Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 609/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a jeho uzneseniami sp. zn. z 23. júla 2015 (),

sp. zn. z 29. septembra 2015 (), sp. zn.

z 30. septembra 2015 () a sp. zn. z 30. septembra 2015

(), a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , a s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a

pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

10. septembra 2015 a 10. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a uzneseniami označenými v záhlaví tohto rozhodnutia

(ďalej len „napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Trenčín

a Okresnému súdu Ružomberok (ďalej len „okresné súdy“) žaloby o náhradu majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy (ďalej len „žaloby o náhradu škody“), ktorými sa proti

Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,

domáha svojich nárokov podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Po tom, ako okresné súdy vo veciach meritórne rozhodli, podala sťažovateľka

odvolania proti nimi vydaným rozsudkom, na základe čoho jej bola v sťažnostiach

špecifikovanými uzneseniami (ďalej len „uznesenia okresných súdov“) uložená povinnosť

„zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa... vo

výške 20 €“ podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

S uložením poplatkovej povinnosti sťažovateľka nesúhlasila a proti uzneseniam okresných

súdov podala odvolania, v ktorých poukázala na to, že právna úprava účinná v čase podania

žalôb takúto povinnosť neobsahovala, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. marca 2007, z ktorého vyplýva, že za súdne konania, ktoré

nie sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú, pričom

analogické určenie ich výšky neprichádza do úvahy. Vzhľadom na to, že príslušné krajské

súdy svojimi uzneseniami potvrdili uznesenia okresných súdov ako vecne správne, podala

sťažovateľka proti ich rozhodnutiam dovolania, v ktorých namietala, že jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom, čo predstavuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) v tom čase

účinného . O dovolaniach sťažovateľky rozhodol najvyšší

súd napadnutými uzneseniami tak, že ich odmietol ako procesne neprípustné s tým, že ide

o dovolania „podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom

konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania v tej istej veci

dovolateľky...“, preto sa „s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto

konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne“.

3. Sťažovateľka v sťažnostiach opätovne tvrdí, že poplatková povinnosť jej bola

uložená v rozpore so a „takéto konanie zo strany súdu

predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Okrem toho,

že napadnuté uznesenia trpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, možno ich podľa názoru

sťažovateľky považovať aj za rozhodnutia „absolútne prekvapivé“, pretože popierajú

„doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu,

zruší napadnuté uznesenia, veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke

prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným

súdom primerane ustanovenia .

6. Podľa prvej vety v záujme

hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

7. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane Civilného sporového

poriadku.

8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc

na totožnosť v osobe sťažovateľky a súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

11. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

13. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho

zástupca. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu

sťažnosť smeruje. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

14. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

15. Ústavný súd konštatuje, že pri ústavných sťažnostiach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. týkajúcich sa rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.

z 23. júla 2015, sp. zn. z 29. septembra 2015, sp. zn.

z 30. septembra 2015 a sp. zn. z 30. septembra 2015 nekorešpondoval

obsah týchto sťažností s priloženými rozhodnutiami najvyššieho súdu.

V textoch predmetných sťažností sťažovateľka napádala rozhodnutia najvyššieho súdu,

ktorými tento odmietol dovolania sťažovateľky smerujúce proti rozhodnutiam krajských

súdov, ktoré potvrdili rozhodnutia okresných súdov, ktorými boli sťažovateľke vyrubené

súdne poplatky za podanie odvolaní proti rozsudkom týchto okresných súdov. K samotným

sťažnostiam sťažovateľka nepriložila napádané rozhodnutia najvyššieho súdu,

ale rozhodnutia, ktorými najvyšší súd odmietol dovolania sťažovateľky proti rozhodnutiam

krajských súdov, ktorými boli v odvolacích konaniach potvrdené rozsudky okresných súdov

o zamietnutí žalôb, ktorými sa sťažovateľka domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy

v zmysle podmienok vyplývajúcich zo o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd preto musel s ohľadom na § 20 ods. 3 a § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde konštatovať, že obsah podaných sťažností vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. je zmätočný a ako taký nemôže byť východiskom ústavného súdu

pre rozhodnutie v predmetnej veci.

16. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 12) ústavný súd pripomína, že tento

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

17. Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonom

predpísaných náležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa zmätočných podaní

sťažovateľky je neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, nerešpektovala a predkladala naďalej také

sťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola

na túto skutočnosť viackrát upozornená (napr. , ,

, , ...).

18. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu

odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016