Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28CoEk-43-2023.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoEk/43/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členiek senátu: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. E., Rakúsko, o vymoženie 1 306,20 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 29.07.2016, č. k. 47Er/985/2015-15, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 42618/15 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 3, § 4, § 5 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 a 2, 44 ods. 1 a 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) a s odvolaním sa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 z 13.04.2011, ktorý považoval pre seba záväzný, dospel k záveru, že nemožno vo veci exekúcie oprávneného poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pretože jednoznačne a nepochybne existuje dôvod na jeho vylúčenie ako súdneho exekútora. Súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného, teda existuje tu vzťah zaujatosti súdneho exekútora k oprávnenému.
3. Včasným odvolaním sa oprávnený domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, resp. na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, okrem ust. § 44 ods. 2 EP aj ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí tak ako to vyžaduje § 34 ZoKR. Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZoRK alebo Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Oprávnený s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Predložený exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. V danej veci konal súd nad rámec zákonných ustanovení, pretože rozhodcovskou doložkou bolo umožnené spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva, čím nebolo porušené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Okrem toho namietol, že nález Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané. Odkázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré JUDr. Rudolfa Krutého poverili vykonaním exekúcie i na ďalšiu judikatúru. To, že súdny exekútor bol v minulosti radovým zamestnancom oprávnenej, podľa neho nezakladá samo osebe pochybnosť o jeho nezaujatosti. Na záver oznámil meno nového súdneho exekútora (JUDr. Ivan Nestor).
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 44 ods. 2 EP), že odvolanie je riadne (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný u súdneho exekútora 17.03.2015, teda pred 31.03.2017, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.03.2017 (porov. § 243h ods. 1 EP).
6. Podľa už cit. § 380 CSP je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania, pričom z úradnej povinnosti mal prihliadať len na nedostatok podmienok konania. Takýto nedostatok odvolací súd nezistil, v dôsledku čoho sa obmedzil len na preskúmanie odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní. Už na tomto mieste treba povedať, že odvolacie dôvody, ktoré sa týkajú prieskumu rozhodcovských rozsudkov exekučným súdom, sa celkom míňajú s odôvodnením napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie totiž nezamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že by preskúmal rozhodcovský rozsudok a rozhodcovskú zmluvu (doložku), na ktorej sa zakladala právomoc rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia výlučne z dôvodu, že JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora, považoval za vylúčeného z výkonu funkcie. Preto je možné zaoberať sa len tými dôvodmi odvolania, ktoré smerujú proti tomuto záveru súdu prvej inštancie.
7. Ďalej treba uviesť, že oprávnený nijako nenamieta proti právnemu záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého vylúčenie súdneho exekútora zakladá dôvod zamietnutia jeho žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 1 a 2 EP. Argumentácia oprávneného smeruje len proti názoru súdu prvej inštancie, že súdny exekútor je vylúčený z výkonu exekúcie, pretože bol v minulosti radovým zamestnancom oprávnenej. Tento názor súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správny a odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP). K jednotlivým odvolacím námietkam oprávneného možno uviesť nasledovné:
8. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie okrem iného vtedy, ak pre jeho pomer k účastníkom exekučného konania možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010, na ktorý odkázal aj súd prvej inštancie, vyslovil tieto právne závery: „...nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. ... záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.“
9. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom ústavného súdu, ktorý je súčasťou jeho konštantnej judikatúry (napr. IV. ÚS 157/2012, I. ÚS 220/2012, III. ÚS 445/2012). Odvolací súd si je pritom vedomý, že nález ústavného súdu je záväzný len v konkrétnej veci, nie však všeobecne. Právna argumentácia tohto nálezu je však presvedčivá a výstižná a niet dôvodu, aby sa tunajší súd od nej odchýlil. Je potrebné ho vziať v tomto konkrétnom prípade do úvahy, pretože sa jednoznačne a výslovne týka exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a spája sa s jeho predchádzajúcim zamestnaním a zamestnávateľom, ktorým je v tomto konaní oprávnený. Existencia pracovného pomeru exekútora k oprávnenému (hoci aj pred začatím vykonávania exekučnej činnosti) je takým „pomerom k účastníkovi“, ktorý vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti. V tejto súvislosti možno poukázať na relatívne triviálnu úvahu, že súdny exekútor ako zamestnanec s právnickým vzdelaním sa podieľal na spracúvaní dokumentov, ktoré oprávnený používa, a ak by sa ukázala ich právna problematickosť, mohlo by to mať voči súdnemu exekútorovi negatívne konzekvencie v podobe uplatňovania nárokov oprávneného na náhradu škody z pracovnoprávneho vzťahu. Práve riziko tohto typu vzbudzuje pochybnosť o tom, či je exekútor skutočne schopný vykonávať exekúciu nezaujato a nestranne voči všetkým účastníkom konania (porov. § 3 prvú vetu EP). Pokiaľ ide o názory iných súdov SR, na ktoré poukazoval oprávnený, odvolací súd nimi nie je viazaný, preto sa k rozhodnutiam týchto súdov nevyjadruje.
10. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol k 31.10.2023 odvolaný z funkcie a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava (§ 383 CSP). V exekučnom konaní treba totiž skúmať nielen osobný vzťah súdneho exekútora k účastníkom konania, ale aj vzťah vyplývajúci z ekonomickej závislosti. Stále potom platí, čo v podstate konštatoval už súd prvej inštancie, že podaním žiadosti o vydanie poverenia sa medzi oprávneným a súdnym exekútorom zakladá v exekučnom konaní zmluvný vzťah, súčasťou ktorého je aj nárok exekútora na odmenu za jeho činnosť v rámci exekučného konania. Odvolanie exekútora z funkcie však zákon vyslovene nespája so zánikom nároku odvolaného exekútora na odmenu za úkony, ktoré v minulosti vykonal. O pretrvávajúcej ekonomickej závislosti svedčí v tomto zmysle aj smernica Slovenskej komory exekútorov, ktorou sa upravuje postup odovzdávania exekučnej agendy „Dohodou o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora“, vydaná podľa § 16 ods. 7 EP v znení v rozhodujúcom čase. Tá totiž predpokladá, že nástupca vykoná finančné vysporiadanie v nadväznosti na uplatnené pohľadávky (trovy exekúcie) exekútora, ktorému výkon funkcie exekútora zanikol (bod 12 smernice). Takýto postup vyplýva aj z §16a ods. 1 druhej vety EP, ktorá sa primerane použije aj na nástupcu (§ 16 ods. 8 EP). Aj s odkazom na skutočnosť, že k odvolaniu súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, PhD., došlo na základe jeho vlastnej žiadosti, sa možno preto opodstatnene domnievať, že dôvody ekonomickej závislosti v prejednávanej exekúcii teda de facto naďalej trvajú, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie vecne správne.
11. Zároveň treba pripomenúť, že odvolaný exekútor môže byť opätovne vymenovaný (§ 16 ods. 3 EP), ak spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1 EP. Keďže JUDr. R. Krutý, PhD., bol odvolaný na vlastnú žiadosť, zjavne bude tieto podmienky spĺňať, takže nie je vylúčené, že funkciu súdneho exekútora bude vykonávať aj v budúcnosti.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže týmto uznesením sa konanie nekončí (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 9a EP). O trovách sa rozhodne pri zastavení konania (§ 44 ods. 3 a § 200 ods. 5 EP).
14. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.