktorý má vo veci konať, a ani o hodnotenie

pocitov účastníkov konania, ale o objektívne okolnosti, za ktorých existencie je dôvodný

predpoklad jeho zaujatosti. K nestrannosti preto nestačí, že exekútor subjektívne nepociťuje

k veci ani účastníkom alebo ich zástupcom taký vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť na jeho

rozhodovaní, avšak na jeho vylúčenie stačí, ak napr. v konaní nepostupuje tak objektívne,

aby o nedostatku tohto vzťahu nevzbudzoval žiadne pochybnosti. Exekútor musí byť

nestranný a súčasne sa musí javiť nestrannosť aj pre externé prostredie, v ktorom pôsobí

pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. Skutočností, pre ktoré je súdny exekútor

vylúčený, pri tom môžu byť dané už pri začatí exekučného konania, alebo môžu vzniknúť

kedykoľvek v priebehu konania.

Ako bolo v priebehu tohto konania zistené, konajúci súdny exekútor bol pred

vymenovaním do funkcie súdneho exekútora zamestnancom spoločnosti P., s. r. o., B., teda

oprávneného. Ide preto o skutočnosť, ktorá predstavuje jeho pomer k účastníkovi konania

na strane oprávneného, teda uvedená skutočnosť je okolnosťou vylučujúcou ho z

vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súdny exekútor JUDr. R. K. bol

vylúčený z vykonávania exekúcie. V exekúcii tak bude pokračovať ten exekútor, ktorého

navrhne oprávnený, a ktorému za týmto účelom bude súdom udelené poverenie (§ 30

ods. 11 EP).».

Ústavný súd sa stotožňuje s tým, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho

exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku

predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone

súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3

Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná

s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti

a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje

ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa.

Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom

prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30

ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný

bezodkladne oznámiť súdu (obdobne rozhodoval ústavný súd o tomto právnom probléme

v porovnateľných veciach sp. zn. , ,

a ). Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje

ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd

(§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).

S odkazom na citovanú právnu úpravu tak nie je potrebné preukázať zaujatosť

súdneho exekútora, ale postačí už samotné preukázanie existencie dôvodných pochybností

o jeho nezaujatosti. Uvedené je konštruované v súlade so zásadou, ku ktorej dospel v rámci

svojej rozhodovacej praxe Európsky súd pre ľudské práva, a to, že ,,spravodlivosť musí byť

nielen poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“ (rozhodnutie Delcourt vs.

Belgicko, Publication of the European Court of Human Rights, Series A, č. 11, s. 17, § 31).

Vzhľadom na uvedené nemožno podľa názoru ústavného súdu ani právne závery

okresného súdu vyjadrené v uznesení č. k. -35 z 22. septembra 2011

považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku,

ktorý by mohol mať za následok porušenie garantovaných práv sťažovateľky ako

účastníčky exekučného konania.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu

konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

Exekučného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne

konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,

a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Okresný súd podľa názoru ústavného súdu postupoval ústavne súladným spôsobom,

keď uznesením č. k. -35 z 22. septembra 2011 rozhodol o vylúčení súdneho

exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že

mal preukázanú pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a právom sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1

a právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je taká

príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vysloviť porušenie ňou označených práv. Právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle dohovoru nemôže byť

porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch

s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu

nemožno skutkové a právne závery okresného súdu považovať za arbitrárne, zjavne

neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutými rozhodnutím

okresného súdu ústavný súd ďalej konštatuje, že obsahom práva na spravodlivý proces

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný

a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné

a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (m. m. ,

).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v časti

týkajúcej sa namietaného porušenia práva podľa a práva podľa ods.

1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu práva podľa a

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 22. septembra 2011

Predmetom sťažnosti je aj namietané porušenie základného práva sťažovateľky

vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 22. septembra 2011.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

V súvislosti s namietaným porušením práv podľa a

dodatkového protokolu ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné poukázať na svoju

stabilizovanú judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd

zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného

charakteru, ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až , resp. z dohovoru. Keďže ústavný súd

nezistil porušenie a dohovoru, nemohlo dôjsť ani

k porušeniu sťažovateľkou označeného práva podľa a podľa

dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči

všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové

a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal

dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí

všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr.

, , , ).

Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu dospel

k záveru, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu nemožno vyvodiť nič,

čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do práva vlastniť

majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového

protokolu, keďže okresný súd v posudzovaných prípadoch ústavne konformným spôsobom

interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.

Ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu a právom

podľa a dodatkového protokolu nie je príčinná súvislosť, ktorá by

zakladala možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto vzhľadom na uvedené pri predbežnom prerokovaní aj túto časť

sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 14 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. septembra

2011

Predmetom sťažnosti je aj namietané porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 14

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 22. septembra 2011.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom musí byť

zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu práva podľa čl. 14 dohovoru nezistil príčinnú

súvislosť medzi namietaným porušením tohto práva a napadnutým postupom a uznesením

okresného súdu takej intenzity, ktorá by signalizovala možnosť vysloviť porušenie tohto

práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto vzhľadom na uvedené pri predbežnom prerokovaní aj túto časť

sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

4. K namietanému porušeniu postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. septembra 2011

Sťažovateľka tiež namietala porušenie postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. septembra 2011.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.

Ustanovenie má charakter ústavného princípu, ktorý sú povinné

rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní . Uvedené

ustanovenie je vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho

rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných podľa

ods. 1 , a preto ak neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, nie je

potrebné deklarovať ani porušenie tohto ustanovenia (). Z tohto

dôvodu ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2012