Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/364/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 20. marca 2014 sp. zn. 10 Co

293/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ruţomberok rozsudkom z 8. apríla 2013 č.k. -54 zamietol

ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť jej náhradu

škody vo výške 175 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 331,92 eur a ţalovanej náhradu trov

konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 4

ods. 1 písm. a/ bod 1, , a , o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej

len „“), vecne tým, ţe vykonaným dokazovaním mal preukázané,

ţe 22. novembra 2010 bol exekučnému súdu - Okresnému súdu Ruţomberok - doručený

návrh oprávnenej (v prejednávanej veci ţalobkyne) na zmenu súdneho exekútora v zmysle

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pričom vzhľadom

na to, ţe predmetné exekučné konanie sa začalo 3. mája 2005, bolo potrebné aplikovať

ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005.

Predmetná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu

2

oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora, k tomuto došlo aţ s účinnosťou od 1. septembra 2005. Súd prvého stupňa poukázal

na ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého konania začaté pred

1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2

neustanovuje inak, pričom ten taxatívne vymedzuje ustanovenia, ktoré sa pouţijú

aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Zároveň poukázal na to, ţe ustanovenie § 44

ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 2006 sa nevzťahuje na konania,

ktoré sa začali pred 1. decembrom 2006, čo vyplýva z ustanovenia § 240

ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru,

ţe exekučný súd pri rozhodovaní o ţiadosti oprávnenej o zmenu súdneho exekútora

v exekučnom konaní konal priebeţne bez zbytočných prieťahov, a nemal za preukázaný

nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden

z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Z uvedeného dôvodu súd preto návrh ţalobkyne ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 20. marca 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie

ako vecne správny potvrdil a ţiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Uviedol, ţe nepochybne z dôvodu predkladania enormného mnoţstva typových

podaní ţalobkyňou, hmotnoprávne odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi

a skutkovými zisteniami, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní

nie je ţiadna zmienka o zásadnom závere prvostupňového súdu podmieňujúcom

konštatovanie neexistencie nesprávneho úradného postupu súdu. Nepovaţoval za dôvodné

zaoberať sa odvolacou námietkou o potrebe vydania rozhodnutia o návrhu na vydanie

poverenia (kladného či negatívneho) v lehote 15 dní, nakoľko táto okolnosť nebola okresným

súdom vôbec posudzovaná a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích

dôvodov. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa vylúčenia sudcu uviedol, ţe v konaní

námietka zaujatosti nebola vznesená a s poukazom na aplikačnú prax Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uviedol, ţe tvrdený nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca

vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, a teda dôvod pre jeho vylúčenie.

K námietke odvolateľky týkajúcej sa kontradiktórnosti konania uviedol, ţe ţalobkyňa bola

riadne a včas predvolaná na pojednávanie a len svojim postupom – bezdôvodnou neúčasťou –

zmarila svoju moţnosť navrhovať dokazovanie alebo jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému

3

dokazovaniu vyjadriť, či oboznámiť sa s vyjadrením ţalovanej. Zdôraznil, ţe písomné

vyjadrenie ţalovanej vo veci samej bolo okresnému súdu doručené 2. apríla 2013,

t.j. aţ po vykonaní predvolania na pojednávanie a zároveň v odstupe iba troch pracovných dní

pred nariadeným termínom pojednávania. Nemoţno preto za porušenie poţiadavky

bezodkladnosti doručenia vyjadrenia ( veta posledná ) povaţovať taký

postup súdu, ktorý vzhľadom na krátky časový interval a reálny čas trvania doručovania

(poštovej prepravy) vyjadrenia ponechal oboznámenie ţalobkyne s vyjadrením ţalovanej

na samotné súdne pojednávanie, pričom však dôvodom meritórneho neúspechu ţalobkyne

nebola argumentácia predloţená v písomnom vyjadrení ţalovanej, ani ţalobkyňou

zdôraznená námietka premlčania. Odvolací súd zdôraznil, ţe termín pojednávania

(8. apríla 2013) prvostupňový súd určil 1. marca 2013, ţalobkyni bolo predvolanie doručené

15. marca 2013 a aţ v deň pojednávania (o 6.53 hod.) bol konajúcemu súdu doručený návrh

ţalobkyne „na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady

nestrannosti súdu a sudcu“. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako

nie dôleţitý ( ), čo zodpovedá aj záverom o neopodstatnenosti tvrdení

ţalobkyne o konaní „vylúčeného“ sudcu. Ustanovenie (v spojení s

) umoţňuje súdu zváţiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a konať

i v neprítomnosti účastníkov konania. Zdôraznil tieţ, ţe ţalobkyňa naviac dotknutú

poţiadavku vzniesla len cca 2 a pol hodiny pred začiatkom pojednávania a o odročenie

pojednávania poţiadala aţ v okamihu, kedy nebolo moţné efektívne oznámiť účastníkom

stanovisko súdu k predmetnému návrhu. Bez akéhokoľvek opodstatnenia povaţoval odvolací

súd tvrdenia odvolateľky, ţe okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp.

ţe z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie)

zaloţené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo akýchkoľvek

pochybností zjavné, ţe dokazovanie bolo vykonané oboznámením podstatného obsahu

exekučného spisu sp. zn. , ktorý dôkaz výslovne poţadovala samotná

ţalobkyňa. Za zmätočné povaţoval tvrdenie odvolateľky, ţe v danej veci bolo neprípustné

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretoţe je nepochybné, ţe pojednávanie nariadené

i vykonané bolo. Nakoľko odvolacie dôvody ţalobkyne boli neopodstatnené a neboli zistené

ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej

povinnosti, potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania

rozhodol krajský súd podľa v spojení s a

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala

zrušiť rozhodnutia oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

z dôvodu, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ) a účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (ísm. f/ ). K námietke

týkajúcej sa uviedla, ţe podrobne uviedla v ţalobe, ţe existujú

objektívne dôvody, pre ktoré sú všetci sudcovia okresného súdu vylúčení a vec má byť

postúpená inému okresnému súdu. Nepodala síce námietku zaujatosti, avšak len oboznámila

súd so skutočnosťami, ktoré vylúčenie sudcov odôvodňujú a preto mal byť uskutočnený

postup podľa Postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým

( ), ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prekvapivé, pretoţe popiera

doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je zaloţené

na tvrdeniach, ktoré sú sofistikovaným odôvodnením nespravodlivosti a tieţ tým, ţe súdy

oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch

ku ktorým sa nemohla ţalobkyňa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj

prospech. Tieto dovolacie dôvody ţalobkyňa odôvodnila len citáciami z rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ s tým, ţe súd „poskytol neľudskosti plášť práva“, bez uvedenia konkrétnejších

dôvodov. Namietaný nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia odôvodnila opäť citátmi

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Na záver uviedla, ţe konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu

je postihnuté vadou podľa , keďţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je dostatočne odôvodnené, absentuje v ňom náleţité odôvodnenie zaujatého

právneho názoru, prečo rozhodol o merite odvolania odlišne od ustáleného právneho názoru

obsiahnutého v rozhodovacej praxi súdov, ako aj prečo nerešpektoval presun dôkazného

bremena na ţalovaného. Uviedla, ţe vzhľadom k nutnosti uskutočniť hlbšiu analýzu veci,

ako aj vzhľadom k nutnosti oboznámiť sa so súdnym spisom odvolacieho súdu pre získanie

rozhodujúcich informácií, ktoré nevyplývajú zo súdneho rozhodnutia rozšíri označené dôvody

detailnou argumentáciou v samostatnom podaní. Ţiadala priznať náhradu trov dovolacieho

konania. Svoje dovolanie ďalším podaním nedoplnila.

Ţalovaná vyjadrenie k dovolaniu nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

5

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého

stupňa, v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238

ods. 1 , ani z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd

v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli

súdy viazané ( ). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru,

ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242

ods. 1 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

6

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Dovolateľka namietala vadu konania podľa , t.j., ţe postupom súdu

jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie

ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41

), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne

pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré

sa vykonali ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )]. Zo spisu nevyplýva, ţe by prvostupňový súd alebo odvolací súd

v prejednávanej veci v prípade ţalobkyne nerešpektoval niektoré z týchto práv.

Ţalobkyňa uţ v odvolacom konaní namietala, ţe jej postupom prvostupňového súdu

bola odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa a tie isté dôvody opakuje i vo svojom

dovolaní. Odvolací súd sa so vznesenou námietkou vyporiadal v odôvodnení svojho

rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach dovolací súd poukazuje. Odvolací súd vo vzťahu

k namietanému porušeniu kontradiktórnosti konania uţ uviedol, ţe ţalobkyňa sa sama

bezdôvodne zbavila moţnosti byť prítomná na pojednávaní, na ktoré bola riadne a včas

predvolaná a tým sa zbavila aj moţnosti byť prítomná pri dokazovaní vykonanom súdom

7

prvého stupňa na pojednávaní, kedy by mala moţnosť sa k nemu vyjadriť, príp. navrhnúť

jeho doplnenie, pričom odvolací súd skonštatoval, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní

vykonal dokazovanie v súlade s dôkazom navrhovaným samotnou ţalobkyňou

a to oboznámením podstatného obsahu exekučného spisu Okresného súdu Ruţomberok

sp. zn. , z ktorého konania ţalobkyňa odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto

konaní.

