Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/25/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. S., bývajúceho vo Z.,

zastúpeného A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovaným 1/ J. M., bývajúcemu v B.,

2/ M. M., bývajúcej v B., 3/ A. M., bývajúcej v P., 4/ J. B., bývajúcemu v P., 5/ Z. A., t.č. na

neznámom mieste, 6/ J. B., t.č. na neznámom mieste, 7/ Ing. J. B., bývajúcemu v B., 8/ J. B.,

t.č. na neznámom mieste, 9/ I. B., bývajúcej v G., 10/ Z. B., bývajúcej v Š., 11/ J. B., t.č. na

neznámom mieste, 12/ V. B., bývajúcej v H., 13/ M. Č., t.č. na neznámom mieste, 14/ J. Č.,

bývajúcemu v K., 15/ M. Č., bývajúcemu v T., 16/ Z. H., bývajúcej v H., 17/ M. K., t.č. na

neznámom mieste, 18a/ M. K., bývajúcemu v H., 18b/ I. K., bývajúcemu v H., 19/ M. K.

(T.), t.č. na neznámom mieste, 20/ P. K. (T.), t.č. na neznámom mieste, 21/ S. K., bývajúceho

v Dome opatrovateľskej sluţby C. v R., 22/ J. M., t.č. na neznámom mieste, 23/ Z. M., rod.

B., t.č. na neznámom mieste, 24/ J. P., t.č. na neznámom mieste, 25/ J. P., t.č. na neznámom

mieste, 26/ P. P., t.č. na neznámom mieste, 27/ J. P., t.č. na neznámom mieste, 28/ M. V., t.č.

na neznámom mieste, ţalovaní 5/, 6/, 8/, 11/, 13/, 17/, 19/, 20/, 22/ aţ 28/ zastúpení

Slovenským pozemkovým fondom so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, IČO: 17 335 345,

29/ M. Š., bývajúcej v P., zastúpenej F. C., bývajúcim v B., 30/ M. C., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. R. L., advokátom so sídlom v R., o určenie vlastníctva, vedenej na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ aţ 30/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, ţe právnym titulom vydrţania je

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. vedenom Správou katastra

v Rimavskej Sobote v katastrálnom území P. ako parcela č. X. – záhrady o výmere 375 m²

(ďalej len „sporná nehnuteľnosť“).

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 2. apríla 2009 č.k. -168

ţalobu zamietol; rozhodol tieţ o trovách konania. Voči ţalovaným 3/, 7/, 9/, 18/, 21/ a 29/

zamietol ţalobu z dôvodu nedostatku ich vecnej pasívnej legitimácie – v priebehu konania títo

účastníci prestali byť nositeľmi práv, ktoré boli predmetom sporu. Voči ostatným ţalovaným

zamietol ţalobu s odôvodnením, ţe vykonané dokazovanie nepreukázalo, ţe ţalobca splnil

zákonné podmienky vydrţania vlastníctva spornej nehnuteľnosti. Zo skutkových zistení

vyvodil, ţe nesplnenou je podmienka dobromyseľnosti drţby spornej nehnuteľnosti ţalobcom

po stanovenú dobu. M. Š. totiţ v roku 1989 preukázateľne ponúkla ţalobcovi spornú

nehnuteľnosť na predaj. Vedomosťou, ktorú tým ţalobca získal, došlo k prerušeniu (k strate)

dovtedajšej dobromyseľnosti drţby a k prerušeniu plynutia 10 ročnej vydrţacej doby. O

trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 12. mája 2011 sp.

