Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 322/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť D. Č., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

pre namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. Č. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca

2010 doručená sťažnosť D. Č., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., K., pre namietané porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 1 Cdo

200/2009 z 30. novembra 2009.

2. Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ ako

žalobca podal 30. júla 2004 žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti.

Okresný súd Košice I (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom č. k. -154

z 18. júla 2008 pripustil zmenu žalobného návrhu, žalobu zamietol a rozhodol o trovách

konania. O podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. z 28. apríla 2009 tak,

že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku

o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu a vo výroku o trovách konania a odmietol

odvolanie proti výroku o pripustení zmeny žaloby. Proti rozhodnutiu krajského súdu

sp. zn. z 28. apríla 2009 podal sťažovateľ mimoriadny opravný prostriedok –

dovolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 30. novembra 2009 dovolanie

sťažovateľa odmietol.

3. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že napadnutým „uznesením odporcu (najvyššieho

súdu, pozn.) sp. zn. zo dňa 30. 11. 2009 bolo porušené jeho právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 prvá veta Dohovoru a právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa Slovenskej

republiky“.

4. Zo sťažnosti vyplýva, že dôvodom namietaného porušenia označených práv je

skutočnosť, že odporca sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami sťažovateľa o tom, že právny

názor odvolacieho súdu a dôvod neuznania sťažovateľom namietanej vady právneho úkonu

sa nenachádza v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu a je novou skutočnosťou,

o ktorej sa sťažovateľ dozvedel až z potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu,

ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odvolacím súdom odňatá možnosť

konať pred súdom.

5. Podľa názoru sťažovateľa novou skutočnosťou, o ktorej sa dozvedel až

z potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť,

je časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej zaujal právny názor

k námietkam sťažovateľa týkajúcim sa namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy.

6. Podľa názoru sťažovateľa odporca tým, že odmietol podané dovolanie, porušil

jeho základné právo podľa a právo podľa prvej vety

dohovoru. Uvedené právo podľa názoru sťažovateľa nemožno účastníkovi konania odňať

ani ho obísť takým spôsobom, že sa účastník konania s novým právnym názorom súdu

oboznamuje v rozsudku, proti ktorému už nemôže podať opravný prostriedok. Sťažovateľ

namieta, že k takémuto právnemu názoru dovolacieho súdu vyjadrenému až v rozsudku

o dovolaní sa nemohol skôr vyjadriť.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 prvá veta

Dohovoru a právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v článku 46 ods. 1 ,

bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ,

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

pokračovať v porušovaní namietaného práva sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 30. 11. 2009 a vracia vec Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

1. Ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľa sa týka len časti odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej zaujal právny názor k námietkam sťažovateľa

týkajúcim sa namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy, nie samotného výroku.

2. Sťažovateľ tvrdí, že odporca sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že právny

názor odvolacieho súdu a dôvod neuznania ním namietanej vady právneho úkonu

sa nenachádza v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu a je novou skutočnosťou,

o ktorej sa sťažovateľ dozvedel až z potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu a nemal

možnosť sa k nemu vyjadriť, čím mu mala byť odvolacím súdom odňatá možnosť konať

pred súdom. Sťažovateľ už v podanom dovolaní namietal odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu vo vzťahu k namietaným nedostatkom kúpnej zmluvy.

3. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

4. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné uviesť,

že preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má

opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím

(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne

aj ). Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané

rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

5. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (podobne , ).

6. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva na spravodlivý súdny

proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom

úspešný vrátane konania o dovolaní. Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania ().

7. Ústavný súd sa venoval preskúmaniu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

v spojení s rozsudkom krajského súdu a rozsudkom okresného súdu.

8. Rozsudok okresného súdu č. k. -154 z 18. júla 2008, ktorým

prvostupňový súd pripustil zmenu žalobného návrhu, žalobu zamietol a rozhodol o trovách

konania, bol založený predovšetkým na dôvode, že na strane žalobcu nebol daný naliehavý

právny záujem. Zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ namietal vady právneho

úkonu (kúpnej zmluvy) už na pojednávaní prvostupňového súdu 16. júla 2008. Sťažovateľ

namietal nedostatky kúpnej zmluvy aj v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu

č. k. -154 z 18. júla 2008, ktoré bolo podané 11. augusta 2008. Účastníci

konania súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

9. Rozsudok krajského súdu sp. zn. z 28. apríla 2009, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa, bol založený predovšetkým na dôvode nedostatku

naliehavého právneho záujmu na strane sťažovateľa ako žalobcu. Z obsahu rozhodnutia

odvolacieho súdu sp. zn. z 28. apríla 2009 vyplýva, že odvolací súd založil

svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí

žalobného návrhu, na nosnom dôvode nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane

žalobcu (sťažovateľa) v konaní o určovanej žalobe podobne, ako vec posúdil aj súd prvého

stupňa. V odôvodnení nad rámec uvedeného dôvodu vyjadril krajský súd aj svoj právny

názor k namietaným nedostatkom kúpnej zmluvy. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje,

že ustanovenia ani iného právneho predpisu v právnom

systéme Slovenskej republiky nebránia všeobecnému súdu vyjadriť svoj právny názor

k predmetu konania aj nad rámec racio decidendi odôvodnenia rozhodnutia.

10. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 30. novembra 2009 bolo

dovolanie sťažovateľa odmietnuté z dôvodu, že podané dovolanie nebolo v zmysle § 238

procesne prípustné. Dovolací súd sa vyjadril aj k námietkam

sťažovateľa, že ako žalobca sa nemal možnosť v konaní vyjadriť, že záver odvolacieho súdu

o tom, že ku kúpnej zmluve sú pripojené nejaké dokumenty, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. Dovolací súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci mal

žalobca možnosť vyjadriť sa v konaní už pred prvostupňovým súdom. Konštatoval tiež,

že prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie a vypočul účastníkov konania, čím bolo

žalobcovi umožnené vyjadriť sa vo veci a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd uviedol, že nejde ani o tzv. prekvapujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré

by zakladalo vadu podľa , keďže odvolací súd

potvrdzujúci rozsudok odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu zhodne

ako súd prvého stupňa.

11. Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu nie je

svojvoľné a obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu dovolania

sťažovateľa. V rozhodnutí dovolacieho súdu sú uvedené skutkové okolnosti veci

a odôvodnené závery týkajúce sa právneho posúdenia veci. Dovolací súd sa s námietkami

sťažovateľa ústavne súladným spôsobom vysporiadal.

12. Je potrebné konštatovať, že materiálne právo sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru a základné právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

rozhodnutím dovolacieho súdu v predmetnej veci nemohlo byť označeným

uznesením dovolacieho súdu porušené. V posudzovanom prípade ústavný súd poukazuje

na skutočnosti uvedené v uznesení dovolacieho súdu sp. zn.

z 30. novembra 2009, a to predovšetkým na skutočnosť, že rozhodnutie krajského súdu

nemožno považovať za tzv. prekvapujúce rozhodnutie, ktoré by bolo založené

na rozhodujúcich právnych dôvodoch odlišných od tých, na ktorých bolo založené

rozhodnutie súdu prvého stupňa, to platí aj na ďalšie namietané vady. Ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa v konaní už pred prvostupňovým súdom.

13. Ústavný súd konštatuje, že posúdenie zákonných dôvodov prípustnosti dovolania

najvyšším súdom v súvislosti s preskúmaním právneho názoru odvolacieho súdu

vyjadreného ako obiter dictum odôvodnenia jeho rozhodnutia pri zohľadnení skutočnosti,

ktorá bola pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúca (nedostatok naliehavého právneho

záujmu pri určovacej žalobe), v napadnutom rozhodnutí dovolacieho súdu nevykazuje

znaky arbitrárnosti alebo vnútorných rozporov.

14. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa

ústavný súd nerozhodoval.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010