Pokiaľ ţalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. ,

, ). V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod

„prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu

prvého stupňa) za rozhodujúcu povaţoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral,

resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým

je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ zaloţené na iných právnych záveroch neţ

rozhodnutie súdu prvého stupňa (por. tieţ uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009

sp. zn. ), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého

stupňa „nečakane“ zaloţené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, neţ na ktorých

zaloţil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej

situácii nemal moţnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého

aţ v odvolacom konaní (por. uznesenie najvyššie zo 14. júla 211 sp. zn. ).

V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého

stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov zaloţili svoje

rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Ţalobkyňa musela vzhľadom

na priebeh a výsledky prvostupňového konania očakávať (predvídať), ţe odvolací súd bude

v odvolacom konaní posudzovať a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil

a preskúmal. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho

súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto je námietka ţalobkyne v tomto

smere nedôvodná.

Dovolací súd dospel tieţ k záveru, ţe nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157

ods. 2 v spojení s ustanovením

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

9

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle,

ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací

súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe

sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen ,

ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, ţe v exekučnej

veci, z ktorej ţalobkyňa odvodzuje svoj nárok pri rozhodovaní o jej ţiadosti o zmenu súdneho

exekútora, exekučný súd konal priebeţne bez zbytočných prieťahov a preto v prejednávanej

veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik

10

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, čo bolo dôvodom,

pre ktorý ţalobu ţalobkyne zamietol. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219

ods. 1 stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zároveň sa vyporiadal

s ďalšími námietkami ţalobkyne uvádzanými v dôvodoch odvolania, pričom skonštatoval,

ţe odvolacie hmotnoprávne dôvody uvádzané ţalobkyňou v odvolaní nekorešpondujú

s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je zaloţené rozhodnutie súdu

prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv ţalobkyne.

K dovolacej námietke ţalobkyne, prečo odvolací súd rozhodol o merite odvolania

odlišne od ustáleného právneho názoru obsiahnutého v rozhodovacej praxi súdov,

ako aj prečo nerešpektoval presun dôkazného bremena na ţalovanú, dovolací súd nezaujal

stanovisko, pretoţe mu nie je známy takýto tvrdený iný právny názor.

Ţalobkyňa namieta, ţe vo veci na súde prvého stupňa rozhodoval vylúčený sudca

( ).

Aj k tejto námietke ţalobkyne uvádzanej uţ v odvolacom konaní zaujal svoj právny

názor odvolací súd a rovnako sa vyjadril k tejto problematike uţ aj najvyšší súd vo svojich

rozhodnutiach (por. napr. uznesenie z 11. marca 2013 sp. zn. ,

z 30. septembra 2013 sp. zn. , z 20. marca 2014 sp. zn. ),

v ktorých dospel k záveru, ţe tak, ako dôvodom na vylúčenie sudcu ( )

nie je sama skutočnosť, ţe má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej ţalovaným je súd,

na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (por. uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010

sp. zn. ), nie je týmto dôvodom ani to, ţe sudca vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

11

Na tomto závere zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci.

Povaţuje však za potrebné zdôrazniť, ţe v prejednávanej veci ţalobkyňa na výslovnú výzvu

súdu prvého stupňa uviedla, ţe nevznáša námietku zaujatosti v prejednávanej veci. Napriek

tomu zo spisu jednoznačne vyplýva (ktorú skutočnosť zdôraznil aj súd prvého stupňa

vo svojom rozhodnutí), ţe pôvodne zákonná sudkyňa JUDr. J. 21. decembra 2012 oznámila

v zmysle § 15 ods. 1 skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená z prejednávania

a rozhodovania tejto veci z dôvodu, ţe v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. ,

postup ktorej má byť predmetom preskúmania v danej veci, bola zákonnou sudkyňou.

Opatrením predsedu súdu bola následne vec náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudcovi JUDr. V., u ktorého neboli zistené dôvody,

ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Preto ani námietka ţalobkyne, ţe

súd nepostupoval podľa , nie je dôvodná. Dovolací súd tak uzatvára, ţe

neopodstatnená je aj námietka ţalobkyne o vade konania v zmysle

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobkyne ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218

ods. 1 písm. c/ odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ) Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho

konania lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová