Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 74 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (79)I. ÚS 321/2012
PDF · 135.58 KB
No categories available
I. ÚS 321/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
spoločnosťou F. P., s. r. o., B., „jej menom doc. JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ“,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Bratislava V a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4243/2012
až sp. zn. Rvp 4278/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 4243/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len
„okresný súd“) (u súdneho exekútora boli veci vedené pod spisovými značkami
EX 3426/2011, EX 768/2011, EX 14559/2010, EX 12908/2010, EX 14057/2010,
EX 1284/2011, EX 16719/2010, EX 16723/2010, EX 6735/2010, EX 7495/2010,
EX 448/2011, EX 7136/2010, EX 4094/2011, EX 7192/2010, EX 7253/2010,
EX 5816/2011, EX 194/2011, EX 15882/2010, EX 1374/2011, EX 2530/2011,
EX 4606/2011, EX 18424/2010, EX 6289/2010, EX 1539/2011, EX 7049/2010,
EX 7066/2010, EX 6931/2010, EX 7067/2010, EX 5975/2011, EX 286/2011,
EX 12876/2010, EX 6533/2009, EX 6246/2010, EX 13895/2010, EX 18246/2010
a EX 15780/2010, pozn.).
2. Sťažovateľka v predmetných 36 veciach osobitne podanými návrhmi požiadala
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor zaevidoval pod označenými
spisovými značkami (bod 1) a následne požiadal v uvedených veciach okresný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O týchto návrhoch okresný súd doteraz
nerozhodol, čím porušil sťažovateľkou označené práva.
3. Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti
s (bližšie nekonkretizovaným, pozn.) postupom okresného súdu (i) vyslovil porušenie
uvedených práv, (ii) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, (iii) zakázal
mu pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a (iv) priznal jej finančné zadosťučinenie
a náhradu trov konania.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4243/2012 až sp. zn. Rvp 4278/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
8. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej
veci sa týka, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (ods. 1). K návrhu sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom (ods. 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
9. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani
v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred
okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhmi nedoručila relevantné
(k návrhom sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhov uvádza, že
tvoria ich prílohu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).
12. V súvislosti s v bode 13 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný
rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky,
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už
vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj
v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.
bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Ústavný
súd preto nemohol akceptovať ani tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky, že sa písomne
obrátili na okresný súd, ktorý im údaj o spisovej značke súdneho konania neoznámil.
Sťažovateľka jednak nedoložila ústavnému súdu uvedenú žiadosť adresovanú okresnému
súdu a jednak kvalifikovaný právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať
účinnejším prostriedkom, na základe ktorého je možné zistiť na okresnom súde požadované
skutočnosti, ako len prípadne formálne zaslanie písomnej žiadosti, aj to v krátkom čase
pred podaním ústavnej sťažnosti (sťažovateľka výslovne hovorí iba o žiadosti z 11. apríla
2012, iné žiadosti bližšie neuvádza ani ich nedoložila).
13. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že k sťažnostiam priložené
splnomocnenia sú udelené obchodnej spoločnosti F. P., s. r. o., B., a teda nezodpovedajú
dikcii už citovaného ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 10).
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb., o živnostenskom podnikaní
(živnostenským zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“),
v zmysle ktorého advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu
s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár
komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa
§ 12 ods. 4 zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný
používať profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby
prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo
spoločnosti s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia
alebo obchodné meno spoločnosti.
14. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky (napriek tomu, že aj samotné splnomocnenia nie sú právne perfektné, pozn.)
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom
(pozri bod 10 a nasl.), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok
konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júna 2012