Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 621/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny

Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí

12. decembra 2012 prerokoval podanie JUDr. Juraja Semana, predsedu obchodnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. -2 z 25. septembra 2012

označené ako „Námietka predpojatosti sudcov voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej

republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza a JUDr. Jána Lubyho“

vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav

Orosz a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. októbra

2012 doručené podanie JUDr. Juraja Semana, predsedu obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. -2,

Nobs 11/2012 z 25. septembra 2012 označené ako „Námietka predpojatosti voči sudcom

Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi

Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti G., Švajčiarsko

(ďalej len „sťažovateľka“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľka

v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 25. augusta 2010.

Uvedené podanie navrhovateľa bolo napísané v mene predsedu najvyššieho súdu,

ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.

V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudkyni ústavného súdu

Ľudmile Gajdošíkovej navrhovateľ v podaní uviedol: „v súvislosti s rozhodovaním

o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa

bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení

tejto voľby Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom na viacerých miestach

spochybňuje moju odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že

JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných

odborných schopnostiach a morálnych hodnotách. Prítomnosť uvedených objektívnych

skutočností opodstatnene vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane

vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich

očiach sudkyňou nestrannou a dôveryhodnou. Dá sa dôvodne očakávať, že na svojich

odmietavých názoroch a postojoch zotrvá a bude rovnako negatívne pristupovať

k hodnoteniu mojej osoby aj v tomto prípade. Považujem preto jej odmietnutie pre

predpojatosť za opodstatnené.“

Svoju námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane

negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou

zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých jeho

vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. Ladislav

Orosz uviedol, že: „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by

bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný.“. V ďalšej

správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale

aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN Paramovi Cumaraswamymu.

Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s

SR, zdôraznil Orosz.“.

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. Ladislav Orosz spochybnil aj moje

osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME dňa 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som

už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by

bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe

činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom

Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov,

čo samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba

mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“.

Sudca JUDr. Ladislav Orosz verejne a nevyberaným spôsobom spochybnil moje

odborné a osobnostné kvality. Vzhľadom na to, že ma verejne označil za neschopného

vydávať rozhodnutia vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dá sa

dôvodne očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať aj k hodnoteniu mojej osoby

v tomto prípade. Preto mám dôvodnú obavu o predpojatosti sudcu JUDr. Ladislava Orosza

pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti. Opodstatnenosť tejto obavy akcentuje aj

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 , ktorým

senát ústavného súdu vylúčil sudcu ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

vo vzťahu k JUDr. Štefanovi Harabinovi ako účastníkovi sťažnosťou

napadnutého konania.».

Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu

odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými

členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr.

Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností,

stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným

v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno

považovať za len neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje

pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

V závere svojho podania navrhovateľ uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať

sa, že uvedení sudcovia a sudkyňa svoj odmietavý postoj k mojej osobe zmenili. Naopak.

Je dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch

k mojej osobe zotrvajú a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu

budú hlasovať v môj neprospech. Žiadam preto ich vylúčenie z konania a rozhodovania

v predmetnej veci.“.

Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného

od 29. februára 2012 do 28. februára 2013 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) I. senátu ústavného súdu na jeho

prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená,

že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval

nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti

závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania

rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ

súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že

„Ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom

voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobným námietkam JUDr. Štefana

Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila,

že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho

odborných schopností a morálnych hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto

rozhodnutie je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Osobne som sa k odborným kvalitám a k morálnym hodnotám predsedu najvyššieho

súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako

argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti

s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých

členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka

a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho vóta

(v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie

ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako

argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako

predsedníčka IV. senátu ústavného súdu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti

uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú, a oznamujem, že som

spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej

navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietku predpojatosti

proti mojej osobe vznesenú v konaní vedenom pod sp. zn.

v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené

námietky predpojatosti smerujúce proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 1607/2011, sp. zn.

3307/2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , ); podstata

jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho

odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom

pod sp. zn. budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny

orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním

uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach

v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že

voči mne uplatnenú námietku predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej

pod sp. zn. pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol:

«Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti

(nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom ani k ich zástupcom), a preto sa

necítim byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom

Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná „kolegiálna previazanosť“)

s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom

zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach nemôžu podľa môjho názoru

predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie

v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje

nestranné rozhodovanie.».

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou

v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však

môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti

a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana

individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole právnych

noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako

v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona

o ústavnom súde).

V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľky smeruje proti rozsudku najvyššieho

súdu sp. zn. z 25. augusta 2011. Uvedenú vec v rámci dovolacieho

konania prerokoval a rozhodol o nej dovolací senát, ktorému predsedal sudca JUDr. Juraj

Seman a ďalšími členmi tohto senátu boli JUDr. Anna Marková a JUDr. Darina Ličková

(členom uvedeného senátu nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin, pozn.).

Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo

rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -1152 z 19. decembra 2008 (právoplatného

11. mája 2009) v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu č. k. -1193

z 1. apríla 2009, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy spolu

s príslušenstvom.

Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať

námietku predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným

súdom vedenom pod sp. zn. , ktorého osoby sa námietky predpojatosti

uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie

vec prerokovávajúceho dovolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je

postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto

situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho

súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov

ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž

nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol ani členom

dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré

potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ľudmily

Gajdošíkovej, Ladislava Orosza a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného

prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ).

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ľudmila

Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012