Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
27a/361135.7b3ff9.pdf
PDF · 118.1 KB
No categories available
3Cdo/127/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 127/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. S., bývajúceho vo Z.,
zastúpeného JUDr. A. A., advokátkou so sídlom v R., proti ţalovaným 1/ J. M., bývajúcemu
v B., 2/ M. M., bývajúcej v B., 3/ A. M., bývajúcej v P., 4/ J. B., bývajúcemu v P., 5/ Z. A.,
t.č. na neznámom mieste, 6/ J. B., t.č. na neznámom mieste, 7/ Ing. J. B., bývajúcemu v B., 8/
J. B., t.č. na neznámom mieste, 9/ I. B., bývajúcej v G., 10/ Z. B., bývajúcej v Š., 11/ J. B.,
t.č. na neznámom mieste, 12/ V. B., bývajúcej v H., 13/ M. Č., t.č. na neznámom mieste, 14/
J. Č., bývajúcemu v K., 15/ M. Č., bývajúcemu v T., 16/ Z. H., bývajúcej v H., 17/ M. K., t.č.
na neznámom mieste, 18a/ M. K., bývajúcemu v H., 18b/ I. K., bývajúcemu v H., 19/ M. K.
(T.), t.č. na neznámom mieste, 20/ P. K. (T.), t.č. na neznámom mieste, 21/ S. K.,
bývajúcemu v D., 22/ J. M., t.č. na neznámom mieste, 23/ Z. M., t.č. na neznámom mieste,
24/ J. P., t.č. na neznámom mieste, 25/ J. P., t.č. na neznámom mieste, 26/ P. P., t.č. na
neznámom mieste, 27/ J. P., t.č. na neznámom mieste, 28/ M. V., t.č. na neznámom mieste,
29/ M. Š., bývajúcej v P., 30/ M. C., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. R. L., advokátom so
sídlom v R., ţalovaných 5/, 6/, 8/, 11/, 13/, 17/, 19/, 20/, 22/ aţ 28/ zastúpených Slovenským
pozemkovým fondom so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, IČO: X., o určenie vlastníctva,
vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16 C 83/2008, o dovolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2009 sp. zn.
16 Co 329/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 22. októbra 2009 sp. zn. 16 Co 329/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, ţe právnym titulom vydrţania je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území P., ktorá je vedená na liste
vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m² (ďalej len „sporná
nehnuteľnosť“).
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 2. apríla 2009 č.k. 16 C 83/2008-168
ţalobu zamietol; rozhodol tieţ o trovách konania. Voči ţalovaným 3/, 7/, 9/, 18/, 21/ a 29/
zamietol ţalobu z dôvodu nedostatku ich vecnej pasívnej legitimácie – v priebehu konania
títo účastníci prestali byť nositeľmi práv, ktoré boli predmetom sporu. Voči ostatným
ţalovaným zamietol ţalobu s odôvodnením, ţe vykonané dokazovanie nepreukázalo, ţe
ţalobca splnil zákonné podmienky vydrţania vlastníctva spornej nehnuteľnosti. Zo
skutkových zistení vyvodil, ţe nesplnenou je podmienka dobromyseľnosti drţby spornej
nehnuteľnosti po stanovenú dobu. M. Š. totiţ v roku 1989 preukázateľne ponúkla ţalobcovi
spornú nehnuteľnosť na predaj. Vedomosťou, ktorú tým ţalobca získal, došlo k prerušeniu
(k strate) dovtedajšej dobromyseľnosti drţby a k prerušeniu plynutia 10 ročnej vydrţacej
doby. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 22. októbra 2009
sp. zn 16 Co 329/2009 napadnutý rozsudok potvrdil; rozhodol tieţ o trovách odvolacieho
konania. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. sa obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa doplnil, ţe podľa kúpnej zmluvy
zakladajúcej podľa tvrdenia ţalobcu jeho dobromyseľnú drţbu, boli prevádzané nehnuteľnosti
(vrátane spornej nehnuteľnosti) „medzi vlastníkmi nepodelené“, v dôsledku čoho účastník
zmluvy nemohol byť v dobrej viere, ţe mu ako vlastníkovi patrí reálne vymedzená časť
týchto nehnuteľností. Odvolací súd poukázal aj na to, ţe spornú nehnuteľnosť uţívala matka
J. Š. a aţ po jej smrti ju začal uţívať ţalobca; aj z tohto dôvodu nemoţno jeho drţbu
povaţovať za oprávnenú a dobromyseľnú. Námietku ţalobcu, ţe mu postupom súdu bola
odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe vec bola 2. apríla 2009 rozhodnutá bez jeho
prítomnosti na pojednávaní, i keď svoju neúčasť riadne ospravedlnil, odvolací súd povaţoval
za nedôvodnú, lebo ţalobca síce ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nepoţiadal ale
výslovne o jeho odročenie; boli preto splnené zákonné podmienky na prejednanie
a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa §
224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal toto rozhodnutie
zrušiť a vec mu vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe postupom
odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne odôvodnené.
Nemoţno z neho predovšetkým vyvodiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil pri
posudzovaní otázky odňatia jeho moţnosti konať pred súdom prvého stupňa. Nevyplýva
z neho ani, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Vzhľadom na to nemal moţnosť
dozvedieť sa o dôvodoch rozhodnutia a primerane reagovať na jeho nedostatky,
argumentovať a namietať nesprávnosť skutkových a právnych záverov.
Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ide o procesne
neprípustný opravný prostriedok, lebo v konaní nedošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.
Dovolanie navrhol preto odmietnuť.
K dovolaniu sa vyjadrila aj ţalovaná 29/, ktorá uviedla, ţe sa stotoţňuje s rozsudkami
súdov niţších stupňov a ţiada dovolanie zamietnuť.
Ţalovaná 30/ označila dovolanie za neurčité a všeobecné. Odvolací súd sa podľa jej
názoru dostatočne zaoberal otázkou odňatia moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Navrhla
dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 je dovolanie prípustné
tieţ vtedy, ak smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa o výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
O.s.p. Dovolaním ţalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý
nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozhodnutí; prípustnosť jeho dovolania preto z § 238
ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Z predchádzajúceho odseku je zrejmé, ţe o vadu, ktorá zakladá tzv. zmätočnosť, ide
tieţ vtedy, ak ten kto vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť
mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej
predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb
vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Ak po
začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.),
postup súdu upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil,
či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom moţno pokračovať
s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. Procesnými nástupcami zomrelého
účastníka konania sa stávajú jeho dedičia.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá
súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené
podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd
mohol rozhodnúť. Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaný 18/ M. K. zomrel 27. júla 2009. Odvolací
súd vec prejednal a rozhodol 22. októbra 2009, kedy uţ tento účastník nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania. Pokiaľ odvolací súd povaţoval zomrelého M. K. naďalej za účastníka
konania, vykazuje jeho postup znaky procesnej vady konania v zmysle § 337 písm. b/ O.s.p.,
na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale
tieţ jeho opodstatnenosť. V prípade, ţe v konaní dôjde k vade takejto povahy, treba napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
Pokiaľ ţalobca v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., ktorá podľa jeho názoru spočíva v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne
nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv. Ţalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je ale
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţovaná za procesnú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.; ide o tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p. (viď judikát R 111/1998).
Vzhľadom na to, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade v zmysle
§ 237 písm. b/ O.s.p., zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková