Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MObdo/4/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., spol. s r.o. G.,

zastúpeného advokátom Mgr. P. M., advokátska kancelária L. A., s.r.o, B., R., proti

žalovanému: JUDr. J. B. – F., G., X., zastúpenému JUDr. B. P. PhD., advokátkou so sídlom

v B., D., o zaplatenie 331 939,19 Eur s príslušenstvom zo zmenky, o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu

v Trnave č. k. -59 z 31. marca 2008 v spojení s opravným uznesením č. k.

-67 zo dňa 17. apríla 2008 a proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

-235 z 3. marca 2009, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. -59 zo dňa 31. marca 2008

v spojení s opravným uznesením č. k. -67 zo dňa 17. apríla 2008 a rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. -235 zo dňa 3. marca 2009 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal podľa

mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. -59

zo dňa 31. marca 2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. apríla 2008 a proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -235 zo dňa 3. marca 2009.

2

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol ponechaný v platnosti zmenkový platobný rozkaz,

ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu

10 000 000 Sk so 6% úrokom z omeškania od 19. apríla 2005 do zaplatenia, zmenkovú

odmenu 33 333 Sk a trovy konania 601 998 Sk a 78 160 Sk. Odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení mimoriadneho dovolania dovolateľ uviedol, že napadnutými

rozsudkami bol podľa jeho názoru porušený zákon, keďže odvolací súd svojim postupom

odňal žalovanému možnosť konať pred súdom ( ) a konanie je postihnuté

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Poukázal na ustanovenia , a , ako aj ustanovenia

§ 17 a 20 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Konštatoval, že súd prvého stupňa

vyhodnotil vec po právnej stránke tak, že žalovaný nemôže žalobcovi namietať jeho vlastné

právne vzťahy k remitentovi. V dôsledku tohto právneho záveru súd prvého stupňa nevykonal

žiadne dôkazy a žiadne skutkové hodnotenia týkajúce sa toho, či bola funkcia zmenky

zabezpečovacia, a či záväzok zo zmenky zanikol plnením žalovaného na bankový účet

remitenta. Súd prvého stupňa upozornil žalovaného priamo na pojednávaní, aby nepredkladal

návrhy dôkazov smerujúcich k preukázaniu jeho kauzálneho vzťahu k remitentovi, keďže

tieto dôkazy sú irelevantné vzhľadom na neprípustnosť kauzálnych námietok.

Odvolací súd dôvodne poukázal na nesprávnosť právneho názoru súdu prvého stupňa

o neprípustnosti námietok žalovaného z jeho vlastných vzťahov voči remitentovi. Súd prvého

stupňa aplikoval ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového, hoci jeho aplikácia nebola

namieste. Odvolací súd správne vysvetlil, že prevod zmenky po uplynutí lehoty na protest bol

uskutočnený s účinkami postúpenia pohľadávky. Žalovanému preto zostali voči žalobcovi

zachované námietky, ktoré mal voči remitentovi.

Odvolací súd však pochybil tým, že vec sám meritórne rozhodol. Správne mal

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na vykonanie dokazovania

ohľadom tvrdených skutočností, týkajúcich sa právnych vzťahov medzi žalovaným

a remitentom. Odvolací súd preto porušil ustanovenie

Vykonanie dokazovania a hodnotenie dôkazov v občianskom súdnom konaní je

predovšetkým úlohou súdu prvého stupňa. V rámci zásady dvojinštančnosti konania má

účastník právo, aby správnosť zistenia skutkového stavu preskúmal odvolací súd. Iba

3

výnimočne, pri dodržaní postupu podľa sa môže odvolací súd od skutkového

záveru súdu prvého stupňa odchýliť tak, že určitý skutkový záver zmení. Odvolací súd však

nemôže sám vyhodnotiť celé komplexné skutkové závery tam, kde súd prvého stupňa

absolútne žiadne skutkové závery nevyhodnotil. Je to práve prípad, kedy sa vykonanie

dokazovania javilo súdu prvého stupňa ako nepotrebné z dôvodu jeho právneho omylu.

V takom prípade musí byť zásada dvojinštančnosti zachovaná, inak by bol účastník konania

ukrátený o riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktorý je jediným opravným prostriedkom,

umožňujúcim namietať nesprávne skutkové hodnotenia súdu. V danom prípade došlo

v konaní pred odvolacím súdom k procesnej vade, spočívajúcej v tom, že odvolací súd vec

meritórne rozhodol, namiesto toho, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V konaní došlo aj k ďalšej vade, ktorá je dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f/

Odvolací súd nedodržal zákonný postup podľa , teda účastníkov

konania nepoučil, že do úvahy prichádza použitie ustanovenia právneho predpisu, ktoré

v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo použité. Konkrétne mal účastníkov konania

upozorniť, že namiesto aplikácie ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré

aplikoval súd prvého stupňa, prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 20 ods. 1, druhá

veta uvedeného zákona.

Odvolací súd tiež porušil ustanovenie , keďže v odvolacom konaní

prihliadol aj na skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil až v odvolacom konaní a vykonal dôkazy,

ktoré žalobca navrhol vykonať až v odvolacom konaní.

Postupom odvolacieho súdu bola zásadným spôsobom porušená zásada

dvojinštančnosti konania, keďže odvolací súd vykonal celé dokazovanie sám, sám vyhodnotil

sporné skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie veci podstatné a ktorými sa súd prvého stupňa

vôbec nezaoberal a vec posúdil odlišne od právneho posúdenia súdu prvého stupňa.

Podľa dovolateľa je daný dôvod na podanie mimoriadneho dovolania aj v zmysle

Iná vada konania spočíva v tom, že odvolací súd pri vykonávaní

dokazovania a pri hodnotení dôkazov nesprávne vymedzil okruh procesných povinností

účastníkov konania. Obsah procesných povinností účastníkov konania si mal súd ozrejmiť

4

pred začatím dokazovania. Ide o obsah procesných povinností účastníkov konania uviesť

tvrdenia ( ), procesných povinností navrhnúť dôkazy ( )

a o rozsah znášania dôkazného bremena.

Žalobca nadobudol zmenku po uplynutí lehoty na protest. Indosácia zmenky

po uplynutí lehoty na protest, a to aj zmenky vystavenej s doložkou bez protestu, má účinky

obyčajnej cesie. Žalovaný má preto voči žalobcovi rovnaké námietky, ako má dlžník voči

postupcovi, teda má identické námietky, ako by mal voči remitentovi zmenky.

Pri námietke vystaviteľa vlastnej zmenky, že zmenku už zaplatil, ako aj pri námietke,

že kauzálny vzťah zabezpečovaný zmenkou už zanikol, je dôkazné bremeno na žalovanom

vystaviteľovi. Ak žalovaný vystaviteľ vlastnej zmenky namieta remitentovi, že zmenka bola

zabezpečovacia k určitému zmluvnému záväzku a ak remitent popiera túto žalovaným tvrdenú

funkciu zmenky, má remitent procesnú povinnosť tvrdiť, aká teda bola skutočná funkcia

zmenky. Remitent musí označiť inú, podľa neho pravdivú kauzu zmenky.

Žalovaný tvrdí, že zmenka zabezpečovala záväzok zo zmluvy o vyrovnaní z dôvodu

zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je sporné, že tento zmluvný

záväzok už zanikol splnením. Žalobca v postavení postupníka tvrdí, že dôvod vystavenia

zmenky je iný, ako uvádza žalovaný, netvrdí však aký. Žalobca neuvádza žiadny dôvod. Ak je

v konaní kauza zmenky tvrdená iba žalovaným, je prijateľný iba záver, že zmenka sa viaže

k tejto kauze. Až po tom, čo žalobca túto inú kauzu zmenky označí, môže žalovaný navrhnúť

dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu. Pre rozhodnutie veci je pritom kľúčové, či predmetná

zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k zmluve o vyrovnaní, uzavretej medzi žalovaným

a Ing. E. B. ako remitentom. Ak by sa v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí po

doplnení dokazovania dospelo k záveru, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia

ku kauze tvrdenej žalovaným, potom platí, že úhradou sumy 1 000 000 Sk žalovaným

na bankový účet Ing. E. B. došlo súčasne k zániku kauzálneho záväzku zo zmluvy

o vyrovnaní, ako aj k zániku samotného zmenkového záväzku vystaviteľa voči remitentovi,

a teda aj voči žalobcovi v postavení postupníka.

Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd v procese hodnotenia dôkazov zaťažil konanie

aj ďalšou vadou, pretože pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 132

, keďže hodnotil iba niektoré dôkazy bez toho, aby pri hodnotení prihliadol na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

5

Pri hodnotení dôkazov bolo potrebné vziať na zreteľ aj obzvlášť závažnú skutočnosť,

že žalovaný Ing. E. B. (remitentovi) poukázal sumu 10 000 000 Sk dňa 15. apríla 2005

(piatok)/ a suma bola pripísaná na účet remitenta 18. apríla 2005 (pondelok). Deň

18. apríla 2005 bol deň splatnosti zmenky na sumu 10 000 000 Sk. Zhoda vo výške plnenia

a v čase plnenia poukazuje na to, že sa plnilo zo zmenky.

Tvrdenia o inej kauze zmenky uviedla v konaní svedkyňa Ing. E. B.. Tieto tvrdenia

mal uviesť žalobca. Žalovaný sa v kontradiktórnom procese nemá brániť voči tvrdeniam

svedka, ale voči tomu, čo tvrdí protistrana. Ak by bol žalovaný tvrdil, že zmenka

zabezpečovala iný záväzok, potom by mal žalovaný priestor na ďalšiu obranu proti tomuto

novému tvrdeniu.

Dovolateľ má za to, že sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania,

pričom jeho podanie si vyžaduje ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov

konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Súčasne s mimoriadnym dovolaním podal dovolateľ aj návrh na odloženie

vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, ktorému dovolací súd vyhovel uznesením zo dňa

3. augusta 2010.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukazuje na priebeh konania pred

súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom. Odvolací súd správne vykonal a doplnil

dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 213 ods. 2 až 5

a spor vecne správne posúdil. Podľa jeho názoru. dôvody mimoriadneho dovolania

nie sú dané, preto ho navrhuje zamietnuť.

Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje so skutočnosťami, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Súčasne poukazuje na judikatúru

súdov, zaoberajúcu sa obdobnou problematikou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolanie podľa ,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) v napadnutom rozsahu

podľa v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je opodstatnené.

6

Okresný súd v Trnave vydal dňa 29. januára 2008 pod č. k. -14 zmenkový

platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu

10 000 000 Sk so 6% úrokom od 19. apríla 2005 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 33 333 Sk

a trovy konania v celkovej výške 680 158 Sk.

Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých poukázal

na nepredloženie zmenky na platenie, jej neplatnosť, výšku príslušenstva zmenkovej sumy

ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil tiež, že zmenka bola vystavená v prospech jeho

manželky ako remitenta, a to na zabezpečenie nárokov vyplývajúcich zo zmluvy

o vzájomnom vyrovnaní, vzhľadom na zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Namietal tiež, že zmenku zaplatil v deň jej zročnosti poukázaním zmenkovej sumy

na účet remitenta.

O námietkach žalovaného rozhodol Okresný súd v Trnave rozsudkom č. k.

-59 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. apríla 2008 tak, že zmenkový

platobný rozkaz ponechal v platnosti a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške

40 651,50 Sk.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -235

zo dňa 3. marca 2009 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému uložil povinnosť

náhrady trov odvolacieho konania vo výške 5 727,02 Eur.

Dovolateľ v dovolaní poukázal na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/

, t. j., že v konaní bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým bola

účastníkovi odňatá možnosť realizácie procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny

poriadok.

Súd prvého stupňa založil právne posúdenie opodstatnenosti uplatneného práva

žalobcu na ustanovení (Zmenkový a šekový zákon), podľa

ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dospel k záveru, že na daný prípad

uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať, v dôsledku čoho nevykonal dokazovanie,

7

týkajúce sa funkcie zmenky a prípadného splnenia kauzálneho záväzku. Odvolací súd

uvedený právny názor súdu prvého stupňa považoval za nesprávny a ako uvádza vo svojom

rozhodnutí, v odvolacom konaní boli ako dôvodné posúdené námietky žalovaného voči

postupu súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vyhodnotil následky indosovania zmenky

po proteste alebo po uplynutí lehoty na protest a v dôsledku toho bez vykonania dokazovania

konštatoval, že žalovaný nepreukázal splnenie záväzku zo zmenky.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že ohľadom existencie

kauzálneho záväzku zo zmenky a jeho splnenia nebolo v konaní pred prvostupňovým súdom

vykonané dokazovanie. Činnosť súdu prvého stupňa, týkajúca sa dokazovania o týchto

skutočnostiach, bola nahradená v konaní pred odvolacím súdom, ktorý vykonal rozsiahle

dokazovanie výsluchom svedkov, a to aj remitenta zmenky a sám vyhodnotil aj predložené

listinné dôkazy. Aj keď v zmysle ustanovenia a môže odvolací súd

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakovať, ako aj doplniť, je potrebné vychádzať

zo skutočnosti, že takýto postup je možný iba v prípade, ak jeho nové skutkové zistenia

neposunú spor mimo rámca poznatkov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa. Preto aj pri

doplnení dokazovania odvolacím súdom musí byť zabezpečená ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov konania. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny

poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným

skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym

dôsledkom, ktoré z vykonaného dokazovania vyplývajú. V opačnom prípade dôjde

k porušeniu princípu dvojinštančnosti, pretože vyhodnotenie sporných skutočností vykoná

iba odvolací súd.

V predmetnej veci odvolací súd po aplikácii ustanovenia

na daný skutkový stav vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý neumožňoval žalovanému

realizáciu jeho procesných práv. Takýto postup je preto možné považovať za odňatie

možnosti konať pred súdom v zmysle

Dovolací súd sa však nestotožnil s námietkou dovolateľa, podľa ktorej bol odvolací

súd v danom prípade tiež povinný postupovať podľa , keďže v odvolacom

konaní došlo k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak z iných právnych dôvodov.

Dovolateľ ďalej namieta, že konanie v predmetnej veci je zaťažené inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( O vadu

8

konania v zmysle uvedeného ustanovenia sa jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súd

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Existenciu uvedenej vady namieta dovolateľ v súvislosti s vymedzením obsahu

procesných povinností účastníkov konania. Podľa , účastníci sú povinní

prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky

potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu.

V danom prípade žalobca nadobudol zmenku po uplynutí lehoty na protest. Je zrejmé,

že indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest, a to aj v prípade zmenky vystavenej

s doložkou bez protestu, má účinky obyčajnej cesie. Žalovaný môže uplatniť voči žalobcovi

rovnaké námietky, aké by mohol uplatniť vo vzťahu k remitentovi. Je preto potrebné

prisvedčiť námietke dovolateľa, podľa ktorej, keďže remitent popiera žalovaným tvrdenú

funkciu zmenky, je dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky, na žalobcovi.

Keďže v konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích

dôvodov, dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. - 235 zo dňa

3. marca 2009, ako aj rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. zo dňa

31. marca 2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. apríla 2008 podľa § 243b ods. 3

a zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, je záväzný. V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.