Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedu

senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej,

JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: G. M. V. A.

so sídlom Š., R., B., X. Rg.Č.X., zastúpeného JUDr. D. T., advokátkou so sídlom v B., M.N.,

proti ţalovanému: S. P. P., a. s., M., B., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. S., advokátkou so

sídlom v K., H., o zaplatenie 1.000.000.000,- Kč s príslušenstvom, vedenej na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -1152 zo

dňa 19. decembra 2008, právoplatného dňa 11. mája 2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. -1193 zo dňa 1. apríla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. -1152

zo dňa 19. decembra 2008, rozhodol:

Súd ţalobu z a m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume

44 689 430,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne

ţalovaného.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe:

Ţalobca si návrhom z 21. 02. 2003 uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy

1 000 000 000,- Kč so 6 % úrokom od 11. januára 2003 do zaplatenia, zmenkovú

odmenu v sume 3 333 333,- Kč a trovy konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, ţe

19. 12. 2002 sa stal riadnym vlastníkom zmenky č. AS 3/98, ktorá bola ako zmenka

vlastná vystavená ţalovaným, ktorý v čase jej vystavenia bol ešte štátnym podnikom,

zastúpeným Ing. J. D., ktorého pravosť podpisu je notársky overená. Zmenka znejúca na

sumu jedna miliarda korún českých bola splatná 10. januára 2003 v T. B., a. s., V., X.

B., z účtu ţalovaného v prospech S. G. a. s., V.. Oprávnený zo zmenky túto indosoval

v prospech S. G. a. s. blankoindosáciou dňa 07. januára 2000, ďalej bola zmenka

indosovaná 12. júla 2000 v prospech spoločnosti B. S. A., ktorá ju 19. 12. 2002

blankoindosamentom previedla na ţalobcu. Podpis na blankoindosácii uznal štatutárny

zástupca indosanta za vlastný dňa 07. februára 2003 pred notárom. Ţalobca zmenku,

ktorá je zmenkou bez protestu, uplatnil v deň splatnosti v platobnom mieste, avšak

bezúspešne. Preto vyzval listom zo 14. januára 2003 ţalovaného, aby v rámci

mimosúdneho riešenia došlo k dohode o zaplatení zmenky. Ţalovaný na výzvu reagoval

listom z 24. januára 2003 a oznámil, ţe nepristúpi na mimosúdnu pokonávku, pretoţe

zmenku povaţuje za neplatnú. Ďalej uviedol k veci, ţe pri jednaní s predchádzajúcim

vlastníkom zmenky tento uviedol, ţe ţalovaný nikdy nenamietal neplatnosť zmenky,

ţalobcovi nie je, a z priebehu indosácií na rubopise zmenky je zrejmé, ţe ani nemôţe

byť známa nijaká okolnosť, za ktorej bola zmenka vydaná. Z tohto dôvodu povaţuje

zmenku len za cenný papier, bez akéhokoľvek vzťahu k predchádzajúcim kauzálnym

vzťahom medzi vystaviteľom a remitentom. Ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru

3

zmenka je bezvadná, lebo obsahuje všetky formálne náleţitosti vyţadované zákonom

č. a jednotlivé indosácie boli vykonávané riadne a v súlade so zákonom.

K ţalobe pripojil kópiu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

z 29. novembra 2001. Vo svojej ţalobe navrhol vydať zmenkový platobný rozkaz.

K ţalobe sa vyjadril ţalovaný, ktorý uviedol, ţe nie sú splnené zákonné

predpoklady pre postup podľa a nasl. (ďalej

len ). Tvrdil, ţe je mnoţstvo skutočností, ktoré spochybňujú pravosť zmenky

AS 3/98. Predovšetkým uviedol, ţe zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah

právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri

poţiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, ţe pre záver o pravosti nebude

postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyţadovať aj platnosť toho, čo je

v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu.

Pre záver o tom, ţe nemoţno vydať zmenkový platobný rozkaz stačí, ak je daná

minimálna pochybnosť o pravosti zmenky. Pochybnosť je pritom daná z viacerých

dôvodov, a to uvedenie vystaviteľa zmenky do omylu (§ 49a Obč. zák.), spôsobilosť na

právne úkony osoby, ktorá zmenku podpísala so zreteľom na ust. § 38 a § 39 Obč. zák.

s prihliadnutím na to, ţe ţalovaný v čase podpisovania zmeniek bol štátnym podnikom.

Ďalej uviedol, ţe osoba podpisujúca zmenku mohla konať aj pod psychickým nátlakom,

čomu by nasvedčovala jeho následná násilná smrť, a preto pre absenciu vôle konajúceho

je takýto právny úkon absolútne neplatný. Ďalším dôvodom neplatnosti zmenky, ak by

sa nejednalo o predchádzajúce dôvody, je rozpor so o štátnom

podniku, nakoľko S. G. a. s. nepatril medzi v zákone vymenované subjekty, ktorým by

štátny podnik mohol poskytnúť dar. Namietal porušenie devízového

Z. z. a poukázal na to, ţe policajné orgány SR zadrţali niekoľko desiatok falošných

zmeniek, ktoré mal údajne podpísať Ing. D. ako bývalý štatutárny zástupca ţalovaného.

Navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na pravosť podpisu Ing. J. D.. V ďalšej časti sa

zaoberal ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a tvrdil, ţe terajší majiteľ zmenky pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka. Navrhol znalecké dokazovanie na

pravosť podpisu Ing. D., znalecké dokazovanie na spôsobilosť osoby, ktorá vystavila

zmenky, vyţiadať spisy polície vyšetrujúcej vraţdu Ing. D., vyţiadať spisy finančnej

polície vyšetrujúcej kauzu tzv. D. zmeniek, vypočuť notárku M. S. na okolnosti podpisu

zmeniek a poţiadať o súčinnosť policajné orgány ČR a oboznámiť sa s obsahom spisov

4

vyšetrujúcich trestnú činnosť štatutárov S. G. a. s.. Ďalej vzniesol i námietku

premlčania.

Zmenkový platobný rozkaz nebol vydaný a súd na prejednanie veci nariadil

pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedka notárku M. S., ktorá uviedla, ţe zmenku

(spolu 14 kusov) podpísal Ing. J. D., čo vyplýva z poloţky 424 osvedčovacej knihy. Súd

konštatoval, ţe zo strany 177 osvedčovacej knihy vyplýva, ţe dňa 30. 10. 1998 podpísal

Ing. D. viaceré listiny pod poloţkami 423 aţ 431 v prítomnosti svedkyne. Svedkyňa

uviedla, ţe na zmenke bola uvedená len mena označená Čk, ale nebola tam uvedená

zmenková suma. Uviedla, ţe sa nepamätá, či zmenka bola označená značkou AS 3/98.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 19. 01. 2004 tak, ţe ţalobu zamietol a priznal

ţalovanému náhradu trov konania. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ako súdu odvolacieho, bol rozsudok z 19. 01. 2004 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie

konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, ţe nie je správny

právny názor súdu prvého stupňa, keď ţalobu zamietol z dôvodu, ţe zmenková sumu je

neurčitá, keď je vyjadrená v nejestvujúcej mene Čk, pretoţe podľa

českej zbierky zákonov O České národní bance peňaţnou jednotkou v ČR je koruna

česká, skratka názvu je Kč. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, je slovný údaj

meny dostatočne určitý. V ďalšom konaní nariadil súdu prvého stupňa zaoberať sa

ďalšími námietkami ţalovaného. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho

súdu, súd prvého stupňa sa v novom konaní zaoberal ďalšími námietkami ţalovaného,

a za tým účelom vykonal dokazovanie.

Prvou námietkou ţalovaného bolo, ţe zmenku nepodpísal štatutárny orgán

ţalovaného Ing. J. D.. Súd zistil, ţe ţalovaný na toto svoje tvrdenie neuniesol dôkazné

bremeno s prihliadnutím na úradne overený podpis menovaného.

Ďalšie dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie skutkového stavu

s prihliadnutím na námietky (tvrdenia) ţalovaného, a to vypočutím svedka V. W., ktorý

vo svojej výpovedi uviedol, ţe v čase, keď odkúpil zmenku ako zástupca spoločnosti B.

od S. G. a. s., t. j. 12. 07. 2000, na zmenke boli vyplnené všetky náleţitosti a chýbal len

údaj o splatnosti, pričom vyplňovacie oprávnenie bolo na neho delegované priamo

5

v zmluve o prevode zmenky. Preto doplnil zmenku o údaj o splatnosti január 2003.

Svedok V. K. vypočutý na pojednávaní 28. 3. 2006 uviedol, ţe bol prítomný pri

podpisovaní kúpnej zmluvy o prevode predmetnej zmenky medzi spoločnosťou B.

a ţalobcom a zmenka v tom čase bola vyplnená vo všetkých údajoch. Na stretnutí pri

prevode zmenky bol spolu so štatutárom ţalobcu prítomný i M. Š., občan ČR.

Právna zástupkyňa ţalobcu JUDr. I. T. na pojednávaní 19. 01. 2004 uviedla, ţe

ţalobca zmenku nadobudol indosamentom od posledného majiteľa zmenky B. a na

zmenke nebol vyplnený údaj – dátum splatnosti – a tento údaj doplnil ţalobca na deň

10. 01. 2003. Zmenku ţalobca nadobudol bez vyplňovacieho oprávnenia a dátum

splatnosti tam doplnil podľa toho, kedy sa rozhodol zmenku voči ţalovanému uplatniť.

Predchádzajúca právna zástupkyňa svoje vyjadrenie odvolala tvrdiac, ţe podľa

informácie klienta (ţalobcu) tento kúpil úplne vyplnenú zmenku a ona, nakoľko

pracovala na inom takmer totoţnom prípade, si na pojednávaní zamenila obe kauzy.

Túto informáciu poslala súčasnej právnej zástupkyni ţalobcu e-mailom.

Súd ďalej vykonával dokazovanie vyţiadaním spisov z trestných konaní, a to

z Krajského úradu vyšetrovania PZ Bratislava, z Vrchního státního zastupitelství

Olomouc, ČR, z Krajského súdu v Ostrave, ČR, z Prezídia Policajného zboru – Úrad

boja proti organizovanej kriminalite Bratislava.

Následne súd uznesením z 18. 12. 2006 konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm.

c) , a to aţ do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave

sp. zn. , ktoré je vedené pre trestný čin vraţdy Ing. J. D. a iné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesenie o prerušení

konania zrušil z dôvodu, ţe vzhľadom na charakter ţalobcom uplatneného nároku

v predmetnej veci, rozhodnutie a konanie v trestnej veci vraţdy Ing. J. D. vedeného pod

sp. zn. nie je konaním, ktoré môţe mať význam pre rozhodnutie

v predmetnej veci.

Súd po zrušení uznesenia o prerušení konania Najvyšším súdom Slovenskej

republiky vec opätovne prejednal na pojednávaní 14. 01. 2008 a dospel k nasledovným

záverom:

6

Súd sa oboznámil s materiálom, ktorý zaslali na základe doţiadania súdu orgány

zo Slovenskej republiky a Českej republiky, a zistil, ţe ani jedna zo svedeckých

výpovedí, resp. výpovedí obvinených nemá relevantný význam pre rozhodnutie sporu.

Vrchní státní zastupitelství v Olomouci zaslalo fotokópiu protokolov z výsluchov

obvinených (pracovníci U. B.), ktorý sa však týkal trestného činu úverového podvodu,

resp. účastníctva na ňom.

Krajský súdu v Ostravě zaslal kópie výsluchov R. Z. z prípravného konania

a hlavných pojednávaní. V tomto konaní R. Z. tvrdil, ţe mal vyplňovacie prehlásenie

k zmenkám podpísané Ing. J. D., ale v spise nie je zmienka, ţe by takéto vyplňovacie

oprávnenie predloţil, a naviac toto tvrdenie sa týkalo 12 ks zmeniek, ktoré podľa neho

mali slúţiť na vyrovnanie záväzku u P.M.C. B., a. s..

Z vykonaného dokazovania, a to svedeckými výpoveďami, z predloţených

listinných dôkazov, ako i z predloţených spisov v trestných konaniach, súd zistil, ţe

ţalobca podal 21. 03. 2003 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým

by súd uloţil ţalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 1 000 000 000,- Kč spolu so 6 %

úrokom a zmenkovou odmenou. Na preukázanie svojho nároku predloţil originál

zmenky AS 3/98 vystavenej ţalovaným na rad S. G. a. s., V.. Zmenka bola trikrát

indosovaná, a to prvý majiteľ ju indosoval na rad spoločnosti S. G. a. s., ktorá ju

blankoindosamentom previedla na rad spoločnosti B., a. s., a táto ju následne

previedla na ţalobcu.

Ţalovaný v konaní vzniesol námietku neexistencie právneho dôvodu vydania

zmenky, formálnej vadnosti zmenky z viacerých dôvodov, námietky vyplatenia

blankozmenky a procesné námietky.

Pokiaľ sa týka námietky nedostatku kauzy, súd je toho názoru, ţe na vystavenie

zmenky nebol v konaní preukázaný, napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ţiadny kauzálny

dôvod. V konaní však nebolo jednoznačne ani preukázané, ţe ţalobca konal vedome na

7

škodu dlţníka, a preto v zmysle § 17 zmenkového zákona by ţalobca nebol povinný

v tomto konaní kauzu preukazovať.

Z výsledkov dokazovania však nevyplynula ani skutočnosť, ţe k predmetnej

zmenke udelil ţalovaný vyplňovacie oprávnenie pre prvého majiteľa S. G. a. s..

Prehlásenie R. Z., vtedajšieho štatutárneho orgánu prvého majiteľa zmenky zo 16. 01.

2001, pripojené ako príloha k notárskej zápisnici z 12. 11. 2001 N 273/2001 spísanej

notárom Mgr. P. H. o tom, ţe 24 zmeniek bolo ţalovaným vystavených ako

blankozmenky a boli podloţené dohodami medzi výstavcom a majiteľom, súd

nepovaţoval za preukázanie, ţe dohoda o vyplňovacom práve k týmto zmenkám

existovala. R. Z. vo výpovedi zo 04. 12. 2001 pred vyšetrovateľom Polície ČR uviedol,

ţe všetkých 24 zmeniek bol oprávnený vyplniť (zmenky nemali dátum splatnosti

a zmenkovú sumu) a predal ich uţ vyplnené všetky. Mimo týchto 24 zmeniek dostal od

Ing. D. 6 bianko zmeniek, ako náhradné zmenky v prípade poškodenia alebo zlého

vyplnenia niektorej z balíku 24 zmeniek a ďalej tvrdil, ţe z týchto 6 zmeniek sa mal

uspokojiť z dôvodu platenia úrokov z omeškania v súvislosti so zmluvou o postúpení

pohľadávok medzi S. a T..

Súd v zmysle má z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.

za preukázané, ţe 5 zmeniek S. G. a. s., V., zastúpený štatutárnym

orgánom R. Z. indosoval na U. B. ako vistazmenky a takto boli i uplatnené pred súdom.

Naviac menovaný bol vypočutý ako svedok v konaní pred doţiadaným

súdom a svoju výpoveď pred týmto súdom následne notárskou zápisnicou „upresnil“

tak, ţe vlastne svoju výpoveď úplne zmenil. Súd preto dospel k záveru, ţe v súvislosti

so všetkými svojimi tvrdeniami je R. Z. absolútne nevierohodným svedkom a na jeho

tvrdenie nie je moţné brať zreteľ.

Svedecká výpoveď svedka V. W. je tieţ v rozpore s pôvodným tvrdením bývalej

právnej zástupkyne ţalobcu, ktorá na rozdiel od svedka pôvodne v konaní tvrdila, ţe

dátum 10. 01. 2003 doplnil na zmenku ţalobca. Svoje tvrdenie síce dodatočne

„upresnila“ vlastne zmenila, ţe ţalobca nadobudol uţ zmenku vyplnenú uvedeným

dátumom. Uviedla, ţe si predmetný prípad zmýlila s iným obdobným prípadom, na

ktorom pracovala. Toto však nepreukázala a súd práve s prihliadnutím na odbornosť

právnej zástupkyne a skutočnosť, ţe aţ na základe výzvy terajšej právnej zástupkyne

ţalobcu upravila svoje tvrdenie na pojednávaní konanom 19. 01. 2004, neprihliadol na

8

tieto svedecké výpovede.

Pre úplnosť súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v priebehu zisťovania

skutkového stavu súd vypočul viacerých svedkov na zistenie okolností a dôvodov

vystavenia zmeniek bývalým štatutárnym orgánom ţalovaného. Svedeckými

výpoveďami nebolo preukázané, ţe ţalovaný vystavil blankozmenky a udelil

vyplňovacie oprávnenie prvému majiteľovi zmenky. Prehlásenie R. Z., ktorý bol

štatutárnym orgánom S. G. a. s. priloţené k notárskej zápisnici z 12. 11. 2001 o tom,

ţe mu bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, ktoré ako prvému majiteľovi zmenky mu

dal vystaviteľ, súd nepovaţoval za vierohodné z dvoch dôvodov, a to jednak preto, ţe

predmetná zmenka je vistazmenkou a jednak z dôvodu, ţe svedok R. Z. nie je

vierohodným svedkom. Jeho výpovede sú rozporné a ako súd zistil v konaní 37Zm

415/99 (predmetom ktorého sú tieţ tzv. D. zmenky), svoje výpovede mení. Dohoda

o vyplnení blankozmenky v zmysle čl. I. § 10 zmenkového zákona nemá stanovenú

ţiadnu formu, teda môţe byť uzavretá i ústne, ale z praktického hľadiska, a najmä pri

takej veľkej sume, aká je predmetom sporu, by bolo ústne udelenie vyplňovacieho

oprávnenia prinajmenšom pochybné. V čase, keď uţ druhý aktér zmenkového obchodu

neţije, nemá kto vyvrátiť, resp. potvrdiť ústne tvrdenie o udelení vyplňovacieho

oprávnenia.

Naviac súd poukazuje na to, ţe zmenky vystavené a podpísané za ţalovaného

Ing. J. D. boli vo všetkých súdu známych prípadoch vystavené na rad S. G. a. s., kde

štatutárnym orgánom bol R. Z.. Pritom v prípade 5 zmeniek, ktoré menovaný indosoval

na U. B. a. s., súd v konaní () zistil, ţe na všetkých

ţalovaných zmenkách je dátum splatnosti uvedený „na základe predloţenia zmenky“,

a tieto zmenky boli predloţené na platenie ako vistazmenky, z čoho vyplýva, ţe svedok

ako prvý majiteľ zmenky si bol vedomý toho, ţe ţalovaný vystavil zmenky ako zmenky

na videnie.

Súd po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo zamerané na zistenie skutkového

stavu, z ktorého vzhľadom na doleuvedené zistenie nevyvodzoval právne závery, sa

zaoberal ďalšou námietkou ţalovaného, ktorý tvrdil, ţe predmetná zmenka AS 3/98 je

zmenkou na videnie, a preto nárok z nej je uţ premlčaný a je absolútne neplatná, pretoţe

má dva navzájom sa vylučujúce dátumy splatnosti.

9

Z predloţeného originálu zmeny AS 3/98 súd zistil, ţe bola vystavená ţalovaným

ako vlastná zmenka dňa 28. 10. 1998 na rad S. G. a. s., D., X. V.. V časti splatná dňa je

vľavo uvedený dátum 10. 01. 2003 a vpravo oproti je uvedené „zaplatíme na základe

predloţenia zmenky efektívne“ a nad týmto údajom je uvedená mena a čiastka číslom

1 000 000 000,- Čk a pod ním slovom čiastka jedna miliarda českých korún Čk.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe dátum 10. 01. 2003 ako dátum splatnosti

a zmenková suma vyjadrená číslom i slovom, sú údaje, ktoré boli dopísané dodatočne.

Podľa ustanovenia čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový

(ďalej len zmenkový zákon) vlastná zmenka obsahuje označenie, ţe ide o zmenku,

bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňaţnú sumu, údaj splatnosti, údaj miesta kde má

byť platené, meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené, dátum a miesto

vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa.

Pre platný sľub moţno pouţiť akékoľvek výrazy, napr. zaplatením, zaväzujem sa

zaplatiť, povinný som zaplatiť a pod., len musí byť zo znenia jasné, ţe ide

o bezpodmienečný sľub, čo v predmetnej veci je na zmenke uvedené „zaplatíme...“,

a ďalej pokračujú slová ... na základe predloţenia zmeny efektívne“. Z toho vyplýva, ţe

základom zmenkového prehlásenia je bezpodmienečný sľub výstavcu, ţe zaplatí určitú

sumu na základe predloţenia zmenky. Zročnosť vyjadrená údajom „na videnie“ alebo

výrazom rovnakého významu, napr. „na predloţenie“, „a vista“ značí, ţe platenie musí

byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky ţiada. Z tohto hľadiska treba posudzovať

prípustnosť výrazov významu slova „na videnie“ (Karol Kizlink, Ján Spišiak, komentár

Zmenkové právo). V súlade s čl. I. § 33 ods. 1 zmenkového zákona slová „zaplatíme na

základe predloţenia zmenky efektívne“ vyjadrujú okrem bezpodmienečného prísľubu

zaplatiť i to, ţe platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky poţiada.

Súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe tento údaj bol do uplatnenej zmenky

začlenený nie ako údaj dátumu splatnosti, ale ako zdôraznenie poţiadavky výstavcu

(ţalovaného), aby zmenka bola uplatnená zákonom predpokladaným spôsobom, teda

predloţením originálu zmenky.

Podľa právneho názoru súdu, údajom „... na základe predloţenia zmenky...“ je

bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený údaj splatnosti určený vystaviteľom zmenky,

10

teda predmetná zmenka je zmenkou na videnie. O vôli vystaviteľa vystaviť zmenku na

videnie svedčí i doplnenie údaja splatnosti – na základe predloţenia – o slovo efektívne.

Slovo efektívne podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka má význam ako

„skutočne“ a v danej veci súd naviac s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 zmenkového

zákona, ţe platba bude vykonaná v cudzej mene (Kč).

Zmenka predloţená v konaní je teda nepochybne vistazmenkou a vystaviteľ sa na

základe predloţenia zmenky zaviazal zaplatiť zmenečnú sumu v cudzej mene,

v korunách českých. Táto zmenka obsahuje ďalší dátum splatnosti, a to deň

10. 01. 2003. Súd preto dospel k záveru, ţe dikcia údaju splatnosti uvedená

vystaviteľom nepochybne je údajom, ţe zmenka má byť splatná na videnie, a teda

predloţená zmenečná listina obsahuje dva údaje splatnosti.

Pri posúdení, či listina je platnou zmenkou vlastnou v zmysle čl. I. § 75 a 76

zmenkového zákona je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Je

spoločnou povahou všetkých listinných cenných papierov, a teda i zmeniek, ţe forma

akou súd vydané, určuje i ich obsah. Forma zmenky pri vydaní bola určená ako

vistazmenka a doplnenie zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa

splatnosti znamená, ţe ide o dva navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky,

a taká zmenka je preto neplatná.

Tento záver platí proti kaţdému ďalšiemu majiteľovi zmenky. Zmenka AS 3/98

bola indosovaná nepretrţitým radom indosantov a terajší majiteľ ju nadobudol

indosáciou 19. 12. 2002, teda v čase, keď zmenkový nárok voči príjemcovi bol uţ

premlčaný. Zmenka na videnie musí byť predloţená na platenie do jedného roku od

dátumu vystavenia, t. j. predmetná zmenka mala byť predloţená na platenie najneskôr

28. 10. 1999 a ţalobca ju predloţil aţ 10. 1. 2003 (§ 34 ods. 1 a 70 ods. 1 zmenkového

zákona).

Ţalobca pri nadobúdaní zmenky mohol vychádzať len z toho, čo je na listine

uvedené a nie z jednostranného tvrdenia indosanta, čo mali na mysli tí, čo zmenku

vystavili.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, ţe predloţená zmenka má také

formálne vady, v dôsledku ktorých je absolútne neplatná.

11

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ţe ich priznal

úspešnému ţalovanému. Ţalovanému v konaní vznikli trovy z titulu náhrady trov

právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej pomoci podľa vyhl. č.

(príprava a prevzatie veci, 2x písomné vyjadrenie, pojednávanie 19. 1. 2004 presahujúce

2 hodiny) po 2 281 523,- Sk, čo je spolu 13 407 615,- Sk a 19 % DPH 2 547 449,- Sk +

reţijný paušál 5x 128,- Sk, spolu 15 955 704,- Sk.

Podľa vyhlášky č. z titulu trov právnej pomoci má ţalobca právo

na náhradu trov za 9 úkonov (písomné vyjadrenia z 09. 04. 2006, 06. 06. 2006, 16. 01.

2007, 20. 03. 2007 a 13. 01. 2007, účasť na pojednávaní 28. 03. 2006, 16. 05. 2006,

14. 11. 2008 a 19. 12. 2008) po 2 681 650,- Sk, čo je spolu 24 134 850,- Sk + 19 %

DPH 4 585 621,50 Sk (za 1 úkon DPH 509 513,50 Sk), spolu 28 720 471,50 Sk.

Trovy právneho zastúpenia v sume 44 676 175,50 Sk a náhradu cestovného

vlastným motorovým vozidlom 2x Košice – Bratislava a späť spolu v sume 13 255,- Sk

(spolu 44 689 430,50 Sk), je ţalobca v zmysle povinný zaplatiť

k rukám právnej zástupkyne ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.

-1193 zo dňa 1. apríla 2009, právoplatným dňa 11. 05. 2009, na odvolanie

žalobcu proti prvostupňovému rozsudku, rozhodol takto:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 19. decembra 2008 č. k. -1152 p o t v r d z u j e .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume

178 161,72 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. S. do troch dní.

V dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol:

Rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním ţalobca. V rozsiahlom, jedenásť

stranovom podaní tomuto rozhodnutiu vytýka podľa , a , ţe

konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V

12

odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel,

eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Vecne prvostupňovému súdu vytýka, ţe okrem iného zaloţil neplatnosť zmenky

(vistazmenky) aj na inom určení splatnosti (10. 01. 2003), čo je vylúčené a robí zmenku

neplatnou. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie súdu prvého

stupňa je zaloţené na nesprávnom posúdení delenia dôkazného bremena v zmenkovom

konaní. Kaţdý civilizovaný súd v dnešnej dobe akceptuje pravidlo, ţe dôkazné bremeno je

medzi účastníkmi konania rozdelené tak, ţe kaţdý v konaní preukazuje tie skutočnosti, ktoré

tvrdí v rámci svojho procesného postavenia na podporu svojho procesného postavenia. Ak

ţalobca v konaní uplatňuje pohľadávku zo zmenky, zaťaţuje ho bremeno tvrdenia v tom

rozsahu, ţe je majiteľom zmenky vykazujúcej znaky platnej zmenky a toto svoje skutkové

tvrdenie musí aj preukázať. Ak preukáţe ţalobca v konaní o zaplatenie zmenky, ţe je

majiteľom zmenky vykazujúcej znaky platnej zmenky, uniesol svoje dôkazné bremeno a

nemôţe byť neúspešný v konaní z toho dôvodu, ţe v konaní neboli preukázané akékoľvek

ďalšie skutkové okolnosti. Hmotné zmenkové právo pracuje s problematikou vyplnených

bianko zmeniek tak, ţe neprihliada na ich dočasnú neúplnosť a vníma ich tak, ako keby boli

od počiatku úplnými zmenkami (s účinkami ex tunc). Ţalobca, ktorý v konaní uplatňuje

pohľadávku vtelenú do zmenky, ktorá bola pôvodne emitovaná ako blankozmenka a ktorej

text bol následne doplnený, nie je povinný v konaní tvrdiť, ţe táto zmenka bola doplňovaná

a ţe bola doplnená na základe platne udeleného vyplňovacieho oprávnenia.

Otázka prípadnej pôvodnej (ne)úplnosti zmenky, jej riadneho vyplnenia, či excesivity

vyplnenia alebo (ne)existencie vyplňovacieho oprávnenia sa môţe v konaní o zaplatenie

vyplnenej zmenky stať právne významnou iba v prípade, ţe ţalovaný na týchto skutkových

tvrdeniach zaloţí svoju obranu proti uplatnenej zmenke. Aţ do okamihu, keď ţalovaný tvrdí,

ţe súdne uplatnená zmenka bola pôvodne neúplná a ţe nebola vyplnená v súlade

s vyplňovacím oprávnením, alebo ţe vyplňovacie oprávnenie nebolo vôbec udelené, je

otázka prípadnej neúplnosti zmenky dôvodnosti a okolností jej vyplnenia absolútne

bezpredmetná. Aţ v okamihu, kedy ţalovaný takúto obranu v konaní uplatní, stáva sa táto

otázka pre posudzovanie dôvodnosti ţaloby na zaplatenie zmenky právne významnou.

Ide však o skutkové tvrdenie ţalovaného uplatnené ako obrana proti vymáhaniu

13

zmenkovej pohľadávky a dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto tvrdenia nesie ten

účastník konania, ktorý ho na podporu svojho procesného postoja uplatnil.

Ak teda ţalovaný v rámci obrany proti uplatneniu zmenky v konaní tvrdil, ţe

k vyplneniu dáta (dátumu) splatnosti (a ani zmenkovej istiny) do uplatnenej zmenky nebolo

udelené vyplňovacie oprávnenie, je na ňom, aby takéto svoje skutkové tvrdenie preukázal.

Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nič také v konaní nepreukázal platí, ţe neuniesol dôkazné

bremeno - "záver o tom, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, moţno učiniť vtedy, ak

zhodnotenie dôkazov, ktoré boli za konania vykonané, neumoţňuje súdu prijať záver ani o

pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o tom, ţe by bolo nepravdivé".

Ak teda prvostupňový súd po rozsiahlom dokazovaní skonštatoval, ţe nie je moţné

preukázať či na vyplnenie zmenky bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, nie je moţné na

tomto hodnotení dokazovania zaloţiť zamietnutie ţaloby, ale naopak, je moţné uloţiť

povinnosť ţalovanému zaplatiť zmenkový dlh, pretoţe bolo na ţalovanom, aby v konaní

preukázal svoje tvrdenie o tom, ţe predmetné vyplňovacie oprávnenie nebolo udelené a toto

svoje tvrdenie aj preukázať. Nakoľko to bol ţalovaný, ktorý v tomto konaní neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne spornej skutkovej okolnosti, ktorou je udelenie alebo neudelenie

vyplňovacieho oprávnenia k vyplneniu dáta splatnosti do uplatnenej zmenky, je moţné

výsledok dokazovania spočívajúci v konštatovaní súdu, ţe nie je moţné preukázať, či

oprávnenie bolo či nebolo udelené, prirátať na ťarchu iba a len tomu účastníkovi konania,

ktorý nepreukázaním namietanej skutkovej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno, pričom

týmto účastníkom v tomto súdnom konaní je výlučne ţalovaný.

Prvostupňový súd však ohľadom tejto skutočnosti vyloţene suploval povinnosť

ţalovaného a sám si zhodnotil, ţe síce: "Dohoda o vyplnení blankozmenky v zmysle čl. I.

§ 10 zmenkového zákona nemá stanovenú ţiadnu formu, teda môţe byť udelená aj ústne, ale

z praktického hľadiska a najmä pri takej vysokej sume aká je predmetom sporu, by bolo ústne

udelenie vyplňovacieho oprávnenia prinajmenšom pochybné. V čase, keď uţ druhý aktér

zmenkového obchodu neţije, nemá kto vyvrátiť, resp. potvrdiť ústne tvrdenie o udelení

vyplňovacieho oprávnenia." Takéto hodnotenie dôkazov súdom, je absolútne neprípustné,

nakoľko súd tu ignoruje tú skutočnosť, ţe ten, koho nazýva "aktérom" zmenkového obchodu,

bol iba a len Štatutárnym orgánom ţalovaného. Nie však Ing. J. D., na ktorého v

citovanej pasáţi z rozsudku prvostupňový súd evidentne naráţa, bol účastníkom zmenkového

obchodu, ale bol to ţalovaný ako právnická osoba. Je prinajmenšom zaráţajúce, ako

14

skutočnosť, ţe bývalý štatutárny zástupca ţalovaného uţ neţije, zneuţíval počas celého

konania ţalovaný, ale obdobná zmienka, resp. argumentácia na obdobnej úrovni v rozsudku je

viac ako nemiestna, alibistická a utilitárna (prospechárska). Takto súd pochybil i pri

samotnom hodnotení dôkazov. Aj v tomto prípade ide o zisťovanie tej skutkovej okolnosti, čí

ţalovaný pri vystavení spornej zmenky udelil jej nadobúdateľovi oprávnenie vyplnenia.

Jediným dôkazným prostriedkom, ktorý je spôsobilý poskytnúť informácie o fakte, či uvedené

vyplňovacie oprávnenie bolo či nebolo udelené, sú svedectvá a prehlásenia R. Z.. Súd prvého

stupňa k informáciám získaným týmito dôkaznými prostriedkami neprihliadol s

odôvodnením, ţe svedok R. Z. nie je vierohodným svedkom, pretoţe jeho výpovede "sú

rozporné" a svedok "svoje výpovede mení". Prvostupňový súd však v odôvodnení rozsudku

konkrétne neuviedol, v čom sú výpovede svedka Z. nevierohodné a ako svoje výpovede

svedok Z. menil. Ohľadom týchto skutočností sa prvostupňový súd odvoláva na iné konanie,

ktoré bolo vedené pod sp. zn. (a ktorého účastníkom ţalobca nie je), pričom z

rozsudku však nevyplýva o aké konanie ide, kto sú účastníci tohto konania (moţno sa len

domnievať, ţe jedným z účastníkov je asi aj ţalovaný) a taktieţ v priebehu sporu

prvostupňový súd účastníkov konania sp. zn. neupozornil na to, ţe dôkazy

vykonané v uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. , bude prvostupňový súd

aplikovať aj v konaní sp. zn. . Ţalobca tak nemal moţnosť sa k takýmto

vykonaným dôkazom vôbec vyjadriť. Uvedeným (ne)konaním prvostupňového súdu bolo

jednoznačne porušené právo ţalobcu na spravodlivý súdny proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobca usudzuje, ţe napadnutý rozsudok je

nepreskúmateľný a konanie pred súdom prvého stupňa je tak postihnuté vadou, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Jedným z dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa povaţuje svedka Z. za

nevierohodného je konštatovanie súdu, ţe sporná zmenka je vistazmenkou a svedok Z.

vypovedal, ţe zmenky boli vystavené ako blanko zmenky. Tvrdenie, ţe sporná zmenka je

vistazmenkou, však nie je moţné povaţovať za skutkové zistenie, ale iba za vklad obsahu

zmenky, ktorý je prinajmenšom problematický. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe

sporná zmenka je vistazmenkou (tu odvolateľ upozorňuje, ţe právnu konštrukciu, ktorú si

prvostupňový súd nekriticky osvojil a prijal a o ktorú sa aj právne oprel, teda skutočnosť, ţe

ide o vistazmenku, bola obsiahnutá vo vyjadrení nového právneho zástupcu ţalovaného

v spore v roku 2007, teda štyri roky po začatí konania), bez ohľadu na to, ţe existuje niekoľko

15

pádnych argumentov, ktoré tento záver súdu prvého stupňa vyvracajú, je neprijatá aby súd

označil svedka Z. za nevierohodného, pretoţe tento svedok vypovedal niečo iné, ako čo si o

zmenke bez akéhokoľvek relevantného skutkového poznania myslí súd. Tu je potrebné dať do

pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, ţe svedok Z. svoje tvrdenie o tom, ţe 24

zmeniek, ktoré boli vydané v dvoch sériách, a to ako séria A - 12 zmeniek znejúcich na menu

v slovenských korunách a séria B - 12 zmeniek znejúcich na menu v českých korunách, sú

blankozmenky, prezentoval dávno pred začatím sporu, a naviac o tom, ţe ide o

blankozmenky vedel aj ţalovaný, ktorý niekoľkokrát rokovalo vyporiadaní týchto blanko

zmeniek.

Ďalší z významných argumentov súdu prvého stupňa, ktorými súd prvého stupňa

odôvodňuje svoje skutkové zistenia v tom smere, ţe sporná zmenka bola vystavená ako

vistazmneka, spočíva v konštatovaní, ţe rovnaký remitent (S. G., a. s.) indosoval 5 zmeniek

vystavených ţalovaným na U. B., pričom tieto zmenky indosoval ako vistazmenky. Táto

argumentácia súdu prvého stupňa je absolútne nemiestna. Ţalovaný vystavil celý rad

zmeniek v rôznych sériách, za iným účelom a s iným kauzálnym podkladom. Zo skutočnosti,

ţe jednu sériu zmeniek vystavil ţalovaný "a vista" nie je moţné korektne vyvodzovať, ţe

zmenky z inej série, ktoré boli emitované z úplne odlišných dôvodov, sú taktieţ

vistazmenkami. Vzhľadom na uvedené platí, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak

nezodpovedajú vykonaným dôkazom.

Súd prvého stupňa pouţil argumentáciu o vistazmenkách indosovaných na U. B.

spôsobom, ktorý je v príkrom rozpore tak s procesnými pravidlami upravujúcimi postup súdu

pri zisťovaní skutkového stavu, ako aj princípmi právneho štátu a práva na spravodlivý

proces. Podľa ustanovenia súd je oprávnený vychádzať pri zisťovaní skutkového

stavu zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, musí však tieto skutočnosti

konštatovať v priebehu konania. V civilnom konaní platí zásada ústnosti, ktorá sa okrem

iného prejavuje tak, ţe účastníci konania majú právo byt' prítomní pri všetkých činnostiach

súdu ktoré smerujú k zisteniu skutkového stavu. Účastníci konania majú právo byt'

informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré súd zohľadní pri rozhodnutí, a to samozrejme v

priebehu konania tak, aby na tieto skutočnosti mohli zareagovať zodpovedajúcimi

skutkovými tvrdeniami a dôkaznými návrhmi. Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe mu je z

jeho činnosti známa tá skutková okolnosť, ţe rovnaký remitent (S. G., a. s.) indosoval 5

zmeniek vystavených ţalovaným na U. B., pričom tieto zmenky indosoval ako vistazmenky.

16

Súd prvého stupňa túto skutočnosť konštatoval prvý raz v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Je absolútne neprijateľné a v rozpore s elementárnymi princípmi právneho štátu a práva na

spravodlivé súdne konanie, aby prvostupňový súd touto skutočnosťou argumentoval (aţ) v

rozhodnutí, keď s ňou skôr v priebehu konania neoboznámil účastníkov. Sme toho názoru, ţe

konanie je tak postihnuté vadou, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci.

Pokiaľ by prvostupňový súd pri doslovnom "vtiahnutí" ("infilitrácií) informácie, ţe

rovnaký remitent (S. G., a.s.,) indosoval 5 zmeniek vystavených ţalovaným na U. B., pričom

tieto zmenky indosoval ako vistazmenky, do tohto konania postupoval korektne a účastníkov

konania o tejto skutočnosti v priebehu konania informoval, mohol ţalobca navrhnúť

pripojenie predmetného spisu, aby bolo moţné zistiť, koľko toho majú spoločného zmenky

indosované na U. B. a sporná zmenka a či je moţné splatnosť zmeniek indosovaných na U.

B. pouţiť ako argument, ţalobcovi je z verejne dostupných zdrojov (najmä z oznamovacích

prostriedkovaz internetu) známe, ţe zmenky indosované na U. B. neboli vôbec

blankozmenkami a tieţ, ţe boli emitované ako zmenky úplné aj s údajom zmenkovej sumy.

Zmenka prejednávaná v tomto konaní však bola zjavne emitovaná ako blankozmenka, keď

udelenie oprávnenia doplniť do tejto údaj zmenkovej sumy nie je sporný. Súd prvého stupňa

tak svojim postupom ţalobcovi zjavne uprel právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,

ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné a ku ktorým súd môţe pri rozhodovaní

prihliadnuť. Vzhľadom na uvedené teda platí, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla

mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o tvrdenie, na ktorom prvostupňový súd procesne postavil celé

odôvodnenie rozsudku, ţe ţalovaná zmenka je údajne vista zmenkou, poukázal odvolateľ na

jeho vyjadrenie zo dňa 10. novembra 2008 a argumenty v ňom uvedené - opätovne platí, ţe

s ich vyvrátením, resp. odôvodnením ich neakceptácie súdom si prvostupňový súd nedal

ţiadnu námahu a jednoducho ich odignoroval. V predmetnom vyjadrení poukázal na

niekoľko významných skutočností z ktorých vyplýva, ţe nešlo a nemohlo ísť o vistazmenku.

Prvostupňový súd však ani tieto argumenty ţalobcu uplatnené v tomto podaní nevyhodnotil,

v rozsudku sa iba jednou vetou zmienil o tom, ţe sa nestotoţnil s tvrdeniami ţalobcu, čo zo

strany súdu odvolateľ povaţoval z hľadiska akéhokoľvek právneho poriadku, resp.

poţiadaviek na súdne rozhodnutia, ako primálo, preto znovu upriamil pozornosť súdu najmä

na niektoré z týchto skutočností.

17

Zo znenia platobného sľubu uvedeného v uplatnenej zmenke je jednoznačne zrejmé,

ţe spojenie slov "na základe predloţenia" nie je a nemôţe byt' údajom splatnosti. Údaj

dátumu splatnosti určuje okamih, kedy má byt' zmenka predloţená k plateniu. Pojmovým

znakom údaja dátumu splatnosti je schopnosť tohto údaja určiť čas. Údaj dátumu splatnosti

teda musí mať podobu údaja určujúceho časové hľadisko uplatnenia zmenky Aby slovo

"predloţenie" mohlo byť údajom dátumu splatnosti, muselo by byt' pouţité v slovnom

spojení, z ktorého vyplýva, ţe určuje čas. Aby predmetný text ("zaplatíme na základe

predloţenia zmenky") mohol byt' povaţovaný za údaj dátumu splatnosti, musel by byt'

časovým údajom.

O výklade rozšíreného textu platobného sľubu ("zaplatíme na základe predloţenia

zmenky"), ktorý súdu predloţil ţalovaný a ktorého podstatou je konštatovanie, ţe text "na

základe predloţenia" je údajom dátumu splatnosti, by bolo moţné uvaţovať v prípade, ţe by

slovo predloţenie bolo pouţité v spojení s predloţkou "pri" alebo iným slovom vyjadrujúcim

časový aspekt pouţitého slovného spojenia. Text zaplatím "pri predloţení" určuje, mimo

iného, aj čas zaplatenia zmenečného dlhu. Text zaplatím „na základe predloţenia“ však

s určením doby splatnosť nemá nič spoločné. Text "na základe" je príslovkovým určením,

a to príslovkovým určením spôsobu. Ak neurčuje text "na základe predloţenia" čas

prezentačného úkonu, nemôţe byť tento údaj povaţovaný za údaj dátumu splatnosti.

Ďalej platí, ţe prvostupňový súd si nesprávne vyloţil aj slovo "efektívne", keď ho

vykladá tak, práve toto slovo vyjadruje skutočnosť, ţe ide o vistazmenku (str. 7 napadnutého

rozsudku) - ktoré je taktieţ nepreskúmateľné, nakoľko z ustanovenia § 41 ods. 3

zmenkového zákona jasne vyplýva, ţe doloţka efektívneho platenia nemá nič spoločného

s tým, či ide o vistazmenku alebo blankozmenku. Obsahom doloţky efektívneho platenia je

ustanovenie povinnosti zmenkového dlţníka platiť v mene určenej na zmenke, a nie

v domácej mene. Takáto doloţka efektívneho platenia, teda v konkrétnom prípade záväzok

zaplatiť zmenkovú sumu v Českých korunách, je práve vyjadrená slovom „efektívne“.

V odvolacej odpovedi ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť z jeho

správnych dôvodov a ţalobcu posúdiť k náhrade trov odvolacieho konania ţalovanému.

Odvolateľ dôvody odvolania odvodzuje od ustanovení , , z

dôvodov odvolania je zrejmé, ţe ţalobca nesúhlasí s tým, ţe doplnenie zmenky o ďalší údaj

splatnosti, t. j. označenie určitého dňa splatnosti do zmenky znamená, ţe ide o dva navzájom

18

sa vylučujúce údaje splatnosti, činí zmenku neplatnou. Tvrdí, ţe tento názor nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, ani v zákone a prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Na

strane 10 odôvodnenia rozsudku sa k tejto právnej skutočnosti vracia s tým, ţe zastáva názor,

ţe súd tvrdenia ţalobcu, ktoré boli uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 10. 11. 2008 odignoroval

a v rozsudku sa iba jednou vetou zmienil o tom, ţe sa nestotoţnil s jeho tvrdeniami.

Upriamuje pozornosť odvolaného súdu na to, ţe spojenie slov "na základe predloţenia" nie je

a nemôţe byt' údajom splatnosti. Údaj dátumu splatnosti určuje okamih, kedy má byt'

predloţená k plateniu. Aby slovo predloţenie mohlo byt' údajom dátumu splatnosti, muselo

by byt' pouţité v slovnom spojení, z ktorého vyplýva, ţe určuje čas. A ďalej opakuje svoj

prejav, ktorý predloţil ţalobca súdu dňa 10. 11. 2008. V ďalších dôvodoch odvolania sa snaţí

v snahe zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie súdu vytknúť údajné procesné pochybenia

spočívajúce podľa neho v nepreskúmateľnosti rozsudku, nezvládnutia dôkazného bremena

ţalobcom. Nebol účastníkom konania a preto sa nemohol k určitým

skutkovým a právnym skutočnostiam vyjadriť. Odvoláva sa ďalej na rozhodnutia (nálezy)

Ústavného súdu SR. Tieto vyjadrenia a argumenty v nich pouţité povaţuje za

neopodstatnené, pretoţe sú v rozpore s výsledkami dôkazov nachádzajúcich sa v spisoch

a zodpovedajúcim aj v postupe súdu v konaní.

Právne ţalovaný poukázal na procesné ustanovenia § 121, § 132, § 133 ako aj § 157

ods. 2 , ktorými sa prvostupňový súd riadil a na druhej strane ktorých naplnenie

ţalobca ignoroval. Odvoláva sa na judikáty iného štátu (Českej republiky) ale aj na nálezy

Ústavného súdu, či rozhodnutia Európskeho súdu, ale iba to čo sa mu hodí. Úvahy ţalobcu

povaţuje za právne bezvýznamné pre pouţitia v tomto spore.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), na

pojednávaní prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia (, ods. l písm. c/ ) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie

je právne dôvodné, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie

potvrdil ( ).

Odvolací súd konštatuje, ţe v tejto súdenej veci prvostupňový súd vykonal

dostatočné, aţ nadmerné a výstiţné dokazovanie (, ), aţ na malé

nepresnosti, ktoré nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia správne vyhodnotil dokazovanie

( ) a výsledkom toho je jeho správne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie je aj

dostatočne jasné, presvedčivé a objektívne preskúmateľné.

19

Vyporiadať sa treba s námietkami v odvolaní, ktorými sa prvostupňový súd

vyporiadať nemohol, pretoţe nemohol vedieť, ţe také námietky a v takom rozsahu ţalobcom

budú namietané. Prihliadnuť je treba, ţe súdne spisy majú (po predkladaciu správu) 1 179

listov, pričom väčšina listov má písané dve strany.

Predmetom sporu je nezvyklé vysoký peňaţný obnos a tomu zodpovedal aj postup

súdu v konaní. Samotné odvolanie vo veľkej časti zodpovedá jazykovednej polemike,

výkladu pojmov tak ako ich vykladá odvolateľ a podľa neho, ako ich mal vykladať aj

prejednávajúci súd. V prvom rade je to otázka posúdenia predmetného cenného papiera ako

zmenky vznikajúceho vţdy z písomného právneho úkonu.

Zmenkový postih právna teória definuje ako špeciálny spôsob uplatnenia práv

zodpovednosti nepriamych (postihových, regresných) dlţníkov osôb na zmenke

podpísaných, ale nezaťaţených primárnou povinnosťou platiť. Zmenka je písomným

právnym úkonom majúca povahu cenného papiera s osobitnými vlastnosťami a právnou

silou, ako vyplýva zo zákona (č. 191/1950 Sb.).

Jednou zo základných poţiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali

majiteľovi zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky, ako cenného papiera. Tento

účel je splnený prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť

zmenkového záväzku, ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom

príčinnom vzťahu. Zmenky sú nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na

iný právny vzťah, ktorý mu prípadne aj predchádzal. Tento záver podporuje aj súdna prax.

Neznamená to však, ţe súd nemá posudzovať, či písomný právny úkon označovaný

ako zmenka v danom prípade spĺňa rovnako prísne formálne a hmotnoprávne náleţitosti, aby

tento právny úkon mal povahu zmenky a ďalej, ak túto povahu má, či ide o platnú zmenku.

Okrem náleţitosti písomného právneho úkonu (formálnych a vecných), ţe došlo k jej

vystaveniu za predpokladu upraveného nielen v zákone zmenkovom a šekovom, ale či prejav

výstavcu zodpovedá ustanoveniam (

v platnom znení), prípadne iných zákonov a či došlo k prijatiu zmenky s dôsledkami

nadobudnutia vlastníctva a to aj pri jej indosovaní.

Ţalovaný uţ v prvostupňovom konaní, ale aj ako odvolateľ v odvolacom konaní

20

dostatočne nerozlišuje postup v občianskom súdnom konaní pri aplikácii ohľadne

hmotnoprávnych nárokov posudzovaných podľa pri zmluvnej úprave

a právny vzťah vznikajúci zo zmenky, na ktorý sa vzťahuje osobitný zákon aj osobitná

úprava podľa zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch, ale nemoţno vylúčiť pouţitie

a tým aj zásah ani iných právnych noriem pri posudzovaní zmenečného vzťahu.

Podľa všeobecného ustanovenia

„Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa

spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom

im najbliţšie“.

Zákon teda pri analógii legis predpokladá aplikáciu aj viacerých právnych noriem

a z toho vychádza aj procesný postup podľa . Posudzovanie

právnych povinností, ku ktorým sa výstavca zmenky zaviaţe, ako uţ bolo uvedené sa

posudzuje podľa ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, v ktorom je veľmi striktná úprava

z tohto vzťahu. Táto striktnosť je skúmaná z pohľadu vystavenia zmenky, jej náleţitosti

a súlad s právnou úpravou. Vystavená zmenka je cenným papierom, tzv. absolútnym

obchodom ( ), obchodom abstraktným a pri jej

realizácii platí koncentračná zásada. Aj pri dodrţaní týchto zásad súd musí posudzovať

všetky okolnosti ohľadne vystavenia zmenky aj jej realizácie, pokiaľ má mať podklady pre

realizáciu § 10. Je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, ţe v súdenej veci malo ísť

o vlastnú zmenku (sólo zmenku) podľa § 75 zákona zmenkového a šekového. Ustanovenia

o cudzej (hlavnej) zmenke v podstate platia aj pre vlastnú zmenku (čl. I, § 77 zákona).

Z toho dôvodu je treba poukázať na ustanovenie § 7 zákona, podľa ktorého:

„Ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôţu zmenečne zaväzovať, podpisy

nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu

nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka

podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných“.

Prvá časť tohto ustanovenia rieši podpisy aj takých osôb na zmenke osôb, ktoré sa

nemôţu zaväzovať. Tu sa vyţaduje odpoveď na otázku, či generálny riaditeľ S. vo svojom

postavení (krátko pred odvolaním z funkcie, o čom vedel) mohol záväzne podpísať nie vo

svojom mene zmenku ale v mene S.. Odpoveď odvolacieho súdu je, ţe platne podpísať

21

nemohol.

Ďalším ustanovením, z ktorého vychádzal aj prvostupňový súd, je ustanovenie § 10

zákona. Podľa tohto ustanovenia:

„Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,

nemoţno namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pn nadobúdaní zmenky previnil hrubou

nedbanlivosťou.“

S touto otázkou sa prvostupňový súd dostatočne vyporiadal. Blankytná zmenka, ak

z nej nevyplýva niečo iné po vyplnení podľa vyplňovacieho oprávnenia je vistazmenkou

(zmenkou na videnie). Vyplňovacie oprávnenie pre Ing. R. Z. nebolo nijako preukázané aj čo

do obsahu, pričom sa nevyhnutne vyţadovalo a muselo byť nespochybniteľné. Aj so záverom

prvostupňového súdu, ţe v osobe konateľa S. G. a. s., Ing. R. Z. ide o nevierohodnú osobu,

odvolací súd sa plne zhoduje. Je pravdou, ţe súdu nie je známe, ţe by bol odsúdený, ale je

pravdou aj to, ţe proti nemu bolo vedené rozsiahle trestné konanie aj v súvislostiach so

zmenkami. Prvostupňový súd si zadováţil kópie jeho výpovedí a aj výpovedí svedkov

vypočutých v prípravnom konaní a na základe týchto podkladov to bolo moţné jednoznačne

konštatovať. Odvolateľ v priebehu konania viackrát nahliadol do spisov a mohol sa o tom

presvedčiť. Tieto okolnosti boli zistené pred úradným orgánom a niet dôvodu o nich

pochybovať.

Konečne je tu ustanovenie § 17 zákona, podľa ktorého:

„Kto je ţalovaný zo zmenky, nemôţe robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka.“

Toto ustanovenie upravuje zásadnú neprípustnosť tzv. kauzálnych námietok voči tomu,

v prospech toho bola zmenka indosovaná (postúpená). K indosovaniu tejto zmenky došlo

(ako z úvodnej časti dôvodov rozsudku vyplýva) došlo trikrát. Kauzálne námietky

vyplývajúce zo vzt'ahov k vystaviteľovi zmenky alebo predošlým majiteľom nemoţno

účinne namietať voči ďalšiemu vlastníkovi zmenky, ale to nevylučuje skúmanie týchto káuz.

Objasnenie káuz je nevyhnutné uţ preto, aby sa objasnili okolnosti, za ktorých tieto právne

úkony boli uskutočnené a aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu

dlţníka. Otázka dôkazu je totiţ problematická a je otázkou nepriamych dôkazov, sotva totiţ

22

niekto pri vystavení zmenky alebo pri jej indosovaní na rubopise uvedie, ţe koná vedome na

škodu dlţníka. Ako bolo uvedené, moţno to vyvodiť len z nepriamych dôkazov. Dôvod tejto

konkrétnej zmenky (jej kauza) hodnoverne ani len uvedený nebol.

Tieto dôvody odvolací súd povaţoval za potrebné doplniť k vecne správnemu rozsudku

prvostupňového súdu.

Úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 142

ods. 1 v spojení s ) v celkovej výške 178 161, eur za dva úkony právnej

pomoci. Z účtovanej výšky odvolací súd nepriznal účtované DPH pretoţe daňová povinnosť

je vzťah štátu a platcu dane a tento nemoţno prenášať na účastníka konania, ktorý s daňovými

povinnosťami advokáta nemá nič spoločné.

Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s ţiadajúc, aby

dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol

porušený zákon, nakoľko obidve rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia

veci, pretoţe konajúce súdy v prejednávacej veci nesprávne vyloţili a aplikovali ustanovenia

§ 75 a 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ). Podľa

generálneho prokurátora, podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania na strane ţalobcu, ktorú nemoţno dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Podanie mimoriadneho dovolania odôvodnil nasledovným:

Ţalobca sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave 21. februára 2003

domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy

1 000 000 000,- Kč s príslušenstvom, a to na základe vlastnej zmenky vystavenej ţalovaným

28. októbra 1998 na rad spoločnosti S. G. a. s. Zmenka bola 7. januára 2000 remitentom

indosovaná na spoločnosť S. G. a. s., následne prevedená spoločnosťou S. G. a. s.

nevyplneným indosamentom z 12. júla 2000, a ďalej prevedená spoločnosťou B. S. S. A.

nevyplneným indosamentom z 19. decembra 2002.

23

Krajský súd v Bratislave zmenkový platobný rozkaz nevydal a na prejednanie veci

nariadil pojednávanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. januára 2004 č. k. -211 ţalobu

zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe predloţená listina

nie je platnou zmenkou, nakoľko na listine sa za číselným vyjadrením zmenkovej sumy

nachádza skratka "Čk", čo však nie je právnym poriadkom Českej republiky rozoznaná

skratka pre označenie českej meny (správne malo byť uvedené "Kč"). Najvyšší súd

Slovenskej republiky, na základe odvolania ţalobcu, rozsudkom z 30. septembra 2005 č. k.

-262 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc

za to, ţe pouţitie skratky "Čk" za číselným vyjadrením zmenkovej sumy, pri súčasnom

slovnom vyjadrení českej meny, nečiní zmenku neplatnou.

Krajský súd v Bratislave, po doplnení dokazovania, rozsudkom z 19. decembra 2008

č. k. -1152 ţalobu opäť zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

Uviedol, ţe predloţená zmenka je neplatná, nakoľko obsahuje dva protichodné údaje o jej

splatnosti, na jednej strane dátum splatnosti 10. január 2003, na druhej strane slovné

vyjadrenie "zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne", čo znamená, ţe splatnosť

má nastať na videnie. Okrem tohto dôvodu pre zamietnutie ţaloby súd prvého stupňa

konštatoval aj niektoré skutkové zistenia, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania. Uviedol,

ţe v konaní nebol preukázaný kauzálny dôvod vystavenia zmenky, avšak nebolo preukázané

ani to, ţe ţalobca konal vedome na škodu dlţníka. Ďalej uviedol, ţe listina v čase vystavenie

neobsahovala zmenkovú sumu, ani údaj 10. január 2003 ako dátum splatnosti, pričom

z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, ţe ţalovaný udelil remitentovi

vyplňovacie oprávnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe odvolania ţalobcu, rozsudkom

z 1. apríla 2009 č. k. -1193 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcu

zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania. Odkázal na správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa. Zároveň doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré bolo potrebné ţalobu

zamietnuť. Uviedol, ţe generálny riaditeľ ţalovaného (Ing. J. D.) nemohol krátko pred

odvolaním zo svojej funkcie, o čom vedel, záväzne podpísať zmenku v mene ţalovaného.

Ďalej uviedol, ţe skutočnosť, ţe kauzálne námietky nemoţno účinne namietať ďalšiemu

vlastníkovi zmenky nevylučuje skúmanie týchto káuz, keďţe objasnenie káuz je nevyhnutné,

aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu dlţníka.

24

Podľa § 75 bod 1 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje údaj zročnosti.

Podľa § 76 ods. 1 ZZŠ, listina, v ktorej chýba niektorá náleţitosť uvedená v

predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov

uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 ZZŠ, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, ţe je

zročná na videnie.

Podľa § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako

bolo dojednané, nemoţno namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané,

okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo ak sa pri nadobúdaní zmenky previnil

hrubou nedbanlivosťou.

Podľa § 17 ZZŠ, kto je ţalovaný o zmenky, nemôţe robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem

ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka.

Hlavný dôvodom zamietnutia ţaloby (ratio decidendi) bola skutočnosť, ţe listina

predloţená ţalobcom nebola podľa názoru konajúcich súdov platnou zmenkou, nakoľko

obsahovala dva protichodné údaje o splatnosti. Ostatné skutkové a právne úvahy súdov

(o kauze zmenky, o vyplňovacom práve, o spôsobilosti Ing. J. D. konať za

ţalovaného) majú povahu dôvodov obiter dicta, v danom prípade sú z hľadiska zásad

procesnej ekonomiky výsledkom nadbytočnej aktivity súdov pri vykonávaní dôkazov.

Konajúce súdy nesprávne vyloţili a aplikovali ustanovenia § 75 a 76 ods. l ZZŠ, keď

mali za to, ţe listina predloţená ţalovaným obsahuje dva protichodné údaje splatnosti, a preto

nie je platnou zmenkou. Správne mali súdy predloţenú listinu posúdiť tak, ţe ide o formálne

platnú vlastnú zmenku, ktorá obsahuje údaj splatnosti na určitý deň, a to na 10. január 2003.

Súdy sa dopustili nesprávneho výkladu textu uvedeného na zmenke. Relevantná časť

textu zmenky znie: "Splatné dňa: 23. januára 2003 Zaplatíme na základe predloţenia zmenky

efektívne". Jazykový výklad, ako prioritná výkladová metóda, nepripúšťa, ţe by zmenka

mohla byť splatná na základe jej predloţenia pred 23. januárom 2003. Jazykový výklad

taktieţ nepripúšťa, ţe by vyjadrenie "na základe predloţenia" mohlo znamenať vyjadrenie

25

času splatnosti. Ţiadnou rozpoznanou gramatickou analýzou nie je moţné dospieť k záveru,

ţe citovaný text vyjadruje dva protichodné údaje splatnosti. Záver, ţe v danom prípade ide

o vyjadrenie splatnosti zmenky v určitý deň (23. január 2003), moţno podporiť aj

l

poukázaním na odbornú literatúru.

________________ l KOVAŘÍK, Zdenek: Směnka splatná na videnou a její vyuţití. In: Právní rozhledy, roč. 2009, č. 22: "Směnky někdy obsahují prohlášení, které také poukazuje na placení proti predloţení směnky, napr. "pri predloţení směnky zaplatím" anebo "proti predloţení této směnky zaplaťte". Zde však časový rozmer zcela postrádáme. Nelze ţádným spúsobem dospět k záveru, ţe toto predloţení se múţe stát kdykoliv, a ţe také zaplatiť musí směneční dluţníci kdykoliv. Jde v podstate jen o vyjádření, ţe povinná osoba trvá na splnení zákonné povinnosti majitele směnky, jav vyplývá z § 38 ods. I SŠZ, směnku pri splatnosti prědloţit. Jde o pouhou deklaraci zákonné povinnosti, v praxi však často opomíjené, přímo v textu směnečné listiny. Výstavce směnky zdúrazňuje, jakým spúsobem má k placení dojít, jde o spúsob tohto placení. Není však z toho ţádným moţným spúsobem patrné, kdy se má platit, zejména ţe múţe být placení ţádáno kdykoliv, jak je pro směnku splatnou na videní typické... . Proto také není na závadu platnosti směnky, pokud výše příkladmo zmíněné prohlšení navazuje na výslovné údaje o splatnosti směnky, v nej častej i na stanovení data splatnosti na fixních směnkách... . Na takových směnkách pak konkurence údaju o její splatnosti ve skutečnosti není. Jedná se o směnky platné, které však nejsou splatné na videnou. Nesmí nás také mýlit, ţe někdy směnky obsahují prohlášení obdobné jako v příkladu uvedeném výše, které však neobsahuje skutečné časové vymezení povinnosti zaplatit, jsou opravdu směnkami splatnými na videnou. Dochází k tomu v praxi ovšem jen tehdy, kdy směnka vúbec ţádný údaj o splatnosti neobsahuje a kdy se uplatní fikce, ţe jde o směnku splatnou na videnou...“ .

Predpokladom zmenkového záväzku je, ţe listina má formálne náleţitosti zmenky

(platná zmenka). Platnosť zmenky skúma súd ex offo, bez ohľadu na tvrdenie strán. Platnosť

zmenky posudzuje súd bez vykonania akéhokoľvek vedľajšieho dôkazu, a to iba skúmaním

údajov na listine. Pri posudzovaní platnosti vychádza súd (iba!) z tých údajov, ktoré má listina

v čase, kedy bola ţalobcom súdu predloţená. Platnosť zmenky je len formálny fenomén,

platná zmenka per se nezakladá zmenkový záväzok, je iba jeho nevyhnutným predpokladom.

Zmenkový záväzok na základe platnej zmenky vzniká vtedy, ak zmenku skutočne podpísal

spôsobilý zmenkový dlţník, ak majiteľ zmenku oprávnene nadobudol a ak zmenkový dlţník

zmenkový záväzok neodvrátil námietkami z tých kauzálnych právnych vzťahov, ktoré právna

úprava pripúšťa. Konajúce súdy však posudzovali platnosť zmenky s prihliadnutím na také

skutkové zistenia, ktoré na platnosť zmenky nemohli mať vplyv (ktoré neboli v texte zmenky)

a ktoré mohli byť relevantné (za iných okolností) iba pre posúdenie ostatných predpokladov

existencie zmenkového záväzku.

Súdy pri posudzovaní platnosti zmenky vzali neprípustným spôsobom do úvahy, ţe

zmenka menila svoju podobu. Zmenka v čase vystavenia neobsahovala dátum splatnosti, tento

26

bol do zmenky dopísaný. Súd prvého stupňa na jednej strane vyjadruje, ţe zmenka je pre

konkurujúce si dátumy neplatná. (Strana 8, odsek 4 rozsudku súdu prvého stupňa: "Zmenka

má také formálne vady, v dôsledku ktorých je absolútne neplatná.") Súd prvého stupňa na

druhej strane hodnotí, ţe ide o vista zmenku, pričom nároky zo zmenky sú premlčané. (Strana

7, odsek 6 rozsudku súdu prvého stupňa: "Zmenka predloţená v konaní je nepochybne vista

zmenkou."). Nie je predsa moţné, aby nárok zo zmenky bol premlčaný a aby súčasne išlo

o neplatnú zmenku.

Zmenka, ktorá neobsahuje ţiadny údaj o splatnosti, je platnou vista zmenkou, avšak

po doplnení dátumu splatnosti je platnou zmenkou so splatnosťou v určitý deň. Pre formálne

hodnotenie platnosti zmenky je prípustný iba text listiny v čase jej predloţenia súdu, teda text,

z ktorého ţalobca uplatňuje na súde zmenkovú pohľadávku. Skoršie texty listiny sú pre

hodnotenie platnosti zmenky irelevantné, ich význam je daný pre posúdenie, či z platnej

zmenky vznikol aj platný zmenkový záväzok medzi stranami sporu. Skoršie texty listiny

pritom môţu byt' voči ţalobcovi relevantné iba za predpokladu vyjadreného v § 10 ZZŠ, teda

ak ţalobca zmenku nadobudol zlomyseľne alebo hrubou nedbanlivosťou. To však nie je

otázka platnosti zmenky, ale otázka neexistencie zmenkového záväzku pre nedodrţanie

vyplňovacieho práva (nota bene, v rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj v rozsudku

odvolacieho súdu, nie je ani len zmienka o tom, ţe súd vychádza zo skutkového stavu, ţe by

ţalobca konal zlomyseľne alebo v hrubej nedbanlivosti). Kaţdopádne, akékoľvek, hoci aj

neoprávnené zásahy do textu zmenky, nemajú vplyv na posúdenie základnej otázky

zmenkového sporu, teda či listina predloţená ţalobcom je platnou zmenkou.

Súd prvého stupňa zároveň nesprávnym spôsobom interpretuje gramatický význam

slova "efektívne", ktoré je zakomponované v texte zmenky. Na strane 7 odsek 5 rozsudku súd

prvého stupňa výslovne uvádza, ţe "o vôli vystaviteľa vystaviť zmenku na videnie svedčí

doplnenie splatnosti - na základe predloţenia - o slovo efektívne, ktoré podľa Krátkeho

slovníka slovenského jazyka má význam skutočne". Slovo efektívne však v zmenkovom

práve nie je moţné interpretovať v jeho širokom všeobecnom význame, pretoţe právny

poriadok prisudzuje jeho pouţitiu osobitný význam (ide o význam prisudzovaný v právnom

jazyku). Výraz efektívne je v právnom jazyku determinovaný legálnou definíciou

v ustanovení § 41 ods. 3 ZZŠ, má presný význam, a to ten, ţe zmenkovú sumu nie je moţné

zaplatiť inak ako v mene uvedenej na zmenke, teda vylučuje sa aplikácia ustanovení 41 ods. l

a 2 ZZŠ.

27

V neposlednom rade treba pripomenúť, ţe interpretácii prijatej konajúcimi súdmi

(listina nie je platnou zmenkou) zásadným spôsobom odporuje procesný postup, ktorý súdy

v konaní zvolili. Ak by z predloţenej listiny skutočne vyplývalo, ţe je neplatnou zmenkou,

potom nie je akceptovateľné, aby súdy konali niekoľko rokov, aby budovali viac ako tisíc

stranový súdny spis, aby vypočúvali svedkov, vykonávali početné dôkazy listinami

a prerušovali konanie do skončenia trestných stíhaní podozrivých osôb. Neplatnosť zmenky

totiţ súd zisťuje tak, ţe si text zmenky prečíta. Zmenku za neplatnú nepovaţoval ani Najvyšší

súd Slovenskej republiky v konaní o odvolaní proti skoršiemu rozsudku súdu prvého stupňa,

kde odvolací súd rozhodol tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Ak by bol odvolací súd zmenku povaţoval za neplatnú, musel by odvolaním

napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, avšak z iných dôvodov. Zrušenie rozsudku

by nebolo prípustné, nakoľko pre právne posúdenie platnosti zmenky nie je potrebné ţiadne

doplnenie dokazovania na odstránenie sporných skutočností (nie je dôvod na vrátenie veci

súdu prvého stupňa).

Konajúce súdy vyjadrili v odôvodneniach rozsudkov niekoľko právnych záverov,

ktorými vyjadrili (obiter dicta), ţe ak by aj zmenka predloţená ţalovaným bola platná,

zmenkový záväzok ţalovaného voči ţalobcovi by neexistoval z iných dôvodov. Tieto

hodnotenia súdov však vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Po prvé, odvolací súd vyjadril názor, ţe generálny riaditeľ Ing. J. D., nebol spôsobilý

ţalovaného zmenkovo zaviazať v čase krátko pred odvolaním zo svojej funkcie, o čom

vedel. Takýto záver zo ţiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva. Ustanovenie § 7

ZZŠ, na ktoré v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, nerieši otázku, či určitá osoba je

alebo nie je spôsobilá zmenkovo sa zaväzovať, ale otázku, aký následok má skutočnosť, ţe na

zmenke sa nachádza podpis osoby nespôsobilej sa zaväzovať. Odvolací súd tu vo

všeobecnosti vyjadruje absurdnú interpretáciu, ţe spôsobilosť štatutárneho orgánu konať za

právnickú osobu zaniká ešte pred odvolaním z funkcie štatutárneho orgánu, za predpokladu

subjektívneho prvku (vedomosti) na strane štatutárneho orgánu. Takýto výklad je zároveň

absolútnym popretím materiálnej publicity obchodného registra, ktorá vychádza z toho, ţe

zmenu štatutárneho orgánu môţe zapísaná osoba namietať tretím osobám iba vtedy, ak tretie

osoby o zmene vedeli, alebo ak zmena bola do obchodného registra zapísaná, prípadne ak bol

zápis publikovaný.

28

Po druhé, odvolací súd povaţuje za dôvodné, aby v spore zo zmenky bola skúmaná

kauza zmenky aj v prípade, ţe prípustnosť kauzálnej námietky ţalovaného je podmienená

konaním ţalobcu na škodu ţalovaného pri nadobúdaní zmenky. Odvolací súd vidí dôvod

skúmania kauzy v tom, ţe prostredníctvom objasnenia okolností kauzy by mohlo byť moţné

posúdiť, či nadobúdateľ konal vedome na škodu dlţníka. Táto úvaha odvolacieho súdu však

zostáva iba v rovine teoretického výkladu práva (v zásade nejde o výklad nesprávny), bez

aplikácie zisteného obsahu právnej normy na skutkový stav. Odvolací súd totiţ neuvádza

ţiadny skutkový záver - zistený na základe skúmania kauzy (neexistencie kauzy) zmenky

- o tom, ţe ţalobca konal vedome na škodu dlţníka. Súd prvého stupňa dokonca výslovne

uvádza opak, a to, ţe z výsledkov dokazovania nemá preukázané, ţe ţalobca konal vedome na

škodu dlţníka. Moţno preto uzavrieť, ţe ţalovaný v konaní neodvrátil zmenkový záväzok

námietkami z jeho vlastných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom zmenky.

Po tretie, súd prvého stupňa uvádza skutkový záver, ţe z vykonaného dokazovania

nemá za preukázané, ţe vystaviteľ udelil remitentovi vyplňovacie právo. Na správnosť tohto

skutkového záveru poukazuje aj odvolací súd. Treba však pripomenúť, ţe uvedený skutkový

záver je voči ţalobcovi irelevantný, ibaţe ţalobca nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa

prejavil hrubou nedbanlivosťou (§ 10 ZZŠ). V odôvodnení rozsudkov však nie je prijatý

ţiadny skutkový záver o zlomyseľnom alebo nedbanlivom konaní ţalobcu. Námietka

nedodrţania vyplňovacieho oprávnenia nemôţe byť preto voči ţalobcovi uplatnená. Skutkové

zistenie o nepreukázaní vyplňovacieho práva je za týchto okolností bez právneho významu.

K mimoriadnemu dovolaniu sa podaním zo dňa 09. 05. 2011 vyjadril žalovaný.

Uviedol v ňom:

Mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor SK dňa 26. 04. 2010 Najvyššiemu súdu

SR a je vedené na tomto súde, pod sp. zn. . Smeruje proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, zo dňa 19. 12. 2008, č. k. -1152 a proti rozsudku Najvyššieho súdu SR zo

dňa 01. 04. 2009, č. k. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 05. 2009.

Generálny prokurátor skonštatoval, ţe sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho

dovolania podľa v spojení s , pričom podanie

mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyţaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

29

Predmetom sporu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu SR (ďalej len rozsudky), ktorými bol právoplatne zamietnutý návrh ţalobcu na

zaplatenie zmenkovej sumy 1 000 000 000.,-KČ so 6 % úrokom od 11. 01. 2003 do zaplatenia,

zmenkovú odmenu v sume 3 333 333,-Kč a trovy konania.

Súdy v rozsudkoch skonštatovali, ţe zmenka predloţená v konaní je nechybne vistazmenkou

a vystaviteľ sa na základe predloţenia zmenky zaviazal zaplatiť zmenečnú sumu v cudzej mene,

korunách českých. Táto zmenka obsahuje ďalší dátum splatnosti, a to deň 10. 01. 2003. Súd preto

dospel k záveru, ţe dikcia údaju splatnosti uvedená vystaviteľom nepochybne je údajom, ţe zmenka

má byť splatná na videnie, a teda predloţená zmenečná listina obsahuje dva údaje splatnosti. Pri

posúdení, či listina je platnou zmenkou vlastnou v zmysle článku I. § 75 a § 76 zmenkového zákona,

je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Forma zmenky pri vydávaní bola

určená ako vista zmenka a doplnenie zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa

splatnosti znamená, ţe ide o dva navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky, a taká zmenka je

preto neplatná.

Najvyšší súd SR navyše skonštatoval, ţe blanketná zmenka, ak z nej nevyplýva niečo iné, po

vyplnení podľa vyplňovacieho oprávnenia, je vista zmenkou. Navyše vyplňovacie oprávnenie pre

Ing. R. Z. nebolo nejako preukázané, aj čo do obsahu, pričom sa nevyhnutne vyţadovalo a muselo

byť nespochybniteľné. Kauzálne námietky vyplývajúce zo vzťahov k vystaviteľovi zmenky alebo k

predošlým majiteľom nemoţno účinne namietať voči ďalšiemu vlastníkovi zmenky, ale to nevylučuje

skúmanie týchto káuz. Objasnenie káuz je nevyhnutné uţ preto, aby sa objasnili okolnosti za ktorých

tieto právne úkony boli uskutočnené a aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu

dlţníka. Otázka dôkazu je totiţ problematická aj otázkou nepriamych dôkazov, sotva totiţ niekto pri

vystavení zmenky alebo pri indosovaní na rubopise uvedie, ţe koná vedome na škodu dlţníka. Moţno

to vyvodiť len z nepriamych dôkazov. Dôvod tejto konkrétnej zmenky (jej kauza) hodnoverne ani len

uvedený nebol.

Podľa (na ktoré poukazuje generálny prokurátor)

mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok

uvedených v , ak rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle

omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. a mylnú aplikáciu právnych predpisov

30

ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako sa mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Generálny prokurátor ako mimoriadny dovolateľ vyvodzuje nesprávne právne

posúdenie veci súdmi výlučne zhodnotenia dôkazov vykonaných súdmi, ktoré podľa jeho

názoru nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie a nesprávne ustálili právne posúdenie

platnosti, či neplatnosti predloţenej zmenky. Medzi zákonnými dôvodmi, ktoré by

odôvodňovali mimoriadneho dovolateľa napadnúť právoplatné rozhodnutia súdov

mimoriadnym dovolaním, sa však dôvod vzťahujúci sa k námietkam o nesprávnom hodnotení

vykonaných dôkazov v súvislosti s právnym posúdením veci nenachádza.

Z ustanovenia totiţ vyplýva, ţe dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má

z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení

dôkazov (napr. , , ). Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho

konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci.

Poukazujem pri tom, ţe dovolací súd podľa smeruje na

pochybenia pri aplikácii práva na zistený skutkový stavanie na pochybenia pri zisťovaní

skutkového stavu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v niekoľkých svojich rozhodnutiach (M Cdo 43/03,

, R42/1993) poukázal na to, ţe mimoriadne dovolanie nie je "ďalším

odvolaním", ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu, len výslovne

uvedených procesných (, ) a moţno hmotnoprávnych (

ods. 1 písm. e) ) vád.

Preto sa mimoriadnym dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi, tak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko

dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať aj

dokazovanie. ( ).

31

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu, nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto

dôkazy sám vykonávať, ako je to zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom

konaní.

Preto za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle nemoţno

povaţovať nesúhlas mimoriadneho dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdmi. Právna prax

i judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky

niekoľkokrát poukázali na to, ţe námietky mimoriadneho dovolateľa uvádzané v odôvodnení

mimoriadneho dovolania o tom, ţe rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení

veci, boli mimoriadnym dovolateľom prezentované výlučne v súvislosti podľa názoru

mimoriadneho dovolateľa a tak je tomu aj teraz "zlým vyhodnotením dokazovania a preto

neobstoja".

V ostatnom čase vo viacerých časopisoch pre právnickú prax (Justičná revue, Zo

súdnej praxe) boli zverejnené rozsudky ESĽP, kde súd skonštatoval porušenie princípu

právnej istoty a dôsledku toho aj práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásených v Zbierke zákonov pod

číslom 209/1992 (ďalej len Dohovor) v prípadoch, kedy preskúmavaný mimoriadny opravný

prostriedok nebol prístupný pre účastníkov súdneho konania, ale bol dostupný iba

generálnemu prokurátorovi a v dôsledku jeho podania príslušný súd zmaril celé súdne

konanie, ktoré sa skončilo právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré predstavovalo

res iudicata (napr. Rozsudok ESĽP Tripon proti Rumunsku, zo dňa 23. septembra 2008).

ESĽP opakovane dospel k názoru, ţe v dôsledku zrušenia právoplatného a záväzného

súdneho rozhodnutia došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru v prípadoch, v ktorých na základe

procesného úkonu osoby odlišnej od účastníkov konania, (ktorý generálny prokurátor

nesporne je) a to hoci aj na podnet niektorého z účastníkov konania, došlo ku zrušeniu

právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia (vid: Rozsudok ESĽP vo veci Kutepov

a Anikeyenko proti Rusku, rozsudok zo dňa 25. októbra 2005).

Jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem

32

iného vyţaduje, aby tam, kde súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu, toto ich

rozhodnutie nebolo spochybňované (vid: Rozsudok ESĽP Tripon proti Rumunsku

z 23. septembra 2008).

Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe systém opravných prostriedkov zakotvených

v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru musí byť nevyhnutné v súlade

s poţiadavkami článku 6 Dohovoru. ESĽP vo veci Sitkov proti Rusku, rozsudok zo dňa

18. 01. 2007 sa odvolal na § 77 v rozsudku vo veci Sovtransavto Holding proti Ukrajine,

podľa ktorého súdne systémy pre ktoré je charakteristické námietkové konanie, predstavujúce

moţnosť opakovaného zrušenia konečných rozsudkov, sú ako také nezlučiteľné s princípom

právnej istoty, ktorá je jedným zo základných aspektov právneho štátu pre účely článku 6

ods. 1 Dohovoru.

ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe uţ viackrát vyslovil nezlučiteľnosť

mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty a konštatoval preto

porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru vo veciach predloţených ESĽP, súd vyslovil porušenie

článku 6 ods. 1 Dohovoru v tých prípadoch, kedy k nariadeniu opätovného preskúmania veci

došlo z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru

vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prejednali a meritórne rozhodli (vid:

Rozsudok ESĽP Roscltrans proti Rusku zo dňa 21. 07. 2005.

Citovaná judikatúra ESĽP je záväzná pre všeobecné súdy.

Účastníci konania môţu uplatniť mimoriadny opravný prostriedok podľa právneho

poriadku SR v prípade závaţných pochybení na strane súdu, a to prostredníctvom niektorého

z dovolacích dôvodov zakotvených v . Ide o tzv. dôvody zmätočnosti

rozhodnutia. Zo spisu je zrejme, ţe ţalobca tento mimoriadny opravný prostriedok nevyuţil

(dovolanie).

Ak nejde o takéto závaţné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie mimoriadneho

dovolania nezlučiteľné s článkom 6 Dohovoru.

S týmito námietkami na zákonnosť a opodstatnenosť podaného mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom navrhujem, aby sa konajúci súd vysporiadal v zmysle

judikatúry ESĽP.

33

Podané dovolanie generálnym prokurátorom povaţujeme za nezákonné a uvádzame

nasledovne právne argumenty, pre ktoré mimoriadne dovolanie nemôţe obstáť:

Generálny prokurátor tvrdí, ţe súdy sa dopustili nesprávneho výkladu textu uvedeného na

zmenke. Relevantná časť textu znie; splatná dňa 23. 01. 2003, zaplatíme na základe

predloţenia zmenky efektívne. Podľa generálneho prokurátora jazykový výklad, ako prioritná

výkladová metóda nepripúšťa, ţe by zmenka mohla byť splatná na základe jej predloţenia

pred 23. januárom 2003. Jazykový výklad taktieţ nepripúšťa, ţe by vyjadrenie "na základe

predloţenia mohlo znamenať vyjadrenie, času splatnosti. Ţiadnou rozpoznanou gramatickou

analýzou nie je moţné dospieť k záveru, ţe citovaný text vyjadruje dva protichodné údaje

splatnosti". Záver, ţe v danom prípade ide o vyjadrenie splatnosti zmenky v určitý deň

(23. 01. 2003) podporuje poukázaním na odbornú literatúru. V danom prípade sa jedná

o článok Zdenka Kovaříka "Smenka splatná na videnou a jej vyuţití. In: Právní rozhledy.

Vytýka súdom, ţe konajúce súdy posudzovali platnosť zmenky s prihliadnutím na také

skutkové zistenia, ktoré na platnosť zmenky nemohli mať vplyv, (ktoré neboli v texte

zmenky) a ktoré mohli byť relevantné (za iných okolností) iba pre posúdenie ostatných

predpokladov existencie zmenkového záväzku.

Vytýka súdom, ţe neprípustným spôsobom vzali do úvahy, ţe zmenka zmenila svoju podobu.

Konkrétne, ţe zmenka v čase vystavenia neobsahovala dátum splatnosti, tento bol do zmenky

dopísaný. Dáva do protichodného tvrdenia závery súdov, a to v tom smere, ţe na jednej strane

súd tvrdí, ţe sa jedná o zmenku neplatnú pre konkurujúce si dátumy ana druhej strane tvrdí,

ţe ide o vistazmenku, pričom nároky zo zmenky sú premlčané.

Ďalej konštatuje, ţe súd prvého stupňa nesprávnym spôsobom interpretuje gramatický

význam slova efektívne, ktoré je zakomponované v texte zmenky. Tvrdí, ţe slovo efektívne

však v zmenkovom práve nie je moţné interpretovať v jeho širokom význame, pretoţe

právny poriadok k jeho pouţitiu prisudzuje osobitný význam. Zdôraznil, ţe výraz efektívne je

v právnom jazyku determinovaný legálnou definíciou v ust. § 41 ods. 3 ZZŠ, má presný

význam a to ten, ţe zmenkovú sumu nie je moţné zaplatiť inak ako v mene uvedenej na

zmenke, teda vylučuje sa aplikácia ustanovení § 41 ods. 1 a 2 ZZŠ.

Po preštudovaní uvedených tvrdení generálneho prokurátora musím skonštatovať, ţe

34

tieto tvrdenia sú prevzatím tvrdení, tak ako ich uviedla právna zástupkyňa ţalobcu na

jednotlivých pojednávaniach, s ktorými sa súdy vysporiadali a na viac konštatujem, ţe

nielenţe v samotnom podaní pána generálneho prokurátora sú podstatné chyby, ku ktorým by

v tak závaţnom podaní nemalo dochádzať, ale navyše citované vety z článku JUDr. Zdenka

Kovaříka, Směnka splatná na videnou a jej vyuţití - Právní rozhledy č. 22, strana 803 aţ 807

sú neúplné, povytrhávané z kontextu a nie sú citované vety z článku, ktoré práve naopak

tvrdia o opaku, v prospech rozhodnutí súdov a ich zákonnosti.

Predovšetkým treba uviesť, ţe generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní

niekoľkokrát uvádza, ţe relevantná časť textu zmenky znie: "Splatná dňa 23. 01. 2003,

zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne".

