Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/9/2007

Najvyšší súd 1M Obdo V 9/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Viery Pepelovej,

JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Aleny Priecelovej, v právnej veci žalobcu P., zast. advokátom

JUDr. M. proti žalovanému A., IČO: X., zast. advokátom JUDr. M., o zaplatenie zmenkovej

sumy 2 020 000,-- Sk s prísl., vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ,

na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2006 č. k. -292 a rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2005 č. k. -258, rozhodol

t a k t o :

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .

Náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom z 20.06.2006 č. k.

-292 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol zrušený zmenkový platobný

rozkaz Krajského súdu v Žiline č. k. -22 zo dňa 01.04.2003 potvrdil a rozhodol

o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že

predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne rozhodol, keď

vyhovel námietke žalovaného z dôvodu, že žalobca nepreukázal, aký konkrétny kauzálny

vzťah predmetná zmenka kryje. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla

existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným

21M Obdo V 9/2007

(kauzálnym vzťahom). Napriek tejto skutočnosti pohľadávka, vyplývajúca zo zmenky je

nezávislá od tohto vzťahu. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno

hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval

záväzok veriteľa krytý zmenkovoprávnym vzťahom, do tohto zmenkovoprávneho vzťahu sa

neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Kľúčovú úlohu tu zohráva

ustanovenie § 17 zákona. Preto výnimočne sa môžu uplatniť aj námietky, vychádzajúce

z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu samotnej zmenky. Námietka kauzy je

prípustná, pričom v tomto prípade ide o námietku relatívnu. Možno ju použiť len medzi

účastníkmi záväzkového vzťahu. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,

že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne,

súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zmenkový platobný rozkaz zrušil. Námietku

žalobcu, vznesenú na pojednávaní, že prvostupňový súd rozšíril zásadu koncentrácie, keď

skúmal kauzu, považoval Najvyšší súd za bezdôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že takmer

všetky námietky žalovaného smerovali k preukázaniu tvrdenia, že zmenka bola vystavená bez

toho, aby kryla nejakú kauzu. V danej veci žalobca nepreukázal jej existenciu tak, ako to

konštatoval prvostupňový súd.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a proti rozsudku odvolacieho súdu podal

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ich zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania generálny prokurátor uviedol:

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. apríla 2005 č. k. -258 zrušil

zmenkový platobný rozkaz 21. apríla 2003 č. k. -22. Rozhodnutie odôvodnil tým,

že jedinou relevantnou námietkou bola námietka, obsiahnutá v bode 2, v ktorej odporca tvrdil,

že predmetná zmenka nie je podložená žiadnym hodnoverným účtovným dokladom a že

odporca v čase vystavenia zmenky ani v súčasnosti neeviduje žiaden záväzok odporcu

vo vzťahu k navrhovateľovi. Navrhovateľ v konaní nepreukázal vymedzením skutkových

okolností, aký konkrétny kauzálny vzťah predmetná zmenka kryla. V tejto súvislosti poukázal

na okolnosť, že v účtovníctve odporcu sú evidované jednotlivé vklady navrhovateľa

do odporcu v nie chronologickom slede, počítačový systém umožňoval zmeniť obsah

dokladov, účtovaných v účtovníctve pri dodržaní poradového čísla a napokon aj samotná

31M Obdo V 9/2007

zápisnica z valného zhromaždenia sa nenachádzala v zbierke listín registrového súdu

odporcu. I keď samy osebe tieto listinné dôkazy nie sú dôkazmi, ktoré by preukazovali, že

navrhovateľ nepožičal žiadne peniaze odporcovi, nepriamo podporujú však záver súdu v tom

smere, že navrhovateľ, na ktorého podľa názoru súdu prešlo v tejto časti konania dôkazné

bremeno, bol povinný preukázať, ktorú konkrétnu kauzu predmetná zmenka mala

zabezpečovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom z 20. júna 2006 č. k.

-292 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Poukázal na ustanovenie § 17

zmenkového a šekového zákona a na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka bola vystavená

dôvodne.

Uvedenými rozhodnutiami bol podľa môjho názoru porušený zákon.

Podľa čl. I , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť

majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo

k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu

dlžníka.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. O takýto prípad v prejednávanej veci ide.

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa (č. l. 258 spisu), ako aj z rozhodnutia odvolacieho

súdu (č. l. 292) vyplýva, že súdy v prejednávanej veci zaujali právny názor, spočívajúci

v tom, že navrhovateľ v konaní nepreukázal konkrétny kauzálny vzťah, ktorý zmenka kryla.

Preto dospeli k právnemu záveru, že odporca sa vznesenou námietkou pod bodom č. 2

námietok ubránil proti povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu z predmetnej zmenky. Odvolací

súd uvedenú skutočnosť ešte jasnejšie a výstižnejšie konštatoval v odôvodnení svojho

rozhodnutia, kde uviedol: „Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že

41M Obdo V 9/2007

medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne, súd

prvého stupňa rozhodol správne, keď zmenkový platobný rozkaz zrušil“.

Uvedený právny záver súdov o dôkaznom bremene, zaťažuiúcom navrhovateľa

v predmetnom konaní nie je vecne správny.

Súdy v predmetnej veci postupovali ako v „bežnom sporovom konaní“, kde musí

navrhovateľ preukazovať existenciu dlhu, hoci v prejednávanej veci bol dlh preukázaný

zmenkou. Platnosť uvedenej zmenky nebola spochybnená ani súdmi, keď námietky odporcu

voči jej platnosti boli vyhodnotené ako nedôvodné (viď odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvého stupňa).

Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky

nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca

(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia síce

vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému

nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.

Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi

(oprávnenom), ako nesprávne v prejednávanej veci ustálili súdy.

Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Ak

dôkazné bremeno unesie, bude v konaní úspešný.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že pri kauzálnych námietkach nie je

možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného)

z dôvodu, že by sa tým poprel celý zmysel a účel zmenkového a šekového zákona

z 20. decembra 1950 č.

Je nevyhnutné rozlišovať medzi neunesením dôkazného bremena, ktoré zaťažuje

odporcu (povinného) a hodnotením dôkazov súdmi v zmysle , ktoré hodnotenie

nemôže byť zákonným dovolacím dôvodom ako mimoriadneho, tak aj riadneho dovolania.

V konaní však súdy svoj záver, vedúci k neoprávnenosti navrhovateľom uplatneného nároku

vyvodili z toho, že tento neuniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo.

51M Obdo V 9/2007

Nevyhovenie návrhu neodôvodnili výsledkami vykonaného dokazovania a hodnotením

dôkazov, ktoré hodnotenie nemôže byť podrobené prieskumu dovolacieho súdu.

V dôsledku nesprávneho právneho záveru o dôkaznom bremene, zaťažujúcom

navrhovateľa, hodnotili výsledky vykonaného dokazovania z tohto uhľa pohľadu

(v „neprospech navrhovateľa“), a preto zaťažili konanie aj tzv. inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Za inú vadu konania treba považovať aj nerešpektovanie ustanovení zákona,

ktoré predpisujú rozsah a spôsob dokazovania (vrátane dôkazného bremena), lebo takto

vykonané dokazovanie nemôže byť zákonne konformným podkladom pre hodnotenie

dôkazov v zmysle .

Preto podľa názoru mimoriadneho dovolateľa nie je preto v súčasnom štádiu konania

ani zákonná možnosť podrobiť dovolaciemu prieskumu závery súdov, ktoré vyvodili

z takéhoto dokazovania v dôsledku nesprávne zaujatého právneho názoru o presune

dôkazného bremena z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného).

Uvedený právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. (SoJ. ročník 1999, číslo 8, str. 315).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. (ObP. ročník 2001, číslo 7, strana 22), z ktorého právnej

vety vyplýva, že námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu spočíva v tom, že odporca

navrhovateľovi nič nie je dlžný, nie je námietkou, ktorá by v zmysle

Zb. zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že odporca

navrhovateľovi nie je nič dlžný, môže byť relevantné iba v spojení s tvrdeným zánikom

dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v námietkach

podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu.

61M Obdo V 9/2007

Námietky, založené na § 17 zmenkového a šekového zákona, aj keď sú dôvodné, sú

len obranou dlžníka proti povinnosti zmenku zaplatiť. Nemôžu však viesť k neplatnosti

zmenky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (SoRo, ročník

1996, číslo 5, strana 126).

Uviesť je potrebné aj to, že nie je možné zároveň namietať neexistenciu zmenky

a nedostatok kauzy zmenky, teda nedostatok dôvodu, pre ktorý bola zmenka vystavená.

Takúto dvojicu námietok je potrebné považovať za námietku jedinú, popierajúcu existenciu

uplatňovanej zmenky a z nej vyplývajúceho zmenkového dlhu (viď rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky ObP. ročník 2001m číslo 11, strana 21).

Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému

(šekovému) platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo odporca proti platobnému

rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2000, sp. zn. ,

publikované pod R 47/2001, zošit 3, strana 30).

Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolanie

vyhovel.

Žalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas na podnet žalobcu a že smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, mimoriadne dovolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté rozsudky, ako aj konanie, ktoré

im predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

Dovolací súd dovolacie námietky generálneho prokurátora a predovšetkým ním

vyslovený právny názor o dôkaznom bremene zaťažujúcom v konaní o nárokoch zo zmenky

žalovaného, vo všeobecnosti v teoretickej rovine považuje za správny. Generálny prokurátor

však opomenul prihliadať na konkrétny, špecifický obsah spisu, ktorý obsah neumožňuje

71M Obdo V 9/2007

v danom konkrétnom prípade vychádzať len z uvedeného právneho názoru generálneho

prokurátora.

Generálny prokurátor v súlade s právnym názorom, z ktorého vychádzal súd prvého

stupňa, ako ja odvolací súd správne poukazuje na abstraktný charakter zmenky. V tomto

smere odvolací súd však ďalej správne uvádza, že základom každého zmenkového vzťahu je

spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu. Inak povedané, to znamená, že je vždy

vystavená na základe určitého právneho dôvodu, nejde tu o ľubovôľu vystavovateľa, ale jej

vystavenie vychádza z určitého reálneho základu. Tým najčastejším základom vystavenia

zmenky je existencia reálneho obchodnoprávneho vzťahu. V danom prípade. Ide o vlastnú

zmenku zo dňa 30.09.2001, bez protestu s miestom vystavenia u P. Vystaviteľom zmenky je

A., pričom za vystaviteľa zmenku podpísal P., teda žalobca, ktorý v čase vystavenia zmenky

bol konateľom žalovaného. Zmenka nie je avalovaná. Pokiaľ ide o náležitosti zmenky, tieto

sú v súlade so zákonom. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že zmenka zabezpečovala vklady,

ktoré žalobca poskytol v čase, keď bol konateľom a spoločníkom žalobcu, ako pôžičky

žalovanému, ktoré mali slúžiť na realizáciu prevádzkových potrieb a nákladov žalovaného.

Podľa tvrdenia žalobcu malo ísť o vklady zo dňa 02.06.2001, 22.06.2001 a 26.09.2001.

V tomto smere súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a najmä z výsluchu

svedkyne pani T. účtovníčke žalovaného nemal za preukázané, že by žalobca finančné

prostriedky vložil v prospech žalovaného v súvislosti so spornou zmenkou. Tvrdila, že od

žalobcu nikdy takéto finančné prostriedky neprevzala. Súdy dôvodne a správne vychádzali

zo zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav súd prvého stupňa v odôvodnení

rozsudku aj podrobne vymedzil a odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania.

Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy,

pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Tento kauzálny vzťah v danom

prípade vymedzil žalobca. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu,

správne súdy konštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobcovi. Generálny

prokurátor pokiaľ ide o jeho tvrdenie o dôkaznom bremene, zaťažujúcom len žalovaného,

neuvádza žiadne ustanovenie, z ktorého by tento právny názor vyplýval.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní pochybenie súdov vidí iba v tom, že

pri hodnotení dokazovania vychádzali z toho, že dôkazné bremeno o existencii kauzálneho

81M Obdo V 9/2007

vzťahu bolo na žalobcovi. V danom prípade s týmto právnym názorom generálneho

prokurátora nemožno súhlasiť. Ak by v uvedenom smere dôkazné bremeno malo byť na

žalovanom, ktorý tvrdí, že v súvislosti so spornou zmenkou kauzálneho vzťahu niet, potom

by išlo o to, že žalovaný by mal preukázať skutočnosť, o ktorej prípadne ani nemá vedomosť.

Ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, potom je logické, že on má mať vedomosť,

ako je možné jeho existenciu preukázať. Nepochybne, ako správne konštatujú oba súdy,

žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol hoci za právnickú osobu sám zmenku podpisoval,

a to vo svoj prospech ako fyzickej osoby. Napokon úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade

zaťažuje dôkazné bremeno, ani nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného

dokazovania, ktoré dokazovanie súd prvého stupňa vyhodnotil v súlade s ,

dospejúc k záveru, že v súvislosti so spornou zmenkou kauzálny vzťah preukázaný nebol

a na základe tohto skutkového stavu vo veci aj rozhodol. Súd prvého stupňa v odôvodnení

rozsudku konštatoval, že základný záväzkový vzťah nebol preukázaný. Žalobca nepreukázal

vymedzením konkrétnych skutkových okolností, aký konkrétny kauzálny vzťah predmetná

zmenka kryje, nevedel to špecifikovať, bol povinný preukázať, ktorú konkrétnu kauzu

predmetná zmenka mala zabezpečovať, pričom v tejto časti konania dôkazné bremeno prešlo

na žalobcu. Teda súd prvého stupňa dôsledne rozlišuje z procesného hľadiska tzv. dôkazné

bremeno a povinnosť tvrdenia ( ) a samotným hodnotením vykonaného

dokazovania ( ). Podľa neho žalobca ani nevedel náležite špecifikovať ním tvrdený

kauzálny vzťah. V tomto smere dovolací súd poukazuje aj na publikáciu Zmenkové právo,

komentár Dr. Karol Kislink, Dr. Ján Spišiak, dedičia, Heuréka, jún 2005, str. 151, v ktorej sa

uvádza, že ak dojednanie, slúžiace za podklad zažalovanej zmenky, je tak neurčitej

a všeobecnej povahy, že nie je spôsobilým dôvodom majetkoprávneho záväzku, nemožno

uplatňovať nároky zo zmenky (Czel. 704). Generálny prokurátor právny názor súdu prvého

stupňa inak (teda okrem dôkazného bremena) nespochybňuje, a preto dovolací súd správnosť

ďalších právnych záverov súdov nepreskúmaval.

Z uvedeného vyplýva, že námietky, uvedené v mimoriadnom dovolaní, nie sú

dôvodné, a preto dovolací súd podľa ust. v spojení s

mimoriadne dovolanie zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1, 2

tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

91M Obdo V 9/2007

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. novembra 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu