Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)4a7/367508.1edb12.pdf
PDF · 111.53 KB
No categories available
3MObdo/4/2009
Najvyšší súd 3MObdo/4/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., spol. s r.o. G.,
zastúpeného advokátom Mgr. P. M., advokátska kancelária L. A., s.r.o, B., R., proti
žalovanému: JUDr. J. B. – F., G., X., zastúpenému JUDr. B. P. PhD., advokátkou so sídlom
v B., D., o zaplatenie 331 939,19 Eur s príslušenstvom zo zmenky, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu
v Trnave č. k. 22 CbZm/2/2008-59 z 31. marca 2008 v spojení s opravným uznesením č. k.
22CbZm/2/2008-67 zo dňa 17. apríla 2008 a proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
21CoZm/6/08-235 z 3. marca 2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 22 CbZm/2/2008-59 zo dňa 31. marca 2008
v spojení s opravným uznesením č. k. 22 CbZm/2/2008-67 zo dňa 17. apríla 2008 a rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 21 CoZm/6/08-235 zo dňa 3. marca 2009 z r u š u j e
a vec vracia Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal podľa § 243e ods. 1 O. s. p.
mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 22CbZm/2/2008-59
zo dňa 31. marca 2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. apríla 2008 a proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoZm /6/08-235 zo dňa 3. marca 2009.
2
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol ponechaný v platnosti zmenkový platobný rozkaz,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu
10 000 000 Sk so 6% úrokom z omeškania od 19. apríla 2005 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 33 333 Sk a trovy konania 601 998 Sk a 78 160 Sk. Odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení mimoriadneho dovolania dovolateľ uviedol, že napadnutými
rozsudkami bol podľa jeho názoru porušený zákon, keďže odvolací súd svojim postupom
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a konanie je postihnuté
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.).
Poukázal na ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/, § 213 ods. 1 a 2 O. s. p., ako aj ustanovenia
§ 17 a 20 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Konštatoval, že súd prvého stupňa
vyhodnotil vec po právnej stránke tak, že žalovaný nemôže žalobcovi namietať jeho vlastné
právne vzťahy k remitentovi. V dôsledku tohto právneho záveru súd prvého stupňa nevykonal
žiadne dôkazy a žiadne skutkové hodnotenia týkajúce sa toho, či bola funkcia zmenky
zabezpečovacia, a či záväzok zo zmenky zanikol plnením žalovaného na bankový účet
remitenta. Súd prvého stupňa upozornil žalovaného priamo na pojednávaní, aby nepredkladal
návrhy dôkazov smerujúcich k preukázaniu jeho kauzálneho vzťahu k remitentovi, keďže
tieto dôkazy sú irelevantné vzhľadom na neprípustnosť kauzálnych námietok.
Odvolací súd dôvodne poukázal na nesprávnosť právneho názoru súdu prvého stupňa
o neprípustnosti námietok žalovaného z jeho vlastných vzťahov voči remitentovi. Súd prvého
stupňa aplikoval ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového, hoci jeho aplikácia nebola
namieste. Odvolací súd správne vysvetlil, že prevod zmenky po uplynutí lehoty na protest bol
uskutočnený s účinkami postúpenia pohľadávky. Žalovanému preto zostali voči žalobcovi
zachované námietky, ktoré mal voči remitentovi.
Odvolací súd však pochybil tým, že vec sám meritórne rozhodol. Správne mal
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na vykonanie dokazovania
ohľadom tvrdených skutočností, týkajúcich sa právnych vzťahov medzi žalovaným
a remitentom. Odvolací súd preto porušil ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
Vykonanie dokazovania a hodnotenie dôkazov v občianskom súdnom konaní je
predovšetkým úlohou súdu prvého stupňa. V rámci zásady dvojinštančnosti konania má
účastník právo, aby správnosť zistenia skutkového stavu preskúmal odvolací súd. Iba
3
výnimočne, pri dodržaní postupu podľa § 213 O. s. p. sa môže odvolací súd od skutkového
záveru súdu prvého stupňa odchýliť tak, že určitý skutkový záver zmení. Odvolací súd však
nemôže sám vyhodnotiť celé komplexné skutkové závery tam, kde súd prvého stupňa
absolútne žiadne skutkové závery nevyhodnotil. Je to práve prípad, kedy sa vykonanie
dokazovania javilo súdu prvého stupňa ako nepotrebné z dôvodu jeho právneho omylu.
V takom prípade musí byť zásada dvojinštančnosti zachovaná, inak by bol účastník konania
ukrátený o riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktorý je jediným opravným prostriedkom,
umožňujúcim namietať nesprávne skutkové hodnotenia súdu. V danom prípade došlo
v konaní pred odvolacím súdom k procesnej vade, spočívajúcej v tom, že odvolací súd vec
meritórne rozhodol, namiesto toho, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V konaní došlo aj k ďalšej vade, ktorá je dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f/
Odvolací súd nedodržal zákonný postup podľa § 213 ods. 2 O. s. p., teda účastníkov
konania nepoučil, že do úvahy prichádza použitie ustanovenia právneho predpisu, ktoré
v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo použité. Konkrétne mal účastníkov konania
upozorniť, že namiesto aplikácie ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré
aplikoval súd prvého stupňa, prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 20 ods. 1, druhá
veta uvedeného zákona.
Odvolací súd tiež porušil ustanovenie § 120 ods. 4 O. s. p., keďže v odvolacom konaní
prihliadol aj na skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil až v odvolacom konaní a vykonal dôkazy,
ktoré žalobca navrhol vykonať až v odvolacom konaní.
Postupom odvolacieho súdu bola zásadným spôsobom porušená zásada
dvojinštančnosti konania, keďže odvolací súd vykonal celé dokazovanie sám, sám vyhodnotil
sporné skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie veci podstatné a ktorými sa súd prvého stupňa
vôbec nezaoberal a vec posúdil odlišne od právneho posúdenia súdu prvého stupňa.
Podľa dovolateľa je daný dôvod na podanie mimoriadneho dovolania aj v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. Iná vada konania spočíva v tom, že odvolací súd pri vykonávaní
dokazovania a pri hodnotení dôkazov nesprávne vymedzil okruh procesných povinností
účastníkov konania. Obsah procesných povinností účastníkov konania si mal súd ozrejmiť
4
pred začatím dokazovania. Ide o obsah procesných povinností účastníkov konania uviesť
tvrdenia (§ 101 ods. 1 O. s. p.), procesných povinností navrhnúť dôkazy (§ 120 ods. 1 O. s. p.)
a o rozsah znášania dôkazného bremena.
Žalobca nadobudol zmenku po uplynutí lehoty na protest. Indosácia zmenky
po uplynutí lehoty na protest, a to aj zmenky vystavenej s doložkou bez protestu, má účinky
obyčajnej cesie. Žalovaný má preto voči žalobcovi rovnaké námietky, ako má dlžník voči
postupcovi, teda má identické námietky, ako by mal voči remitentovi zmenky.
Pri námietke vystaviteľa vlastnej zmenky, že zmenku už zaplatil, ako aj pri námietke,
že kauzálny vzťah zabezpečovaný zmenkou už zanikol, je dôkazné bremeno na žalovanom
vystaviteľovi. Ak žalovaný vystaviteľ vlastnej zmenky namieta remitentovi, že zmenka bola
zabezpečovacia k určitému zmluvnému záväzku a ak remitent popiera túto žalovaným tvrdenú
funkciu zmenky, má remitent procesnú povinnosť tvrdiť, aká teda bola skutočná funkcia
zmenky. Remitent musí označiť inú, podľa neho pravdivú kauzu zmenky.
Žalovaný tvrdí, že zmenka zabezpečovala záväzok zo zmluvy o vyrovnaní z dôvodu
zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je sporné, že tento zmluvný
záväzok už zanikol splnením. Žalobca v postavení postupníka tvrdí, že dôvod vystavenia
zmenky je iný, ako uvádza žalovaný, netvrdí však aký. Žalobca neuvádza žiadny dôvod. Ak je
v konaní kauza zmenky tvrdená iba žalovaným, je prijateľný iba záver, že zmenka sa viaže
k tejto kauze. Až po tom, čo žalobca túto inú kauzu zmenky označí, môže žalovaný navrhnúť
dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu. Pre rozhodnutie veci je pritom kľúčové, či predmetná
zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k zmluve o vyrovnaní, uzavretej medzi žalovaným
a Ing. E. B. ako remitentom. Ak by sa v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí po
doplnení dokazovania dospelo k záveru, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia
ku kauze tvrdenej žalovaným, potom platí, že úhradou sumy 1 000 000 Sk žalovaným
na bankový účet Ing. E. B. došlo súčasne k zániku kauzálneho záväzku zo zmluvy
o vyrovnaní, ako aj k zániku samotného zmenkového záväzku vystaviteľa voči remitentovi,
a teda aj voči žalobcovi v postavení postupníka.
Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd v procese hodnotenia dôkazov zaťažil konanie
aj ďalšou vadou, pretože pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 132
O. s. p., keďže hodnotil iba niektoré dôkazy bez toho, aby pri hodnotení prihliadol na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
5
Pri hodnotení dôkazov bolo potrebné vziať na zreteľ aj obzvlášť závažnú skutočnosť,
že žalovaný Ing. E. B. (remitentovi) poukázal sumu 10 000 000 Sk dňa 15. apríla 2005
(piatok)/ a suma bola pripísaná na účet remitenta 18. apríla 2005 (pondelok). Deň
18. apríla 2005 bol deň splatnosti zmenky na sumu 10 000 000 Sk. Zhoda vo výške plnenia
a v čase plnenia poukazuje na to, že sa plnilo zo zmenky.
Tvrdenia o inej kauze zmenky uviedla v konaní svedkyňa Ing. E. B.. Tieto tvrdenia
mal uviesť žalobca. Žalovaný sa v kontradiktórnom procese nemá brániť voči tvrdeniam
svedka, ale voči tomu, čo tvrdí protistrana. Ak by bol žalovaný tvrdil, že zmenka
zabezpečovala iný záväzok, potom by mal žalovaný priestor na ďalšiu obranu proti tomuto
novému tvrdeniu.
Dovolateľ má za to, že sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania,
pričom jeho podanie si vyžaduje ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov
konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Súčasne s mimoriadnym dovolaním podal dovolateľ aj návrh na odloženie
vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, ktorému dovolací súd vyhovel uznesením zo dňa
3. augusta 2010.
Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukazuje na priebeh konania pred
súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom. Odvolací súd správne vykonal a doplnil
dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 213 ods. 2 až 5
O. s. p. a spor vecne správne posúdil. Podľa jeho názoru. dôvody mimoriadneho dovolania
nie sú dané, preto ho navrhuje zamietnuť.
Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutočnosťami, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Súčasne poukazuje na judikatúru
súdov, zaoberajúcu sa obdobnou problematikou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení,
že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolanie podľa § 243e O. s. p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 243e ods. 1 O. s. p.) v napadnutom rozsahu
podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je opodstatnené.
6
Okresný súd v Trnave vydal dňa 29. januára 2008 pod č. k. 9Zm/2/2008-14 zmenkový
platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
10 000 000 Sk so 6% úrokom od 19. apríla 2005 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 33 333 Sk
a trovy konania v celkovej výške 680 158 Sk.
Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých poukázal
na nepredloženie zmenky na platenie, jej neplatnosť, výšku príslušenstva zmenkovej sumy
ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil tiež, že zmenka bola vystavená v prospech jeho
manželky ako remitenta, a to na zabezpečenie nárokov vyplývajúcich zo zmluvy
o vzájomnom vyrovnaní, vzhľadom na zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Namietal tiež, že zmenku zaplatil v deň jej zročnosti poukázaním zmenkovej sumy
na účet remitenta.
O námietkach žalovaného rozhodol Okresný súd v Trnave rozsudkom č. k.
22CbZm/2/2008-59 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. apríla 2008 tak, že zmenkový
platobný rozkaz ponechal v platnosti a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
40 651,50 Sk.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 21CoZm/6/08-235
zo dňa 3. marca 2009 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému uložil povinnosť
náhrady trov odvolacieho konania vo výške 5 727,02 Eur.
Dovolateľ v dovolaní poukázal na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/
O. s. p., t. j., že v konaní bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým bola
účastníkovi odňatá možnosť realizácie procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok.
Súd prvého stupňa založil právne posúdenie opodstatnenosti uplatneného práva
žalobcu na ustanovení § 17 zákona č. 191/1950 Zb. (Zmenkový a šekový zákon), podľa
ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dospel k záveru, že na daný prípad
uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať, v dôsledku čoho nevykonal dokazovanie,
7
týkajúce sa funkcie zmenky a prípadného splnenia kauzálneho záväzku. Odvolací súd
uvedený právny názor súdu prvého stupňa považoval za nesprávny a ako uvádza vo svojom
rozhodnutí, v odvolacom konaní boli ako dôvodné posúdené námietky žalovaného voči
postupu súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vyhodnotil následky indosovania zmenky
po proteste alebo po uplynutí lehoty na protest a v dôsledku toho bez vykonania dokazovania
konštatoval, že žalovaný nepreukázal splnenie záväzku zo zmenky.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že ohľadom existencie
kauzálneho záväzku zo zmenky a jeho splnenia nebolo v konaní pred prvostupňovým súdom
vykonané dokazovanie. Činnosť súdu prvého stupňa, týkajúca sa dokazovania o týchto
skutočnostiach, bola nahradená v konaní pred odvolacím súdom, ktorý vykonal rozsiahle
dokazovanie výsluchom svedkov, a to aj remitenta zmenky a sám vyhodnotil aj predložené
listinné dôkazy. Aj keď v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 a 4 O. s. p. môže odvolací súd
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakovať, ako aj doplniť, je potrebné vychádzať
zo skutočnosti, že takýto postup je možný iba v prípade, ak jeho nové skutkové zistenia
neposunú spor mimo rámca poznatkov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa. Preto aj pri
doplnení dokazovania odvolacím súdom musí byť zabezpečená ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny
poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným
skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym
dôsledkom, ktoré z vykonaného dokazovania vyplývajú. V opačnom prípade dôjde
k porušeniu princípu dvojinštančnosti, pretože vyhodnotenie sporných skutočností vykoná
iba odvolací súd.
V predmetnej veci odvolací súd po aplikácii ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
na daný skutkový stav vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý neumožňoval žalovanému
realizáciu jeho procesných práv. Takýto postup je preto možné považovať za odňatie
možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolací súd sa však nestotožnil s námietkou dovolateľa, podľa ktorej bol odvolací
súd v danom prípade tiež povinný postupovať podľa § 213 ods. 2 O. s. p., keďže v odvolacom
konaní došlo k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak z iných právnych dôvodov.
Dovolateľ ďalej namieta, že konanie v predmetnej veci je zaťažené inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. O vadu
8
konania v zmysle uvedeného ustanovenia sa jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súd
nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Existenciu uvedenej vady namieta dovolateľ v súvislosti s vymedzením obsahu
procesných povinností účastníkov konania. Podľa § 101 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu.
V danom prípade žalobca nadobudol zmenku po uplynutí lehoty na protest. Je zrejmé,
že indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest, a to aj v prípade zmenky vystavenej
s doložkou bez protestu, má účinky obyčajnej cesie. Žalovaný môže uplatniť voči žalobcovi
rovnaké námietky, aké by mohol uplatniť vo vzťahu k remitentovi. Je preto potrebné
prisvedčiť námietke dovolateľa, podľa ktorej, keďže remitent popiera žalovaným tvrdenú
funkciu zmenky, je dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky, na žalobcovi.
Keďže v konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích
dôvodov, dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoZm/6/08/ - 235 zo dňa
3. marca 2009, ako aj rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 22CbZm/2/2008/ 59 zo dňa
31. marca 2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. apríla 2008 podľa § 243b ods. 3
a § 243i ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, je záväzný. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2010
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.