V konaní sa jednalo o zmenku, kde na pravej strane hore je táto vlastná zmenka

označená AS 3/98 s tým, ţe v časti splatná dňa je uvedené: splatná 10. 01. 2003 (teda nie

23. 01. 2003, tak ako to uvádza na strane 3 generálny prokurátor), pričom v pravom hornom

rohu je uvedená mena, čiastka číslom: 1 000 000 000,- ČK a pod týmto údajom je uvedené:

Zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne. Pod týmto údajom je uvedená čiastka:

jedna miliarda českých korún, ČK.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, ţe splatnosť, teda (10. 01. 2003)

a čiastka, mena, a čiastka číslom (1 000 000 000,- ČK), čiastka slovom: jedna miliarda

českých korún, sú údaje, ktoré sú dopísané dodatočne.

Z obsahu článku z uţ citovaného Zdenka Kovaříka (ďalej len z článku) je zrejme, ţe

generálny prokurátor cituje iba odseky článku, bez súvisu, pritom opomína uviesť podstatu

viet tohto autora a tým spôsobil, ţe jednotlivé vety, ktoré cituje sú vytrhnuté z kontextu

a prispôsobené účelu mimoriadneho dovolania, resp. tvrdeniam právneho zástupcu ţalobcu.

V článku autor na strane 803 okrem iného v kontexte uvádza: V ustanovení článku 1,

(SŠZ) uvádí mezi přípustnými úsoby splatnosti směnky

splatnost na videnou na prvém místě. Tato splatnost znamená, ţe stanovení přesného

okamţiku, kdy směnka dospeje, kdy se stane splatnou, se zcela přenechává majiteli směnky

směnečnému věriteli. Jde o závazky splatné ihned na poţádání. Pojem na videnou, trebaţe je

to moţná banální, je odvozen od skutečnosti, ţe ten, kdo je obsahem listiny určen směnku

zaplatil, uvidí majitele směnky se směnečnou listinou v ruce, jak jej vyzývá k jejímu

35

proplaceni, a je povinen bez dalších prodlení zaplatit. Tento typ splatnosti se mnohým

dokonce jevil jako specialita směnečného práva. A ďalej pokračuje: "Splatnost na viděnou

vţdy znamená dobu plnení ve prospech věritele, protoţe ten svým rozhodnutím nezávislým

na aktivitách nebo i jen na stanovisku povinné strany sám rozhoduje o dobe, kdy má být

směnka zaplacená. Proto také nelze směnky na viděnou zaměňovat se směnkami, ostatně

podle § 33 ods. 2 SŠZ neplatnými, které se neúspěšně snaţí prěnést rozhodnutí o dobé splatnosti

konkrétní směnky na dluţnickou stranu. Jde o směnky, které stanoví, ţe směnka má být

zaplacená do určitého dáta anebo od určitého dáta do jiného stanoveného dáta. To ovšem

nemá se splatnosti na viděnou nic společného. A ďalej na strane 804 bod 2 píše: Směnečné

právo nepředpisuje ţádný závazný úsob, jakým se má ve směnce splatnost na viděnou

vyznačit. Přesto je zrejmé, ţe má-li se o takovou splatnost jednat, musí být z textu směnečné

listiny patrné, ţe povinná strana je opravdu povinna zaplatit kdykoliv". Tato splatnost múţe

být stanovená i nepřímo fikcí. Vodstavci 3 uvádza: "V praxi nejsou ovšem vzácné, jakkoliv

nijak prevaţujíci, prípady, kdy je splatnost na viděnou vyjádřená opisem. Jde treba o doloţky

znějíci napr. "ihned po prědloţení zaplatím na tuto směnku", „Kdykoliv za tuto směnku

zaplatím“, "na poţádání ihned zaplaťte za tuto směnku ", anebo "proti predloţení této směnky

kdykoliv zaplatím". Jde o příklady jen pribliţné parafrázující skutečné směnky. Za podstatné

je nutno povaţovat, ţe ze směnky přímo plyne závazek okamţitého placení na základe výzvy

k placení, která není předem časově určena. Práve zävazek neprodleného zaplacení proti

výzve k plnení je tím určením splatnosti jako časové determinace řádného plnení povinné

osoby. A ďalej strana 804 pokračuje: "Samozřejmě, ţe navzájem rozporné údaje o času

plnení činí směnku neplatnou". Tak nepochybne neobstojí směnka, kde bude uvedeno datum

splatnosti a vedle toho prohlášení "kdykoliv zaplatím za tuto směnku". Autor pokračuje v

texte tak, ţe "Nesmí nás také mýlit, ţe někdy směnky obsahující prohlášení obdobné jako v

příkladu uvedeném výše, které však neobsahuje skutečné časové vymezení povinnosti

zaplatit, jsou opravdu směnkami splatnými na videnou. Docházi k tomu v praxi tehdy, kdy

směnka vúbec ţádný údaj o splatnosti neobsahuje a kdy se uplatní fikce, ţe jde o směnku

splatnou na videnou. Tím jsme se dostali k tomu, ţe splatnost směnky na videnou múţe

vyplývat z jejiho obsahu i jenom nepřímo. Jestliţe směnka neobsahuje vúbec ţádný údaj

o splatnosti, zakládají § 2 ods. 2 a § 76 ods. 2 SŠZ fikci, ţe jde o směnku splatnou na

videnou. Není v této souvislosti podstatné, zda to účastníci, zejména směneční dluţníci,

skutečné chtěli. Jíţ skutečnost, ţe ve směnce údaj splatnosti chybí, vede k záveru, ţe se jedná

o vistasměnku. Vúle výstavce směnky je tím zcela vyřazená. Jíţ tím, ţe neuvedl ničeho

o splatnosti směnky, stanovil, ţe je splatná na videnou. Mohou tedy nastat případy, kdy

36

účastníci záměrně nevyplní údaj splatnosti a vedomě se spoléhají na tuto fiki. Jistě však

nejsou vzácné ani případy, kdy zúčastnené osoby proste opomenou údaj splatnosti, o které

měly zcela jinou představu, ve směnečné listine uvést, a tím přivodí splatnost na videnou.

Předně táto fikce se uplatní tehdy, kdy směnka skutečně vúbec ţádný údaj splatnosti

neobsahuje. Je-li ve směnce uveden údaj splatnosti, který nevyhovuje některému ze zákonem

v § 33 ods. 1 SŠZ připuštených zpusobú splatnosti, nejde o doloţku nulitní, nýbrţ o doloţku

s dúsledky právem přesně v § 33 ods. 2 SŠZ stanovenými a pro směnku katastrofickými.

Potom se neuplatní ani zmíněná fikce. Je-li ve směnce uveden údaj o splatnosti, i kdyţ je

vadný, přece jím zúčastnené osoby vyjadřují určitou vúli a není prostoru, aby tato byla

fingována. Má-li být tedy směnka splatná na videnou na základe uvedené zákonné fikce, musí

o splatnosti zcela mlčet.

Dovolím si preto tvrdiť, ţe práve tieto právne úvahy, tak ako sú v skutočnosti uvedené

v článku, sú absolútnou priamou a jednoznačnou odpoveďou na nesprávne tvrdenia pána

generálneho prokurátora v podanom mimoriadnom dovolaní a podporujú právne závery,

ktoré prijali súdy pri svojom rozhodovaní. Rozsudky preto tak krajského súdu ako aj

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vychádzajúc z právnych úvah autora článku, sú

zákonné a správne.

Navyše chcem uviesť, ţe predloţenie znamená prezentáciu. Ak je teda predloţenie -

prezentácia, nemôţe byť pochýb pri spojení so slovom zaplatenie, ţe určuje čas zaplatenia.

Iný výklad, by popieral význam slova prezentácia ako časového údaju splatnosti, keďţe

spôsob platenia zmenky, jej predpokladu - predloţenie priamo vyplýva zo zákona a nemá

význam ho zakomponovať, resp. ho pojať do textu zmenky, alebo to vyplýva priamo zo

zmenky.

Zakotvenie predpokladu úhrady zmenky určuje priamo zákon (článok I. § 38

Zmenkového zákona). Nemá absolútny význam uvádzať tento predpoklad v texte zmenky.

Zmenková prax dlhé roky akceptuje vyjadrenie (tak ako to uvádza aj autor článku),

pouţívanie rôznych doloţiek pri zmenkách na videnie. Je to napríklad: pri prezentácii, a vista

bez predchádzajúceho predloţenia, na videnie, na predloţenie a podobne (Karol Kizlink, Ján

Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, strana 217), citujem: „Sročnosť vyjadrená údajom "na

videnie" alebo výrazom rovnakého významu (napr. "a vista", na predloţenie a podobne) značí, ţe

platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ ţiada.

37

Sú to doloţky, ktorých formuláciu priamo zákon neurčuje (Kovařík ich vyjadruje ako ihneď pri

predloţení, zaplatím na túto zmenku, kdykoliv za tuto směnku zaplatím, na pořádání ihneď zaplaťte za

túto zmenku, proti predloţení tejto zmenky zaplatím a podobne) sú všeobecne akceptované. Bolo by v

rozpore so zmyslom týchto doloţiek, ak jednotlivé slovné spojenia alebo pouţívanie predloţiek, by

nebolo moţné v konkrétnom prípade nahrádzať inými podobnými slovnými spojeniami, prípadne

podobnými predloţkami. Rozhodujúci je význam tej ktorej doloţky. Sme presvedčení, tak ako to

ustálila súdna prax vo viacerých svojich rozhodnutiach, ţe doloţka pri predloţení (vzťahujúca sa na

zaplatenie) má rovnaký význam ako doloţka na základe predloţenia (tieţ vzťahujúca sa na

zaplatenie).

Opačný výklad by bol prepjatým formalizmom, ktorého dôsledkom by bolo sofistikované

zvýhodňovanie zjavnej nespravodlivosti.

Je nepochybné, tak ako to ustálili súdy, ţe zmenka predloţená v súdnom konaní obsahuje dva

údaje sročnosti, a preto právny záver súdu o ich neplatnosti je správny.

Je dôleţité uviesť aj to, ţe uţ Ústavný súd Českej republiky, ale aj Ústavný súd Slovenskej

republiky, vo svojich rozhodnutiach deklaroval správnosť právnych úvah prvostupňového

i odvolacieho súdu, a to tým, ţe vo svojich nálezoch zaujal právny názor, ţe "jazykový výklad" je

dôleţitý, ale nemôţe stáť nad spravodlivým a logickým výkladom.

Súdy z vykonaného dokazovania mali preukázané, ţe zmenka menila svoju podobu. Tieto

skutočnosti sú zrejme z výpovedí svedkov, ale aj z výpovede samotnej právnej zástupkyne ţalobcu,

ktorá na samom začiatku zastupovala ţalobcu a neskôr v konaní bola aj vysluchnutá. (Jedná sa

o výsluch svedkyne I. T., č. listu 199 spisu) a ďalej aj z výpovede R. Z., ktorú vykonal dňa 04. 12.

2001 pred vyšetrovateľom polície ČR, Krajského úradu vyšetrovania Ostrava. (Jeho výpoveď sa

nachádza na č. listu 645 spisu.)

Uţ z týchto výpovedí je zrejmé, ţe predloţená zmenka bola vistazmenkou z dôvodu

výslovného určenia jej splatnosti samotným vystaviteľom pri jej vystavení. Ďalšie vyplňovanie tejto

zmenky bez vyplňovacieho oprávnenia bolo v podstate tak, ako to bolo prezentované a preukázané na

jednotlivých pojednávaniach výsledkom zlomyseľného doplnenia údajov do zmenky, resp.

zlomyseľného pozmenenia textu zmenky.

38

V tomto smere tvrdenia pána generálneho prokurátora v tom smere, ţe skoršie texty listiny

môţu byť voči ţalobcovi relevantné, iba za predpokladu vyjadreného v § 10 ZZŠ, nemôţu obstáť.

V ostatnom poukazujem na svoje vyjadrenia, ktoré boli predloţené postupne konajúcemu súdu,

a to predovšetkým na vyjadrenie zo dňa 13. 11. 2008.

V bode 2, strany 5, mimoriadneho dovolania, pán generálny prokurátor hodnotí právne závery

odvolacieho súdu ohľadne skutkových zistení moţnosti, či nemoţnosti konať a zmenkovo sa

zaväzovať Ing. J. D., ktorý v tom čase bol generálnym riaditeľom zmenkovo zaviazaného subjektu.

Mám za to, ţe otázka skutkových zistení aj s poukazom na hore uvedené rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, aj s ohľadom na to, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané z dôvodov

uvedených v , nemôţu obstáť a neobstoja.

V tomto smere práve vykonaným dokazovaním súd mal preukázané skutočnosti, ktoré

aj zohľadnil a na ktoré prihliadol vo svojom rozhodnutí. (Napr. za akých skutočností J. D.

zmenky podpisoval, v akom stave bol a či vôbec právny úkon, ktorý vykonal je platným

právnym úkonom z hľadiska , tak ako sme na to poukázali vo svojom vyjadrení

na pojednávaní dňa 15. 11. 2008 a o tejto skutočnosti sme súdu predloţili dôkaz, ktorý sa

nachádza v spise.).

Pán generálny prokurátor namieta rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. jeho právny

názor v tom smere, ţe súd pripustil skúmanie kauzálnej námietky ţalovaného, ktorá je

podmienená konaním ţalobcu na škodu ţalovaného pri nadobúdaní zmenky. Tvrdí, ţe úvaha

odvolacieho súdu, aby prostredníctvom objasnenia okolnosti kauzy mohlo byť posúdené, ţe

nadobúdateľ konal na škodu dlţníka, je iba v rovine teoretického výkladu práva, bez

aplikácie zisteného obsahu právnej normy na skutkový stav. S takýmto konštatovaním pána

generálneho prokurátora sa absolútne nemoţno stotoţniť. Práve prokurátor generálnej

prokuratúry SR, JUDr. Tomašovič, PhD. v článku Vybrané problémy k otázkam povinnosti

tvrdenia a dôkazného bremena, Justičná revue č. 2, ročník 2011, poukazuje na tieto problémy

a zaujíma k ním právny názor v tom smere, kedy a kto má preukazovať kauzu, pričom okrem

iného tvrdí, ţe ak ţalobca nadobudol zmenku uţ vyplnenú, konal pri nadobudnutí zmenky

v hrubej nedbanlivosti vtedy, ak vedel, ţe zmenka bola pri vydaní neúplná, napriek tomu sa

nepresvedčil o obsahu dohody o vyplnení blankozmenky (poukazujúc pri tom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. ako aj na rozhodnutie

39

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. , ktorým bolo zamietnuté

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora s tým, ţe abstraktný charakter zmenky v

súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym

kauzálnym vzťahom. Keďţe vymedzenie kauzálneho vzťahu zišlo zo strany ţalobcu, správne

súdy skonštatovali, ţe v tejto časti dôkazne bremeno je dokonca na ţalobcovi. Toto tvrdenie

sa vzťahuje aj k námietke generálneho prokurátora vyjadrenej na strane 6 dovolania, druhý

odsek v tom smere, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe ţalovaný nepreukázal,

ţe ţalobca nadobudol zmenky zlomyseľne, alebo prejavil hrubú nedbanlivosť (§ 10 ZZŠ).

K dôkazom, ktoré predloţil generálny prokurátor spolu s podnetom k mimoriadnemu

dovolaniu (súčasť prílohy ţalobcu k podnetu). Je to vyjadrenie Masarykovej univerzity

Právnickej fakulty zo dňa 15. 06. 2009 (jedná sa o právny názor fyzickej osoby

Doc. JUDr. Jozefa Kotáseka, ktorý aj v závere uvádza, ţe jeho právny názor nebol prejednaný

akademickými orgánmi Masarykovej univerzity, ani akademickými orgánmi právnickej

fakulty, a ţe táto analýza nemá povahu odborného vyjadrenia podľa § 105 ods. 1 Českého

a jej objednávateľom bola dokonca iná spoločnosť ako účastník konania),

tak isto ako aj vyjadrenie Právnickej fakulty Univerzity UPJŠ na základe vyţiadania tej istej

osoby, odlišnej od účastníkov konania, povaţujem za absolútne nepouţiteľné pre toto

konanie. Pretoţe, jednak tieto názory sú nesprávne a jednak nemôţu slúţiť ako dôkaz, pretoţe

v pôvodnom konaní neslúţili ako dôkaz a ţalovaný nemal moţnosť sa k nim vyjadriť

a namietať ich. Právny rozbor, ktorý predloţil JUDr. R. Ch. Phd., advokát, (objednávateľ JUDr.

J. D., ktorý zastupoval iného účastníka konania v obdobnom konaní), povaţujem za rozporu plný, v

rozpore s etikou advokáta v prístupe k súdom. Nepouţiteľný.

V závere mimoriadneho dovolania vyjadruje generálny prokurátor pochybnosti o správnosti

procesného postupu súdu. Tvrdí, ţe ak by z predloţenej listiny skutočne vyplývalo, ţe je neplatnou

zmenkou, potom nie je akceptovateľné, aby súdy konali niekoľko rokov, aby budovali viac ako tisíc

stranový spis, aby vypočúvali svedkov atď. Súd mal zistiť, ak tvrdí v rozsudkoch, ţe zmenka je

neplatná, túto skutočnosť hneď a to tak, ţe si text zmenky prečíta. Týka sa to aj Najvyššieho súdu SR,

ktorý rozhodoval vo veci a ktorý aj zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.

K tomuto tvrdeniu pána generálneho prokurátora, odpovedá samotné ustanovenie § 122

, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na

vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

40

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci,

najmä výsluch svedkov, znalecký posudok atď. O tom, ktorý dôkaz súd vykoná alebo nie, rozhoduje

iba súd a nie účastníci konania a vykonávanie dokazovania súdom na pojednávaní je vyjadrením zásady

priamosti.

Súdy tak aj konali a jednotlivými dôkaznými prostriedkami, tak ako to ustanovuje

v ustanovení § 125 zisťovali skutočnosti dôleţité pre svoje rozhodnutie.

V tomto smere námietky generálneho prokurátora neobstoja a sú v hrubom rozpore

s ustanoveniami .

Záverom vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu ţalovaný navrhol, aby dovolací súd v

súlade s ustanovením s pouţitím rozhodol tak, ţe

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa odmietne,

resp. podľa zamietne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0. s. p.), po

zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f,

, , preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako

aj konania, ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

v spojení s ) v napadnutom rozsahu podľa

v spojení s , a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je potrebné

zamietnuť pre nedôvodnosť.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora nie sú

opodstatnené. Napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu nebol

porušený zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ZZŠ) v ustanoveniach § 75 a 76

ods. 1. Neboli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení

v spojení s ustanovením .

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

41

ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa , mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený

skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)

sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval

síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Týmto dovolacím dôvodom moţno

napadnúť nielen právny záver odvolacieho súdu týkajúci sa bezprostredne predmetu konania,

ale i posúdenie predbeţnej otázky odvolacím súdom, posúdenie dôkazného bremena a pod..

Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo

rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

V danom prípade si dovolateľ predovšetkým neujasnil, čo bolo predmetom

občianskeho súdneho konania. Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní opakovane uvádza, ţe

v spornej zmenke je uvedený dátum jej splatnosti, a to deň 23. január 2003. V spise sa však

takáto zmenka nenachádza a zmenka s takýmto dátumom ani nebola predmetom konania.

Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, nepochybne vyplýva, ţe

predmetom konania je zmenka, v ktorej, okrem iného, je ako dátum splatnosti uvedený deň

10. január 2003, ako na to správne poukazuje aj ţalovaný vo svojom vyjadrení

k mimoriadnemu dovolaniu. Keďţe dovolací súd je viazaný rozsahom, ako aj dôvodmi,

mimoriadneho dovolania, túto jeho vadu nemohol nechať bez povšimnutia. Súd kaţdý úkon

posudzuje podľa jeho obsahu ( ). Keďţe dovolateľ opakovane ako dátum

splatnosti uviedol deň 23. január 2003, dovolací súd logicky dospel k záveru, ţe dovolateľ

skutočne vychádza z toho, ţe predmetom konania je zmenka s dátumom splatnosti

23. január 2003. K tomu mohlo dôjsť aj tým, ţe je známe, ţe bývalý riaditeľ ţalovaného, pán

D., podpísal viacero zmeniek (podľa súdu prvého stupňa išlo o okolo 30 zmeniek), ktoré sú

predmetom konania. Teda zo strany dovolateľa zjavne nešlo o chybu v písaní alebo o preklep.

Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe počas dovolacieho konania, ktoré trvalo vyše roka a pol,

generálny prokurátor zotrval na jeho obsahu a netvrdil, ţe došlo k chybe v písaní. V tejto

42

súvislosti je potrebné poukázať aj na určité osobitosti zmenkového konania, ktoré je prísne

formálne, platí v ňom koncentračná zásada, a preto aj procesnoformálne pochybenie môţe

ovplyvniť výsledok konania. Uţ v tejto samotnej vade videl dovolací súd dôvod na

zamietnutie mimoriadneho dovolania.

Dovolací súd sa však nestotoţnil ani s ďalšou námietkou dovolateľa. Ide o námietku,

ktorou dovolateľ spochybňuje závery napadnutých rozsudkov v tom, ţe v spornej zmenke sú

uvedené dva protichodné údaje o jej splatnosti.

Súd prvého stupňa, po rozsiahlom dokazovaní týkajúcom sa vyplňovacieho práva

k spornej zmenke (AS 3/98), dospel k záveru, ţe na zmenke sú uvedené dva protichodné,

navzájom sa vylučujúce, údaje týkajúce sa jej splatnosti. Tento záver vyvodil z toho, ţe na

zmenke na jednej strane je uvedený ako deň splatnosti dátum 10. 01. 2003, ktorý bol dopísaný

dodatočne (ako je uvedené vyššie, dovolateľ si tento dátum neosvojil). Na strane druhej

splatnosť je vyjadrená aj textom „zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne“, čo

znamená, ţe platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky poţiada. Dovolací súd

sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotoţňuje tak isto, ako to urobil uţ aj súd

odvolací. Odvolací súd tieto závery súdu prvého stupňa povaţoval za tak presvedčivé, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia tejto otázke ani nevenoval bliţšiu pozornosť a naviac

uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré podľa jeho právneho názoru bolo potrebné ţalobu

zamietnuť.

Vzhľadom na obsah námietky dovolateľa, dovolací súd k danému právnemu názoru

súdov niţšieho stupňa dodáva:

V danom prípade ide o vlastnú zmenku, a preto podľa ustanovenia § 76 ods. 2 ZZŠ,

o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, ţe je zročná na videnie. Uvedené znenie

je obdobné ako ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona týkajúce sa cudzej zmenky. Teda

z citovaného ustanovenia § 76 ods. 2 ZZŠ nepochybne vyplýva, ţe v zmenke údaj o zročnosti

nemusí byť uvedený. Ak nie je tento údaj uvedený, ide o zmenku na videnie. Teda údaj

o splatnosti nie je podstatnou náleţitosťou zmenky. Deň splatnosti v zmenke môţe byť

uvedený rôzne (§ 33 ods. 1 ZZŠ), pri zmenke na určitý deň môţe byť vymedzený konkrétnym

dátumom, jednodenným sviatkom alebo iným významným dňom atď. Aj keď zákon

umoţňuje vymedziť splatnosť zmenky rôznorodo, toto vymedzenie nepochybne musí byť

43

vţdy určité. O neurčité vymedzenie splatnosti ide napr. vtedy, ak v dátume nie je napr.

uvedený rok, ak je uvedených viacero dátumov, ale aj ak je kalendárny dátum spochybnený

ďalším textom.

V danom prípade v spornej zmenke splatnosť uvedená je, a to spôsobom ako to

vymedzil uţ súd prvého stupňa. Preto správne tento súd riešil otázku, či toto vymedzenie je

dostatočne určité, či o skutočnom dátume splatnosti nie sú pochybnosti. Ak by ako deň

splatnosti bol uvedený kalendárny dátum 10. január 2003 (prípadne iný dátum, napr.

23. január 2003, ako to uvádza dovolateľ, avšak vţdy iba jeden dátum), o dni splatnosti by

pochybnosti neboli. V danom prípade však za kalendárnym dátumom 10. január 2003 je

uvedený text „Zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne“. Je nepochybné, ţe ak by

v spornej zmenke bol uvedený iba tento text (zaplatíme na základe predloţenia zmenky

efektívne), tieţ o dni splatnosti by neboli pochybnosti, pretoţe splatnosť by bola daná len na

vôľu veriteľa. Keďţe ale v spornej zmenke je uvedený aj konkrétny kalendárny dátum, ale aj

text – zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne, ktoré vymedzenie splatnosti sa

môţe, ale ani nemusí, zhodovať s uvedeným kalendárnym dátumom, preto logicky nemoţno

dospieť k inému právnemu záveru, neţ ku ktorému v tomto smere dospel súd prvého stupňa,

teda, ţe tieto dva údaje si navzájom odporujú, a preto sporná zmenka je neplatná.

S uvedeným záverom nemá nič spoločné námietka dovolateľa týkajúca sa dĺţky

konania, ani jeho námietka, ţe spornú zmenku nepovaţoval za neplatnú ani predchádzajúci

odvolací senát, totiţ v tomto smere neexistuje právna viazanosť medzi jednotlivými

odvolacími senátmi.

Dovolací súd sa však stotoţňuje s námietkou dovolateľa týkajúcou sa spôsobilosti

generálneho riaditeľa, Ing. J. D., podpisovať spornú zmenku. Odvolací súd v odôvodnení

svojho rozsudku uviedol, ţe tento riaditeľ nebol spôsobilý ţalovaného zmenkovo zaviazať

v čase krátko pred odvolaním zo svojej funkcie, o čom vedel. Aj dovolací súd tento záver

odvolacieho súdu povaţuje za absurdný predovšetkým z dôvodov uvedených dovolateľom.

Keďţe ide o úplne scestný právny názor nezodpovedajúci právnemu poriadku Slovenskej

republiky, dovolací súd nepovaţuje za potrebné s touto otázkou sa ďalej zaoberať.

V zásade moţno súhlasiť aj s konštatovaním dovolateľa, ţe nie je moţné, aby nárok zo

zmenky bol premlčaný a aby súčasne išlo o neplatnú zmenku. Dovolateľ však bliţšie tento

názor neodôvodnil, a preto nie je zrejmé, z akých úvah v tomto smere vychádzal a aký mienil

44

z neho vyvodiť záver. Napriek tomu dovolací súd k tejto otázke poznamenáva, ţe súd prvého

stupňa prioritne ţalobu zamietol z dôvodu, ţe sporná zmenka je neplatná, čo aj náleţite

odôvodnil. Aţ v ďalšej časti odôvodnenia súd prvého stupňa konštatuje, ţe terajší majiteľ

zmenky ju nadobudol indosáciou 19. 12. 2002, teda v čase, keď zmenkový nárok voči

príjemcovi bol uţ premlčaný, pritom ale výslovne neuvádza, ţe ţalobu zamieta aj z tohto

dôvodu. Preto nepochybil, ak sa zaoberal aj s touto otázkou. Naviac dovolateľ jeho závery,

pokiaľ ide o lehoty, vôbec nespochybňuje, a preto ani dovolací súd ich správnosť nemôţe

posudzovať. Ak by bola ţaloba zamietnutá pre premlčanie a dovolateľ by tento záver súdu

prvého stupňa v dovolaní nenamietal, javí sa, ţe ostatné jeho námietky by boli bezpredmetné.

Dôvodnosť týchto dovolateľových námietok však nič nemení na názore dovolacieho

súdu, ţe sporná zmenka je neplatná, a ţe v pomerne stručnom mimoriadnom dovolaní sú

vady, pre ktoré mu nemoţno vyhovieť. Teda aj keď uvedené námietky dovolateľa sú

dôvodné, napriek tomu dovolací súd napadnuté rozsudky povaţuje za vecne správne, a preto

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.

Na záver dovolací súd poznamenáva, ţe nemoţno súhlasiť s právnym názorom

ţalovaného, ţe mimoriadne dovolanie narúša zásadu právnej istoty, preto je vo všeobecnosti

neprípustné a je potrebné ho odmietnuť. Túto otázku uţ riešil Ústavný súd Slovenskej

republiky, pričom prípustnosť mimoriadneho dovolania nespochybnil, pričom vymedzil

podmienky, za ktorých je prípustné. Pritom dospel k záveru, ţe na jeho podanie nie je

oprávnený minister spravodlivosti, ale len generálny prokurátor. Generálny prokurátor

v súlade s týmto nálezom a následnou právnou úpravou aj postupuje (č.

z 10. septembra 1996, uverejnený v Zbierke ).

Ţalovaný, ktorý v dovolacom konaní bol úspešný, trovy dovolacieho konania

nevyčíslil, pred vyhlásením rozsudku jeho právna zástupkyňa uviedla, ţe práva na náhradu

týchto trov sa zrieka, a preto dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania tomuto

účastníkovi nepriznal.

K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

45

V Bratislave 25. augusta 2011

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.