Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 224/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. B. F., vedené

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

ktorými namieta porušenie , základného práva

vlastniť majetok podľa , základného práva na

súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo 16. marca

2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012 a sp. zn. z 22. februára 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. apríla 2012

doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta

porušenie (ďalej len „“), základného práva

vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. marca

2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012,

sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

zo 16. marca 2012, sp. zn. zo 16. marca 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012, sp. zn. z 22. februára 2012, sp. zn.

z 22. februára 2012 a sp. zn. z 22. februára 2012 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutia“).

Napadnutými rozhodnutiami okresný súd vylúčil vo veci konajúceho súdneho

exekútora JUDr. R. K. (ďalej len ,,súdny exekútor“) z vykonávania exekúcií (bližšie

špecifikovaných v jednotlivých uzneseniach okresného súdu) z dôvodu, že pred

vymenovaním do funkcie súdneho exekútora bol zamestnancom sťažovateľky ako

účastníčky exekučného konania (v danom prípade oprávnenej), čo je (v zmysle nálezu

ústavného súdu sp. zn. ) okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania

exekúcií podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z vykonávania exekúcií sťažovateľka

namietala porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, k čomu bližšie uviedla:

«... postup všeobecného súdu v konaní..., ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu,

nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu

zaručené a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak preto,

že všeobecný súd:

a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.

2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom

a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom...

... postupom Okresného súdu Kežmarok..., ako aj napadnutím uznesením tohto súdu,

došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu

zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej

normy, ktoré sú imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv, a to spôsobom,

ktorý je nezlučiteľný s a článkom č. 6 ods. 1 Dohovoru.»

Sťažovateľka taktiež namietala porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, pretože „Všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1 Napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa

existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku

sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

Námietka porušenia a dohovoru bola v sťažnosti

odôvodnená tak, že ,,Sťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny

proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné

postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom

k faktu, že všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným

exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom

konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také

skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné

zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným

postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR

a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu,

zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a veci mu vráti na ďalšie konanie a prizná

sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie.

2. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky podľa

a , práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, ako aj a dohovoru postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, ktorými vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora

z vykonávania exekúcií.

O analogických sťažnostiach sťažovateľky už ústavný súd rozhodol uznesením

sp. zn. zo 16. mája 2012 (odmietnutie sťažností z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti), na ktoré týmto v podrobnostiach odkazuje, pričom zaujal stanovisko

k zásadnému právnemu problému týkajúcemu sa toho, či okresný súd konal v medziach

svojej právomoci, keď samotnú skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom

oprávnenej pred vykonávaním exekúcií, ktorá vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho

nezaujatosti (pre pomer k účastníkovi konania), považoval za dôvod na jeho vylúčenie

z vykonávania exekúcie.

Okrem už spomínaného rozhodnutia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

a podobne vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd

konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom

(a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor

svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať

nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor

vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene

vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného

konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť

súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol

zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávnenej), je okolnosťou

vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je

v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd

vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého

navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11

Exekučného poriadku).

S odkazom na citovanú právnu úpravu tak nie je potrebné preukázať zaujatosť

súdneho exekútora, ale postačí už samotné preukázanie existencie dôvodných pochybností

o jeho nezaujatosti. Uvedené je konštruované v súlade so zásadou, ku ktorej dospel v rámci

svojej rozhodovacej praxe Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), a to, že

,,spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“

(rozhodnutie Delcourt v. Belgicko, Publication of the European Court of Human Rights,

Series A, č. 11, s. 17, § 31).

Ústavný súd po oboznámení sa s postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného

súdu konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia Exekučného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval

ústavne konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,

sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné. Podľa názoru

ústavného súdu postupoval okresný súd ústavne súladným spôsobom, keď rozhodol

o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného

poriadku z dôvodu, že mal preukázanú pochybnosť o jeho nezaujatosti (podobne

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaný postup

a rozhodnutia okresného súdu nezasahujú neprípustným spôsobom do práva sťažovateľky

na spravodlivý proces podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu označených práv nemohlo dôjsť iba tou

skutočnosťou, že sa okresný súd vo svojich záveroch nestotožnil s požiadavkami, resp.

právnymi názormi účastníka konania. Z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové

a právne závery okresného súdu považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo

vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol

o odmietnutí sťažností v tejto jej časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

Absencia porušenia princípov spravodlivého súdneho konania vylučuje založenie

sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv sťažovateľa

hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí aj právo vlastniť majetok, resp. právo na jeho

ochranu (podobne napr. ). Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi

namietaným postupom a rozhodnutiami okresného súdu a základným právom sťažovateľky

podľa a právom podľa dodatkového protokolu, preto sťažnosti

v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Porušenie a dohovoru sťažovateľka spájala s porušením

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Keďže ústavný súd porušenie označených práv v namietanom postupe a rozhodnutiach

okresného súdu nezistil, nemohol konštatovať ani porušenie a

dohovoru, a to z dôvodu absencie akejkoľvek spojitosti (príčinnej súvislosti) medzi nimi.

Z tohto dôvodu sťažnosť aj v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnené podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na to, že sťažnosti sťažovateľky boli odmietnuté ako celok, ústavný súd

o ďalších jej návrhoch v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012