Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5b1/385340.f7f1dc.pdf
PDF · 365.13 KB
No categories available
1MObdoV/4/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1MObdoV/4/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedu
senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej,
JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: G. M. V. A.
so sídlom Š., R., B., X. Rg.Č.X., zastúpeného JUDr. D. T., advokátkou so sídlom v B., M.N.,
proti ţalovanému: S. P. P., a. s., M., B., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. S., advokátkou so
sídlom v K., H., o zaplatenie 1.000.000.000,- Kč s príslušenstvom, vedenej na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cb/47/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cb/47/2003-1152 zo
dňa 19. decembra 2008, právoplatného dňa 11. mája 2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/17/2009-1193 zo dňa 1. apríla 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. 7Cb/47/2003-1152
zo dňa 19. decembra 2008, rozhodol:
Súd ţalobu z a m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume
44 689 430,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne
ţalovaného.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe:
Ţalobca si návrhom z 21. 02. 2003 uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy
1 000 000 000,- Kč so 6 % úrokom od 11. januára 2003 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu v sume 3 333 333,- Kč a trovy konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, ţe
19. 12. 2002 sa stal riadnym vlastníkom zmenky č. AS 3/98, ktorá bola ako zmenka
vlastná vystavená ţalovaným, ktorý v čase jej vystavenia bol ešte štátnym podnikom,
zastúpeným Ing. J. D., ktorého pravosť podpisu je notársky overená. Zmenka znejúca na
sumu jedna miliarda korún českých bola splatná 10. januára 2003 v T. B., a. s., V., X.
B., z účtu ţalovaného v prospech S. G. a. s., V.. Oprávnený zo zmenky túto indosoval
v prospech S. G. a. s. blankoindosáciou dňa 07. januára 2000, ďalej bola zmenka
indosovaná 12. júla 2000 v prospech spoločnosti B. S. A., ktorá ju 19. 12. 2002
blankoindosamentom previedla na ţalobcu. Podpis na blankoindosácii uznal štatutárny
zástupca indosanta za vlastný dňa 07. februára 2003 pred notárom. Ţalobca zmenku,
ktorá je zmenkou bez protestu, uplatnil v deň splatnosti v platobnom mieste, avšak
bezúspešne. Preto vyzval listom zo 14. januára 2003 ţalovaného, aby v rámci
mimosúdneho riešenia došlo k dohode o zaplatení zmenky. Ţalovaný na výzvu reagoval
listom z 24. januára 2003 a oznámil, ţe nepristúpi na mimosúdnu pokonávku, pretoţe
zmenku povaţuje za neplatnú. Ďalej uviedol k veci, ţe pri jednaní s predchádzajúcim
vlastníkom zmenky tento uviedol, ţe ţalovaný nikdy nenamietal neplatnosť zmenky,
ţalobcovi nie je, a z priebehu indosácií na rubopise zmenky je zrejmé, ţe ani nemôţe
byť známa nijaká okolnosť, za ktorej bola zmenka vydaná. Z tohto dôvodu povaţuje
zmenku len za cenný papier, bez akéhokoľvek vzťahu k predchádzajúcim kauzálnym
vzťahom medzi vystaviteľom a remitentom. Ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru
zmenka je bezvadná, lebo obsahuje všetky formálne náleţitosti vyţadované zákonom
č. 191/1950 Zb. a jednotlivé indosácie boli vykonávané riadne a v súlade so zákonom.
K ţalobe pripojil kópiu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Obo 182/2000
z 29. novembra 2001. Vo svojej ţalobe navrhol vydať zmenkový platobný rozkaz.
K ţalobe sa vyjadril ţalovaný, ktorý uviedol, ţe nie sú splnené zákonné
predpoklady pre postup podľa § 175 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O. s. p.). Tvrdil, ţe je mnoţstvo skutočností, ktoré spochybňujú pravosť zmenky
AS 3/98. Predovšetkým uviedol, ţe zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah
právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri
poţiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, ţe pre záver o pravosti nebude
postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyţadovať aj platnosť toho, čo je
v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu.
Pre záver o tom, ţe nemoţno vydať zmenkový platobný rozkaz stačí, ak je daná
minimálna pochybnosť o pravosti zmenky. Pochybnosť je pritom daná z viacerých
dôvodov, a to uvedenie vystaviteľa zmenky do omylu (§ 49a Obč. zák.), spôsobilosť na
právne úkony osoby, ktorá zmenku podpísala so zreteľom na ust. § 38 a § 39 Obč. zák.
s prihliadnutím na to, ţe ţalovaný v čase podpisovania zmeniek bol štátnym podnikom.
Ďalej uviedol, ţe osoba podpisujúca zmenku mohla konať aj pod psychickým nátlakom,
čomu by nasvedčovala jeho následná násilná smrť, a preto pre absenciu vôle konajúceho
je takýto právny úkon absolútne neplatný. Ďalším dôvodom neplatnosti zmenky, ak by
sa nejednalo o predchádzajúce dôvody, je rozpor so zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku, nakoľko S. G. a. s. nepatril medzi v zákone vymenované subjekty, ktorým by
štátny podnik mohol poskytnúť dar. Namietal porušenie devízového zákona č. 202/1995
Z. z. a poukázal na to, ţe policajné orgány SR zadrţali niekoľko desiatok falošných
zmeniek, ktoré mal údajne podpísať Ing. D. ako bývalý štatutárny zástupca ţalovaného.
Navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na pravosť podpisu Ing. J. D.. V ďalšej časti sa
zaoberal ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a tvrdil, ţe terajší majiteľ zmenky pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka. Navrhol znalecké dokazovanie na
pravosť podpisu Ing. D., znalecké dokazovanie na spôsobilosť osoby, ktorá vystavila
zmenky, vyţiadať spisy polície vyšetrujúcej vraţdu Ing. D., vyţiadať spisy finančnej
polície vyšetrujúcej kauzu tzv. D. zmeniek, vypočuť notárku M. S. na okolnosti podpisu
zmeniek a poţiadať o súčinnosť policajné orgány ČR a oboznámiť sa s obsahom spisov
vyšetrujúcich trestnú činnosť štatutárov S. G. a. s.. Ďalej vzniesol i námietku
premlčania.
Zmenkový platobný rozkaz nebol vydaný a súd na prejednanie veci nariadil
pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedka notárku M. S., ktorá uviedla, ţe zmenku
(spolu 14 kusov) podpísal Ing. J. D., čo vyplýva z poloţky 424 osvedčovacej knihy. Súd
konštatoval, ţe zo strany 177 osvedčovacej knihy vyplýva, ţe dňa 30. 10. 1998 podpísal
Ing. D. viaceré listiny pod poloţkami 423 aţ 431 v prítomnosti svedkyne. Svedkyňa
uviedla, ţe na zmenke bola uvedená len mena označená Čk, ale nebola tam uvedená
zmenková suma. Uviedla, ţe sa nepamätá, či zmenka bola označená značkou AS 3/98.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 19. 01. 2004 tak, ţe ţalobu zamietol a priznal
ţalovanému náhradu trov konania. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ako súdu odvolacieho, bol rozsudok z 19. 01. 2004 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie
konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, ţe nie je správny
právny názor súdu prvého stupňa, keď ţalobu zamietol z dôvodu, ţe zmenková sumu je
neurčitá, keď je vyjadrená v nejestvujúcej mene Čk, pretoţe podľa § 13 zák. č. 6/1993
českej zbierky zákonov O České národní bance peňaţnou jednotkou v ČR je koruna
česká, skratka názvu je Kč. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, je slovný údaj
meny dostatočne určitý. V ďalšom konaní nariadil súdu prvého stupňa zaoberať sa
ďalšími námietkami ţalovaného. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, súd prvého stupňa sa v novom konaní zaoberal ďalšími námietkami ţalovaného,
a za tým účelom vykonal dokazovanie.
Prvou námietkou ţalovaného bolo, ţe zmenku nepodpísal štatutárny orgán
ţalovaného Ing. J. D.. Súd zistil, ţe ţalovaný na toto svoje tvrdenie neuniesol dôkazné
bremeno s prihliadnutím na úradne overený podpis menovaného.
Ďalšie dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie skutkového stavu
s prihliadnutím na námietky (tvrdenia) ţalovaného, a to vypočutím svedka V. W., ktorý
vo svojej výpovedi uviedol, ţe v čase, keď odkúpil zmenku ako zástupca spoločnosti B.
od S. G. a. s., t. j. 12. 07. 2000, na zmenke boli vyplnené všetky náleţitosti a chýbal len
údaj o splatnosti, pričom vyplňovacie oprávnenie bolo na neho delegované priamo
v zmluve o prevode zmenky. Preto doplnil zmenku o údaj o splatnosti január 2003.
Svedok V. K. vypočutý na pojednávaní 28. 3. 2006 uviedol, ţe bol prítomný pri
podpisovaní kúpnej zmluvy o prevode predmetnej zmenky medzi spoločnosťou B.
a ţalobcom a zmenka v tom čase bola vyplnená vo všetkých údajoch. Na stretnutí pri
prevode zmenky bol spolu so štatutárom ţalobcu prítomný i M. Š., občan ČR.
Právna zástupkyňa ţalobcu JUDr. I. T. na pojednávaní 19. 01. 2004 uviedla, ţe
ţalobca zmenku nadobudol indosamentom od posledného majiteľa zmenky B. a na
zmenke nebol vyplnený údaj – dátum splatnosti – a tento údaj doplnil ţalobca na deň
10. 01. 2003. Zmenku ţalobca nadobudol bez vyplňovacieho oprávnenia a dátum
splatnosti tam doplnil podľa toho, kedy sa rozhodol zmenku voči ţalovanému uplatniť.
Predchádzajúca právna zástupkyňa svoje vyjadrenie odvolala tvrdiac, ţe podľa
informácie klienta (ţalobcu) tento kúpil úplne vyplnenú zmenku a ona, nakoľko
pracovala na inom takmer totoţnom prípade, si na pojednávaní zamenila obe kauzy.
Túto informáciu poslala súčasnej právnej zástupkyni ţalobcu e-mailom.
Súd ďalej vykonával dokazovanie vyţiadaním spisov z trestných konaní, a to
z Krajského úradu vyšetrovania PZ Bratislava, z Vrchního státního zastupitelství
Olomouc, ČR, z Krajského súdu v Ostrave, ČR, z Prezídia Policajného zboru – Úrad
boja proti organizovanej kriminalite Bratislava.
Následne súd uznesením z 18. 12. 2006 konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm.
c) OSP, a to aţ do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
sp. zn. 1T 34/2000, ktoré je vedené pre trestný čin vraţdy Ing. J. D. a iné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesenie o prerušení
konania zrušil z dôvodu, ţe vzhľadom na charakter ţalobcom uplatneného nároku
v predmetnej veci, rozhodnutie a konanie v trestnej veci vraţdy Ing. J. D. vedeného pod
sp. zn. 1T 34/2000 nie je konaním, ktoré môţe mať význam pre rozhodnutie
v predmetnej veci.
Súd po zrušení uznesenia o prerušení konania Najvyšším súdom Slovenskej
republiky vec opätovne prejednal na pojednávaní 14. 01. 2008 a dospel k nasledovným
záverom:
Súd sa oboznámil s materiálom, ktorý zaslali na základe doţiadania súdu orgány
zo Slovenskej republiky a Českej republiky, a zistil, ţe ani jedna zo svedeckých
výpovedí, resp. výpovedí obvinených nemá relevantný význam pre rozhodnutie sporu.
Vrchní státní zastupitelství v Olomouci zaslalo fotokópiu protokolov z výsluchov
obvinených (pracovníci U. B.), ktorý sa však týkal trestného činu úverového podvodu,
resp. účastníctva na ňom.
Krajský súdu v Ostravě zaslal kópie výsluchov R. Z. z prípravného konania
a hlavných pojednávaní. V tomto konaní R. Z. tvrdil, ţe mal vyplňovacie prehlásenie
k zmenkám podpísané Ing. J. D., ale v spise nie je zmienka, ţe by takéto vyplňovacie
oprávnenie predloţil, a naviac toto tvrdenie sa týkalo 12 ks zmeniek, ktoré podľa neho
mali slúţiť na vyrovnanie záväzku u P.M.C. B., a. s..
Z vykonaného dokazovania, a to svedeckými výpoveďami, z predloţených
listinných dôkazov, ako i z predloţených spisov v trestných konaniach, súd zistil, ţe
ţalobca podal 21. 03. 2003 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým
by súd uloţil ţalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 1 000 000 000,- Kč spolu so 6 %
úrokom a zmenkovou odmenou. Na preukázanie svojho nároku predloţil originál
zmenky AS 3/98 vystavenej ţalovaným na rad S. G. a. s., V.. Zmenka bola trikrát
indosovaná, a to prvý majiteľ ju indosoval na rad spoločnosti S. G. a. s., ktorá ju
blankoindosamentom previedla na rad spoločnosti B., a. s., a táto ju následne
previedla na ţalobcu.
Ţalovaný v konaní vzniesol námietku neexistencie právneho dôvodu vydania
zmenky, formálnej vadnosti zmenky z viacerých dôvodov, námietky vyplatenia
blankozmenky a procesné námietky.
Pokiaľ sa týka námietky nedostatku kauzy, súd je toho názoru, ţe na vystavenie
zmenky nebol v konaní preukázaný, napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ţiadny kauzálny
dôvod. V konaní však nebolo jednoznačne ani preukázané, ţe ţalobca konal vedome na
škodu dlţníka, a preto v zmysle § 17 zmenkového zákona by ţalobca nebol povinný
v tomto konaní kauzu preukazovať.
Z výsledkov dokazovania však nevyplynula ani skutočnosť, ţe k predmetnej
zmenke udelil ţalovaný vyplňovacie oprávnenie pre prvého majiteľa S. G. a. s..
Prehlásenie R. Z., vtedajšieho štatutárneho orgánu prvého majiteľa zmenky zo 16. 01.
2001, pripojené ako príloha k notárskej zápisnici z 12. 11. 2001 N 273/2001 spísanej
notárom Mgr. P. H. o tom, ţe 24 zmeniek bolo ţalovaným vystavených ako
blankozmenky a boli podloţené dohodami medzi výstavcom a majiteľom, súd
nepovaţoval za preukázanie, ţe dohoda o vyplňovacom práve k týmto zmenkám
existovala. R. Z. vo výpovedi zo 04. 12. 2001 pred vyšetrovateľom Polície ČR uviedol,
ţe všetkých 24 zmeniek bol oprávnený vyplniť (zmenky nemali dátum splatnosti
a zmenkovú sumu) a predal ich uţ vyplnené všetky. Mimo týchto 24 zmeniek dostal od
Ing. D. 6 bianko zmeniek, ako náhradné zmenky v prípade poškodenia alebo zlého
vyplnenia niektorej z balíku 24 zmeniek a ďalej tvrdil, ţe z týchto 6 zmeniek sa mal
uspokojiť z dôvodu platenia úrokov z omeškania v súvislosti so zmluvou o postúpení
pohľadávok medzi S. a T..
Súd v zmysle § 121 O. s. p. má z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
37Zm 415/99 za preukázané, ţe 5 zmeniek S. G. a. s., V., zastúpený štatutárnym
orgánom R. Z. indosoval na U. B. ako vistazmenky a takto boli i uplatnené pred súdom.
Naviac menovaný bol vypočutý ako svedok v konaní 37Zm 415/99 pred doţiadaným
súdom a svoju výpoveď pred týmto súdom následne notárskou zápisnicou „upresnil“
tak, ţe vlastne svoju výpoveď úplne zmenil. Súd preto dospel k záveru, ţe v súvislosti
so všetkými svojimi tvrdeniami je R. Z. absolútne nevierohodným svedkom a na jeho
tvrdenie nie je moţné brať zreteľ.
Svedecká výpoveď svedka V. W. je tieţ v rozpore s pôvodným tvrdením bývalej
právnej zástupkyne ţalobcu, ktorá na rozdiel od svedka pôvodne v konaní tvrdila, ţe
dátum 10. 01. 2003 doplnil na zmenku ţalobca. Svoje tvrdenie síce dodatočne
„upresnila“ vlastne zmenila, ţe ţalobca nadobudol uţ zmenku vyplnenú uvedeným
dátumom. Uviedla, ţe si predmetný prípad zmýlila s iným obdobným prípadom, na
ktorom pracovala. Toto však nepreukázala a súd práve s prihliadnutím na odbornosť
právnej zástupkyne a skutočnosť, ţe aţ na základe výzvy terajšej právnej zástupkyne
ţalobcu upravila svoje tvrdenie na pojednávaní konanom 19. 01. 2004, neprihliadol na
tieto svedecké výpovede.
Pre úplnosť súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v priebehu zisťovania
skutkového stavu súd vypočul viacerých svedkov na zistenie okolností a dôvodov
vystavenia zmeniek bývalým štatutárnym orgánom ţalovaného. Svedeckými
výpoveďami nebolo preukázané, ţe ţalovaný vystavil blankozmenky a udelil
vyplňovacie oprávnenie prvému majiteľovi zmenky. Prehlásenie R. Z., ktorý bol
štatutárnym orgánom S. G. a. s. priloţené k notárskej zápisnici z 12. 11. 2001 o tom,
ţe mu bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, ktoré ako prvému majiteľovi zmenky mu
dal vystaviteľ, súd nepovaţoval za vierohodné z dvoch dôvodov, a to jednak preto, ţe
predmetná zmenka je vistazmenkou a jednak z dôvodu, ţe svedok R. Z. nie je
vierohodným svedkom. Jeho výpovede sú rozporné a ako súd zistil v konaní 37Zm
415/99 (predmetom ktorého sú tieţ tzv. D. zmenky), svoje výpovede mení. Dohoda
o vyplnení blankozmenky v zmysle čl. I. § 10 zmenkového zákona nemá stanovenú
ţiadnu formu, teda môţe byť uzavretá i ústne, ale z praktického hľadiska, a najmä pri
takej veľkej sume, aká je predmetom sporu, by bolo ústne udelenie vyplňovacieho
oprávnenia prinajmenšom pochybné. V čase, keď uţ druhý aktér zmenkového obchodu
neţije, nemá kto vyvrátiť, resp. potvrdiť ústne tvrdenie o udelení vyplňovacieho
oprávnenia.
Naviac súd poukazuje na to, ţe zmenky vystavené a podpísané za ţalovaného
Ing. J. D. boli vo všetkých súdu známych prípadoch vystavené na rad S. G. a. s., kde
štatutárnym orgánom bol R. Z.. Pritom v prípade 5 zmeniek, ktoré menovaný indosoval
na U. B. a. s., súd v konaní (37Zm 415/1999) zistil, ţe na všetkých
ţalovaných zmenkách je dátum splatnosti uvedený „na základe predloţenia zmenky“,
a tieto zmenky boli predloţené na platenie ako vistazmenky, z čoho vyplýva, ţe svedok
ako prvý majiteľ zmenky si bol vedomý toho, ţe ţalovaný vystavil zmenky ako zmenky
na videnie.
Súd po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo zamerané na zistenie skutkového
stavu, z ktorého vzhľadom na doleuvedené zistenie nevyvodzoval právne závery, sa
zaoberal ďalšou námietkou ţalovaného, ktorý tvrdil, ţe predmetná zmenka AS 3/98 je
zmenkou na videnie, a preto nárok z nej je uţ premlčaný a je absolútne neplatná, pretoţe
má dva navzájom sa vylučujúce dátumy splatnosti.
Z predloţeného originálu zmeny AS 3/98 súd zistil, ţe bola vystavená ţalovaným
ako vlastná zmenka dňa 28. 10. 1998 na rad S. G. a. s., D., X. V.. V časti splatná dňa je
vľavo uvedený dátum 10. 01. 2003 a vpravo oproti je uvedené „zaplatíme na základe
predloţenia zmenky efektívne“ a nad týmto údajom je uvedená mena a čiastka číslom
1 000 000 000,- Čk a pod ním slovom čiastka jedna miliarda českých korún Čk.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe dátum 10. 01. 2003 ako dátum splatnosti
a zmenková suma vyjadrená číslom i slovom, sú údaje, ktoré boli dopísané dodatočne.
Podľa ustanovenia čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový
(ďalej len zmenkový zákon) vlastná zmenka obsahuje označenie, ţe ide o zmenku,
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňaţnú sumu, údaj splatnosti, údaj miesta kde má
byť platené, meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené, dátum a miesto
vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa.
Pre platný sľub moţno pouţiť akékoľvek výrazy, napr. zaplatením, zaväzujem sa
zaplatiť, povinný som zaplatiť a pod., len musí byť zo znenia jasné, ţe ide
o bezpodmienečný sľub, čo v predmetnej veci je na zmenke uvedené „zaplatíme...“,
a ďalej pokračujú slová ... na základe predloţenia zmeny efektívne“. Z toho vyplýva, ţe
základom zmenkového prehlásenia je bezpodmienečný sľub výstavcu, ţe zaplatí určitú
sumu na základe predloţenia zmenky. Zročnosť vyjadrená údajom „na videnie“ alebo
výrazom rovnakého významu, napr. „na predloţenie“, „a vista“ značí, ţe platenie musí
byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky ţiada. Z tohto hľadiska treba posudzovať
prípustnosť výrazov významu slova „na videnie“ (Karol Kizlink, Ján Spišiak, komentár
Zmenkové právo). V súlade s čl. I. § 33 ods. 1 zmenkového zákona slová „zaplatíme na
základe predloţenia zmenky efektívne“ vyjadrujú okrem bezpodmienečného prísľubu
zaplatiť i to, ţe platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky poţiada.
Súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe tento údaj bol do uplatnenej zmenky
začlenený nie ako údaj dátumu splatnosti, ale ako zdôraznenie poţiadavky výstavcu
(ţalovaného), aby zmenka bola uplatnená zákonom predpokladaným spôsobom, teda
predloţením originálu zmenky.
Podľa právneho názoru súdu, údajom „... na základe predloţenia zmenky...“ je
bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený údaj splatnosti určený vystaviteľom zmenky,
teda predmetná zmenka je zmenkou na videnie. O vôli vystaviteľa vystaviť zmenku na
videnie svedčí i doplnenie údaja splatnosti – na základe predloţenia – o slovo efektívne.
Slovo efektívne podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka má význam ako
„skutočne“ a v danej veci súd naviac s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 zmenkového
zákona, ţe platba bude vykonaná v cudzej mene (Kč).
Zmenka predloţená v konaní je teda nepochybne vistazmenkou a vystaviteľ sa na
základe predloţenia zmenky zaviazal zaplatiť zmenečnú sumu v cudzej mene,
v korunách českých. Táto zmenka obsahuje ďalší dátum splatnosti, a to deň
10. 01. 2003. Súd preto dospel k záveru, ţe dikcia údaju splatnosti uvedená
vystaviteľom nepochybne je údajom, ţe zmenka má byť splatná na videnie, a teda
predloţená zmenečná listina obsahuje dva údaje splatnosti.
Pri posúdení, či listina je platnou zmenkou vlastnou v zmysle čl. I. § 75 a 76
zmenkového zákona je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Je
spoločnou povahou všetkých listinných cenných papierov, a teda i zmeniek, ţe forma
akou súd vydané, určuje i ich obsah. Forma zmenky pri vydaní bola určená ako
vistazmenka a doplnenie zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa
splatnosti znamená, ţe ide o dva navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky,
a taká zmenka je preto neplatná.
Tento záver platí proti kaţdému ďalšiemu majiteľovi zmenky. Zmenka AS 3/98
bola indosovaná nepretrţitým radom indosantov a terajší majiteľ ju nadobudol
indosáciou 19. 12. 2002, teda v čase, keď zmenkový nárok voči príjemcovi bol uţ
premlčaný. Zmenka na videnie musí byť predloţená na platenie do jedného roku od
dátumu vystavenia, t. j. predmetná zmenka mala byť predloţená na platenie najneskôr
28. 10. 1999 a ţalobca ju predloţil aţ 10. 1. 2003 (§ 34 ods. 1 a 70 ods. 1 zmenkového
zákona).
Ţalobca pri nadobúdaní zmenky mohol vychádzať len z toho, čo je na listine
uvedené a nie z jednostranného tvrdenia indosanta, čo mali na mysli tí, čo zmenku
vystavili.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, ţe predloţená zmenka má také
formálne vady, v dôsledku ktorých je absolútne neplatná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich priznal
úspešnému ţalovanému. Ţalovanému v konaní vznikli trovy z titulu náhrady trov
právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej pomoci podľa vyhl. č. 163/2000 Z. z.
(príprava a prevzatie veci, 2x písomné vyjadrenie, pojednávanie 19. 1. 2004 presahujúce
2 hodiny) po 2 281 523,- Sk, čo je spolu 13 407 615,- Sk a 19 % DPH 2 547 449,- Sk +
reţijný paušál 5x 128,- Sk, spolu 15 955 704,- Sk.
Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z titulu trov právnej pomoci má ţalobca právo
na náhradu trov za 9 úkonov (písomné vyjadrenia z 09. 04. 2006, 06. 06. 2006, 16. 01.
2007, 20. 03. 2007 a 13. 01. 2007, účasť na pojednávaní 28. 03. 2006, 16. 05. 2006,
14. 11. 2008 a 19. 12. 2008) po 2 681 650,- Sk, čo je spolu 24 134 850,- Sk + 19 %
DPH 4 585 621,50 Sk (za 1 úkon DPH 509 513,50 Sk), spolu 28 720 471,50 Sk.
Trovy právneho zastúpenia v sume 44 676 175,50 Sk a náhradu cestovného
vlastným motorovým vozidlom 2x Košice – Bratislava a späť spolu v sume 13 255,- Sk
(spolu 44 689 430,50 Sk), je ţalobca v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť
k rukám právnej zástupkyne ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.
2Obo/17/2009-1193 zo dňa 1. apríla 2009, právoplatným dňa 11. 05. 2009, na odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozsudku, rozhodol takto:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 19. decembra 2008 č. k. 7Cb 47/2003-1152 p o t v r d z u j e .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume
178 161,72 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. S. do troch dní.
V dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol:
Rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním ţalobca. V rozsiahlom, jedenásť
stranovom podaní tomuto rozhodnutiu vytýka podľa § 205 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ O. s. p. , ţe
konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel,
eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Vecne prvostupňovému súdu vytýka, ţe okrem iného zaloţil neplatnosť zmenky
(vistazmenky) aj na inom určení splatnosti (10. 01. 2003), čo je vylúčené a robí zmenku
neplatnou. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa je zaloţené na nesprávnom posúdení delenia dôkazného bremena v zmenkovom
konaní. Kaţdý civilizovaný súd v dnešnej dobe akceptuje pravidlo, ţe dôkazné bremeno je
medzi účastníkmi konania rozdelené tak, ţe kaţdý v konaní preukazuje tie skutočnosti, ktoré
tvrdí v rámci svojho procesného postavenia na podporu svojho procesného postavenia. Ak
ţalobca v konaní uplatňuje pohľadávku zo zmenky, zaťaţuje ho bremeno tvrdenia v tom
rozsahu, ţe je majiteľom zmenky vykazujúcej znaky platnej zmenky a toto svoje skutkové
tvrdenie musí aj preukázať. Ak preukáţe ţalobca v konaní o zaplatenie zmenky, ţe je
majiteľom zmenky vykazujúcej znaky platnej zmenky, uniesol svoje dôkazné bremeno a
nemôţe byť neúspešný v konaní z toho dôvodu, ţe v konaní neboli preukázané akékoľvek
ďalšie skutkové okolnosti. Hmotné zmenkové právo pracuje s problematikou vyplnených
bianko zmeniek tak, ţe neprihliada na ich dočasnú neúplnosť a vníma ich tak, ako keby boli
od počiatku úplnými zmenkami (s účinkami ex tunc). Ţalobca, ktorý v konaní uplatňuje
pohľadávku vtelenú do zmenky, ktorá bola pôvodne emitovaná ako blankozmenka a ktorej
text bol následne doplnený, nie je povinný v konaní tvrdiť, ţe táto zmenka bola doplňovaná
a ţe bola doplnená na základe platne udeleného vyplňovacieho oprávnenia.
Otázka prípadnej pôvodnej (ne)úplnosti zmenky, jej riadneho vyplnenia, či excesivity
vyplnenia alebo (ne)existencie vyplňovacieho oprávnenia sa môţe v konaní o zaplatenie
vyplnenej zmenky stať právne významnou iba v prípade, ţe ţalovaný na týchto skutkových
tvrdeniach zaloţí svoju obranu proti uplatnenej zmenke. Aţ do okamihu, keď ţalovaný tvrdí,
ţe súdne uplatnená zmenka bola pôvodne neúplná a ţe nebola vyplnená v súlade
s vyplňovacím oprávnením, alebo ţe vyplňovacie oprávnenie nebolo vôbec udelené, je
otázka prípadnej neúplnosti zmenky dôvodnosti a okolností jej vyplnenia absolútne
bezpredmetná. Aţ v okamihu, kedy ţalovaný takúto obranu v konaní uplatní, stáva sa táto
otázka pre posudzovanie dôvodnosti ţaloby na zaplatenie zmenky právne významnou.
Ide však o skutkové tvrdenie ţalovaného uplatnené ako obrana proti vymáhaniu
zmenkovej pohľadávky a dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto tvrdenia nesie ten
účastník konania, ktorý ho na podporu svojho procesného postoja uplatnil.
Ak teda ţalovaný v rámci obrany proti uplatneniu zmenky v konaní tvrdil, ţe
k vyplneniu dáta (dátumu) splatnosti (a ani zmenkovej istiny) do uplatnenej zmenky nebolo
udelené vyplňovacie oprávnenie, je na ňom, aby takéto svoje skutkové tvrdenie preukázal.
Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nič také v konaní nepreukázal platí, ţe neuniesol dôkazné
bremeno - "záver o tom, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, moţno učiniť vtedy, ak
zhodnotenie dôkazov, ktoré boli za konania vykonané, neumoţňuje súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o tom, ţe by bolo nepravdivé".
Ak teda prvostupňový súd po rozsiahlom dokazovaní skonštatoval, ţe nie je moţné
preukázať či na vyplnenie zmenky bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, nie je moţné na
tomto hodnotení dokazovania zaloţiť zamietnutie ţaloby, ale naopak, je moţné uloţiť
povinnosť ţalovanému zaplatiť zmenkový dlh, pretoţe bolo na ţalovanom, aby v konaní
preukázal svoje tvrdenie o tom, ţe predmetné vyplňovacie oprávnenie nebolo udelené a toto
svoje tvrdenie aj preukázať. Nakoľko to bol ţalovaný, ktorý v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne spornej skutkovej okolnosti, ktorou je udelenie alebo neudelenie
vyplňovacieho oprávnenia k vyplneniu dáta splatnosti do uplatnenej zmenky, je moţné
výsledok dokazovania spočívajúci v konštatovaní súdu, ţe nie je moţné preukázať, či
oprávnenie bolo či nebolo udelené, prirátať na ťarchu iba a len tomu účastníkovi konania,
ktorý nepreukázaním namietanej skutkovej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno, pričom
týmto účastníkom v tomto súdnom konaní je výlučne ţalovaný.
Prvostupňový súd však ohľadom tejto skutočnosti vyloţene suploval povinnosť
ţalovaného a sám si zhodnotil, ţe síce: "Dohoda o vyplnení blankozmenky v zmysle čl. I.
§ 10 zmenkového zákona nemá stanovenú ţiadnu formu, teda môţe byť udelená aj ústne, ale
z praktického hľadiska a najmä pri takej vysokej sume aká je predmetom sporu, by bolo ústne
udelenie vyplňovacieho oprávnenia prinajmenšom pochybné. V čase, keď uţ druhý aktér
zmenkového obchodu neţije, nemá kto vyvrátiť, resp. potvrdiť ústne tvrdenie o udelení
vyplňovacieho oprávnenia." Takéto hodnotenie dôkazov súdom, je absolútne neprípustné,
nakoľko súd tu ignoruje tú skutočnosť, ţe ten, koho nazýva "aktérom" zmenkového obchodu,
bol iba a len Štatutárnym orgánom ţalovaného. Nie však Ing. J. D., na ktorého v
citovanej pasáţi z rozsudku prvostupňový súd evidentne naráţa, bol účastníkom zmenkového
obchodu, ale bol to ţalovaný ako právnická osoba. Je prinajmenšom zaráţajúce, ako
skutočnosť, ţe bývalý štatutárny zástupca ţalovaného uţ neţije, zneuţíval počas celého
konania ţalovaný, ale obdobná zmienka, resp. argumentácia na obdobnej úrovni v rozsudku je
viac ako nemiestna, alibistická a utilitárna (prospechárska). Takto súd pochybil i pri
samotnom hodnotení dôkazov. Aj v tomto prípade ide o zisťovanie tej skutkovej okolnosti, čí
ţalovaný pri vystavení spornej zmenky udelil jej nadobúdateľovi oprávnenie vyplnenia.
Jediným dôkazným prostriedkom, ktorý je spôsobilý poskytnúť informácie o fakte, či uvedené
vyplňovacie oprávnenie bolo či nebolo udelené, sú svedectvá a prehlásenia R. Z.. Súd prvého
stupňa k informáciám získaným týmito dôkaznými prostriedkami neprihliadol s
odôvodnením, ţe svedok R. Z. nie je vierohodným svedkom, pretoţe jeho výpovede "sú
rozporné" a svedok "svoje výpovede mení". Prvostupňový súd však v odôvodnení rozsudku
konkrétne neuviedol, v čom sú výpovede svedka Z. nevierohodné a ako svoje výpovede
svedok Z. menil. Ohľadom týchto skutočností sa prvostupňový súd odvoláva na iné konanie,
ktoré bolo vedené pod sp. zn. 37Zm 415/99 (a ktorého účastníkom ţalobca nie je), pričom z
rozsudku však nevyplýva o aké konanie ide, kto sú účastníci tohto konania (moţno sa len
domnievať, ţe jedným z účastníkov je asi aj ţalovaný) a taktieţ v priebehu sporu
prvostupňový súd účastníkov konania sp. zn. 7Cb 47/2003 neupozornil na to, ţe dôkazy
vykonané v uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. 37Zm 415/99, bude prvostupňový súd
aplikovať aj v konaní sp. zn. 7Cb 47/2003. Ţalobca tak nemal moţnosť sa k takýmto
vykonaným dôkazom vôbec vyjadriť. Uvedeným (ne)konaním prvostupňového súdu bolo
jednoznačne porušené právo ţalobcu na spravodlivý súdny proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobca usudzuje, ţe napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný a konanie pred súdom prvého stupňa je tak postihnuté vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Jedným z dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa povaţuje svedka Z. za
nevierohodného je konštatovanie súdu, ţe sporná zmenka je vistazmenkou a svedok Z.
vypovedal, ţe zmenky boli vystavené ako blanko zmenky. Tvrdenie, ţe sporná zmenka je
vistazmenkou, však nie je moţné povaţovať za skutkové zistenie, ale iba za vklad obsahu
zmenky, ktorý je prinajmenšom problematický. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe
sporná zmenka je vistazmenkou (tu odvolateľ upozorňuje, ţe právnu konštrukciu, ktorú si
prvostupňový súd nekriticky osvojil a prijal a o ktorú sa aj právne oprel, teda skutočnosť, ţe
ide o vistazmenku, bola obsiahnutá vo vyjadrení nového právneho zástupcu ţalovaného
v spore v roku 2007, teda štyri roky po začatí konania), bez ohľadu na to, ţe existuje niekoľko
pádnych argumentov, ktoré tento záver súdu prvého stupňa vyvracajú, je neprijatá aby súd
označil svedka Z. za nevierohodného, pretoţe tento svedok vypovedal niečo iné, ako čo si o
zmenke bez akéhokoľvek relevantného skutkového poznania myslí súd. Tu je potrebné dať do
pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, ţe svedok Z. svoje tvrdenie o tom, ţe 24
zmeniek, ktoré boli vydané v dvoch sériách, a to ako séria A - 12 zmeniek znejúcich na menu
v slovenských korunách a séria B - 12 zmeniek znejúcich na menu v českých korunách, sú
blankozmenky, prezentoval dávno pred začatím sporu, a naviac o tom, ţe ide o
blankozmenky vedel aj ţalovaný, ktorý niekoľkokrát rokovalo vyporiadaní týchto blanko
zmeniek.
Ďalší z významných argumentov súdu prvého stupňa, ktorými súd prvého stupňa
odôvodňuje svoje skutkové zistenia v tom smere, ţe sporná zmenka bola vystavená ako
vistazmneka, spočíva v konštatovaní, ţe rovnaký remitent (S. G., a. s.) indosoval 5 zmeniek
vystavených ţalovaným na U. B., pričom tieto zmenky indosoval ako vistazmenky. Táto
argumentácia súdu prvého stupňa je absolútne nemiestna. Ţalovaný vystavil celý rad
zmeniek v rôznych sériách, za iným účelom a s iným kauzálnym podkladom. Zo skutočnosti,
ţe jednu sériu zmeniek vystavil ţalovaný "a vista" nie je moţné korektne vyvodzovať, ţe
zmenky z inej série, ktoré boli emitované z úplne odlišných dôvodov, sú taktieţ
vistazmenkami. Vzhľadom na uvedené platí, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak
nezodpovedajú vykonaným dôkazom.
Súd prvého stupňa pouţil argumentáciu o vistazmenkách indosovaných na U. B.
spôsobom, ktorý je v príkrom rozpore tak s procesnými pravidlami upravujúcimi postup súdu
pri zisťovaní skutkového stavu, ako aj princípmi právneho štátu a práva na spravodlivý
proces. Podľa ustanovenia § 121 OSP súd je oprávnený vychádzať pri zisťovaní skutkového
stavu zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, musí však tieto skutočnosti
konštatovať v priebehu konania. V civilnom konaní platí zásada ústnosti, ktorá sa okrem
iného prejavuje tak, ţe účastníci konania majú právo byt' prítomní pri všetkých činnostiach
súdu ktoré smerujú k zisteniu skutkového stavu. Účastníci konania majú právo byt'
informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré súd zohľadní pri rozhodnutí, a to samozrejme v
priebehu konania tak, aby na tieto skutočnosti mohli zareagovať zodpovedajúcimi
skutkovými tvrdeniami a dôkaznými návrhmi. Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe mu je z
jeho činnosti známa tá skutková okolnosť, ţe rovnaký remitent (S. G., a. s.) indosoval 5
zmeniek vystavených ţalovaným na U. B., pričom tieto zmenky indosoval ako vistazmenky.
Súd prvého stupňa túto skutočnosť konštatoval prvý raz v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Je absolútne neprijateľné a v rozpore s elementárnymi princípmi právneho štátu a práva na
spravodlivé súdne konanie, aby prvostupňový súd touto skutočnosťou argumentoval (aţ) v
rozhodnutí, keď s ňou skôr v priebehu konania neoboznámil účastníkov. Sme toho názoru, ţe
konanie je tak postihnuté vadou, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.
Pokiaľ by prvostupňový súd pri doslovnom "vtiahnutí" ("infilitrácií) informácie, ţe
rovnaký remitent (S. G., a.s.,) indosoval 5 zmeniek vystavených ţalovaným na U. B., pričom
tieto zmenky indosoval ako vistazmenky, do tohto konania postupoval korektne a účastníkov
konania o tejto skutočnosti v priebehu konania informoval, mohol ţalobca navrhnúť
pripojenie predmetného spisu, aby bolo moţné zistiť, koľko toho majú spoločného zmenky
indosované na U. B. a sporná zmenka a či je moţné splatnosť zmeniek indosovaných na U.
B. pouţiť ako argument, ţalobcovi je z verejne dostupných zdrojov (najmä z oznamovacích
prostriedkovaz internetu) známe, ţe zmenky indosované na U. B. neboli vôbec
blankozmenkami a tieţ, ţe boli emitované ako zmenky úplné aj s údajom zmenkovej sumy.
Zmenka prejednávaná v tomto konaní však bola zjavne emitovaná ako blankozmenka, keď
udelenie oprávnenia doplniť do tejto údaj zmenkovej sumy nie je sporný. Súd prvého stupňa
tak svojim postupom ţalobcovi zjavne uprel právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné a ku ktorým súd môţe pri rozhodovaní
prihliadnuť. Vzhľadom na uvedené teda platí, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla
mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o tvrdenie, na ktorom prvostupňový súd procesne postavil celé
odôvodnenie rozsudku, ţe ţalovaná zmenka je údajne vista zmenkou, poukázal odvolateľ na
jeho vyjadrenie zo dňa 10. novembra 2008 a argumenty v ňom uvedené - opätovne platí, ţe
s ich vyvrátením, resp. odôvodnením ich neakceptácie súdom si prvostupňový súd nedal
ţiadnu námahu a jednoducho ich odignoroval. V predmetnom vyjadrení poukázal na
niekoľko významných skutočností z ktorých vyplýva, ţe nešlo a nemohlo ísť o vistazmenku.
Prvostupňový súd však ani tieto argumenty ţalobcu uplatnené v tomto podaní nevyhodnotil,
v rozsudku sa iba jednou vetou zmienil o tom, ţe sa nestotoţnil s tvrdeniami ţalobcu, čo zo
strany súdu odvolateľ povaţoval z hľadiska akéhokoľvek právneho poriadku, resp.
poţiadaviek na súdne rozhodnutia, ako primálo, preto znovu upriamil pozornosť súdu najmä
na niektoré z týchto skutočností.
Zo znenia platobného sľubu uvedeného v uplatnenej zmenke je jednoznačne zrejmé,
ţe spojenie slov "na základe predloţenia" nie je a nemôţe byt' údajom splatnosti. Údaj
dátumu splatnosti určuje okamih, kedy má byt' zmenka predloţená k plateniu. Pojmovým
znakom údaja dátumu splatnosti je schopnosť tohto údaja určiť čas. Údaj dátumu splatnosti
teda musí mať podobu údaja určujúceho časové hľadisko uplatnenia zmenky Aby slovo
"predloţenie" mohlo byť údajom dátumu splatnosti, muselo by byt' pouţité v slovnom
spojení, z ktorého vyplýva, ţe určuje čas. Aby predmetný text ("zaplatíme na základe
predloţenia zmenky") mohol byt' povaţovaný za údaj dátumu splatnosti, musel by byt'
časovým údajom.
O výklade rozšíreného textu platobného sľubu ("zaplatíme na základe predloţenia
zmenky"), ktorý súdu predloţil ţalovaný a ktorého podstatou je konštatovanie, ţe text "na
základe predloţenia" je údajom dátumu splatnosti, by bolo moţné uvaţovať v prípade, ţe by
slovo predloţenie bolo pouţité v spojení s predloţkou "pri" alebo iným slovom vyjadrujúcim
časový aspekt pouţitého slovného spojenia. Text zaplatím "pri predloţení" určuje, mimo
iného, aj čas zaplatenia zmenečného dlhu. Text zaplatím „na základe predloţenia“ však
s určením doby splatnosť nemá nič spoločné. Text "na základe" je príslovkovým určením,
a to príslovkovým určením spôsobu. Ak neurčuje text "na základe predloţenia" čas
prezentačného úkonu, nemôţe byť tento údaj povaţovaný za údaj dátumu splatnosti.
Ďalej platí, ţe prvostupňový súd si nesprávne vyloţil aj slovo "efektívne", keď ho
vykladá tak, práve toto slovo vyjadruje skutočnosť, ţe ide o vistazmenku (str. 7 napadnutého
rozsudku) - ktoré je taktieţ nepreskúmateľné, nakoľko z ustanovenia § 41 ods. 3
zmenkového zákona jasne vyplýva, ţe doloţka efektívneho platenia nemá nič spoločného
s tým, či ide o vistazmenku alebo blankozmenku. Obsahom doloţky efektívneho platenia je
ustanovenie povinnosti zmenkového dlţníka platiť v mene určenej na zmenke, a nie
v domácej mene. Takáto doloţka efektívneho platenia, teda v konkrétnom prípade záväzok
zaplatiť zmenkovú sumu v Českých korunách, je práve vyjadrená slovom „efektívne“.
V odvolacej odpovedi ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť z jeho
správnych dôvodov a ţalobcu posúdiť k náhrade trov odvolacieho konania ţalovanému.
Odvolateľ dôvody odvolania odvodzuje od ustanovení § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O. s. p. z
dôvodov odvolania je zrejmé, ţe ţalobca nesúhlasí s tým, ţe doplnenie zmenky o ďalší údaj
splatnosti, t. j. označenie určitého dňa splatnosti do zmenky znamená, ţe ide o dva navzájom
sa vylučujúce údaje splatnosti, činí zmenku neplatnou. Tvrdí, ţe tento názor nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, ani v zákone a prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Na
strane 10 odôvodnenia rozsudku sa k tejto právnej skutočnosti vracia s tým, ţe zastáva názor,
ţe súd tvrdenia ţalobcu, ktoré boli uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 10. 11. 2008 odignoroval
a v rozsudku sa iba jednou vetou zmienil o tom, ţe sa nestotoţnil s jeho tvrdeniami.
Upriamuje pozornosť odvolaného súdu na to, ţe spojenie slov "na základe predloţenia" nie je
a nemôţe byt' údajom splatnosti. Údaj dátumu splatnosti určuje okamih, kedy má byt'
predloţená k plateniu. Aby slovo predloţenie mohlo byt' údajom dátumu splatnosti, muselo
by byt' pouţité v slovnom spojení, z ktorého vyplýva, ţe určuje čas. A ďalej opakuje svoj
prejav, ktorý predloţil ţalobca súdu dňa 10. 11. 2008. V ďalších dôvodoch odvolania sa snaţí
v snahe zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie súdu vytknúť údajné procesné pochybenia
spočívajúce podľa neho v nepreskúmateľnosti rozsudku, nezvládnutia dôkazného bremena
ţalobcom. Nebol účastníkom konania 37 Zm 415/1999 a preto sa nemohol k určitým
skutkovým a právnym skutočnostiam vyjadriť. Odvoláva sa ďalej na rozhodnutia (nálezy)
Ústavného súdu SR. Tieto vyjadrenia a argumenty v nich pouţité povaţuje za
neopodstatnené, pretoţe sú v rozpore s výsledkami dôkazov nachádzajúcich sa v spisoch
a zodpovedajúcim aj v postupe súdu v konaní.
Právne ţalovaný poukázal na procesné ustanovenia § 121, § 132, § 133 ako aj § 157
ods. 2 O. s. p., ktorými sa prvostupňový súd riadil a na druhej strane ktorých naplnenie
ţalobca ignoroval. Odvoláva sa na judikáty iného štátu (Českej republiky) ale aj na nálezy
Ústavného súdu, či rozhodnutia Európskeho súdu, ale iba to čo sa mu hodí. Úvahy ţalobcu
povaţuje za právne bezvýznamné pre pouţitia v tomto spore.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), na
pojednávaní prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania
rozhodnutia (§ 212 ods. 1, § 214 ods. l písm. c/ O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie
je právne dôvodné, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie
Odvolací súd konštatuje, ţe v tejto súdenej veci prvostupňový súd vykonal
dostatočné, aţ nadmerné a výstiţné dokazovanie (§ 120, § 121 O. s. p.), aţ na malé
nepresnosti, ktoré nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia správne vyhodnotil dokazovanie
( § 132 O. s. p.) a výsledkom toho je jeho správne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie je aj
dostatočne jasné, presvedčivé a objektívne preskúmateľné.
Vyporiadať sa treba s námietkami v odvolaní, ktorými sa prvostupňový súd
vyporiadať nemohol, pretoţe nemohol vedieť, ţe také námietky a v takom rozsahu ţalobcom
budú namietané. Prihliadnuť je treba, ţe súdne spisy majú (po predkladaciu správu) 1 179
listov, pričom väčšina listov má písané dve strany.
Predmetom sporu je nezvyklé vysoký peňaţný obnos a tomu zodpovedal aj postup
súdu v konaní. Samotné odvolanie vo veľkej časti zodpovedá jazykovednej polemike,
výkladu pojmov tak ako ich vykladá odvolateľ a podľa neho, ako ich mal vykladať aj
prejednávajúci súd. V prvom rade je to otázka posúdenia predmetného cenného papiera ako
zmenky vznikajúceho vţdy z písomného právneho úkonu.
Zmenkový postih právna teória definuje ako špeciálny spôsob uplatnenia práv
zodpovednosti nepriamych (postihových, regresných) dlţníkov osôb na zmenke
podpísaných, ale nezaťaţených primárnou povinnosťou platiť. Zmenka je písomným
právnym úkonom majúca povahu cenného papiera s osobitnými vlastnosťami a právnou
silou, ako vyplýva zo zákona (č. 191/1950 Sb.).
Jednou zo základných poţiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali
majiteľovi zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky, ako cenného papiera. Tento
účel je splnený prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť
zmenkového záväzku, ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom
príčinnom vzťahu. Zmenky sú nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na
iný právny vzťah, ktorý mu prípadne aj predchádzal. Tento záver podporuje aj súdna prax.
Neznamená to však, ţe súd nemá posudzovať, či písomný právny úkon označovaný
ako zmenka v danom prípade spĺňa rovnako prísne formálne a hmotnoprávne náleţitosti, aby
tento právny úkon mal povahu zmenky a ďalej, ak túto povahu má, či ide o platnú zmenku.
Okrem náleţitosti písomného právneho úkonu (formálnych a vecných), ţe došlo k jej
vystaveniu za predpokladu upraveného nielen v zákone zmenkovom a šekovom, ale či prejav
výstavcu zodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.
v platnom znení), prípadne iných zákonov a či došlo k prijatiu zmenky s dôsledkami
nadobudnutia vlastníctva a to aj pri jej indosovaní.
Ţalovaný uţ v prvostupňovom konaní, ale aj ako odvolateľ v odvolacom konaní
dostatočne nerozlišuje postup v občianskom súdnom konaní pri aplikácii ohľadne
hmotnoprávnych nárokov posudzovaných podľa Občianskeho zákonníka pri zmluvnej úprave
a právny vzťah vznikajúci zo zmenky, na ktorý sa vzťahuje osobitný zákon aj osobitná
úprava podľa zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch, ale nemoţno vylúčiť pouţitie
a tým aj zásah ani iných právnych noriem pri posudzovaní zmenečného vzťahu.
Podľa všeobecného ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka
„Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbliţšie“.
Zákon teda pri analógii legis predpokladá aplikáciu aj viacerých právnych noriem
a z toho vychádza aj procesný postup podľa Občianskeho súdneho poriadku. Posudzovanie
právnych povinností, ku ktorým sa výstavca zmenky zaviaţe, ako uţ bolo uvedené sa
posudzuje podľa ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, v ktorom je veľmi striktná úprava
z tohto vzťahu. Táto striktnosť je skúmaná z pohľadu vystavenia zmenky, jej náleţitosti
a súlad s právnou úpravou. Vystavená zmenka je cenným papierom, tzv. absolútnym
obchodom (§ 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka), obchodom abstraktným a pri jej
realizácii platí koncentračná zásada. Aj pri dodrţaní týchto zásad súd musí posudzovať
všetky okolnosti ohľadne vystavenia zmenky aj jej realizácie, pokiaľ má mať podklady pre
realizáciu § 10. Je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, ţe v súdenej veci malo ísť
o vlastnú zmenku (sólo zmenku) podľa § 75 zákona zmenkového a šekového. Ustanovenia
o cudzej (hlavnej) zmenke v podstate platia aj pre vlastnú zmenku (čl. I, § 77 zákona).
Z toho dôvodu je treba poukázať na ustanovenie § 7 zákona, podľa ktorého:
„Ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôţu zmenečne zaväzovať, podpisy
nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu
nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka
podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných“.
Prvá časť tohto ustanovenia rieši podpisy aj takých osôb na zmenke osôb, ktoré sa
nemôţu zaväzovať. Tu sa vyţaduje odpoveď na otázku, či generálny riaditeľ S. vo svojom
postavení (krátko pred odvolaním z funkcie, o čom vedel) mohol záväzne podpísať nie vo
svojom mene zmenku ale v mene S.. Odpoveď odvolacieho súdu je, ţe platne podpísať
nemohol.
Ďalším ustanovením, z ktorého vychádzal aj prvostupňový súd, je ustanovenie § 10
zákona. Podľa tohto ustanovenia:
„Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemoţno namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pn nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.“
S touto otázkou sa prvostupňový súd dostatočne vyporiadal. Blankytná zmenka, ak
z nej nevyplýva niečo iné po vyplnení podľa vyplňovacieho oprávnenia je vistazmenkou
(zmenkou na videnie). Vyplňovacie oprávnenie pre Ing. R. Z. nebolo nijako preukázané aj čo
do obsahu, pričom sa nevyhnutne vyţadovalo a muselo byť nespochybniteľné. Aj so záverom
prvostupňového súdu, ţe v osobe konateľa S. G. a. s., Ing. R. Z. ide o nevierohodnú osobu,
odvolací súd sa plne zhoduje. Je pravdou, ţe súdu nie je známe, ţe by bol odsúdený, ale je
pravdou aj to, ţe proti nemu bolo vedené rozsiahle trestné konanie aj v súvislostiach so
zmenkami. Prvostupňový súd si zadováţil kópie jeho výpovedí a aj výpovedí svedkov
vypočutých v prípravnom konaní a na základe týchto podkladov to bolo moţné jednoznačne
konštatovať. Odvolateľ v priebehu konania viackrát nahliadol do spisov a mohol sa o tom
presvedčiť. Tieto okolnosti boli zistené pred úradným orgánom a niet dôvodu o nich
pochybovať.
Konečne je tu ustanovenie § 17 zákona, podľa ktorého:
„Kto je ţalovaný zo zmenky, nemôţe robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka.“
Toto ustanovenie upravuje zásadnú neprípustnosť tzv. kauzálnych námietok voči tomu,
v prospech toho bola zmenka indosovaná (postúpená). K indosovaniu tejto zmenky došlo
(ako z úvodnej časti dôvodov rozsudku vyplýva) došlo trikrát. Kauzálne námietky
vyplývajúce zo vzt'ahov k vystaviteľovi zmenky alebo predošlým majiteľom nemoţno
účinne namietať voči ďalšiemu vlastníkovi zmenky, ale to nevylučuje skúmanie týchto káuz.
Objasnenie káuz je nevyhnutné uţ preto, aby sa objasnili okolnosti, za ktorých tieto právne
úkony boli uskutočnené a aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu
dlţníka. Otázka dôkazu je totiţ problematická a je otázkou nepriamych dôkazov, sotva totiţ
niekto pri vystavení zmenky alebo pri jej indosovaní na rubopise uvedie, ţe koná vedome na
škodu dlţníka. Ako bolo uvedené, moţno to vyvodiť len z nepriamych dôkazov. Dôvod tejto
konkrétnej zmenky (jej kauza) hodnoverne ani len uvedený nebol.
Tieto dôvody odvolací súd povaţoval za potrebné doplniť k vecne správnemu rozsudku
prvostupňového súdu.
Úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 142
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.) v celkovej výške 178 161,72 eur za dva úkony právnej
pomoci. Z účtovanej výšky odvolací súd nepriznal účtované DPH pretoţe daňová povinnosť
je vzťah štátu a platcu dane a tento nemoţno prenášať na účastníka konania, ktorý s daňovými
povinnosťami advokáta nemá nič spoločné.
Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti
rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne
dovolanie podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. ţiadajúc, aby
dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol
porušený zákon, nakoľko obidve rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretoţe konajúce súdy v prejednávacej veci nesprávne vyloţili a aplikovali ustanovenia
§ 75 a 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ). Podľa
generálneho prokurátora, podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov účastníka konania na strane ţalobcu, ktorú nemoţno dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Podanie mimoriadneho dovolania odôvodnil nasledovným:
Ţalobca sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave 21. februára 2003
domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy
1 000 000 000,- Kč s príslušenstvom, a to na základe vlastnej zmenky vystavenej ţalovaným
28. októbra 1998 na rad spoločnosti S. G. a. s. Zmenka bola 7. januára 2000 remitentom
indosovaná na spoločnosť S. G. a. s., následne prevedená spoločnosťou S. G. a. s.
nevyplneným indosamentom z 12. júla 2000, a ďalej prevedená spoločnosťou B. S. S. A.
nevyplneným indosamentom z 19. decembra 2002.
Krajský súd v Bratislave zmenkový platobný rozkaz nevydal a na prejednanie veci
nariadil pojednávanie.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. januára 2004 č. k. 7Cb 47/200-211 ţalobu
zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe predloţená listina
nie je platnou zmenkou, nakoľko na listine sa za číselným vyjadrením zmenkovej sumy
nachádza skratka "Čk", čo však nie je právnym poriadkom Českej republiky rozoznaná
skratka pre označenie českej meny (správne malo byť uvedené "Kč"). Najvyšší súd
Slovenskej republiky, na základe odvolania ţalobcu, rozsudkom z 30. septembra 2005 č. k.
6Obo 17/04-262 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc
za to, ţe pouţitie skratky "Čk" za číselným vyjadrením zmenkovej sumy, pri súčasnom
slovnom vyjadrení českej meny, nečiní zmenku neplatnou.
Krajský súd v Bratislave, po doplnení dokazovania, rozsudkom z 19. decembra 2008
č. k. 7Cb 47/2003-1152 ţalobu opäť zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
Uviedol, ţe predloţená zmenka je neplatná, nakoľko obsahuje dva protichodné údaje o jej
splatnosti, na jednej strane dátum splatnosti 10. január 2003, na druhej strane slovné
vyjadrenie "zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne", čo znamená, ţe splatnosť
má nastať na videnie. Okrem tohto dôvodu pre zamietnutie ţaloby súd prvého stupňa
konštatoval aj niektoré skutkové zistenia, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania. Uviedol,
ţe v konaní nebol preukázaný kauzálny dôvod vystavenia zmenky, avšak nebolo preukázané
ani to, ţe ţalobca konal vedome na škodu dlţníka. Ďalej uviedol, ţe listina v čase vystavenie
neobsahovala zmenkovú sumu, ani údaj 10. január 2003 ako dátum splatnosti, pričom
z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, ţe ţalovaný udelil remitentovi
vyplňovacie oprávnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe odvolania ţalobcu, rozsudkom
z 1. apríla 2009 č. k. 2Obo 17/2009-1193 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcu
zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania. Odkázal na správnosť skutkových a právnych
záverov súdu prvého stupňa. Zároveň doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré bolo potrebné ţalobu
zamietnuť. Uviedol, ţe generálny riaditeľ ţalovaného (Ing. J. D.) nemohol krátko pred
odvolaním zo svojej funkcie, o čom vedel, záväzne podpísať zmenku v mene ţalovaného.
Ďalej uviedol, ţe skutočnosť, ţe kauzálne námietky nemoţno účinne namietať ďalšiemu
vlastníkovi zmenky nevylučuje skúmanie týchto káuz, keďţe objasnenie káuz je nevyhnutné,
aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu dlţníka.
Podľa § 75 bod 1 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje údaj zročnosti.
Podľa § 76 ods. 1 ZZŠ, listina, v ktorej chýba niektorá náleţitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov
uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa § 76 ods. 2 ZZŠ, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, ţe je
zročná na videnie.
Podľa § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané, nemoţno namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo ak sa pri nadobúdaní zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou.
Podľa § 17 ZZŠ, kto je ţalovaný o zmenky, nemôţe robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem
ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka.
Hlavný dôvodom zamietnutia ţaloby (ratio decidendi) bola skutočnosť, ţe listina
predloţená ţalobcom nebola podľa názoru konajúcich súdov platnou zmenkou, nakoľko
obsahovala dva protichodné údaje o splatnosti. Ostatné skutkové a právne úvahy súdov
(o kauze zmenky, o vyplňovacom práve, o spôsobilosti Ing. J. D. konať za
ţalovaného) majú povahu dôvodov obiter dicta, v danom prípade sú z hľadiska zásad
procesnej ekonomiky výsledkom nadbytočnej aktivity súdov pri vykonávaní dôkazov.
Konajúce súdy nesprávne vyloţili a aplikovali ustanovenia § 75 a 76 ods. l ZZŠ, keď
mali za to, ţe listina predloţená ţalovaným obsahuje dva protichodné údaje splatnosti, a preto
nie je platnou zmenkou. Správne mali súdy predloţenú listinu posúdiť tak, ţe ide o formálne
platnú vlastnú zmenku, ktorá obsahuje údaj splatnosti na určitý deň, a to na 10. január 2003.
Súdy sa dopustili nesprávneho výkladu textu uvedeného na zmenke. Relevantná časť
textu zmenky znie: "Splatné dňa: 23. januára 2003 Zaplatíme na základe predloţenia zmenky
efektívne". Jazykový výklad, ako prioritná výkladová metóda, nepripúšťa, ţe by zmenka
mohla byť splatná na základe jej predloţenia pred 23. januárom 2003. Jazykový výklad
taktieţ nepripúšťa, ţe by vyjadrenie "na základe predloţenia" mohlo znamenať vyjadrenie
času splatnosti. Ţiadnou rozpoznanou gramatickou analýzou nie je moţné dospieť k záveru,
ţe citovaný text vyjadruje dva protichodné údaje splatnosti. Záver, ţe v danom prípade ide
o vyjadrenie splatnosti zmenky v určitý deň (23. január 2003), moţno podporiť aj
l
poukázaním na odbornú literatúru.
________________ l KOVAŘÍK, Zdenek: Směnka splatná na videnou a její vyuţití. In: Právní rozhledy, roč. 2009, č. 22: "Směnky někdy obsahují prohlášení, které také poukazuje na placení proti predloţení směnky, napr. "pri predloţení směnky zaplatím" anebo "proti predloţení této směnky zaplaťte". Zde však časový rozmer zcela postrádáme. Nelze ţádným spúsobem dospět k záveru, ţe toto predloţení se múţe stát kdykoliv, a ţe také zaplatiť musí směneční dluţníci kdykoliv. Jde v podstate jen o vyjádření, ţe povinná osoba trvá na splnení zákonné povinnosti majitele směnky, jav vyplývá z § 38 ods. I SŠZ, směnku pri splatnosti prědloţit. Jde o pouhou deklaraci zákonné povinnosti, v praxi však často opomíjené, přímo v textu směnečné listiny. Výstavce směnky zdúrazňuje, jakým spúsobem má k placení dojít, jde o spúsob tohto placení. Není však z toho ţádným moţným spúsobem patrné, kdy se má platit, zejména ţe múţe být placení ţádáno kdykoliv, jak je pro směnku splatnou na videní typické... . Proto také není na závadu platnosti směnky, pokud výše příkladmo zmíněné prohlšení navazuje na výslovné údaje o splatnosti směnky, v nej častej i na stanovení data splatnosti na fixních směnkách... . Na takových směnkách pak konkurence údaju o její splatnosti ve skutečnosti není. Jedná se o směnky platné, které však nejsou splatné na videnou. Nesmí nás také mýlit, ţe někdy směnky obsahují prohlášení obdobné jako v příkladu uvedeném výše, které však neobsahuje skutečné časové vymezení povinnosti zaplatit, jsou opravdu směnkami splatnými na videnou. Dochází k tomu v praxi ovšem jen tehdy, kdy směnka vúbec ţádný údaj o splatnosti neobsahuje a kdy se uplatní fikce, ţe jde o směnku splatnou na videnou...“ .
Predpokladom zmenkového záväzku je, ţe listina má formálne náleţitosti zmenky
(platná zmenka). Platnosť zmenky skúma súd ex offo, bez ohľadu na tvrdenie strán. Platnosť
zmenky posudzuje súd bez vykonania akéhokoľvek vedľajšieho dôkazu, a to iba skúmaním
údajov na listine. Pri posudzovaní platnosti vychádza súd (iba!) z tých údajov, ktoré má listina
v čase, kedy bola ţalobcom súdu predloţená. Platnosť zmenky je len formálny fenomén,
platná zmenka per se nezakladá zmenkový záväzok, je iba jeho nevyhnutným predpokladom.
Zmenkový záväzok na základe platnej zmenky vzniká vtedy, ak zmenku skutočne podpísal
spôsobilý zmenkový dlţník, ak majiteľ zmenku oprávnene nadobudol a ak zmenkový dlţník
zmenkový záväzok neodvrátil námietkami z tých kauzálnych právnych vzťahov, ktoré právna
úprava pripúšťa. Konajúce súdy však posudzovali platnosť zmenky s prihliadnutím na také
skutkové zistenia, ktoré na platnosť zmenky nemohli mať vplyv (ktoré neboli v texte zmenky)
a ktoré mohli byť relevantné (za iných okolností) iba pre posúdenie ostatných predpokladov
existencie zmenkového záväzku.
Súdy pri posudzovaní platnosti zmenky vzali neprípustným spôsobom do úvahy, ţe
zmenka menila svoju podobu. Zmenka v čase vystavenia neobsahovala dátum splatnosti, tento
bol do zmenky dopísaný. Súd prvého stupňa na jednej strane vyjadruje, ţe zmenka je pre
konkurujúce si dátumy neplatná. (Strana 8, odsek 4 rozsudku súdu prvého stupňa: "Zmenka
má také formálne vady, v dôsledku ktorých je absolútne neplatná.") Súd prvého stupňa na
druhej strane hodnotí, ţe ide o vista zmenku, pričom nároky zo zmenky sú premlčané. (Strana
7, odsek 6 rozsudku súdu prvého stupňa: "Zmenka predloţená v konaní je nepochybne vista
zmenkou."). Nie je predsa moţné, aby nárok zo zmenky bol premlčaný a aby súčasne išlo
o neplatnú zmenku.
Zmenka, ktorá neobsahuje ţiadny údaj o splatnosti, je platnou vista zmenkou, avšak
po doplnení dátumu splatnosti je platnou zmenkou so splatnosťou v určitý deň. Pre formálne
hodnotenie platnosti zmenky je prípustný iba text listiny v čase jej predloţenia súdu, teda text,
z ktorého ţalobca uplatňuje na súde zmenkovú pohľadávku. Skoršie texty listiny sú pre
hodnotenie platnosti zmenky irelevantné, ich význam je daný pre posúdenie, či z platnej
zmenky vznikol aj platný zmenkový záväzok medzi stranami sporu. Skoršie texty listiny
pritom môţu byt' voči ţalobcovi relevantné iba za predpokladu vyjadreného v § 10 ZZŠ, teda
ak ţalobca zmenku nadobudol zlomyseľne alebo hrubou nedbanlivosťou. To však nie je
otázka platnosti zmenky, ale otázka neexistencie zmenkového záväzku pre nedodrţanie
vyplňovacieho práva (nota bene, v rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj v rozsudku
odvolacieho súdu, nie je ani len zmienka o tom, ţe súd vychádza zo skutkového stavu, ţe by
ţalobca konal zlomyseľne alebo v hrubej nedbanlivosti). Kaţdopádne, akékoľvek, hoci aj
neoprávnené zásahy do textu zmenky, nemajú vplyv na posúdenie základnej otázky
zmenkového sporu, teda či listina predloţená ţalobcom je platnou zmenkou.
Súd prvého stupňa zároveň nesprávnym spôsobom interpretuje gramatický význam
slova "efektívne", ktoré je zakomponované v texte zmenky. Na strane 7 odsek 5 rozsudku súd
prvého stupňa výslovne uvádza, ţe "o vôli vystaviteľa vystaviť zmenku na videnie svedčí
doplnenie splatnosti - na základe predloţenia - o slovo efektívne, ktoré podľa Krátkeho
slovníka slovenského jazyka má význam skutočne". Slovo efektívne však v zmenkovom
práve nie je moţné interpretovať v jeho širokom všeobecnom význame, pretoţe právny
poriadok prisudzuje jeho pouţitiu osobitný význam (ide o význam prisudzovaný v právnom
jazyku). Výraz efektívne je v právnom jazyku determinovaný legálnou definíciou
v ustanovení § 41 ods. 3 ZZŠ, má presný význam, a to ten, ţe zmenkovú sumu nie je moţné
zaplatiť inak ako v mene uvedenej na zmenke, teda vylučuje sa aplikácia ustanovení 41 ods. l
a 2 ZZŠ.
V neposlednom rade treba pripomenúť, ţe interpretácii prijatej konajúcimi súdmi
(listina nie je platnou zmenkou) zásadným spôsobom odporuje procesný postup, ktorý súdy
v konaní zvolili. Ak by z predloţenej listiny skutočne vyplývalo, ţe je neplatnou zmenkou,
potom nie je akceptovateľné, aby súdy konali niekoľko rokov, aby budovali viac ako tisíc
stranový súdny spis, aby vypočúvali svedkov, vykonávali početné dôkazy listinami
a prerušovali konanie do skončenia trestných stíhaní podozrivých osôb. Neplatnosť zmenky
totiţ súd zisťuje tak, ţe si text zmenky prečíta. Zmenku za neplatnú nepovaţoval ani Najvyšší
súd Slovenskej republiky v konaní o odvolaní proti skoršiemu rozsudku súdu prvého stupňa,
kde odvolací súd rozhodol tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Ak by bol odvolací súd zmenku povaţoval za neplatnú, musel by odvolaním
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, avšak z iných dôvodov. Zrušenie rozsudku
by nebolo prípustné, nakoľko pre právne posúdenie platnosti zmenky nie je potrebné ţiadne
doplnenie dokazovania na odstránenie sporných skutočností (nie je dôvod na vrátenie veci
súdu prvého stupňa).
Konajúce súdy vyjadrili v odôvodneniach rozsudkov niekoľko právnych záverov,
ktorými vyjadrili (obiter dicta), ţe ak by aj zmenka predloţená ţalovaným bola platná,
zmenkový záväzok ţalovaného voči ţalobcovi by neexistoval z iných dôvodov. Tieto
hodnotenia súdov však vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Po prvé, odvolací súd vyjadril názor, ţe generálny riaditeľ Ing. J. D., nebol spôsobilý
ţalovaného zmenkovo zaviazať v čase krátko pred odvolaním zo svojej funkcie, o čom
vedel. Takýto záver zo ţiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva. Ustanovenie § 7
ZZŠ, na ktoré v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, nerieši otázku, či určitá osoba je
alebo nie je spôsobilá zmenkovo sa zaväzovať, ale otázku, aký následok má skutočnosť, ţe na
zmenke sa nachádza podpis osoby nespôsobilej sa zaväzovať. Odvolací súd tu vo
všeobecnosti vyjadruje absurdnú interpretáciu, ţe spôsobilosť štatutárneho orgánu konať za
právnickú osobu zaniká ešte pred odvolaním z funkcie štatutárneho orgánu, za predpokladu
subjektívneho prvku (vedomosti) na strane štatutárneho orgánu. Takýto výklad je zároveň
absolútnym popretím materiálnej publicity obchodného registra, ktorá vychádza z toho, ţe
zmenu štatutárneho orgánu môţe zapísaná osoba namietať tretím osobám iba vtedy, ak tretie
osoby o zmene vedeli, alebo ak zmena bola do obchodného registra zapísaná, prípadne ak bol
zápis publikovaný.
Po druhé, odvolací súd povaţuje za dôvodné, aby v spore zo zmenky bola skúmaná
kauza zmenky aj v prípade, ţe prípustnosť kauzálnej námietky ţalovaného je podmienená
konaním ţalobcu na škodu ţalovaného pri nadobúdaní zmenky. Odvolací súd vidí dôvod
skúmania kauzy v tom, ţe prostredníctvom objasnenia okolností kauzy by mohlo byť moţné
posúdiť, či nadobúdateľ konal vedome na škodu dlţníka. Táto úvaha odvolacieho súdu však
zostáva iba v rovine teoretického výkladu práva (v zásade nejde o výklad nesprávny), bez
aplikácie zisteného obsahu právnej normy na skutkový stav. Odvolací súd totiţ neuvádza
ţiadny skutkový záver - zistený na základe skúmania kauzy (neexistencie kauzy) zmenky
- o tom, ţe ţalobca konal vedome na škodu dlţníka. Súd prvého stupňa dokonca výslovne
uvádza opak, a to, ţe z výsledkov dokazovania nemá preukázané, ţe ţalobca konal vedome na
škodu dlţníka. Moţno preto uzavrieť, ţe ţalovaný v konaní neodvrátil zmenkový záväzok
námietkami z jeho vlastných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom zmenky.
Po tretie, súd prvého stupňa uvádza skutkový záver, ţe z vykonaného dokazovania
nemá za preukázané, ţe vystaviteľ udelil remitentovi vyplňovacie právo. Na správnosť tohto
skutkového záveru poukazuje aj odvolací súd. Treba však pripomenúť, ţe uvedený skutkový
záver je voči ţalobcovi irelevantný, ibaţe ţalobca nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
prejavil hrubou nedbanlivosťou (§ 10 ZZŠ). V odôvodnení rozsudkov však nie je prijatý
ţiadny skutkový záver o zlomyseľnom alebo nedbanlivom konaní ţalobcu. Námietka
nedodrţania vyplňovacieho oprávnenia nemôţe byť preto voči ţalobcovi uplatnená. Skutkové
zistenie o nepreukázaní vyplňovacieho práva je za týchto okolností bez právneho významu.
K mimoriadnemu dovolaniu sa podaním zo dňa 09. 05. 2011 vyjadril žalovaný.
Uviedol v ňom:
Mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor SK dňa 26. 04. 2010 Najvyššiemu súdu
SR a je vedené na tomto súde, pod sp. zn. 1MObdoV 4/2010. Smeruje proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave, zo dňa 19. 12. 2008, č. k. 7Cb 47/2003-1152 a proti rozsudku Najvyššieho súdu SR zo
dňa 01. 04. 2009, č. k. 20bo 17/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 05. 2009.
Generálny prokurátor skonštatoval, ţe sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho
dovolania podľa § 243e ods. 1 OSP v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) OSP, pričom podanie
mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyţaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Predmetom sporu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR (ďalej len rozsudky), ktorými bol právoplatne zamietnutý návrh ţalobcu na
zaplatenie zmenkovej sumy 1 000 000 000.,-KČ so 6 % úrokom od 11. 01. 2003 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu v sume 3 333 333,-Kč a trovy konania.
Súdy v rozsudkoch skonštatovali, ţe zmenka predloţená v konaní je nechybne vistazmenkou
a vystaviteľ sa na základe predloţenia zmenky zaviazal zaplatiť zmenečnú sumu v cudzej mene,
korunách českých. Táto zmenka obsahuje ďalší dátum splatnosti, a to deň 10. 01. 2003. Súd preto
dospel k záveru, ţe dikcia údaju splatnosti uvedená vystaviteľom nepochybne je údajom, ţe zmenka
má byť splatná na videnie, a teda predloţená zmenečná listina obsahuje dva údaje splatnosti. Pri
posúdení, či listina je platnou zmenkou vlastnou v zmysle článku I. § 75 a § 76 zmenkového zákona,
je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Forma zmenky pri vydávaní bola
určená ako vista zmenka a doplnenie zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa
splatnosti znamená, ţe ide o dva navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky, a taká zmenka je
preto neplatná.
Najvyšší súd SR navyše skonštatoval, ţe blanketná zmenka, ak z nej nevyplýva niečo iné, po
vyplnení podľa vyplňovacieho oprávnenia, je vista zmenkou. Navyše vyplňovacie oprávnenie pre
Ing. R. Z. nebolo nejako preukázané, aj čo do obsahu, pričom sa nevyhnutne vyţadovalo a muselo
byť nespochybniteľné. Kauzálne námietky vyplývajúce zo vzťahov k vystaviteľovi zmenky alebo k
predošlým majiteľom nemoţno účinne namietať voči ďalšiemu vlastníkovi zmenky, ale to nevylučuje
skúmanie týchto káuz. Objasnenie káuz je nevyhnutné uţ preto, aby sa objasnili okolnosti za ktorých
tieto právne úkony boli uskutočnené a aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu
dlţníka. Otázka dôkazu je totiţ problematická aj otázkou nepriamych dôkazov, sotva totiţ niekto pri
vystavení zmenky alebo pri indosovaní na rubopise uvedie, ţe koná vedome na škodu dlţníka. Moţno
to vyvodiť len z nepriamych dôkazov. Dôvod tejto konkrétnej zmenky (jej kauza) hodnoverne ani len
uvedený nebol.
Podľa § 243f ods. 1 písm. c) OSP (na ktoré poukazuje generálny prokurátor)
mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok
uvedených v § 243e O. s. p., ak rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p.
omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. a mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako sa mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Generálny prokurátor ako mimoriadny dovolateľ vyvodzuje nesprávne právne
posúdenie veci súdmi výlučne zhodnotenia dôkazov vykonaných súdmi, ktoré podľa jeho
názoru nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie a nesprávne ustálili právne posúdenie
platnosti, či neplatnosti predloţenej zmenky. Medzi zákonnými dôvodmi, ktoré by
odôvodňovali mimoriadneho dovolateľa napadnúť právoplatné rozhodnutia súdov
mimoriadnym dovolaním, sa však dôvod vzťahujúci sa k námietkam o nesprávnom hodnotení
vykonaných dôkazov v súvislosti s právnym posúdením veci nenachádza.
Z ustanovenia § 132 O. s. p. totiţ vyplýva, ţe dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného
hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení
dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho
konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci.
Poukazujem pri tom, ţe dovolací súd podľa § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. smeruje na
pochybenia pri aplikácii práva na zistený skutkový stavanie na pochybenia pri zisťovaní
skutkového stavu veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v niekoľkých svojich rozhodnutiach (M Cdo 43/03,
5M Cdo 10/2008, R42/1993) poukázal na to, ţe mimoriadne dovolanie nie je "ďalším
odvolaním", ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu, len výslovne
uvedených procesných (§ 243f ods. 1 písm. a), b) O. s. p.) a moţno hmotnoprávnych (§ 243f
ods. 1 písm. e) O. s. p.) vád.
Preto sa mimoriadnym dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových
zistení urobených súdmi, tak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko
dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený
dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať aj
dokazovanie. (§ 213 O. s. p.).
Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym
posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho
súdu, nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto
dôkazy sám vykonávať, ako je to zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom
konaní.
Preto za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. nemoţno
povaţovať nesúhlas mimoriadneho dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdmi. Právna prax
i judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky
niekoľkokrát poukázali na to, ţe námietky mimoriadneho dovolateľa uvádzané v odôvodnení
mimoriadneho dovolania o tom, ţe rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení
veci, boli mimoriadnym dovolateľom prezentované výlučne v súvislosti podľa názoru
mimoriadneho dovolateľa a tak je tomu aj teraz "zlým vyhodnotením dokazovania a preto
neobstoja".
V ostatnom čase vo viacerých časopisoch pre právnickú prax (Justičná revue, Zo
súdnej praxe) boli zverejnené rozsudky ESĽP, kde súd skonštatoval porušenie princípu
právnej istoty a dôsledku toho aj práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásených v Zbierke zákonov pod
číslom 209/1992 (ďalej len Dohovor) v prípadoch, kedy preskúmavaný mimoriadny opravný
prostriedok nebol prístupný pre účastníkov súdneho konania, ale bol dostupný iba
generálnemu prokurátorovi a v dôsledku jeho podania príslušný súd zmaril celé súdne
konanie, ktoré sa skončilo právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré predstavovalo
res iudicata (napr. Rozsudok ESĽP Tripon proti Rumunsku, zo dňa 23. septembra 2008).
ESĽP opakovane dospel k názoru, ţe v dôsledku zrušenia právoplatného a záväzného
súdneho rozhodnutia došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru v prípadoch, v ktorých na základe
procesného úkonu osoby odlišnej od účastníkov konania, (ktorý generálny prokurátor
nesporne je) a to hoci aj na podnet niektorého z účastníkov konania, došlo ku zrušeniu
právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia (vid: Rozsudok ESĽP vo veci Kutepov
a Anikeyenko proti Rusku, rozsudok zo dňa 25. októbra 2005).
Jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem
iného vyţaduje, aby tam, kde súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu, toto ich
rozhodnutie nebolo spochybňované (vid: Rozsudok ESĽP Tripon proti Rumunsku
z 23. septembra 2008).
Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe systém opravných prostriedkov zakotvených
v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru musí byť nevyhnutné v súlade
s poţiadavkami článku 6 Dohovoru. ESĽP vo veci Sitkov proti Rusku, rozsudok zo dňa
18. 01. 2007 sa odvolal na § 77 v rozsudku vo veci Sovtransavto Holding proti Ukrajine,
podľa ktorého súdne systémy pre ktoré je charakteristické námietkové konanie, predstavujúce
moţnosť opakovaného zrušenia konečných rozsudkov, sú ako také nezlučiteľné s princípom
právnej istoty, ktorá je jedným zo základných aspektov právneho štátu pre účely článku 6
ods. 1 Dohovoru.
ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe uţ viackrát vyslovil nezlučiteľnosť
mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty a konštatoval preto
porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru vo veciach predloţených ESĽP, súd vyslovil porušenie
článku 6 ods. 1 Dohovoru v tých prípadoch, kedy k nariadeniu opätovného preskúmania veci
došlo z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru
vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prejednali a meritórne rozhodli (vid:
Rozsudok ESĽP Roscltrans proti Rusku zo dňa 21. 07. 2005.
Citovaná judikatúra ESĽP je záväzná pre všeobecné súdy.
Účastníci konania môţu uplatniť mimoriadny opravný prostriedok podľa právneho
poriadku SR v prípade závaţných pochybení na strane súdu, a to prostredníctvom niektorého
z dovolacích dôvodov zakotvených v § 237 O. s. p. . Ide o tzv. dôvody zmätočnosti
rozhodnutia. Zo spisu je zrejme, ţe ţalobca tento mimoriadny opravný prostriedok nevyuţil
(dovolanie).
Ak nejde o takéto závaţné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie mimoriadneho
dovolania nezlučiteľné s článkom 6 Dohovoru.
S týmito námietkami na zákonnosť a opodstatnenosť podaného mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom navrhujem, aby sa konajúci súd vysporiadal v zmysle
judikatúry ESĽP.
Podané dovolanie generálnym prokurátorom povaţujeme za nezákonné a uvádzame
nasledovne právne argumenty, pre ktoré mimoriadne dovolanie nemôţe obstáť:
Generálny prokurátor tvrdí, ţe súdy sa dopustili nesprávneho výkladu textu uvedeného na
zmenke. Relevantná časť textu znie; splatná dňa 23. 01. 2003, zaplatíme na základe
predloţenia zmenky efektívne. Podľa generálneho prokurátora jazykový výklad, ako prioritná
výkladová metóda nepripúšťa, ţe by zmenka mohla byť splatná na základe jej predloţenia
pred 23. januárom 2003. Jazykový výklad taktieţ nepripúšťa, ţe by vyjadrenie "na základe
predloţenia mohlo znamenať vyjadrenie, času splatnosti. Ţiadnou rozpoznanou gramatickou
analýzou nie je moţné dospieť k záveru, ţe citovaný text vyjadruje dva protichodné údaje
splatnosti". Záver, ţe v danom prípade ide o vyjadrenie splatnosti zmenky v určitý deň
(23. 01. 2003) podporuje poukázaním na odbornú literatúru. V danom prípade sa jedná
o článok Zdenka Kovaříka "Smenka splatná na videnou a jej vyuţití. In: Právní rozhledy.
Vytýka súdom, ţe konajúce súdy posudzovali platnosť zmenky s prihliadnutím na také
skutkové zistenia, ktoré na platnosť zmenky nemohli mať vplyv, (ktoré neboli v texte
zmenky) a ktoré mohli byť relevantné (za iných okolností) iba pre posúdenie ostatných
predpokladov existencie zmenkového záväzku.
Vytýka súdom, ţe neprípustným spôsobom vzali do úvahy, ţe zmenka zmenila svoju podobu.
Konkrétne, ţe zmenka v čase vystavenia neobsahovala dátum splatnosti, tento bol do zmenky
dopísaný. Dáva do protichodného tvrdenia závery súdov, a to v tom smere, ţe na jednej strane
súd tvrdí, ţe sa jedná o zmenku neplatnú pre konkurujúce si dátumy ana druhej strane tvrdí,
ţe ide o vistazmenku, pričom nároky zo zmenky sú premlčané.
Ďalej konštatuje, ţe súd prvého stupňa nesprávnym spôsobom interpretuje gramatický
význam slova efektívne, ktoré je zakomponované v texte zmenky. Tvrdí, ţe slovo efektívne
však v zmenkovom práve nie je moţné interpretovať v jeho širokom význame, pretoţe
právny poriadok k jeho pouţitiu prisudzuje osobitný význam. Zdôraznil, ţe výraz efektívne je
v právnom jazyku determinovaný legálnou definíciou v ust. § 41 ods. 3 ZZŠ, má presný
význam a to ten, ţe zmenkovú sumu nie je moţné zaplatiť inak ako v mene uvedenej na
zmenke, teda vylučuje sa aplikácia ustanovení § 41 ods. 1 a 2 ZZŠ.
Po preštudovaní uvedených tvrdení generálneho prokurátora musím skonštatovať, ţe
tieto tvrdenia sú prevzatím tvrdení, tak ako ich uviedla právna zástupkyňa ţalobcu na
jednotlivých pojednávaniach, s ktorými sa súdy vysporiadali a na viac konštatujem, ţe
nielenţe v samotnom podaní pána generálneho prokurátora sú podstatné chyby, ku ktorým by
v tak závaţnom podaní nemalo dochádzať, ale navyše citované vety z článku JUDr. Zdenka
Kovaříka, Směnka splatná na videnou a jej vyuţití - Právní rozhledy č. 22, strana 803 aţ 807
sú neúplné, povytrhávané z kontextu a nie sú citované vety z článku, ktoré práve naopak
tvrdia o opaku, v prospech rozhodnutí súdov a ich zákonnosti.
Predovšetkým treba uviesť, ţe generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní
niekoľkokrát uvádza, ţe relevantná časť textu zmenky znie: "Splatná dňa 23. 01. 2003,
zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne".
V konaní sa jednalo o zmenku, kde na pravej strane hore je táto vlastná zmenka
označená AS 3/98 s tým, ţe v časti splatná dňa je uvedené: splatná 10. 01. 2003 (teda nie
23. 01. 2003, tak ako to uvádza na strane 3 generálny prokurátor), pričom v pravom hornom
rohu je uvedená mena, čiastka číslom: 1 000 000 000,- ČK a pod týmto údajom je uvedené:
Zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne. Pod týmto údajom je uvedená čiastka:
jedna miliarda českých korún, ČK.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, ţe splatnosť, teda (10. 01. 2003)
a čiastka, mena, a čiastka číslom (1 000 000 000,- ČK), čiastka slovom: jedna miliarda
českých korún, sú údaje, ktoré sú dopísané dodatočne.
Z obsahu článku z uţ citovaného Zdenka Kovaříka (ďalej len z článku) je zrejme, ţe
generálny prokurátor cituje iba odseky článku, bez súvisu, pritom opomína uviesť podstatu
viet tohto autora a tým spôsobil, ţe jednotlivé vety, ktoré cituje sú vytrhnuté z kontextu
a prispôsobené účelu mimoriadneho dovolania, resp. tvrdeniam právneho zástupcu ţalobcu.
V článku autor na strane 803 okrem iného v kontexte uvádza: V ustanovení článku 1,
§ 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (SŠZ) uvádí mezi přípustnými zpúsoby splatnosti směnky
splatnost na videnou na prvém místě. Tato splatnost znamená, ţe stanovení přesného
okamţiku, kdy směnka dospeje, kdy se stane splatnou, se zcela přenechává majiteli směnky
směnečnému věriteli. Jde o závazky splatné ihned na poţádání. Pojem na videnou, trebaţe je
to moţná banální, je odvozen od skutečnosti, ţe ten, kdo je obsahem listiny určen směnku
zaplatil, uvidí majitele směnky se směnečnou listinou v ruce, jak jej vyzývá k jejímu
proplaceni, a je povinen bez dalších prodlení zaplatit. Tento typ splatnosti se mnohým
dokonce jevil jako specialita směnečného práva. A ďalej pokračuje: "Splatnost na viděnou
vţdy znamená dobu plnení ve prospech věritele, protoţe ten svým rozhodnutím nezávislým
na aktivitách nebo i jen na stanovisku povinné strany sám rozhoduje o dobe, kdy má být
směnka zaplacená. Proto také nelze směnky na viděnou zaměňovat se směnkami, ostatně
podle § 33 ods. 2 SŠZ neplatnými, které se neúspěšně snaţí prěnést rozhodnutí o dobé splatnosti
konkrétní směnky na dluţnickou stranu. Jde o směnky, které stanoví, ţe směnka má být
zaplacená do určitého dáta anebo od určitého dáta do jiného stanoveného dáta. To ovšem
nemá se splatnosti na viděnou nic společného. A ďalej na strane 804 bod 2 píše: Směnečné
právo nepředpisuje ţádný závazný zpúsob, jakým se má ve směnce splatnost na viděnou
vyznačit. Přesto je zrejmé, ţe má-li se o takovou splatnost jednat, musí být z textu směnečné
listiny patrné, ţe povinná strana je opravdu povinna zaplatit kdykoliv". Tato splatnost múţe
být stanovená i nepřímo fikcí. Vodstavci 3 uvádza: "V praxi nejsou ovšem vzácné, jakkoliv
nijak prevaţujíci, prípady, kdy je splatnost na viděnou vyjádřená opisem. Jde treba o doloţky
znějíci napr. "ihned po prědloţení zaplatím na tuto směnku", „Kdykoliv za tuto směnku
zaplatím“, "na poţádání ihned zaplaťte za tuto směnku ", anebo "proti predloţení této směnky
kdykoliv zaplatím". Jde o příklady jen pribliţné parafrázující skutečné směnky. Za podstatné
je nutno povaţovat, ţe ze směnky přímo plyne závazek okamţitého placení na základe výzvy
k placení, která není předem časově určena. Práve zävazek neprodleného zaplacení proti
výzve k plnení je tím určením splatnosti jako časové determinace řádného plnení povinné
osoby. A ďalej strana 804 pokračuje: "Samozřejmě, ţe navzájem rozporné údaje o času
plnení činí směnku neplatnou". Tak nepochybne neobstojí směnka, kde bude uvedeno datum
splatnosti a vedle toho prohlášení "kdykoliv zaplatím za tuto směnku". Autor pokračuje v
texte tak, ţe "Nesmí nás také mýlit, ţe někdy směnky obsahující prohlášení obdobné jako v
příkladu uvedeném výše, které však neobsahuje skutečné časové vymezení povinnosti
zaplatit, jsou opravdu směnkami splatnými na videnou. Docházi k tomu v praxi tehdy, kdy
směnka vúbec ţádný údaj o splatnosti neobsahuje a kdy se uplatní fikce, ţe jde o směnku
splatnou na videnou. Tím jsme se dostali k tomu, ţe splatnost směnky na videnou múţe
vyplývat z jejiho obsahu i jenom nepřímo. Jestliţe směnka neobsahuje vúbec ţádný údaj
o splatnosti, zakládají § 2 ods. 2 a § 76 ods. 2 SŠZ fikci, ţe jde o směnku splatnou na
videnou. Není v této souvislosti podstatné, zda to účastníci, zejména směneční dluţníci,
skutečné chtěli. Jíţ skutečnost, ţe ve směnce údaj splatnosti chybí, vede k záveru, ţe se jedná
o vistasměnku. Vúle výstavce směnky je tím zcela vyřazená. Jíţ tím, ţe neuvedl ničeho
o splatnosti směnky, stanovil, ţe je splatná na videnou. Mohou tedy nastat případy, kdy
účastníci záměrně nevyplní údaj splatnosti a vedomě se spoléhají na tuto fiki. Jistě však
nejsou vzácné ani případy, kdy zúčastnené osoby proste opomenou údaj splatnosti, o které
měly zcela jinou představu, ve směnečné listine uvést, a tím přivodí splatnost na videnou.
Předně táto fikce se uplatní tehdy, kdy směnka skutečně vúbec ţádný údaj splatnosti
neobsahuje. Je-li ve směnce uveden údaj splatnosti, který nevyhovuje některému ze zákonem
v § 33 ods. 1 SŠZ připuštených zpusobú splatnosti, nejde o doloţku nulitní, nýbrţ o doloţku
s dúsledky právem přesně v § 33 ods. 2 SŠZ stanovenými a pro směnku katastrofickými.
Potom se neuplatní ani zmíněná fikce. Je-li ve směnce uveden údaj o splatnosti, i kdyţ je
vadný, přece jím zúčastnené osoby vyjadřují určitou vúli a není prostoru, aby tato byla
fingována. Má-li být tedy směnka splatná na videnou na základe uvedené zákonné fikce, musí
o splatnosti zcela mlčet.
Dovolím si preto tvrdiť, ţe práve tieto právne úvahy, tak ako sú v skutočnosti uvedené
v článku, sú absolútnou priamou a jednoznačnou odpoveďou na nesprávne tvrdenia pána
generálneho prokurátora v podanom mimoriadnom dovolaní a podporujú právne závery,
ktoré prijali súdy pri svojom rozhodovaní. Rozsudky preto tak krajského súdu ako aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vychádzajúc z právnych úvah autora článku, sú
zákonné a správne.
Navyše chcem uviesť, ţe predloţenie znamená prezentáciu. Ak je teda predloţenie -
prezentácia, nemôţe byť pochýb pri spojení so slovom zaplatenie, ţe určuje čas zaplatenia.
Iný výklad, by popieral význam slova prezentácia ako časového údaju splatnosti, keďţe
spôsob platenia zmenky, jej predpokladu - predloţenie priamo vyplýva zo zákona a nemá
význam ho zakomponovať, resp. ho pojať do textu zmenky, alebo to vyplýva priamo zo
zmenky.
Zakotvenie predpokladu úhrady zmenky určuje priamo zákon (článok I. § 38
Zmenkového zákona). Nemá absolútny význam uvádzať tento predpoklad v texte zmenky.
Zmenková prax dlhé roky akceptuje vyjadrenie (tak ako to uvádza aj autor článku),
pouţívanie rôznych doloţiek pri zmenkách na videnie. Je to napríklad: pri prezentácii, a vista
bez predchádzajúceho predloţenia, na videnie, na predloţenie a podobne (Karol Kizlink, Ján
Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, strana 217), citujem: „Sročnosť vyjadrená údajom "na
videnie" alebo výrazom rovnakého významu (napr. "a vista", na predloţenie a podobne) značí, ţe
platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ ţiada.
Sú to doloţky, ktorých formuláciu priamo zákon neurčuje (Kovařík ich vyjadruje ako ihneď pri
predloţení, zaplatím na túto zmenku, kdykoliv za tuto směnku zaplatím, na pořádání ihneď zaplaťte za
túto zmenku, proti predloţení tejto zmenky zaplatím a podobne) sú všeobecne akceptované. Bolo by v
rozpore so zmyslom týchto doloţiek, ak jednotlivé slovné spojenia alebo pouţívanie predloţiek, by
nebolo moţné v konkrétnom prípade nahrádzať inými podobnými slovnými spojeniami, prípadne
podobnými predloţkami. Rozhodujúci je význam tej ktorej doloţky. Sme presvedčení, tak ako to
ustálila súdna prax vo viacerých svojich rozhodnutiach, ţe doloţka pri predloţení (vzťahujúca sa na
zaplatenie) má rovnaký význam ako doloţka na základe predloţenia (tieţ vzťahujúca sa na
zaplatenie).
Opačný výklad by bol prepjatým formalizmom, ktorého dôsledkom by bolo sofistikované
zvýhodňovanie zjavnej nespravodlivosti.
Je nepochybné, tak ako to ustálili súdy, ţe zmenka predloţená v súdnom konaní obsahuje dva
údaje sročnosti, a preto právny záver súdu o ich neplatnosti je správny.
Je dôleţité uviesť aj to, ţe uţ Ústavný súd Českej republiky, ale aj Ústavný súd Slovenskej
republiky, vo svojich rozhodnutiach deklaroval správnosť právnych úvah prvostupňového
i odvolacieho súdu, a to tým, ţe vo svojich nálezoch zaujal právny názor, ţe "jazykový výklad" je
dôleţitý, ale nemôţe stáť nad spravodlivým a logickým výkladom.
Súdy z vykonaného dokazovania mali preukázané, ţe zmenka menila svoju podobu. Tieto
skutočnosti sú zrejme z výpovedí svedkov, ale aj z výpovede samotnej právnej zástupkyne ţalobcu,
ktorá na samom začiatku zastupovala ţalobcu a neskôr v konaní bola aj vysluchnutá. (Jedná sa
o výsluch svedkyne I. T., č. listu 199 spisu) a ďalej aj z výpovede R. Z., ktorú vykonal dňa 04. 12.
2001 pred vyšetrovateľom polície ČR, Krajského úradu vyšetrovania Ostrava. (Jeho výpoveď sa
nachádza na č. listu 645 spisu.)
Uţ z týchto výpovedí je zrejmé, ţe predloţená zmenka bola vistazmenkou z dôvodu
výslovného určenia jej splatnosti samotným vystaviteľom pri jej vystavení. Ďalšie vyplňovanie tejto
zmenky bez vyplňovacieho oprávnenia bolo v podstate tak, ako to bolo prezentované a preukázané na
jednotlivých pojednávaniach výsledkom zlomyseľného doplnenia údajov do zmenky, resp.
zlomyseľného pozmenenia textu zmenky.
V tomto smere tvrdenia pána generálneho prokurátora v tom smere, ţe skoršie texty listiny
môţu byť voči ţalobcovi relevantné, iba za predpokladu vyjadreného v § 10 ZZŠ, nemôţu obstáť.
V ostatnom poukazujem na svoje vyjadrenia, ktoré boli predloţené postupne konajúcemu súdu,
a to predovšetkým na vyjadrenie zo dňa 13. 11. 2008.
V bode 2, strany 5, mimoriadneho dovolania, pán generálny prokurátor hodnotí právne závery
odvolacieho súdu ohľadne skutkových zistení moţnosti, či nemoţnosti konať a zmenkovo sa
zaväzovať Ing. J. D., ktorý v tom čase bol generálnym riaditeľom zmenkovo zaviazaného subjektu.
Mám za to, ţe otázka skutkových zistení aj s poukazom na hore uvedené rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, aj s ohľadom na to, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané z dôvodov
uvedených v § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p., nemôţu obstáť a neobstoja.
V tomto smere práve vykonaným dokazovaním súd mal preukázané skutočnosti, ktoré
aj zohľadnil a na ktoré prihliadol vo svojom rozhodnutí. (Napr. za akých skutočností J. D.
zmenky podpisoval, v akom stave bol a či vôbec právny úkon, ktorý vykonal je platným
právnym úkonom z hľadiska § 39 O. s. p., tak ako sme na to poukázali vo svojom vyjadrení
na pojednávaní dňa 15. 11. 2008 a o tejto skutočnosti sme súdu predloţili dôkaz, ktorý sa
nachádza v spise.).
Pán generálny prokurátor namieta rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. jeho právny
názor v tom smere, ţe súd pripustil skúmanie kauzálnej námietky ţalovaného, ktorá je
podmienená konaním ţalobcu na škodu ţalovaného pri nadobúdaní zmenky. Tvrdí, ţe úvaha
odvolacieho súdu, aby prostredníctvom objasnenia okolnosti kauzy mohlo byť posúdené, ţe
nadobúdateľ konal na škodu dlţníka, je iba v rovine teoretického výkladu práva, bez
aplikácie zisteného obsahu právnej normy na skutkový stav. S takýmto konštatovaním pána
generálneho prokurátora sa absolútne nemoţno stotoţniť. Práve prokurátor generálnej
prokuratúry SR, JUDr. Tomašovič, PhD. v článku Vybrané problémy k otázkam povinnosti
tvrdenia a dôkazného bremena, Justičná revue č. 2, ročník 2011, poukazuje na tieto problémy
a zaujíma k ním právny názor v tom smere, kedy a kto má preukazovať kauzu, pričom okrem
iného tvrdí, ţe ak ţalobca nadobudol zmenku uţ vyplnenú, konal pri nadobudnutí zmenky
v hrubej nedbanlivosti vtedy, ak vedel, ţe zmenka bola pri vydaní neúplná, napriek tomu sa
nepresvedčil o obsahu dohody o vyplnení blankozmenky (poukazujúc pri tom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3MObdo 4/2009 ako aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 1MObdoV 9/2007, ktorým bolo zamietnuté
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora s tým, ţe abstraktný charakter zmenky v
súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym
kauzálnym vzťahom. Keďţe vymedzenie kauzálneho vzťahu zišlo zo strany ţalobcu, správne
súdy skonštatovali, ţe v tejto časti dôkazne bremeno je dokonca na ţalobcovi. Toto tvrdenie
sa vzťahuje aj k námietke generálneho prokurátora vyjadrenej na strane 6 dovolania, druhý
odsek v tom smere, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe ţalovaný nepreukázal,
ţe ţalobca nadobudol zmenky zlomyseľne, alebo prejavil hrubú nedbanlivosť (§ 10 ZZŠ).
K dôkazom, ktoré predloţil generálny prokurátor spolu s podnetom k mimoriadnemu
dovolaniu (súčasť prílohy ţalobcu k podnetu). Je to vyjadrenie Masarykovej univerzity
Právnickej fakulty zo dňa 15. 06. 2009 (jedná sa o právny názor fyzickej osoby
Doc. JUDr. Jozefa Kotáseka, ktorý aj v závere uvádza, ţe jeho právny názor nebol prejednaný
akademickými orgánmi Masarykovej univerzity, ani akademickými orgánmi právnickej
fakulty, a ţe táto analýza nemá povahu odborného vyjadrenia podľa § 105 ods. 1 Českého
trestného poriadku a jej objednávateľom bola dokonca iná spoločnosť ako účastník konania),
tak isto ako aj vyjadrenie Právnickej fakulty Univerzity UPJŠ na základe vyţiadania tej istej
osoby, odlišnej od účastníkov konania, povaţujem za absolútne nepouţiteľné pre toto
konanie. Pretoţe, jednak tieto názory sú nesprávne a jednak nemôţu slúţiť ako dôkaz, pretoţe
v pôvodnom konaní neslúţili ako dôkaz a ţalovaný nemal moţnosť sa k nim vyjadriť
a namietať ich. Právny rozbor, ktorý predloţil JUDr. R. Ch. Phd., advokát, (objednávateľ JUDr.
J. D., ktorý zastupoval iného účastníka konania v obdobnom konaní), povaţujem za rozporu plný, v
rozpore s etikou advokáta v prístupe k súdom. Nepouţiteľný.
V závere mimoriadneho dovolania vyjadruje generálny prokurátor pochybnosti o správnosti
procesného postupu súdu. Tvrdí, ţe ak by z predloţenej listiny skutočne vyplývalo, ţe je neplatnou
zmenkou, potom nie je akceptovateľné, aby súdy konali niekoľko rokov, aby budovali viac ako tisíc
stranový spis, aby vypočúvali svedkov atď. Súd mal zistiť, ak tvrdí v rozsudkoch, ţe zmenka je
neplatná, túto skutočnosť hneď a to tak, ţe si text zmenky prečíta. Týka sa to aj Najvyššieho súdu SR,
ktorý rozhodoval vo veci a ktorý aj zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
K tomuto tvrdeniu pána generálneho prokurátora, odpovedá samotné ustanovenie § 122
O. s. p., podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 125 OSP za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok atď. O tom, ktorý dôkaz súd vykoná alebo nie, rozhoduje
iba súd a nie účastníci konania a vykonávanie dokazovania súdom na pojednávaní je vyjadrením zásady
priamosti.
Súdy tak aj konali a jednotlivými dôkaznými prostriedkami, tak ako to ustanovuje OSP
v ustanovení § 125 zisťovali skutočnosti dôleţité pre svoje rozhodnutie.
V tomto smere námietky generálneho prokurátora neobstoja a sú v hrubom rozpore
s ustanoveniami OSP.
Záverom vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu ţalovaný navrhol, aby dovolací súd v
súlade s ustanovením §243i ods. 2 O. s. p. s pouţitím § 243b ods. 5 O. s. p. rozhodol tak, ţe
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietne,
resp. podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0. s. p.), po
zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f,
§ 243g, § 243h O. s. p., preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako
aj konania, ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) v napadnutom rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je potrebné
zamietnuť pre nedôvodnosť.
Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora nie sú
opodstatnené. Napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu nebol
porušený zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ZZŠ) v ustanoveniach § 75 a 76
ods. 1. Neboli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p.
v spojení s ustanovením § 243e ods. 1 O. s. p..
Podľa § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,
ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto
ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p., mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený
skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)
O. s. p. sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide
vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Týmto dovolacím dôvodom moţno
napadnúť nielen právny záver odvolacieho súdu týkajúci sa bezprostredne predmetu konania,
ale i posúdenie predbeţnej otázky odvolacím súdom, posúdenie dôkazného bremena a pod..
Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo
rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.
V danom prípade si dovolateľ predovšetkým neujasnil, čo bolo predmetom
občianskeho súdneho konania. Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní opakovane uvádza, ţe
v spornej zmenke je uvedený dátum jej splatnosti, a to deň 23. január 2003. V spise sa však
takáto zmenka nenachádza a zmenka s takýmto dátumom ani nebola predmetom konania.
Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, nepochybne vyplýva, ţe
predmetom konania je zmenka, v ktorej, okrem iného, je ako dátum splatnosti uvedený deň
10. január 2003, ako na to správne poukazuje aj ţalovaný vo svojom vyjadrení
k mimoriadnemu dovolaniu. Keďţe dovolací súd je viazaný rozsahom, ako aj dôvodmi,
mimoriadneho dovolania, túto jeho vadu nemohol nechať bez povšimnutia. Súd kaţdý úkon
posudzuje podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.). Keďţe dovolateľ opakovane ako dátum
splatnosti uviedol deň 23. január 2003, dovolací súd logicky dospel k záveru, ţe dovolateľ
skutočne vychádza z toho, ţe predmetom konania je zmenka s dátumom splatnosti
23. január 2003. K tomu mohlo dôjsť aj tým, ţe je známe, ţe bývalý riaditeľ ţalovaného, pán
D., podpísal viacero zmeniek (podľa súdu prvého stupňa išlo o okolo 30 zmeniek), ktoré sú
predmetom konania. Teda zo strany dovolateľa zjavne nešlo o chybu v písaní alebo o preklep.
Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe počas dovolacieho konania, ktoré trvalo vyše roka a pol,
generálny prokurátor zotrval na jeho obsahu a netvrdil, ţe došlo k chybe v písaní. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na určité osobitosti zmenkového konania, ktoré je prísne
formálne, platí v ňom koncentračná zásada, a preto aj procesnoformálne pochybenie môţe
ovplyvniť výsledok konania. Uţ v tejto samotnej vade videl dovolací súd dôvod na
zamietnutie mimoriadneho dovolania.
Dovolací súd sa však nestotoţnil ani s ďalšou námietkou dovolateľa. Ide o námietku,
ktorou dovolateľ spochybňuje závery napadnutých rozsudkov v tom, ţe v spornej zmenke sú
uvedené dva protichodné údaje o jej splatnosti.
Súd prvého stupňa, po rozsiahlom dokazovaní týkajúcom sa vyplňovacieho práva
k spornej zmenke (AS 3/98), dospel k záveru, ţe na zmenke sú uvedené dva protichodné,
navzájom sa vylučujúce, údaje týkajúce sa jej splatnosti. Tento záver vyvodil z toho, ţe na
zmenke na jednej strane je uvedený ako deň splatnosti dátum 10. 01. 2003, ktorý bol dopísaný
dodatočne (ako je uvedené vyššie, dovolateľ si tento dátum neosvojil). Na strane druhej
splatnosť je vyjadrená aj textom „zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne“, čo
znamená, ţe platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky poţiada. Dovolací súd
sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotoţňuje tak isto, ako to urobil uţ aj súd
odvolací. Odvolací súd tieto závery súdu prvého stupňa povaţoval za tak presvedčivé, ţe
v odôvodnení svojho rozhodnutia tejto otázke ani nevenoval bliţšiu pozornosť a naviac
uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré podľa jeho právneho názoru bolo potrebné ţalobu
zamietnuť.
Vzhľadom na obsah námietky dovolateľa, dovolací súd k danému právnemu názoru
súdov niţšieho stupňa dodáva:
V danom prípade ide o vlastnú zmenku, a preto podľa ustanovenia § 76 ods. 2 ZZŠ,
o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, ţe je zročná na videnie. Uvedené znenie
je obdobné ako ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona týkajúce sa cudzej zmenky. Teda
z citovaného ustanovenia § 76 ods. 2 ZZŠ nepochybne vyplýva, ţe v zmenke údaj o zročnosti
nemusí byť uvedený. Ak nie je tento údaj uvedený, ide o zmenku na videnie. Teda údaj
o splatnosti nie je podstatnou náleţitosťou zmenky. Deň splatnosti v zmenke môţe byť
uvedený rôzne (§ 33 ods. 1 ZZŠ), pri zmenke na určitý deň môţe byť vymedzený konkrétnym
dátumom, jednodenným sviatkom alebo iným významným dňom atď. Aj keď zákon
umoţňuje vymedziť splatnosť zmenky rôznorodo, toto vymedzenie nepochybne musí byť
vţdy určité. O neurčité vymedzenie splatnosti ide napr. vtedy, ak v dátume nie je napr.
uvedený rok, ak je uvedených viacero dátumov, ale aj ak je kalendárny dátum spochybnený
ďalším textom.
V danom prípade v spornej zmenke splatnosť uvedená je, a to spôsobom ako to
vymedzil uţ súd prvého stupňa. Preto správne tento súd riešil otázku, či toto vymedzenie je
dostatočne určité, či o skutočnom dátume splatnosti nie sú pochybnosti. Ak by ako deň
splatnosti bol uvedený kalendárny dátum 10. január 2003 (prípadne iný dátum, napr.
23. január 2003, ako to uvádza dovolateľ, avšak vţdy iba jeden dátum), o dni splatnosti by
pochybnosti neboli. V danom prípade však za kalendárnym dátumom 10. január 2003 je
uvedený text „Zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne“. Je nepochybné, ţe ak by
v spornej zmenke bol uvedený iba tento text (zaplatíme na základe predloţenia zmenky
efektívne), tieţ o dni splatnosti by neboli pochybnosti, pretoţe splatnosť by bola daná len na
vôľu veriteľa. Keďţe ale v spornej zmenke je uvedený aj konkrétny kalendárny dátum, ale aj
text – zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne, ktoré vymedzenie splatnosti sa
môţe, ale ani nemusí, zhodovať s uvedeným kalendárnym dátumom, preto logicky nemoţno
dospieť k inému právnemu záveru, neţ ku ktorému v tomto smere dospel súd prvého stupňa,
teda, ţe tieto dva údaje si navzájom odporujú, a preto sporná zmenka je neplatná.
S uvedeným záverom nemá nič spoločné námietka dovolateľa týkajúca sa dĺţky
konania, ani jeho námietka, ţe spornú zmenku nepovaţoval za neplatnú ani predchádzajúci
odvolací senát, totiţ v tomto smere neexistuje právna viazanosť medzi jednotlivými
odvolacími senátmi.
Dovolací súd sa však stotoţňuje s námietkou dovolateľa týkajúcou sa spôsobilosti
generálneho riaditeľa, Ing. J. D., podpisovať spornú zmenku. Odvolací súd v odôvodnení
svojho rozsudku uviedol, ţe tento riaditeľ nebol spôsobilý ţalovaného zmenkovo zaviazať
v čase krátko pred odvolaním zo svojej funkcie, o čom vedel. Aj dovolací súd tento záver
odvolacieho súdu povaţuje za absurdný predovšetkým z dôvodov uvedených dovolateľom.
Keďţe ide o úplne scestný právny názor nezodpovedajúci právnemu poriadku Slovenskej
republiky, dovolací súd nepovaţuje za potrebné s touto otázkou sa ďalej zaoberať.
V zásade moţno súhlasiť aj s konštatovaním dovolateľa, ţe nie je moţné, aby nárok zo
zmenky bol premlčaný a aby súčasne išlo o neplatnú zmenku. Dovolateľ však bliţšie tento
názor neodôvodnil, a preto nie je zrejmé, z akých úvah v tomto smere vychádzal a aký mienil
z neho vyvodiť záver. Napriek tomu dovolací súd k tejto otázke poznamenáva, ţe súd prvého
stupňa prioritne ţalobu zamietol z dôvodu, ţe sporná zmenka je neplatná, čo aj náleţite
odôvodnil. Aţ v ďalšej časti odôvodnenia súd prvého stupňa konštatuje, ţe terajší majiteľ
zmenky ju nadobudol indosáciou 19. 12. 2002, teda v čase, keď zmenkový nárok voči
príjemcovi bol uţ premlčaný, pritom ale výslovne neuvádza, ţe ţalobu zamieta aj z tohto
dôvodu. Preto nepochybil, ak sa zaoberal aj s touto otázkou. Naviac dovolateľ jeho závery,
pokiaľ ide o lehoty, vôbec nespochybňuje, a preto ani dovolací súd ich správnosť nemôţe
posudzovať. Ak by bola ţaloba zamietnutá pre premlčanie a dovolateľ by tento záver súdu
prvého stupňa v dovolaní nenamietal, javí sa, ţe ostatné jeho námietky by boli bezpredmetné.
Dôvodnosť týchto dovolateľových námietok však nič nemení na názore dovolacieho
súdu, ţe sporná zmenka je neplatná, a ţe v pomerne stručnom mimoriadnom dovolaní sú
vady, pre ktoré mu nemoţno vyhovieť. Teda aj keď uvedené námietky dovolateľa sú
dôvodné, napriek tomu dovolací súd napadnuté rozsudky povaţuje za vecne správne, a preto
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.
Na záver dovolací súd poznamenáva, ţe nemoţno súhlasiť s právnym názorom
ţalovaného, ţe mimoriadne dovolanie narúša zásadu právnej istoty, preto je vo všeobecnosti
neprípustné a je potrebné ho odmietnuť. Túto otázku uţ riešil Ústavný súd Slovenskej
republiky, pričom prípustnosť mimoriadneho dovolania nespochybnil, pričom vymedzil
podmienky, za ktorých je prípustné. Pritom dospel k záveru, ţe na jeho podanie nie je
oprávnený minister spravodlivosti, ale len generálny prokurátor. Generálny prokurátor
v súlade s týmto nálezom a následnou právnou úpravou aj postupuje (č. PL ÚS 43/95
z 10. septembra 1996, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 281/1996).
Ţalovaný, ktorý v dovolacom konaní bol úspešný, trovy dovolacieho konania
nevyčíslil, pred vyhlásením rozsudku jeho právna zástupkyňa uviedla, ţe práva na náhradu
týchto trov sa zrieka, a preto dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania tomuto
účastníkovi nepriznal.
K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.