zn. napadnutý rozsudok potvrdil; rozhodol tieţ o trovách odvolacieho

konania. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového

súdu a podľa sa obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa doplnil, ţe

podľa kúpnej zmluvy zakladajúcej podľa tvrdenia ţalobcu jeho dobromyseľnú drţbu, boli

prevádzané nehnuteľnosti (vrátane spornej nehnuteľnosti) „medzi vlastníkmi nepodelené“, v

dôsledku čoho ţalobca ako zmluvná strana nemohol byť v dobrej viere, ţe mu ako vlastníkovi

patrí reálne vymedzená časť týchto nehnuteľností. Odvolací súd poukázal aj na to, ţe spornú

nehnuteľnosť uţívala matka J. Š. a aţ po jej smrti ju začal uţívať ţalobca; aj z tohto dôvodu

nemoţno jeho drţbu povaţovať za oprávnenú a dobromyseľnú. Námietku ţalobcu, ţe mu

postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe vec bola na pojednávaní 2.

apríla 2009 rozhodnutá bez jeho prítomnosti, i keď svoju neúčasť riadne ospravedlnil,

odvolací súd povaţoval za nedôvodnú, lebo ţalobca síce ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní, nepoţiadal ale výslovne o jeho odročenie; boli preto splnené zákonné

podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. O trovách konania

rozhodol odvolací súd podľa a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca a navrhol, aby dovolací súd

zrušil rozsudky súdov oboch súdov niţšieho stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok odvolacieho súdu a určil vlastnícke právo

ţalobcu k spornej nehnuteľnosti. Prípustnosť dovolania ţalobca vyvodzoval z ustanovenia

, pretoţe podľa jeho názoru sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vyslovenom v zrušujúcom uznesení z 20. januára 2011 sp. zn.

. Odvolací súd nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu a nedoručil

právnym nástupcom ţalovaného 18/ odvolanie ţalobcu a nevyzval ich, aby sa k odvolaniu

vyjadrili. Ţalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl v tom, ţe súdy nedostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia, pretoţe sa nevysporiadali s ním uvádzanými skutočnosťami a nevykonali ním

navrhované dôkazy, ako i ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj z iných

dôvodov ako súd prvého stupňa, v dôsledku čoho ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie,

k právnym záverom ktorého sa nemohol vyjadriť. Záverom ţalobca namietal nesprávne

právne posúdenie veci a trval na tom, ţe v konaní preukázal splnenie všetkých podmienok

stanovených zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti

vydrţaním.

K dovolaniu ţalobcu sa vyjadrili ţalovaní 3/, 7/ a 29/, ktorí zhodne navrhli dovolanie

zamietnuť. Ţalovaná 3/ uviedla, ţe ţalobca v konaní „nepredloţil ţiadny aktuálny právny

dokument, ktorý by ho oprávňoval na výlučné vlastníctvo spornej parcely. Ţalovaný 7/

povaţoval rozsudky súdov prvého a druhého stupňa za vecne správne, vychádzajúce

z dostatočne zisteného skutkového stavu. Ţalovaná 29/ poprela viaceré ţalobcove tvrdenia

uvedené v dovolaní, medzi iným aj jeho tvrdenia o 30 ročnom uţívaní spornej nehnuteľnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený právnickou osobou

zaloţenou za účelom výkonu advokácie ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z , nakoľko

odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru vysloveného v tejto veci Najvyšším súdom

Slovenskej republiky v uznesení z 20. januára 2011 sp. zn. . Pokiaľ ţalobca

za nerešpektovanie právneho názoru dovolacieho súdu odvolacím súdom povaţuje

nedoručenie jeho odvolania právnym nástupcom ţalovaného 18/, táto jeho námietka nie je

opodstatnená. Z obsahu spisu (viď č.l. 199 spisu) totiţ vyplýva, ţe odvolanie ţalobcu bolo

doručené ţalovanému 18/ dňa 26. júna 2009 (zomrel 27. júla 2009), čo potvrdil

vlastnoručným podpisom, preto nebolo povinnosťou odvolacieho súdu odvolanie opakovane

doručovať jeho právnym nástupcom.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ţalobca existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať.

O odňatie moţnosti pred súdom konať v zmysle ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

1. Ţalobca v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, nakoľko sa

odvolací súd v odôvodnení nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol v odvolaní,

preto je nepreskúmateľné.

Vada konania uvedená v znamená vţdy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

6

„dohovor“). To však neznamená, ţe by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, ţe kaţdé

porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (aţ) vady konania v zmysle

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 10. novembra 2011 sp. zn. ,

v ktorom sa konštatuje, ţe „ústavný súd uţ vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, ţe vada

konania podľa znamená porušenie , ako aj

dohovoru (). To však, ako uţ ústavný súd spresnil (), neznamená,

ţe by vţdy zároveň platil aj opak“.

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy

v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj moţnosť vzniku

určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti

na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny

poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť

procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším procesným vadám

konania, ktorú sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť

dovolania (viď ) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod (viď

písm. a/ ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň

závaţnosti procesných vád v zmysle pripisuje

význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“)

povaţuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v – (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť

dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, ţe „konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom

prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vţdy zastával názor, ţe nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle ,

nie však procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu niţšieho stupňa

ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších

senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. , ,

, , , , ,

, ). Preto sama skutočnosť, ţe v konaní prípadne došlo

k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôţe v danom prípade

zaloţiť prípustnosť dovolania ţalobcu, lebo nejde o vadu v zmysle

Dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe v danom prípade odvolací súd

pri odôvodnení svojho rozsudku postupoval v súlade so zákonom, a to ustanovením § 219

ods. 2 , v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

2. Ţalobca v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

ďalej súdom niţších stupňov vytýka, ţe nevykonali všetky ním navrhnuté dôkazy.

K tejto námietke treba uviesť, ţe súdna prax je jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz

nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom

dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať

pred súdom v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999

a R 6/2000). Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť, ţe k procesným právam účastníka nepatrí, ako

sa dovolateľ mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný kaţdý ním navrhnutý dôkaz.

Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne súdu,

a nie účastníkovi konania ( ods. l , ). Ak súd prípadne aj

rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

konať pred súdom.

3. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj

z iných právnych dôvodov neţ súd prvého stupňa, ku ktorým sa nemal moţnosť vyjadriť,

dovolací súd túto námietku nepovaţuje za dôvodnú.

v ustanovení ustanovuje, ţe ak je

odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce,

vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Dovolací súd zistil, ţe odvolací súd nezaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“

a nepredvídateľne na iných (nových) právnych dôvodoch neţ súd prvého stupňa, a preto

mu nevznikla poučovacia povinnosť v zmysle Odvolací súd v porovnaní

so súdom prvého stupňa pre rozhodnutie vo veci nepouţil nové ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité. Odvolací súd zhodne

so súdom prvého stupňa posudzovali splnenie zákonných podmienok vydrţania vlastníctva

spornej nehnuteľnosti v zmysle a a zhodne dospeli

k záveru o nesplnení podmienky dobromyseľnosti drţby spornej nehnuteľnosti po stanovenú

dobu. Doplnením odôvodnenia odvolací súd reagoval na odvolacie námietky ţalobcu,

s ktorými sa v odôvodnení vysporiadal a prijaté závery vysvetlil. Preto nebolo povinnosťou

odvolacieho súdu postupovať podľa a jeho procesný postup v dôsledku

toho nevykazuje vadu konania v zmysle ustanovenia Pre úplnosť

dovolací súd dodáva, ţe v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 56/2012, Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ konštatoval: „Pokiaľ sa

odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v plnom rozsahu stotoţnil

s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a nad ich rámec uviedol ešte aj ďalšie, z pohľadu

prvostupňového konania nové dôvody, jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím prekvapivým.

Takýto postup súdu nie je odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ /.“

4. Ţalobca v dovolaní odvolaciemu súdu ďalej vytýkal, ţe jeho rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

9

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, vtedy, ak súd nepouţil správny

(náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje

hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 aţ

3 ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov dovolacieho

konania, lebo ţalovaní 1/ aţ 6/, 8/ aţ 30/ v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania a ţalovaný 7/ v zákonom určenej lehote

nevyčíslil poţadovanú náhradu trov dovolacieho konania ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júla 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová